č. k. 20/2026
Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky zriadený (ďalej aj ako „senát TRSR“ alebo „senát“) na základe § 2 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025 v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Matúš Leviczki na neverejnom zasadnutí dňa 07.05.2026predbežne prerokoval podnet sťažovateľa D. (ďalej len ,,sťažovateľ“) vedenej pod č. k. 20/2026 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby ,,TA3“, C.E.N., s. r. o., so sídlom: Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 35 780 886, (ďalej len ,,odporca“) v prípaderelácie „Udalosti týždňa pohľadom externých komentátorov“ odvysielanej dňa 07.03.2026 (ďalej len „relácia“).
rozhodol takto:
Sťažnosť odmieta ako neopodstatnenú
Odôvodnenie:
I. Popis sťažnosti
Rada pre mediálne služby (ďalej aj ,,Regulátor“) z dôvodu vecnej príslušnosti postúpila dňa 10.03.2026 Asociácii na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) podnet sťažovateľa zo dňa 09.03.2026, aby preskúmala, či podnetom namietaný obsah relácie bol v súlade so zásadami Druhého Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj ,,Protokol“) a ustanoveniami Etického kódexu novinára (ďalej aj ,,EK“).
Sťažovateľ v podnete uviedol, že relácia nespĺňa atribúty vyváženého a objektívneho programu, nakoľko je postavená na jednostranných interpretáciách, ktoré sú divákovi prezentované ako overené fakty. V podnete sa uvádza, že diskusia trpí viacerými faktickými nedostatkami, najmä v podobe skreslených citácií zahraničných politikov a nepodložených interpretácií literárnych diel v kontexte medzinárodných vzťahov. Argumentácia v relácii je podľa sťažovateľa selektívna, využíva silne hodnotiaci jazyk a absentuje v nej akákoľvek konfrontácia s inými názorovými prúdmi či širší kontext. Výsledný formát tak podľa sťažovateľa nespĺňa funkciu fakticky presnej analýzy, ale má skôr charakter ideologického komentára, ktorý pracuje so zjednodušenými závermi o fungovaní svetovej politiky a vplyve určitých skupín bez predloženia relevantných dôkazov.
Obsah podnetu sťažovateľa:
„Relácia je postavená prevažne na názoroch a interpretáciách, ktoré sú často prezentované ako fakty bez dostatočného overenia. Objavujú sa v nej konkrétne faktické nedostatky, napríklad neoverené alebo pravdepodobne skreslené citovanie výroku V.Z. voči V.O. či interpretácia knihy B.N. ako údajného plánu na zvrhnutie viacerých režimov, čo nie je doložené relevantnými zdrojmi. Diskusia zároveň používa zjednodušené a nepodložené závery o fungovaní americkej zahraničnej politiky a vplyve rôznych lobbistických skupín. Argumentácia je výrazne jednostranná, selektívne vyberá informácie a používa silne hodnotiaci jazyk, pričom chýba širší kontext aj konfrontácia s inými interpretáciami udalostí. Výsledkom je relácia, ktorá má skôr charakter ideologického komentára než fakticky presnej a vyváženej analýzy.„
Vyjadrenie odporcu:
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.03.2026 odmietol, že by odvysielaním relácie porušil EK, Protokol alebo zákon o mediálnych službách. Tvrdí, že podnet je založený najmä na subjektívnych hodnoteniach a nesúhlase s prezentovanými názormi, nie na preukázaní konkrétnych nepravdivých informácií. Podľa odporcu sťažovateľ používa expresívny a hodnotiaci jazyk, pričom jednotlivé výroky vytrháva z kontextu a prisudzuje im význam, ktorý z relácie priamo nevyplýva.
Odporca zároveň uvádza, že relácia bola odborne pripravená a diskusia bola vyvážená, keďže zazneli rôzne pohľady na medzinárodno-politické témy vrátane kritických vyjadrení voči Iránu. Zdôraznil, že hostia svoje tvrdenia opierali o zahraničné zdroje, médiá a verejne známe vyjadrenia politikov. Odporca tiež odmietol tvrdenia, že relácia jednostranne podporovala určité názory.
Pri konkrétnych námietkach odporca vysvetľoval, že niektoré výroky boli podľa sťažovateľa nesprávne interpretované. Rovnako obhajoval vyjadrenia týkajúce sa Iránu a bezpečnostnej situácie tým, že podobné názory prezentovali aj viacerí zahraniční politici a médiá.
II. Prepis obsahu relácie:
J.D.]
Vítam všetkých divákov pri relácii do živého. Spolu so mnou budú dnes o dvoch vážnych témach tohto týždňa diskutovať V.P.
[V.P.]
Dobrý deň.
[J.D.]
D.D.
[D.D.]
Dobrý deň.
[J.D.]
P.Š.
[P.Š.]
Dobrý deň.
[J.D.]
Ja sa volám J.D. a dnešné témy sú dve. Na úvod krátka Z. hrozba O. a reakcie a nereakcie v Európe. A hlavnou témou bude Irán, vojna, ktorú začali USA a Izrael a ktorá rozvracia Blízky Východ. Začíname s prvou témou. Najskôr toto krátke video.
[J.D.]
No, tak páni, Z. hrozí O., že ak by nesúhlasil s pôžičkou 90 miliárd a nákupom na podporu nákupu zbraní v Ukrajine, čím O. pohrozil kvôli tomu, že Ukrajina bezdôvodne zastavila tok ruskej ropy do Maďarska na Slovensku, tak poskytneme adresu tejto osoby našim ozbrojeným silám, našim chlapcom. Nech mu zavolajú a porozprávajú sa s ním v ich vlastnom jazyku. Čo na to hovoríte?
[V.P.]
No, je to naproste neprijateľné. A tam by sa patrilo, aby zareagoval na to nejaký z vysokých lídrov krajiny Európskej únie. Ale nestalo sa tak a je to aj tak preto, lebo EÚ vychovávala desať rokov ukrajinských politikov, že v podstate môžu všetko a teraz keby chceli Z. zahriaknúť, tak im asi ušiel vlak.
[J.D.]
Teda povedzme, že solidaritu vyjadril premiér F.. V. O. sa zastal aj opozičný líder P. M., veľmi jednoznačne. A do minúty, keď sme začali nahrávať túto reláciu v piatok počas poludnia, tak nereagovala ani U. v. d. L., ani K.K. , ani predseda Európskej rády C. ani iní z západných európskych politikov.
[P.Š.]
P.M. sa zastal ako líder opozície maďarskej. P.M. sa zastal O. výrazne. Povedal, že EÚ by mala prerušiť styky s Ukrajinou, respektíve kontakt s Ukrajinou. A vyzerá to, ako keby Z. naozaj konal v panike lebo to tomu nepomôže v pozície Ukrajiny a pripomeňme, že toto je druhá vyhrážka z Ukrajiny voči Maďarskú za krátku dobu. Je samozrejme o level ešte vyššia tým, že je z úst prezidenta. Ale nedávno jeden z najcitovanejších ukrajinských analytikov J.D., povedal, že pokiaľ by Maďarsko alebo Slovensko vypli elektrinu Ukrajine, takže majú Ukrajinci reagovať silou. A že teoreticky by Ukrajinci mohli si zobrať tieto zariadenia, pokiaľ by trvalo Maďarsko a Slovensko na tom, že nebudú dávať elektrinu. Takže je to vyhrocujúca sa rétorika a je to veľmi nebezpečné a ničomu dobrému to nemôže viesť.
[D.D.]
Treba priznať, že za veľmi podobné reči, teda za vyhrážanie, sedí vo väzbe D.B. na Slovensku. Vyšetrovatelia usúdili, že to je nebezpečné správanie, nebezpečné vyhrážanie, dokonca také nebezpečné, že ju stíhali a viedli vyšetrovanie väzobným spôsobom. To znamená, že Bombic mal čakať na skončenie vyšetrovania vo väzbe. No a ak je to naozaj také nebezpečné, no z úst blogera, tak pre štátnika to musí platiť stonásobne.
[J.D.]
Ja by som teda doplnil, že existuje jeden európsky politik mimo toho F., ktorý zareagoval, to je A.W., predsedníčka AFD. Tá povedala, že nazvala Z. prémiovým partnerom nemeckej federálnej vlády a EÚ. Odsúdila, že sa otvorene vyhráža maďarskému prezidentovi, premiérovi V.O., návštevou svojich vojakov v O. súkromnom sídle a nazvala to prelomovým momentom. Myslím si, že sú tam naozaj, že tých kaúz sú vlastne vrstvy. Prvé je samotná hrozba, ktorá je neakceptovateľná. Tu by som povedal, že ten problém veľmi presne vystihla kedysi W.H. spolu s J., ktorí boli producenti slovensko-ukrajinského filmu, ktorý sa volal Čiara. Medzi Slovenskou a Ukrajinou, medzi Maďarskou a Ukrajinou ide civilizačná Čiara.
Druhý škandál je to, že tí európsky politici nereagujú. To sa proste nemôže akceptovať takéto výroky a platí, čo hovoríš, Vlado, že príliš dlho.
[V.P.]
Objavili by sa otázky. V minulosti ste mali častokrát sa ozvať. To nie je po prvé, čo takéto neprijateľné vyhrážky zaznených zo strany Ukrajiny. Prečo ste sa neozvali už vtedy?
[J.D.]
Ale toto je reč vojny. Fyzická likvidácia je predsa horšie než všetko iné.
[V.P.]
Ja myslím, že to je najvyšší level. Pretože Z. hovorí o tom, že bolo by treba prefackať O., to už povedal pred dvomi mesiacmi. Prešiel od bitky k niečomu horšiemu. K ohrozeniu života, keď už teraz hovorí o vojakoch.
[P.Š.]
Je to výpalnícka rétorika. Nie je to vyhrážanie sa kvôli tomu, že vy nám niečo zle spravíte, ale že vy nám niečo nedáte. My toto chceme. My na to máme nárok. Však to je pomoc Európy. To je výpalnícka rétorika.
[D.D.]
Tu sa ukazuje aj pokrytectvo Európskej únie. Ja som presvedčený o tom, že keby takéto ostré slová zazneli na západo-európskeho lídra, alebo na lídra nejakej silnej krajiny tak by sa samozrejme ozvali viacerí politici. A zrejme aj Brusel. Keď Z.útočí či už na F. alebo na O., tak to berú tak, že to sú krajiny druhej kategórie, ktorých sa zastávať netreba. To si myslím, že je neprijateľné, lebo Európska únia má zastupovať pohľad všetky členské štáty.
[J.D.]
Áno. No a poslednú poznámku. Neviem, či ste si stihli pozrieť reakciu V.O.. Ten líder maďarského pozície, P.M., sa ho naozaj zastal, myslím, veľmi jednoznačným spôsobom, čo treba oceniť. Ale V.O. reagoval na M. veľmi tvrdo. Keď odsúdil útok Z. na Maďarsko aj na svoju osobu, tak povedal, že M. stojí na opačnej strane, že za ich chrbtami paktuje so Z. aj s Európskou komisiou. Čiže O. vlastne pritvrdzuje. Aj voči človeku, ktorý sa ho zastal doma pred voľbami.
[V.P.]
Tak nič iného mu ani neostáva, pretože do volieb by je mesiac a on potrebuje znížiť ten percentuálny rozdiel medzi nimi a P.M.
[P.Š.]
To znamená, že bude to tam veľmi tvrdé. Ale platí, že ak k tejto situácii prinútiš lídra maďarského opozície, aby sa zastal O., tak si to veľmi pokašľal. To je Z. prípad.
[D.D.]
Ešte spresním, že on bol trochu ironický. Líder maďarského opozície tvrdil, že nemal by kopať do odchádzajúceho premiéra. On je budúci zástupca maďarskej vlády a maďarského štátu a O. je ten slabší, ktorý odchádza do slabších nekopte. Trochu to zjednodušil, trochu to ironizoval.
[P.Š.]
Tie styky, komunikácie s Ukrajinou, že majú prerušiť. On vie, že to mu ublíži. Takáto reakcia, takéto vyjadrenie Z.
[J.D.]
By som povedal, že občas si všímame v tých našich diskusiách rozdiel medzi O. a F. A aj teraz to bolo vidieť jednak tým, že F. sa zastal O., že mu vyjadril plnú solidaritu. A namiesto toho, aby čelil, aby útočil na v.d.L. a ďalších, tak ich dali do viditeľnej kópie, že je potrebné reagovať. Čiže ich pozval, aby sa zapojili do tejto diskusie. Budeme sledovať najbližšie dni a dúfajme, že k tomu čím skôr dôjde.
Téma číslo dva. Hlavná téma, hlavná globálna téma týchto dní a uplynulého týždňa je vojna v Iráne. V sobotu ráno izraelské a americké lietadla zaútočili na Irán a začala veľmi tvrdá vojna. Irán na ňu reagoval. Na tie útoky reagoval ďalšími útokmi. Zareagoval a ostreľoval viaceré americké základne v regióne na území maličkých štátikov v Perzskom zálive, ale aj inde. A aj útokom na Izrael. Poďme si túto tému rozobrať. Je tam toho veľa čo hovoriť. Ale začnime takým základným dojmom. Aká dôležitá vec sa deje?
[V.P.]
Je to veľmi dôležité a tragické. Najprv by sme si mali povedať niečo k oprávnenosti alebo neoprávnenosti toho americko-izraelského útoku na Irán. Musím povedať, že tento útok je neoprávnený. To znamená, nie je to spravodlivá vojna. Bez pochyby je to porušenie medzinárodného práva. A nie je pravda čo povedal americký prezident, keď tvrdil, že Amerika tým rieši alebo reaguje na bezprostredné ohrozenie aj Ameriky, Spojených štátov zo strany Iránu. Tam nebolo žiadne ohrozenie Spojených štátov zo strany Iránu. A trúfam si povedať, že ono to nebolo ani žiadne bezprostredné a existenciálne ohrozenie štátu Izrael. Keby Irán chcel zaútočiť na Izrael spôsobom, ktorý ohrozuje základy izraelského štátu nehovorí sa o tom, ale vie sa to Izrael má jadrové zbrane. Na to by Teherán strašne doplatil a Amerika by sa v takom prípade mohutne zapojila. To znamená, že to, čo sa hovorí, že bolo to potrebné aby Amerika, Izrael zaútočila, nebola pravda.
[D.D.]
Myslím si inak, že sa deje presne to listé alebo takmer to isté, čo sme videli pred rokom. Iránsky problém nepochybne existuje, aj jadrový, aj raketový a tento problém mala riešiť dohoda. Minulý rok jadrová dohoda, tento rok jadrová a raketová dohoda. Vyjednávacie tými sa stretávali Spojené štáty, zástupca Západu a Iránu rokovali a mali k dohode pomerne blízko. Izrael celý čas oznamoval, že si nejakú dohodu neželá. Minulý rok sa to skončilo tak, že Izrael ako prvý zaútočil na Irán, letecké aj raketovo, aby zmaril akúkoľvek dohodu a aby vyriešil iránsky problém s silou a vtiahol do toho aj Spojené štáty. Dnes sledujeme vlastne druhú kapitolu toho istého príbehu. Opäť to bolo tak, že zástupca Spojených štátov a Iránu rokovali o dohode, ktorá sa mala týkať aj jadrového programu, ktorý by mal Irán zmraziť a aj raketového programu, ktorý by mal obmedziť. A Izrael sa rozhodol jednostranne, že túto dohodu nepripustí, že podnikne útok a do toho útoku vtiahol Spojené štáty. Napokon to priznal americký minister zahraničných vecí. Že boli zatiahnutí do vojny alebo dotlačení do toho, aby spolu s Izraelom išli do vojny v čase, keď sa rokovalo o dohode.
[J.D.]
K tomuto, čo teraz hovoríš, si pustíme toto krátka videjko.
No, čiže R. hovoril v tomto videu o tom, že vedeli o útoku, že tá hrozba mala spočívať v tom, že vedeli o útoku Izraela na Irán a preto museli reagovať s Izraelom, lebo inak by tá iránska reakcia ich zasiahla prvá a že to by poškodilo Ameriku.
[P.Š.]
A hovorí, ako keby boli USA juniorom vo vzťahu k Izraelu. Ako keby to bol Izrael, kto dodáva stíhačky a muníciu a zbrane a peniaze Amerike a nie naopak. A je to pritom naopak. Ako keby oni nemali žiadne slovo pri tom, čo spraví Izrael.
[J.D.]
Čiže je to izraelská vojna? Čo sledujeme, že rozpútal ho Izrael a že v tom panuje, zdá sa, pomerne široká zhoda.
[P.Š.]
Akurát včera, vo štvrtok, vyšiel článok na agentúre Bloomberg. Agentúra Bloomberg, založená B., ktorý je teda veľkopodnikateľ v USA, absolútne presvedčený sionista a podporovateľ Izraelu. Tak v jeho agentúre vyšiel článok s titulkom America Second, Israel First. Amerika druhá, Izrael prvý. Môže sa stať, že v dôsledku tejto vojny, ktorá je tak očividne, očividne v záujme Izraela a nie je v záujme USA, môže dôjsť obrovskému oslabeniu proizraelskej lobby, ktorá má obrovský vplyv na americkú obdlažarenšiu politiku na Blízkom Východne.
[V.P.]
Myslím, že sa tu lame nejaké tabu. Kto by hovoril o tom, aký je obrovský vplyv Izraela na rozhodovanie americké v zahranično-politických otázkach, kto by to robil, tak ešte pre nejakými 30-tými rokmi určite spoľahlivo, by bol obvinený z antisemitizmu. A bolo by to také silné, že by ho to úplne vytlačilo na nejaký okraj, ako toho verejného diania. Teraz už je to iná doba. Už je toho toľko, informácií je toľko a dôkazov je toľko, že už sa to dá hovoriť. Aj tak sú nejaké obviňovania, ale už sa to dá ako politicky prežiť.
[P.Š.]
A je to vidieť teda nielen mediálne, ale naozaj v tej politickej rovine. G.N., kalifornský guvernér, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou bude budúci demokratický, kandidát demokratov na prezidenta, prirovnal Izrael k apartheidu a povedal, že by možno USA mohli zvážiť, prehodnotiť tú podporu Izraelu. Až doteraz to bola politická samovražda. Toto povedať a chcieť byť americkým prezidentom, to znamenalo, že celá izraelská lobby sa v zomkne proti vám, podpory proti kandidáta, to znamenalo politickú samovraždu. Teraz to už nie je, pretože práve prieskum z posledných týždňov hovorí, že prvýkrát v histórii Američania viac podporujú Palestínčanov ako Izrael. Prvýkrát v histórii. Čo tiež indikuje dôvod, prečo sa tá vojenská akcia, to bombardovanie Iránu udialo teraz. To vyzerá, že oni si vyhodnotili v Jeruzaleme a v proizraelských kruhoch vo Washingtone, že toto je možno posledná šanca na niečo takéto. Lebo potom sa to už nebude dať. Kým ešte máme tú Ameriku na svojej strane a kým je tam niekto ako T. Teraz je šanca zničiť Irán.
[D.D.]
Odpoviem na tvoju otázku, či je to izraelská vojna. Jednoznačne áno, lebo ak Irán niekoho ohrozoval, a treba priznať, že áno ohrozoval, tak Izrael. A naopak. Však Izrael zase ohrozoval Irán, čiže tam to bolo vzájomné. Čiže bolo vzájomné Izraela konať. Aj sa to stalo, aj som opísal, že vlastne dotlačili aj minulý rok, aj tento rok Američanov do toho, aby ich nasledovali. A k tej téze z Bloombergu, ja by som ešte dodal, áno, platí Izrael na prvom mieste. To je jednoznačne teraz. Spojene štáty na druhom mieste. Žiaľ platí aj to tretie, že Európa na poslednom. Však s Európou nikto nič nekonzultoval. A bude to hlavne Európa, ktorá bude vystavená následkom. Aj čo sa týka energetickej krízy, keďže sa odstrihla od ruských zdrojov. Aj čo sa týka migrácie, aj čo sa týka demolácie medzinárodného práva. Nehovoriac o Ukrajine, že tá európska pozícia voči Ukrajine, kde rátala celý čas s tým, že Američania budú pokračovať v tlaku a dajú bezpečnostné záruky. No tak nedajú Američania bezpečnostné záruky Izraelu, ale nie Ukrajine. Veď to je to absurdné, že Američania teraz míňajú svoje pomerne cenné zásoby, rakiet a protiraketovej munície na útočné vojny Izraela a nie na obranu Ukrajiny. To je ten obrovský paradox, ktorý bude mať veľké dôsledky pre Európu.
[P.Š.]
Samozrejme po Iráncoch a moslimoch a Araboch na Blízkom východe Európa bude vysledovať následkom až sekundárne. Najviac najskôr budú trpieť tamtí.
[J.D.]
No idem k tomu, k tej role Európy, lebo platí, čo ste hovorili, že v Amerike teda tú vojnu naozaj všelikto kritizuje aj s tým odkazom na to, že to je vojna, ktorú chcel Izrael a nie je v záujme Spojených štátov, že Irán neohrozoval Spojené štáty. Hovorí to celý rád vplyvných ľudí. Senátor M.W., ktorý bol informovaný o všetkých bezpečnostných informáciách, tvrdí, že žiadna hrozba nebola. Senátorka W. tiež hovorí na to isté a mnohí ďalší. Vojnu podporuje v Amerike teda len 27% ľudí v populácii. Podporuje ju väčšina voličov T., 55%, ale inak nemá ani podporu Americkej verejnosti, dokonca ani médií. Aj mnohé médiá, CNN a ďalšie sú kritické.
[P.Š.]
V Iraku to bolo 60%, hej, keď si to porovnáš.
[J.D.]
Vojny vždy mobilizujú, ale inú rolu hrajú Európania. V pondelok navštívil Washington nemecký kancelár M., ktorý povedal, že za Nemecko je na rovnakej stránke, že si myslí to isté o vojne. V.d.L. povedala v mene EU, že režim musí skončiť, že je to neľudský režim, ktorý treba poslať do dejín. M.R. hovoril, že schvaľuje, čo robí D.T., šéf NATO a postupne sa pridávalo teda viacero politikov s niektorými malými výnimkami. Najodvážnejšiu rolu zohral španielsky premiér, ktorý nielenže vojnu odmietol ako porušenie medzinárodného práva a neodôvodnenú, ale zároveň Španielsko nedalo súhlas americkým tankovacím lietadlám, aby zlietli z amerických základní na španielskej pôde a zapojili sa do vojny. Vojnu odsúdil slovenský premiér F. a potom sú tu také jednotlivé skôr opozičné hlasy. Ale hlavný európsky prúd vojnu víta a podporuje. Prečo?
[V.P:]
No, lebo proste chcú byť za dobré s terajším americkým prezidentom a tým je D.T. a R., generálny tajomník NATO, veď ten je istým spôsobom závislý od T., ktorý má hlavné slovo v organizácii NATO. Potom, povedzme, problém Nemecka, teda reakcie kancelára M., to sa môže odvíjať od toho, že Nemecko má svoj osobitný historický problém, pretože keď hovoríme o Izraeli, no tak hovoríme zároveň o židovskom národe a každý si hneď spomenie na Holokaust. Proste Nemci v tomto nechcú byť ani najmenej nejako obviňovaní, že sa niečo vracia z tej temnej minulosti. No tak preto uprednostnil takéto vyjadrovanie. Proste okrem takej tej poslušnosti, alebo úklone voči T. nám nič lepšieho za tým, ako nevidím. Môžeme ešte jednu vec. Keď hovoríme o izraelskej lobby v americkej zahraničnej politike, tak nehovoríme len o židoch, hovoríme o kresťanoch sionistoch, čo je taká nejaká v rámci protestantizmu amerického určitá hereza od kresťanstva a oni sú podporujú územné nároky Izraela.
[J.D.]
Myslím si, že jednu vetu treba venovať terminológii, vysvetleniu sionistického, lebo to sa príliš často používalo ako nadávka, niečo pejoratívne v minulosti, zneužívalo sa to ideológiami. Čo znamená kresťanský sionista?
[V.P:]
Znamená to, uvediem príklad, aby každý pochopil, povedzme súčasný Americký veľvyslanec v Izraeli, M.H., tak on je takým príkladom toho. Bol nedávno u T. C. na rozhovore a keď sa ho T.C. pýtal na to, čo z výkladu Biblie, starého zákona vyplýva pre teritoriálne nároky ako dnešného Izraela, pýtal sa ho, či to teda znamená, že územie od Nílu po Eufrat, tak H. povedal, neodpovedal priamo, ale povedal, keď by sa Izrael rozkladal od Nílu po Eufrat, tak bolo by to fajn. Takže takto si môžete predstaviť, keď hovoríme o tom istom sektárskom.
[J.D.]
Kresťanský sionizmus je odvolávanie sa na starý zákon a prísľub Boha voči národom.
[P.Š.]
A mnohí z nich dúfajú, že vlastne vďaka tomu, že sa Izrael rozšíri, tak sa vráti Ježiš a príde koniec sveta.
[V.P.]
Čiže z môjho hľadiska považujem to za herezu. A neplatí to, aby bolo jasné, neplatí to pre všetkých protestantov v Amerike, ale proste istá časť protestantov má takýto názor.
[P.Š.]
Dobre, že už zdôrazňuješ tento rozdiel, že proizraelská lobby nerovná sa židovská, pretože napríklad pri vojne v Iraku patrili židia k v rámci etno-náboženskej skupiny USA k tým, ktorí najviac boli proti vojne v Iraku a dneska väčšina židov amerických nemá rada N., odsudzujú vojnu v Gaze a tak. Naozaj, že sa to nerovná, že proizraelská a židovská lobby. Jeden z najväčších kritikov tejto politiky je J.S., ktorý je proste sám Žid a to treba zdôrazniť.
[D.D.]
Z tejto otázky vyplýva, že hľadáš nejaký racionálny motív, prečo Európa reaguje, takže podporuje túto vojnu. Ja si myslím, že to je chyba, že Európa nemá racionálny dôvod takto reagovať, skôr naopak a myslím si, že je to následok toho, že tie európske kádre sú už rokmi vytrénované k aktivizmu v takej šialenej miere, že dokážu ďalej konať proti vlastne záujmom, pretože povedzme si, čo je záujmom Európy, záujmom Európskej únie a Európy ako kontinentu. Záujmom Európy je, aby sa rešpektovalo medzinárodné právo, aby sa nerobili jednostranné rozhodnutia, ktoré môžu vyvolať energetickú alebo migračnú krízu, aby sa nerobili takéto rozhodnutia poza chrbát Európy, aby sa k tomu mohla vyjadriť a teraz už keď sa to stalo, napriek tomu, že Európa sa k ničomu vyjadriť nemohla, tak je záujmom Európy nepripustiť tie dlhotrvajúcu vojnu, ktorá by ešte bola sprevádzaná občianskou vojnou a rozvratom v Iráne. Pretože by to viedlo k mohutnej migračnej vlne, viedlo by to k energetickej neistote a k tomu, že tá naša závislosť od energií zo Spojených štátov by bola enormná. Jednoducho odstrihávame sa od ruských zdrojov, blízko-východné zdroje sa ukazujú ako nespoľahlivé. Američania budú v prvom rade uspokojovať vlastné potreby a vlastné záujmy a nezáujmy Európy, čo sa týka energetiky. Čiže záujmom Európy by malo zaťahovať ručnú brzdu a upozorňovať na to, že takto nie. Takýto kovbojský štýl, ktorý rozvráti krajinu a ktorý potom vystaví kontinent migračnej vlne alebo energetickej kríze, to nie je v európskom záujme. Nič také žiaľ, ale nepočúvame.
[J.D.]
Je tam jedna vec, ktorú Američania sami hovoria, prečo to Európania robia z racionálneho dôvodu podľa nich. Teda neúplne racionálneho, ale ako to racionalizujú, ako racionalizujú toto svoje správanie, najmä teda M.. Hovorili o tom New York Times. Ten dôvod má byť to, že vlastne odkukali od M.R. a od tých prikyvujúcich európskych politikov, že keď prikyvujete T., tak T. potom berie niektoré veci, ktoré od neho žiadate ústretovejšie. M. záujmom je predsa, aby Amerika vytrvala v tej role podpory Ukrajiny, aspoň v tej doterajšej role. Aby nedošlo k dramatickej zmene americkej politiky k Ukrajine, aby to zostalo aspoň v tej súčasnej.
[D.D.]
To je taká logika ako na dvore Maharadžu. Prikyvujeme, lebo budeme mať potom výhody. Keď zaváhame, alebo budeme nedostatočne predstierať nadšenie, tak nás neminie trest.
[P.Š.]
Neviem, či sú aj na to nejaké dôkazy, že by líškanie sa T.potom, vďaka tomu, že by ste si podporili svoje záujmy a že by bol zhovievavejší. Veď aj teraz v tých statusoch o vojne, tak on ešte zosmiešnil Z. On povedal, že B. dával všetko tomu hercovi. On prirovnal takému nejednému hercovi americkému z minulosti, že tomuto hercovi sme dávali minulosti rakety a kvôli tomu môžeme mať nedostatok. Úplne vypol tú podporu Ukrajine, to všetko prevzala Európa v minulom roku. Či si týmto Európania pomôžu, ja si nie som istý, ale.
[J.D]
Spravodajské informácie nie sú vypnuté.
[P.Š.]
Finančnú a vojenskú podporu, spravodajskú, teda áno, to dodáva, je veľmi lacná pre Američanov, to nemá problém s tým. Ale je dôležité zdôrazniť, že mnohí Európania hovoria, že ako sú naše záujmy Európy a Izraela, totožné. Na krivkách, na číslach vidíte pre môj prenose, ako sú protichodné. Od začiatku vojny zdražel výrazne aj plyn, aj ropa zdraželi v Európe. Myslím, že to bude v dnešnom dňu z 30 EUR za megawatt hodinu plynu na 50 EUR, ropa o niečo menej. A simultánne ide hore Tel Avivská burza cenných papierov. Pretože investori si to vyhodnotili tak, že Izrael dosiahol niečo ako regionálnu hegemóniu a oplatí sa vlastne do neho investovať. Tak ako zatiaľ čo idú krivky Izraela hore, tak idú krivky Európy dole. Takže nie je vôbec racionálne pre Európ.P:u podporovať túto vojnu.
[V.P.]
Rád by som sa pozrel na túto poslednú vojnu ako z takej naozaj väčšej výšky a zasadil to do príbehu amerických vojnových aktivít za posledných 25 rokov, lebo to všetko súvisí. V 1995. B.N. vydal knihu, ktorá sa volala „Ako bojovať proti terorizmu“, ktorá obsahovala taký jeden návrh, že ak má Západ a Izrael úspešne bojovať proti terorizmu, tak treba zvrhnúť vlády v niektorých režimoch. Spomenul Afganistan, Irak, Irán, Sýria, Palestínsku samosprávu a ešte jedno.
[J.D.]
Somálsko.
[V.P.]
Tento príbeh sa začal diať. My sme tú knihu nepoznali. Ja som ho prvýkrát počul pred dvomi rokmi od J.S. a o tom to, čo ten N. tam vtedy písal. A s prekvapením po tých 25 rokoch zisťujeme, že toto, čo on vtedy napísal, to sa potom začalo vtedy diať. Bol to normálne scenár. A to neznamená, že to všetko zariadilo veľmi N. Tak to zariadila to, čo sa teda nazýva tá izraelská lobby v americkej politike, čo je nielen N. To je veľa ľudí, veľa médií a veľa, veľa všetkých kýntenkov a tak ďalej a tam sme videli, že v podstate nastal únos vojny proti teroru, ako ju vyhlásil G.B. po 11. septembri 2001, keď Amerika bola napadnutá teroristami, ktorí boli prevažne Saudsko-arabského pôvodu, vahabisti, čo je extrémna súčasť sunnitského islamu, za to sa išlo do Afganistanu, lebo Taliban v Afganistane mal podobnú filozofiu a najmä netajil sa s tým, že on ich prichýli, že im dá útočište tým útočníkom. Čiže to ešte malo nejaký zmysel, ísť do Afganistanu ako trestná výprava. Lebo to nemohlo zostať nepotrestané, to je jasné. Ale potom sa začali diať tak divné veci, že zrazu o rok sme už začali špekulovať, že treba ísť do Iraku. Ale Irak bol režim S.H., ktorý nemal nič s tým typom teroristov, ktorí napadli na Ameriku.
[V.P.]
Bol proti nim, však.
[P.Š.]
On bol sekulárny socialistický diktátor a nenávidel fundamentalistov islamistických. A napriek tomu N. napríklad, bo vtedy tiež veľmi aktívny a celá tá robí, že treba ísť do Iraku, aby sa ten 11. september nezopakoval. Išlo sa do Iraku, dopadlo to hrozne, lebo nebol na to absolútne žiadny dôvod. Ako minister som hlasoval proti tomu, aby sa do Iraku išlo pod boku Američanov. Som si myslel, že po takejto katastrofe, že tá politika bude tak skompromitovaná. Ale nebola. Prešlo pár rokov a zase sa išlo proti podobnému typu diktátora socialistického v Sýrii. Dopadlo to tiež zle. Proste on mal byť prvým problémom. Vtedy on nebol podporovateľ toho terorizmu a tých útočníkov, ktorí napadli Ameriku v tom 2001 a dokonca Amerike zrazu ani neprekážalo, že na strane tých vzbúrencov proti Asadovmu režimu v Sýrii boli tí teroristi z Al-Qaidi, ktorí útočili proti Amerike. Zrazu to neni problém. A od ďalších rokov už vôbec neni ani problém, že bojovník a veliteľ z Al Qaidi je terajším prezidentom v Sýrii. Čiže k čomu došli a medzi tým sa stále hovorilo o tom, že by mohla Amerika zaútočiť aj na Irán. To znamená, išlo sa podľa zoznamu N. a tým pádom celá vojna proti teroru bola odklonená od skutočných útočníkov proti Amerike z roku 2001. Bola odklonená k vojnám proti oponentom Izraela.
[D.D.]
Ale by som doplnil, že následkom týchto vojen bol potom terorizmus následne vyššieho grádu ako do vtedy.
[V.P.]
V Iraku žiadna Al-Qaida nebola, ale ona tam prišla.
[D.D.]
Následkom medzinárodného terorizmu sa odhaduje, že zamrelo okolo milióna ľudí. Následkom vojny v Iraku a ďalších konfliktov. Je to odhad. To sú obrovské obete, ktoré by neboli, ak by Spojené štáty nešli do vojny proti terorizmu.
[P.Š.]
A ja by som doplnil, že tesne pred vojnou v Iraku bol N. v kongrese je z toho videozáznam, dá sa to nájsť. Ako hovorí, že nemá pochybnosti o tom, že Irak buduje zbrane hromadného ničenia.
[J.D.]
Páni ale lenže, Irán nie je Irak. Irán je väčšie sústo a my sme doteraz, keď hovoríme o tej vojne, o tom Iráne hovorili, tak nehovorili sme o ňom veľmi okrajovo. Irán je vyše 90 miliónov ľudí. Je to starobylá kultúra, ktorá sa vymedzuje v oči našej kultúre Fersko-grecké vojny, my sme boli tá strana civilizácie, oni boli tí barbari, čiže nie je to naša civilizácia.
[V.P.]
Barbari nie, ale boli to ázijské despocie.
[J.D.]
Ale je to vlastná civilizácia.
[P.Š.]
To i Gréci vtedy nemali Sparta bola tiež despócia.
[V.P:]
Ale mali istí druh slobody, čo Peržania určite nemali.
[J.D.]
Je to vlastná civilizácia, ktorá vykazuje veľkú mieru stability. Aj keď boli mongolské nájazdy alebo iné také prerušenia dejín, tak bola tam kontinuita. Alebo dokázali sa vrátiť k tomu. Proste je to pomerne stabilná spoločnosť. Veľká, silná, kultúrne civilizačne silná a počet obyvateľov má teda o mnoho väčší, ako má ten Irak. V zásade má toľko obyvateľov, koľko má Irak, Líbya, Sýria a tie krajiny, ktoré boli napadané v dokopy.
[P.Š.]
Viac ako Nemecko.
[J.D.]
Čiže otázka je, čo sa teraz stane lebo toto je naozaj. T. kritik nekonečných vojen iných sa pustil do sústa ďaleko väčšieho, než boli tie sústa predtým. Čo sa podľa vás stane a čo to znamená najmä pre ten Irán samotný?
[P.Š.]
T. a N. okamžite vyzvali Iráncov, aby povstali proti režimu. Ako sa asi bude postávať, keď v ten deň, ako zabijete 86-ročného ajatoláha, ktorý vydal fatfu proti skladovaniu výrobe, používaniu jadrových zbraní, ten istý deň zničíte dievčenskú školu, pri ktorej pri útoku zabijete 170 ľudí, väčšinou z toho detí. To už dnes neni teória alebo propaganda. Agentúra Reuters s odvolávkou na jej zdroje v americkej administratíve hovorí, že sa to stalo a že za tým zrejme boli Američania a že to spravili omylom. Keby ste zaútočili na Československu v osemdesiatych rokoch, zabili ste H., pritom zabijete ďalšie 200 detí a očakávate, že povstanú nejaké disidenti. Nikto nepovstane. Samozrejme, že po niečom takomto sa ten národ v zomkne okolo vlajky. Nedá sa povstať proti režimu v takejto situácii. A z tých vyjadrení a R., J.D. W., viceprezidenta, samotného T., z toho nevyplýva žiadna koherentná stratégia. T. jeden deň hovorí, že je to na zmenu režimu, potom proti jadrovým zbraniach, ale R. hovorí o balistických strelách. Najpravdepodobnejší scenári je ďalší rozvrat a dlhá vojna.
[J.D.]
Vrátim sa, čo to znamená pre ten Irán.
[V.P.]
Tak to ešte zatiaľ ešte nevieme, ako to celé dopadne. Keď som rozmýšľal o tomto útoku Ameriky a Izraela na Irán, tak som rekapituloval, čo je podobné, čo bolo podobné ako teraz aj v tých minulých bombardovaniach iných štátov za tých 25 rokov. Jednu vec sme už asi spomenuli, že sa opakuje. Že sa povie, že hentá krajina, vtedy Irak, teraz Irán, že to je veľká hrozba okamžitá, treba tam ísť a nebola to pravda ani vtedy, nebola to pravda ani teraz.
Ďalšia vec, čo sa opakuje, je, že prvé úspechy, ktoré sú po tom ataku sú, tak sa vyhlásia, že to už je to víťazstvo. Keď sa šlo do Iraku, tak po pár týždňoch, Američania boli v Bagdade a G.B. na palube lietadlového idea, povedal mission acomplished, čiže misia je splnená, víťazstvo je naše, pričom problémy ešte len začínali vtedy a trvali roky potom, a krajina bola v úplnom rozvrate. Podobné niečo vidíme aj teraz, respektíve videli sme to minulý rok v tej 12-dňovej vojne, ktorý T. povedal, že tak sme im vybombardovali tie zariadenia nukleárne, že to už nebude nikdy a všetko je na poriadku a je to víťazstvo. Prešiel rok a bombarduje sa znova. Čiže to, čo sa opakuje, potom tá tretia vec, čo sa opakuje, je že bombarduje sa a nie je vízia, čo ďalej a v tom Iraku ešte mali nejakú predstavu Američania, akú takú, ktorá sa ukázala ako nerealistická, že by tam vybudovali nejakú demokraciu európskeho typu. Ale teraz je to ešte horšie, pretože oni naozaj nevedia, čo ďalej. Tak dobre, veľké bombardovanie, ale ten režim nevyzerá, že by bol tým akože povalený. Keď bombardujete tú krajinu, tak ťažko môžete potom dúfať, že tí ľudia to uvítajú a budú počúvať vaše pokyny, že teraz majú oni sami nastoliť nejakú novú vládu. Čiže je to všetko bez vízie a potom je ešte horšia verzia, že tá vízia tam je a tú víziou je skutočný rozvrat. Rozvrat krajín.
[J.D.]
Po tých vojnách nevidíme nejaké upokojenie, stabilizovanie tej situácii. Skôr vidíme v tých krajinách pokračujúce, dlhotrvajúce civilné vojny, občianske vojny alebo nejaké také medzináboženské pnutia. Vidíme rozklad chaosu. Vidíme nastolenie anarchie ako alternatívy k diktatúram. Čo teda z našich vlastných dejín vieme, že anarchia vie byť horším režimom viac krutá, viac nebezpečná pre ľudí ako aj diktatúra. Ako to bude s Iránom?
[D.D.]
Myslím si, že sa na to pozeráme s trochu zlou optikov, lebo povedali sme si, že to je izraelská vojna v izraelskom záujme a Izrael si, predpokladám, nekladie otázky ako tú krajinu spravovať a ako tam udržovať poriadok. Izraelské vojny boli vždy namierené na to, aby nepriateľa odzbrojili, aby zdecimovali jeho palebnú silu a aby tam spôsobili nejaký rozvrat. To im úplne stačilo pre ich národnú bezpečnosť a myslím si, že inak to nebude ani teraz. Tieto krátkodobé ciele izraelskej vojny a Izraela budú naplnené. To znamená, že ten jadrový program bude zastavený na istý čas. Raketový program Iránu bude zdecimovaný, tá palebná sila Iránu bude ochromená. To Izraelu nateraz stačí, čiže krátkodobé ciele Izrael dosiahol a pokiaľ ty v tom hľadáš nejaké hlbšie zmysly alebo nejaké angažovanie USA a zmenu režimu a podobne.
[J.D.]
Ja sa pýtam na dôsledok.
[D.D.]
Tam si myslím, že tie dlhodobé dôsledky budú, nemyslím pre Izrael, myslím pre Západ negatívne.
[J.D.]
Zostaňme ešte pri téme Irán, lebo tá spoločnosť má nejakú vnútornú silu, má veľmi krutý režim. Tá teokracia je veľmi krutá, to mučenie žien a aj mnohé tie zákony, to zatýkanie, je to krutý režim. Čo to môže priniesť v tom Iránu?
[D.D.]
Tam by som len dopovedal, že tým, že Irán je obrovská krajina s takmer 100 miliónmi ľudí, tam nemôžeme očakávať to, že by sa Spojeným štátom alebo Izraelu podarilo tú krajinu ovládnuť v tom zmysle, že teda dobré vynútia si zmenu režimu a ten nový režim teda získajú na svoju stranu. To si myslím, že je veľmi nepravdepodobné a ani to zrejme nie je cieľom týchto vojenských operácií. Skôr je cieľom to destabilizovať Irán, znížiť jeho palebnú silu a konať potom, keď znova bude ďalší problém. Však tak, toto napokon prebieha už roky a bolo to tak aj teraz, že minulý rok bol jeden úder na Irán, ukázalo sa, že nestačil, tak prešiel necelý rok, tak je ďalší úder na Irán a viac v tom asi hľadať netreba. Je to vojna, ktorú plánoval Izrael a tak aj vyzerá.
[P.Š.]
Cieľom je teraz vyvolať medzi etnickú občiansku vojnu CNN aj Portal Axios už priniesli správy o tom, že vyjednávajú Američania a Izraelčania s Kurdami a že robia všetko preto, aby kurdské milície zo Severného Iraku prešli hranice a vlastne tam vytvorili nejaký separatistický štát Kurdov. Nespomínam si, myslím, 15-20 % populácie, 15 % populácie, myslím je. Takže cieľom je teraz rozvrátiť Irán. Otázka je, či sa to podarí, pretože Kurdi majú tú skúsenosť nedávno s Američanmi. Američania ich tiež použili ako prostých zástupných vojakov, zástupnú silu bojí proti islamskému štátu a aj proti Asadovi, čiastočne v Sýrii a opustili ich v nedávnych mesiacoch. V januári nová Sýrska vláda spravila ofenzívu, ovládla Kurdami v kontrolovanej oblasti a Kurdi to znášajú veľmi zle a Kurdistan, ktorý je vlastne autonómny región v Iraku, jeden ich minister sa vyjadril, že my do toho nepôjdeme, že my zostávame neutrálni, my chceme udržať mier. Takže otázka, či sa im to podarí. Ale toto je cieľ. Vyvolať občiansku vojnu.
[J.D.]
Čo očakávaš v Iráne?
[V.P.]
V Iráne očakávam, že buďto teda tá vláda, ktorú chce T. zvrhnúť, nepadne, alebo, ak sa to podarí, nemyslím, že sa to stane, alebo, ešte alternatíva, že tam dobre vznikne nejaká iná vláda, ale nie je žiadna garancia toho, že bude nejaká priateľská voči USA alebo voči Izraelu. Ja si myslím, že bude mať podobné ambície, ako mala táto vláda, čo sa týka, aby Irán bol mocná a rešpektovaná krajina. Tá politická alternatíva tu tam nevidno. Syn zvrhnutého Šáha späť 47 rokov ten Šáh podporu nemá. Čo môžu Američania robiť? T. povedal, že štyri týždne môže to trvať, tak budú bombardovať a potom čo? Môžu urobiť pozemnú inváziu? Ja si myslím, že nie. T. sklamal strašne mnohých voličov, ktorí mu dôverovali, pretože napríklad sľúbil, že nebude sa vôbec uvažovať o nejakých zmenách režimov, že Amerika nebude meniť režimy v iných štátoch. No tak toto je už jasná aj deklarovaná snaha zmeniť režim v Iráne. Čiže tam to slovo T. porušil. T. zostáva ešte jedna jediná komparatívna výhoda oproti jeho predchodcom v Bielom dome. Ale povedal by som, že je veľmi dôležitá, že nezačal žiadnu dlhotrvajúcu vojnu.
[J.D.]
Zmierňuješ to každým ďalším, ďalšou inváziou sa to zužuje tá výhoda.
[V.P.]
Ale to je veľká výhoda, lebo dlhotrvajúce vojny prinášajú 100 tisíce mŕtvych. Tieto letecké vojny, keď ich bombarduje jak Jupiter z Olympu, tak prinášajú tisíce mŕtvych. On asi vie, že zaútočiť ako pozemnou inváziou na Irán znamená zapliesť sa do vojny, ktorá zničí jeho prezidentovanie. Úplne zničí. Čiže on to asi urobiť nemôže. Ja si myslím, že stavajú na to, že tam vypuknú etnické nejaké nepokoje a ani sa netají s tým, že on to verejne hovorí. Že tí Kurdi by tam mohli niečo urobiť. Ale nakoniec sa môže stať, že uvidíme, že by ho tu zaútočili a nemali víziu čo ďalej a nebolo by to nič prekvapujúce.
[J.D.]
Ja by som ešte doplnil, že teraz keď sa ten týždeň diali tie veci, tak som zistil s istým prekvapením, že na Slovensku, Bratislave a okolí máme pomerne veľa Iráncov. Sú tu stovky Iráncov, žijú, ktorí ušli pred režimom, ušli teda pred viacerými režimami. Podobne ako v našich dejinách, tie exily sú rôzne podľa toho, pred akým režimom utekáte. Rozhovory s tými ľuďmi pripomenuli jednu dôležitú vec, ktorá sa často v verejných debatách nevníma. Alternatívou k náboženskému teroru ajatoláhou je často iná podoba teroru. Tých demokratov tam nie je veľa. Jedna zo skupín, ktorá je v dvojnásobnej opozícii aj voči Šáhovi pred tým, aj voči ajatoláhom, boli komunisti, ktorí sú tam populárni medzi mládežou a tak, ktorí sa rôzne mixovali už aj s islamom, ale sú to proste marxisti a komunisti. Ďalšia silnejšia časť sú ľudia, ktorí sú neskrývané autoritársky a podporujú Šáhovu diktatúru, ktorá bola veľmi krutá a neobľúbená. Ktorá takisto mala na svojom účte masakrovanie nevinných ľudí. Často sa tak zdôrazňuje tá jej civilizačná pamäť, ale tá spoločnosť má politicky veľmi rozkývaná do veľkých extrémov a sú to rôzne podoby diktatúr, ktoré tam súťažia o moc.
[V.P.]
Vieš, čo je problém? Západ ukazuje veľmi zlú stránku tej demokracie. Veľmi zlú a nepríťažlivú. To je vojna za vojnou. Ešte som chcel povedať, že keď som hovoril, čo sa v tomto útoku podobalo na tie predchádzajúce americké vojny, tak teraz ešte chcem pripomenúť, že novinky. Čo sa tu objavilo, čo tu nebolo. Nestalo sa, že by vo vojne ako prvý bol zabitá hlava toho štátu spolu aj s rodinou. Zabitý bol Ch. a zahynula jeho žena, jeho dcéra, zať a vnučka. Niečo takého si nespomínam za celý svoj život. Takéto, že by to prebehlo. Tiež čo treba poznamenať je, že prvýkrát sa stalo vlastne, že Ch. bol jednak líder toho štátu a jednak bol aj jednak veľmi vysoký predstaviteľ šíitského islamu. Veľmi významný duchovný vodca a bol zabitý. Teraz si predstavte, že zabíjanie lídrov, zabíjanie náboženských vodcov, z toho si môže niekto vziať príklad. Bude sa správať rovnako. Ešte posledná poznámka, čo je novinka. To teda nebývalo, že rokuje sa, niekoľko dní sa intenzívne rokuje Američania s Iráncami a na druhý deň sú ti Iránci bombardovaní. Proste jeden deň s tebou rokujem a druhý deň ťa zabijem. Na takéto si tiež nespomínam.
[J.D.]
Nazval som to izraelifikáciou lebo Izrael sa takto správal už predtým a otázka na vás je, či si myslíte, že sa zobudil démon. Či táto izraelifikácia vlastne prinesie to, že tá druhá strana sa voči Američanom, o ktorých v tomto prípade voči Izraelu sa tak už správajú, ale voči Američanom sa bude správať podľa tohto vzorca, že keď vy nám zabíjate vodcov, tak vodcovia sa môžu zabíjať. Keď vy zabíjate duchovných, duchovní sa môžu zabíjať.
[V.P.]
No, tak nechcem ísť do detailov.
[J.D.]
Keď vy používate metódu, že vyjednávanie slúži ako prikrývací manéver na vojnu, tak či aj my sa môžeme chovať na budúce, keď sa nám tu bude hodiť takýmto spôsobom?
[P.Š.]
Samozrejme, toto si kvázi môžeš dovoliť len vtedy, keď si ten pes na vrchu. V momente, ako budeš dole, tak ti budú robiť to isté a je to strašne nebezpečný precedens.
[J.D.]
Voči Z. sa to nedeje napríklad.
[P.Š.]
Ten rozdiel podľa mňa je ten, že už som to povedal v inej relácii, že Z. Rusom vyhovuje, lebo on je medzinárodne neobľúbený a má tiež silnú konkurenciu na Ukrajine. Ale máš z toho aj praktický problém ako bojujúca strana. S kým budeš rokovať? Ako potom uzavrieš mier, keď zabiješ toho lídra a vytvoríš z neho martýra? Prečo by Rusi vytvárali zo Z. martýra a tak ako teraz Američania s Izraelčanmi vytvorili martýra z Ch.? Nijako im to nepomohlo. Len to samozrejme tú lojálnu, provládnu časť Iráncov zomklo okolo tej vlaky, ako sme spomínali. Ale ešte jednu dôležitú vec chcem spomenúť, lebo si hovoril, Vlado, že akýkoľvek režim tam pravdepodobne bude mať veľmi podobné alebo rovnaké ambície. Ja si myslím, že sa vlastne situácia zmenila v tom, že akýkoľvek režim, na rozdiel od tohto, bude už chcieť jadrovú bombu. Lebo už nemajú absolútne žiadny dôvod sa toho zdráhať. V Ch. vydal fatvu proti jadrovým zbraniam v 2003. Majú len dobré dôvody na to, aby si akýkoľvek režim tú jadrovú zbraň zriadil. Človek, ktorý to proti tomu bránil, bol zabitý.
[D.D.]
Pri písaní som urobil preklep jeden. Keď som písal Irán, tak som dal Urán. Potom ma to aj potešilo, lebo to vystihuje to, čo sa deje. Lebo pre Irán bude teraz prioritou, pre ich národnú bezpečnosť, prioritou číslo jeden pracovať aj na raketovom programe ďalej a pracovať aj na tom jadrovom programe. Lebo bez jadrového dáždnika budú týmto spôsobom zraniteľní ktorýkoľvek rok, kedykoľvek a myslím si, že tomu veľmi ťažko zabráni aj Izrael, aj Západ, aby v tom Irán pokračoval. Pretože ak si sa pýtal na tú inváznu vojnu, či hrozí, nehrozí, nebudem sa hrať na prognostika, ale myslím si, že máme tu dve skúsenosti s veľkými inváznymi vojnami USA, Afganistan, Irak. Boli to slabší súperi. Bolo to v čase, keď USA boli na vrchole síl a dopadlo to veľmi zlé pre USA. To znamená, že dostať pod kontrolu Irán nejakou pozemnou operáciou bude myslím si takmer nemožné. Bude len otázka času, kedy Irán bude pracovať na jadrovej zbraní. Pretože inú budúcnosť nevidí.
[V.P.]
No ešte som chcel povedať, keď hovoríme o bombe, tak bolo by dobre pripomenúť, že to už je 30 rokov starý príbeh. Odkedy teda, povedzme, Izrael hovoril, ale aj N., ja ho to myslím, hovoril osobne, že pozor, pozor, Irán bude mať bombu a to nesmieme dopustiť. Irán pokročil už dávno v tom obohacovaní uránu, čo je ten materiál na výrobu tej bomby, už dávno pokročil do takého stavu, že on tú bombu už mohol urobiť. Ale on ju stále nemal, stále neurobil. Mimochodom, však toto povedal aj T.G. na jeseň minulého roku, že proste Irán nemá bombu. Stále ju nemá.
[J.D.]
A nevyrábajú.
[V.P.]
A nevyrábajú, ale hovorí, že akože, no on povedal aj to, že dobre, keby teda, akože Irán už chcel prikročiť k tomu, že ju vyrobí, tak už by mu to netrvalo akože príliš dlho. Ale naozaj, zatiaľ za tých 30 rokov, keďže sa to nestalo, tak to znamená, že Irán sa naozaj neodhodlal doteraz na to, že aby tú bombu urobil. Ale verím tomu, že v posledných mesiacoch alebo rokoch, proste už sa to myslenie môže meniť.
[J.D.]
Takých štátov. Inak tomu ako rozumiete, lebo Irán tým znervózňoval, že ten urán bol obohatený viac, než je potrebné na civilné využitie, na proste jadrové energie. Zároveň takých štátov je viac. Japonsko sa uvádza ako taký príklad, že má urán obohateným spôsobom, že veľmi rýchlo vie vytvoriť, vyrobiť jadrovú bombu. Toto znervózňovanie zo strany Iránu.
[P.Š.]
Bol to vyjednávací nástroj na to, aby znížili sankcie, alebo uvoľnili sankcie. V poslednej správy z roku oni hovorili, že boli ochotní znížiť ten obohatený urán, rozriediť to. Takže toto oni boli ochotní spraviť.
[V.P.]
Tam som ale nerozumel za celé tých posledných 10-15 rokov, som nerozumel tej americké politike, že ako teda to chcú s tou iránskou bombou. Veď O. ešte dosiahol podpísanie medzinárodnej zmluvy.
[P.Š.]
JCPOA.
[V.P.]
JCPOA. Ľudovo sa tomu hovorilo, že Irán bill. Tak to je zmluva medzi Amerikou, Iránom, a ešte Ruskom, aj Európskou Úniou, Čínou a tuším ešte aj Nemeckom ako v osobitným štátom tam je. Kde sa zaviazal Irán, že nevyrobí atómovú bombu. No a v podstate musíme povedať s odstupom času, že to dodržal, že to dodržal a napriek tomu to bol D.T., ktorý od tej zmluvy odstúpil, Amerika odstúpila jeho rozhodnutím v 2018. Za svojho prvého prezidentského mandátu. Čo tým sledoval, neviem. Lebo nakoniec, nakoniec často mení svoje názory.
[J.D.]
Jedna krajina protestovala.
[D.D.]
Jedna krajina protestovala, konkrétne Izrael. Ale nič taký, že do istej miery aj oprávnene, lebo Irán veľmi zosilnel, ekonomicky veľmi zosilnel a začal financovať Izbalách a mnohé ďalšie organizácie, ktoré pálili rakety na Irán.
[V.P:]
Povedali ste mi, že nemám čo nerozumieť. Áno, máte pravdu, v poriadku. Ale teda, výsledok je ten, že teraz by bol T., keď Američania teraz rokovali s Iránom, tak vlastne sa to blížilo k tomu, že znovu niečo takého vlastne dohodnú. Čo už dohodnuté bolo a Amerika odstúpila.
[J.D.]
Až na to, že to tentokrát poslúžilo ako zastierací manéver, zdá sa, lebo to vysvetlenie toho, prečo tie rokovania zlyhali, vlastne nebolo presvedčivé, lebo to bol dojem prezidenta T., že on im neveril, že oni to myslia vážne. Pričom ten sprostredkovateľ, ktorý to celé vyjednával tak hovoril, že ústupky boli veľké. Podľa V. T. bol sklamaný z toho, že Irán nekapituloval pod tlakom tých zhromaždených lodí v zálive.
[V.P.]
A ešte posledné, čo chcem povedať, ako tlačil Izrael, že teda Irán nesmie mať ani ten mierový jadrový program, proste žiadny. Áno? To je niečo tak nerealistické. Veď Irán, ako sme hovorili, 90 miliónová krajina. Irán tiež je signatárom tej veľkej zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Ale zase odmenou za signatárových tej zmluvy je to, že môže mať mierový jadrový program. Čiže Irán nemohol asi pripustiť, že bude jedinou výnimkou, že nebude mať právo akože na nič. Na to proste tam chýba nejaká elementárna logika.
[J.D.]
No, toľko naša dnešná debata. Ďakujeme za pozornosť a budeme sa tešiť opäť o týždeň. Ďakujem V.P., D.D., P.Š. Dovidenia.
[V.P.]
Dovidenia.
[D.D.]
Dovidenia.
[P.Š.]
Dovidenia.“
III. Pôsobnosť TR SR
Rada pre mediálne služby zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike do zoznamu samoregulačných orgánov a Druhý opčný protokol k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných Kódexov dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania právomocí vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektami vysielania (najmä v oblasti objektivity a ochrany osobnosti) profesijnej samospráve.
V rozsahu Protokolu Regulátor postupuje doručené sťažnosti na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.
TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samoregulačný orgán je podľa §131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti. Odporca/poskytovateľ obsahovej služby/strana Protokolu sa zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrenév Druhom opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannostia v Etickom kódexe novinára.
Senát TR SR posudzoval obsah podanej sťažnosti v kontexte ustanovení Protokolu a EK z dôvodu, že odporca je stranou Protokolu, ktorým tento vysielateľ pristúpil k Protokolu a EK a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie odporca redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany odporcu nebola uplatnená výhrada podľa čl. 20 ods.1 písm. a). Protokolu.
Predmetom posudzovania senátu TR SR bola relácia „Udalosti týždňa pohľadom externých komentátorov“ odvysielanej dňa 07.03.2026, ktorú odporca uverejnil v rámci svojej obsahovej služby.
V zmysle § 4 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 senát Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky dňa 07.05.2026 sťažnosť predbežne prerokoval.
IV. Etický rámec, aspekty rozhodovania, rozbor
Senát TR SR posudzoval sťažnosť vo vzťahu k nasledujúcim ustanoveniam EK a Protokolu.
Podľa čl. II ods. 2 EK: ,,Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
Podľa čl. III ods. 3 EK: ,,Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.“
Podľa čl. 8 ods. 2 Protokolu: ,, Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky.“
Podľa čl. 8 ods. 3 Protokolu: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 dbá pri spravodajstve a programoch aktuálnej publicistiky na to, aby názory a hodnotiace komentáre boli oddelené od informácií spravodajského charakteru.“
Podľa čl. 9 ods. 1 Protokolu: „Strana Protokolu zabezpečuje všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci ňou vysielanej obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1.“.
Podľa čl. 9 ods. 2 Protokolu: „Dodržanie všestrannosti informácií a názorovej plurality sa posudzuje v dlhšom časovom úseku vysielania s výnimkou sledovaného predvolebného obdobia, kde je časovým úsekom sledované predvolebné obdobie a predmetom skúmania v tomto období sú tak programy podľa čl. 8 ods. 1 a 2, ako aj prítomná politická propagácia mimo týchto programov.“
Senát TR SR po podrobnom preskúmaní podnetu sťažovateľa a na základe detailnej analýzy zvukovoobrazového záznamu relácie, ako aj prepisu relácie odporcu dospel k záveru, že skutočnosti namietané sťažovateľom neporušujú príslušné ustanovenia EK a Protokolu.
Relácia je programom, ktorý je možno hodnotiť ako program aktuálnej publicistiky. V zmysle čl. 3 ods. 2 Protokolu „Aktuálnou publicistikou sa rozumie produkt novinárskej činnosti sprostredkúvajúci verejnosti popri faktoch a informáciách o nich aj vlastné hodnotenie, kritiku, záver, analýzu, syntézu, názor alebo úsudok, ktorý slúži verejnosti na utváranie si vlastných názorov a popri informovaní môže sledovať aj iný účel, napríklad vzdelávanie alebo zábavu.“. Podstatou programu preto nie je neutrálne spravodajské sprostredkovanie udalostí, ale ich komentovanie, interpretácia, hodnotenie a analytické uchopenie zo strany diskutujúcich. Práve pri tomto type formátu je prirodzené a legitímne, že sa v ňom objavujú subjektívne hodnotenia, hypotézy, analytické závery, či polemické interpretácie.
K námietke, že relácia prezentuje názory ako fakty bez dostatočného overenia
Senát TR SR konštatuje, že z formátu, označenia aj obsahu relácie je zrejmé, že ide o program aktuálnej publicistiky založený na komentári a interpretácii externých komentátorov, nie o spravodajský formát.
Tomu zodpovedá aj spôsob vyjadrovania diskutujúcich, ktorí svoje závery formulujú ako hodnotenia, analytické úsudky a politické interpretácie, nie ako neutrálne spravodajské konštatovania. Divák mohol bez rozumných pochybností rozlíšiť medzi faktickým základom udalostí a ich následným komentárom.
Senát TR SR preto nezistil stieranie hranice medzi spravodajskou informáciou a komentárom.
Námietka sťažovateľa voči „silne hodnotiacemu jazyku“ pôsobí v kontexte publicistického formátu relácie, skôr ako nesúhlas sťažovateľa s názormi diskutujúcich, ktoré zazneli v relácii. Je logické, že obsah publicistickej relácie zameranej na komentovanie aktuálnych geopolitických udalostí, nemôže byť v súlade s názorom celej spoločnosti a preto je prirodzené, že sa sťažovateľ nemusí stotožniť so všetkými názormi prezentovanými v takejto diskusnej relácii.
K námietke faktických nedostatkov (výrok V. Z. a interpretácia knihy B. N.)
Pokiaľ ide o výrok pripisovaný V. Z. vo vzťahu k V. O., senát TRSR konštatuje, že išlo o komentovanie verejne komunikovanej politickej výmeny a jej interpretáciu diskutujúcimi, nie o samostatné vytváranie skutkového tvrdenia bez vzťahu k verejne známemu politickému kontextu.
Sťažovateľ zároveň nekonkretizuje, v čom presne mala spočívať nepravdivosť alebo skreslenosť tejto interpretácie.
Pokiaľ ide o interpretáciu knihy B. N., z prepisu vyplýva, že diskutujúci výslovne odkazoval na konkrétnu verejnú publikáciu a jej obsah, pričom túto publikáciu interpretoval v širšom geopolitickom rámci.
Nešlo teda o ničím nepodložené tvrdenie, ale o hodnotiaci záver opierajúci sa o identifikovateľný verejný zdroj.
Samotný nesúhlas s touto interpretáciou nezakladá porušenie objektívnosti.
K námietke nepodložených tvrdení o fungovaní americkej zahraničnej politiky a vplyve lobby
Senát TR SR konštatuje, že ani v tejto časti sťažnosť nesmeruje proti konkrétnym nepravdivým skutkovým tvrdeniam, ale proti analytickému výkladu politických vzťahov a mocenských vplyvov.
Diskutujúci pritom pojem „proizraelská lobby“ bližšie obsahovo vysvetľovali a odlišovali ho od etnicko-náboženských kategórií, pričom ho zasadili do rámca politického a ideologického pôsobenia rôznych aktérov .
Ide o legitímnu súčasť politicko-publicistickej debaty, nie o šírenie preukázateľne nepravdivých informácií.
K námietke jednostrannosti, selektívnosti a absencie širšieho kontextu
Senát TR SR konštatuje, že samotná prevaha jedného interpretačného rámca alebo kritického pohľadu v jednej diskusii neznamená porušenie objektívnosti, nestrannosti ani plurality. Súčasne je potrebné aj v kontexte uvedenej námietky poukázať na skutočnosť, že divák má v dlhšom časovom úseku vysielania možnosť zachytiť aj ďalšie informácie, hodnotiace úsudky a názory aj z opačného názorového spektra. Senát TRSR napríklad poukazuje na reláciu odporcu s názvom Téma dňa zo dňa 26.3.2026 s názvom „Mierové plány USA a Iránu? / EÚ: Ochrániť svojich či poraziť Rusov? / Kto odpočúval Maďarov? A koho ešte?“, kde diskutoval P. B. za Progresívne Slovensko a B. O. za stranu HLAS – SD, pričom aj v tejto relácii zazneli názory a hodnotiace úsudky z rôznych názorových spektier na aktuálnu geopolitickú situáciu. Zároveň platí, že témam, ktoré boli komentované diskutujúcimi v relácii sa Odporca venuje komplexne aj v rámci svojho iného vysielania, a to najmä v posudzovanom období, ktoré je poznačené aktuálne prebiehajúcim konfliktom na blízkom východe.
V programe aktuálnej publicistiky je prirodzené, že diskutujúci zaujímajú hodnotovo alebo analyticky vyhranené stanoviská.
Sťažovateľ zároveň nekonkretizuje, ktoré konkrétne informácie mali byť selektívne vybrané alebo aké relevantné fakty mali byť opomenuté.
Takto formulovaná námietka ostáva v rovine všeobecného nesúhlasu s obsahovým rámcom diskusie.
Senát TR SR konštatuje, že sťažnosť je založená prevažne na nesúhlase s interpretačnými a hodnotiacimi závermi diskutujúcich, nie na preukázaní konkrétnych nepravdivých skutkových tvrdení alebo konkrétneho porušenia pravidiel objektívnosti a nestrannosti.
Senát TR SR zároveň pripúšťa, že niektoré formulácie diskutujúcich mohli pôsobiť vyhranene, zjednodušujúco alebo polemicky. Ani takáto forma prejavu však sama osebe neprekračuje hranice prípustného publicistického komentára, pokiaľ zostáva pre diváka zrejmé, že ide o hodnotiace a interpretačné stanoviská.
V. Záver
Senát TR SR dbajúc na ochranu osobitných aspektov objektívnosti a nestrannosti a tiež osobitných aspektov všestrannosti informácii a názorovej plurality konštatuje, že v relácii odvysielanej odporcom nedošlo k porušeniu predmetných aspektov a preto Senát TR SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
POUČENIE: Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 12. mája 2026
Mgr. Alena Pániková v.r.
Predsedníčka TR SR