č. k. 45/2026
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Nora Slišková, Mgr. Martyn Željko Sampor, Mgr. Nancy Závodská, Mgr. Matúš Leviczki a JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., vo veci podnetu č. 45/2026 doručeného a postúpeného Radou pre mediálne služby na základe sťažnosti fyzickej osoby (ďalej len „sťažovateľka“), proti odporcovi MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava – Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873 (ďalej len „odporca“ alebo „vysielateľ“), vo veci odvysielania reportáže s názvom „Autisti u lekárov“ v spravodajskej relácii Televízne noviny dňa 4. júla 2026, ako výkonný orgán
r o z h o d l a :
Odvysielaním reportáže s názvom „Autisti u lekárov“ v programe Televízne noviny dňa 4. júla 2026 na programovej službe TV Markíza došlo zo strany odporcu MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., k porušeniu:
- Článku II. bodu 2 Etického kódexu novinára, ktorý definuje hlavné zásady novinárskej práce, predovšetkým zásadu pravdivosti, objektivity a dôsledného overovania faktov.
- Článku 6 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých, ktorý nariaďuje všetkým mediálnym produktom a obsahovým službám rešpektovať ľudskú dôstojnosť.
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky v zmysle svojich kompetencií, Rokovacieho poriadku a s výrazným prihliadnutím na okamžité, dobrovoľné a proaktívne sebaregulačné opatrenia prijaté odporcom bezprostredne po odvysielaní príspevku, vyslovuje odporcovi UPOZORNENIE.
- Právomoc Tlačovo-digitálnej rady SR
Tlačovo-digitálna rada SR je výkonným orgánom Asociácie na ochranu novinárskej etiky (AONE) v oblasti etickej samoregulácie novinárov a médií na území Slovenskej republiky. Rada rieši podnety upozorňujúce na porušovanie novinárskej etiky v tlačených, digitálnych a elektronických médiách, a to v intenciách Etického kódexu novinára (ďalej len „EKN“) platného od roku 2017 a jeho neskorších aktualizácií, ako aj v zmysle Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých a 2. Opčného protokolu k EKN.
Odporca, spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., podlieha samoregulačnému mechanizmu TR SR, ktorý reguluje oblasť všestrannosti informácií, názorovej plurality, objektívnosti a nestrannosti spravodajských programov a programov aktuálnej publicistiky v zmysle zákona o mediálnych službách, pričom je viazaný dodržiavaním pravidiel uvedených v Etickom kódexe novinára a prijatých Opčných protokoloch. Na základe týchto skutočností je TR SR plne vecne a inštitucionálne príslušná na prejednanie doručeného podnetu č. 45/2026.
- Predmet konania a vymedzenie skutkového stavu
Rada pre mediálne služby (RPMS) dňa 3. augusta 2026 na základe určenia vecnej príslušnosti postúpila elektronicky Tlačovo-digitálnej rade SR podanie sťažovateľky. Podnet bol formálne zaevidovaný pod číslom konania 45/2026. Predsedníčka TR SR následne dňa 3. augusta 2026 odoslala odporcovi výzvu na vyjadrenie k podnetu s lehotou na odpoveď v trvaní 10 dní.
Predmetom sťažnosti je audiovizuálny spravodajský príspevok – reportáž s názvom „Autisti u lekárov“, ktorá bola odvysielaná dňa 4. júla 2026 v hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny na programovej službe TV Markíza so začiatkom približne o 19:17 – 19:18 hod. Z dát predložených v rámci dokazovania vyplýva, že reportáž mala dĺžku 2 minúty a 59 sekúnd. V tomto smere poukazujeme na mimoriadne široký celospoločenský zásah daného spravodajského formátu.
Reportáž sa obsahovo venovala špecifickej a vysoko senzitívnej problematike poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom a deťom s poruchou autistického spektra (PAS). Redakčným zámerom bolo poukázať na edukačné aktivity v nemocniciach Trnavského samosprávneho kraja, kde odborníci a rodičia autistických detí inštruujú zdravotnícky personál o tom, ako k takýmto pacientom pristupovať s ohľadom na ich špecifické potreby, minimalizáciu stresu a zamedzenie výbušným reakciám pri ošetrovaní.
Pre úplnosť skutkového stavu a posúdenie kontextu senát TR SR analyzoval presný obsah zvukovej zložky reportáže, ktorý dopĺňal obrazový materiál:
P.Š., moderátor
Odbery krvi, ORL vyšetrenie alebo heroický výkon pri návšteve zubára. Rodičia autistov zažívajú u lekárov náročné chvíle a nie vždy sa ich dieťa vôbec podarí vyšetriť.
L.V., moderátorka
V nemocniciach Trnavského samosprávneho kraja preto zorganizovali stretnutia so zdravotníkmi. Nie odborníci aj rodičia lekárom a zdravotným sestrám vysvetľujú, ako k takýmto pacientom pristupovať, aby sa dali vyšetriť bez zbytočného stresu.
J.H., matka
Zmenili sme lekára, lebo proste naozaj niektorí lekári nemajú na to žalúdok, nevedia s tými deťmi sa prispôsobiť.
S.F., matka
Negatívne skúsenosti, keď mám povedať, tak vlastne máme iba s urgentom.
K.G., matka
On reagoval veľmi, veľmi výbušne, so strachom a v podstate sme odchádzali ako s dieťaťom, ktoré v aktuálnej situácii nebolo ošetriteľné.
I.K., redaktorka
Mamy, deti aj dospelých s poruchou autistického spektra zdravotníkom vysvetľujú, aké zložité a často aj nemožné je ich syna, či dcéru ošetriť.
J.H., matka
Keď si sadne do zubárskeho kresla, zmení sa na 16 ramennú chobotnicu. Čiže tam neviete, kde máte chytiť ruku, ako vaše ruky vám nestačia, ani pomocníkov.
I.K., redaktorka
Na osoby s poruchou autistického spektra nemožno tlačiť. Potrebujú čas, pokojné prostredie bez hluku či svetelných podnetov, problémom je aj dlhé čakanie.
M.K., psychologička
Osoby s poruchou autistického spektra si nevyberú, že to nie je o tom, že potrebujú neviem aký komfort, ale že je to proste naozaj úprava prostredia, úprava toho postupu s cieľom, aby sme minimalizovali teda nejakú traumatizáciu alebo aj komplikovali si sami sebe ako zdravotníci ten výkon.
J.H., matka
Ivo napr. potrebuje čas, on potrebujete 3-4 návštevy v ambulancii, on si to potrebuje zažiť, dostať do systému.
I.K., redaktorka
Vyšetrenie, je potom pre všetkých oveľa jednoduchšie.
J.H. matka
Sestrička mu pekne zobrala krv, pozeral na to, hej, a akonáhle mu odobrala krv, tak ju začal baliť. Momentálne má také záujmy.
K.G., matka
Damián je verbálny, ale to porozumenie je veľmi oslabené, takže on ako keby nevie reagovať správne na nejaké otázky. Pomôže mu to, ako navnímať to prostredie.
S., autistka
Ja sa bojím bolesti, bolesti vyšetrení.
S.F., matka
Ona skôr je práve tak, že tak trpí v sebe a ani EKG nevedeli natočiť. Keď vlastne dlho čakáme.
A.P., riaditeľka Nemocnice Sv. Lukáša v Galante
Vítame aktivitu, kedy sa aj naši zamestnanci dozvedia o tom, ako s týmito ľuďmi viacej spolupracovať, ako sa o nich starať.
L.Š., riaditeľka odboru zdravotníctva TSK
Je to pre vás obrovská pomoc? Viete, že aj samotný pacient aj s príbuznými má určitý stres, keď príde do zdravotníckeho zariadenia.
Osoba 6, anketa
Dozvedia, chcem sa veľa, veľmi veľa nových vecí.
Osoba 7, anketa
Prichádzajú ku nám aj takíto pacienti, takže ideme sa snažiť tým riadiť a pre nás aj obohacujúca.
J.H., matka
Tí lekári sa učia každým tým vyšetrením, každou tou návštevou.
Sporným skutkovým momentom celého vysielania je začlenenie konkrétnych obrazových materiálov do vizuálnej stopy reportáže, ktoré plnili funkciu ilustračného prekrytia (tzv. prestrihových záberov) k vyššie citovanému komentáru. Počas popisu náročných situácií a reaktivity detí s autizmom boli v obraze použité archívne zábery sťažovateľky a predovšetkým jej maloletého syna. Tieto zábery pôvodne vznikli pri tvorbe inej reportáže redakcie Televíznych novín, ktorá sa zaoberala odlišnou problematikou – konkrétne ťažkosťami s umiestnením dieťaťa do materskej školy.
Zábery neboli v čase odvysielania reportáže „Autisti u lekárov“ na televíznej obrazovke graficky ani textovo označené titulkom „Ilustračné zábery“, „Archív“ ani žiadnym iným ekvivalentným upozornením, ktoré by divákovi signalizovalo, že zobrazované osoby priamo nesúvisia so skutkovým naratívom rozprávaným v audio stope.
- Obsah podnetu a argumentácia sťažovateľky
Sťažovateľka adresovala svoj podnet pôvodne na Radu pre mediálne služby, odkiaľ bol z dôvodu vecnej príslušnosti postúpený na TR SR. Vo svojom podaní žiada preskúmanie postupu vysielateľa s tým, že došlo k porušeniu jej práv a práv jej maloletého dieťaťa, ako aj k porušeniu povinností vysielateľa poskytovať objektívne a pravdivé informácie. Argumentačná línia sťažovateľky je postavená na nasledujúcich bodoch:
- Neadekvátne a zavádzajúce použitie obrazového materiálu
Sťažovateľka upozorňuje, že archívne zábery jej osoby a jej maloletého syna boli zneužité bez jej vedomia v úplne inom kontexte, než v akom boli pôvodne vyhotovené. Zábery natočené v spojitosti so snahou o umiestnenie dieťaťa do materskej školy boli včlenené do reportáže venujúcej sa výlučne téme detí s poruchou autistického spektra.
- Klamlivé priradenie zdravotnej diagnózy maloletému
Sťažovateľka explicitne deklaruje, že jej syn „nemá potvrdenú poruchu autistického spektra“. Zaradením jeho tváre a prejavov do audiovizuálneho celku o autizme podľa sťažovateľky mohlo dôjsť u percipientov k mylnému a nepravdivému spojeniu jej dieťaťa s predmetnou vývojovou a mentálnou diagnózou.
- Absencia štandardného označenia (ilustračný záber)
Kľúčovým novinárskym pochybením podľa sťažovateľky je skutočnosť, že zábery neboli označené ako archívne alebo ilustračné. Neexistovalo ani žiadne explicitné slovné upozornenie redaktora, ktoré by dištancovalo zobrazované dieťa od prípadov, o ktorých sa v reportáži pojednávalo.
- Zásah do dôstojnosti, súkromia a dobrého mena
Takýto spôsob spravodajského spracovania má podľa navrhovateľky potenciál negatívne zasiahnuť do súkromia a ľudskej dôstojnosti jej maloletého dieťaťa a poškodiť jeho dobré meno vo verejnom priestore.
- Ignorácia predžalobnej/neformálnej komunikácie zo strany odporcu
Sťažovateľka preukázateľne uviedla, že ešte pred podaním formálneho podnetu na orgány dohľadu proaktívne kontaktovala priamo televíziu Markíza, redakciu Televíznych novín (prostredníctvom aplikácie Messenger) so žiadosťou o vysvetlenie predmetného postupu. Odporca jej však napriek poskytnutému času nezaslal žiadnu zmysluplnú odpoveď s výnimkou automatickej systémovej notifikácie.
Na základe vyššie uvedenej argumentácie sťažovateľka požiadala o prešetrenie, či nedošlo k porušeniu právnych predpisov (najmä zákona o mediálnych službách a etických štandardov), a v prípade konštatovania porušenia žiadala o zjednanie nápravy vrátane zverejnenia verejného ospravedlnenia. Sťažovateľka uzatvára svoj podnet zásadným postulátom o tom, že „verejnosť má právo na pravdivé, objektívne a jednoznačne prezentované informácie“.
- Stanovisko odporcu
Odporca, MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., zastúpený právnym zástupcom Advokátskou kanceláriou Paul Q, s.r.o., využil svoje procesné právo a dňa 17. augusta 2026 doručil Rade podrobné vyjadrenie k doručenej Výzve na vyjadrenie.
Odporca vo svojom stanovisku dôrazne odmietol, že by odvysielaním reportáže došlo k porušeniu ustanovení Etického kódexu novinára, Opčného protokolu, prípadne 2. Opčného protokolu a rovnako odmietol aj formálne porušenie Zákona o mediálnych službách. Navrhol preto, aby TR SR vyhodnotila sťažnosť ako neopodstatnenú.
Vyjadrenia odporcu obsahuje nasledovnú argumentačnú líniu rozdelenú do niekoľkých kľúčových rovín:
- Úmysel redakcie, dobrá viera a redakčná prax
Odporca konštatuje, že pri príprave príspevku o osobitostiach vyšetrovania detí s PAS vychádzala redaktorka (I.K.) z dostupného obrazového materiálu v internom archíve televízie. Redaktorka nebola autorkou pôvodnej reportáže o problémoch s materskou školou, a preto predmetné zábery sťažovateľky a jej syna použila „v dobrej viere ako ilustračný obrazový materiál k spracovávanej téme“. Odporca zdôrazňuje, že „nešlo o zámerné použitie záberov s cieľom vytvoriť spojenie medzi konkrétnym maloletým a poruchou autistického spektra, ani o vedomé sprostredkovanie informácie o zdravotnom stave maloletého syna sťažovateľky“.
- Absencia individualizácie a výslovného skutkového tvrdenia
Zásadným bodom obrany vysielateľa je skutočnosť, že v audiu reportáže nebol maloletý syn označený menom, nebol formálne predstavený ako jeden z kazuistických prípadov (na rozdiel od iných respondentov ako „Ivo“ alebo „Damián“) a v reportáži „neodznelo ani žiadne výslovné skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že mal diagnostikovanú poruchu autistického spektra“. Odporca tvrdí, že o zdravotnom stave tohto chlapca neposkytol divákom žiadne konkrétne informácie. Pripúšťa síce, že pri televíznom spravodajstve je nositeľom informácie aj obraz a že archívny charakter záberov „nemusel byť pri ich odvysielaní dostatočne zreteľne označený“, no rezolútne odmieta, že by samotný prestrihový obraz, bez slovného potvrdenia, predstavoval porušenie novinárskej etiky či sprostredkovanie nepravdivej informácie. Odporca argumentuje, že sťažovateľka sa mylne domnieva, že iba sekundárne použitie archívneho materiálu je automaticky neprípustným zásahom do práv bez predchádzajúceho súhlasu.
- Okamžitá a proaktívna sebaregulácia
Odpoveď odporcu vo veľkej miere akcentuje následné kroky, ktoré boli redakciou prijaté po prvotnom, ešte neformálnom kontakte zo strany sťažovateľky (dňa 4. júla 2026). Odporca upozornil Radu, že túto výhradu neignoroval, ale už nasledujúci deň, 5. júla 2026, pristúpil z vlastnej iniciatívy k úplnému odstráneniu reportáže zo svojho webového sídla a videoarchívov, čím definitívne zabránil jej ďalšiemu šíreniu.
Navyše, odporca pristúpil k opatreniu, ktoré išlo vysoko nad rámec požiadaviek sťažovateľky. Z redakčného systému (archívu vysielateľa) „bol odstránený nielen predmetný Príspevok v programe, ale aj pôvodný príspevok, v súvislosti s ktorým boli predmetné zábery sťažovateľky a jej maloletého syna vyhotovené“. Cieľom tohto preventívneho zmazania bolo úplne zamedziť riziku, že by predmetné zábery tváre maloletého mohli byť v budúcnosti kýmkoľvek z redaktorov opätovne použité ako sprievodný vizuál. Odporca upozornil, že tieto úkony vykonal dobrovoľne s ohľadom na „citlivosť témy a skutočnosť, že išlo o maloletú osobu“, a to napriek tomu, že subjektívne nepociťoval zavinenie porušenia EKN. Odporca priznal „neideálny“ prístup v tom, že o týchto krokoch sťažovateľku písomne neinformoval, avšak obhajoval sa faktickou a okamžitou nápravou skutkového stavu.
- Apelácia na slobodu prejavu a judikatúru ESĽP
V záverečnej časti svojho vyjadrenia odporca argumentoval nutnosťou posudzovať zásah do slobody prejavu prísnym testom proporcionality, s odkazom na Článok 26 ods. 4 Ústavy SR. Vysielateľ uplatnil odkazy na tri rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) na podporu svojej redakčnej nezávislosti:
Handyside proti Spojenému kráľovstvu (1976) a Jersild proti Dánsku (1994): Sloboda prejavu sa vzťahuje aj na informácie, ktoré môžu urážať či šokovať. Úlohou tlače je šíriť informácie vo veciach legitímneho verejného záujmu, pričom sankcie môžu odradiť médiá od ich dôležitej funkcie „strážneho psa demokracie“.
Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. proti Slovenskej republike (2011): Poukázanie na povinnosť vnútroštátnych orgánov a súdov dôsledne preskúmať prítomnosť verejného záujmu, dobromyseľnosť vydavateľa a fakt, či novinári konali v súlade so svojimi povinnosťami.
- Aplikovateľné etické normy
Pre objektívne a ucelené posúdenie podnetu TR SR vychádzala z nasledujúcich platných dokumentov v oblasti novinárskej etiky:
- Etický kódex novinára
Článok I. Účel, ods. 1 písm. c): Účelom kódexu je zabezpečiť, aby všetok obsah publikovaný bol v súlade so všeobecne záväznými predpismi SR a v súlade s dobrými mravmi.
Článok II. Základné princípy práce novinára, ods. 2: „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
Sprievodný obrazový materiál, ktorý nesúvisí priamo s referovaným skutkom (archívne zábery, ilustračné zábery, montáže), podlieha prísnym pravidlám. Ich absencia označenia môže viesť k uvedeniu percipienta do omylu, čo je priamo v rozpore s princípom pravdivosti informácie.
- Opčný protokol k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých
Článok 6 (Rešpekt k ľudskej dôstojnosti): „Všetky mediálne produkty a obsahové služby rešpektujú ľudskú dôstojnosť.“
Dôstojnosť maloletého zahŕňa aj ochranu pred bezdôvodným verejným priradením (hoci len vizuálnym) k psychickým a vývojovým diagnózam bez súhlasu zákonného zástupcu.
- Odôvodnenie a posúdenie veci Tlačovo-digitálnou radou SR
Tlačovo-digitálna rada SR pristúpila k analýze sporného vysielania v intenciách EKN a opčných protokolov.
VI.A. Posúdenie zásady pravdivosti a objektivity (EKN, čl. II. ods. 2)
Rozdiel medzi periodickou tlačou a audiovizuálnym spravodajstvom spočíva v komplexnej kognitívnej percepcii diváka. Televízna reportáž syntetizuje informácie z dvoch nezávislých, avšak v momente vysielania neoddeliteľných vrstiev, a to auditívnej a vizuálnej.
Pri preskúmaní prepisu reportáže TR SR konštatuje, že sprievodný komentár moderátorov a respondentov obsahoval veľmi expresívne, klinické aj emocionálne popisy správania pacientov s autizmom. Odzneli slová ako „výbušne“, „strachom“, „nie je ošetriteľné“, „nevie reagovať správne“, či „zmení sa na 16 ramennú chobotnicu“.
Zaradením archívnych záberov maloletého syna sťažovateľky do týchto explicitných sekvencií bez prítomnosti jednoznačného textového upozornenia (ako napríklad titulok „Ilustračné zábery“ alebo „Archív“) došlo k logickému prepojeniu obrazu s textom v mysli bežného diváka. Divák nemá žiadny iný nástroj, ako rozlíšiť skutočného aktéra reportáže od „ilustračného modelu“, než pomocou grafického označenia vysielateľom. TR SR však zdôrazňuje, že v tomto konkrétnom prípade by postup vysielateľa neobstál ani vtedy, ak by redakciou boli predmetné zábery graficky označené ako „ilustračné“ či „archív“. Samotné takéto označenie nie je priepustkou pre konanie, ktoré je v rozpore s novinárskou etikou. Redakcia nemôže siahnuť do archívu a bez logických a vecných väzieb vkladať do reportáže zábery z iných tém, na ktorých sú konkrétne identifikovateľné osoby nasnímané v minulosti v úplne inom kontexte a súvislostiach. Takýto postup, osobitne pri senzitívnych medicínskych diagnózach, predstavuje bez ohľadu na prítomnosť upozorňujúceho titulku neprípustný zásah do osobnostných práv dieťaťa a porušenie zásady objektivity.
Odporca vo vyjadrení argumentoval, že dieťa nebolo menovite predstavené (na rozdiel od iných detí v reportáži, ktoré respondentky menovali) a že nezaznelo žiadne výslovné „skutkové tvrdenie“, že chlapec má autizmus. Tento argument TR SR jednoznačne zamieta ako nedostatočný. Televízne spravodajstvo nepotrebuje vždy explicitné konštatovanie typu „dieťa XY na obrazovke má autizmus“, aby túto informáciu divákovi sprostredkovalo. Obrazová demonštrácia v priamej súvislosti s audio komentárom o diagnóze vytvára u publika rovnocenný a rovnako silný informačný fakt.
TR SR zdôrazňuje, že zodpovednosť a povinnosť dôsledného overovania faktov (podľa Čl. II ods. 2 EKN) sa v redakčnej praxi elektronických médií nevzťahuje iba na fázu získavania informácií v teréne, ale kontinuálne prechádza aj do fázy postprodukcie, strihu a finalizácie príspevku. Aj keď redaktorka konala v „dobrej viere“ a zlyhanie nastalo v dôsledku rutinnej nepozornosti pri výbere materiálu z databázy (a nie úmyselnej zlomyseľnosti), nedbanlivosť nezbavuje redakciu objektívnej zodpovednosti za odvysielaný produkt. Nepresné použitie obrazového materiálu vygenerovalo pre divákov nepravdivý obraz o zdravotnom stave zobrazovaného maloletého, čím došlo k preukázateľnému porušeniu Etického kódexu novinára v oblasti pravdivosti a objektivity.
VI.B. Rešpekt k ľudskej dôstojnosti a ochrana maloletých (Opčný protokol, čl. 6)
Druhým nosným bodom sťažnosti je narušenie súkromia a dobrého mena dieťaťa, čo spadá pod ochranu ľudskej dôstojnosti garantovanú Článkom 6 Opčného protokolu.
Ochrana maloletých osôb v mediálnom priestore požíva v civilizovaných demokratických spoločnostiach zvýšený stupeň pozornosti. Dieťa nemá kapacitu uvažovať o dopadoch mediálnej expozície a nedokáže sa voči klamlivým naratívom brániť samé. Pridelenie závažnej psychiatricko-vývojovej diagnózy (ako je porucha autistického spektra) zdravej osobe predstavuje hlboký zásah do jej integrity.
Zverejnenie tváre dieťaťa, hoci len v niekoľkosekundovom archívnom prestrihu bez uvedenia mena, je dostatočným identifikátorom pre jeho bezprostredné okolie – rodinu, pedagógov, rovesníkov či susedov. Práve v tomto prostredí môže klamlivá informácia z celoštátneho vysielania vyvolať nežiaduce otázky, stigmatizáciu, poškodzovanie povesti a psychický diskomfort dieťaťa i jeho rodičov. Skutočnosť, že si sťažovateľka (matka) situáciu okamžite všimla a podala protestnú reakciu už v deň vysielania, svedčí o realite a intenzite tohto zásahu.
TR SR preto konštatuje, že odvysielaním tváre dieťaťa v kauzálnej súvislosti s ťažkým autizmom, ku ktorému sťažovateľka nedala a ani nemohla dať súhlas (keďže dieťa diagnózou nedisponuje), bol priamo narušený rešpekt k jeho ľudskej dôstojnosti v zmysle Článku 6 Opčného protokolu.
VI.C. Kolízia s právom na slobodu prejavu a judikatúra ESĽP
Odporca vo vyjadrení požiadal TR SR, aby na prípad aplikovala test proporcionality a uprednostnila redakčnú slobodu, ktorá slúži na zverejňovanie informácií vo verejnom záujme. Odvolal sa pritom na garancie Článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a precedentné prípady ESĽP ako Handyside či Jersild.
Sloboda prejavu a voľná úvaha novinára pri výbere a zverejňovaní faktov je nesporne základom slobody médií. Tlač má plniť funkciu verejného strážcu („public watchdog“) a referovať o systéme zdravotnej starostlivosti. Prípad Jersild v. Dánsko (1994) skutočne stanovuje, že novinár nesmie byť trestaný za šírenie kontroverzných vyjadrení tretích strán, pokiaľ je jeho zámerom objektívne informovanie o celospoločenskom probléme. Podobne Ringier Axel Springer Slovakia v. SR potvrdzuje, že súdy musia chrániť novinárov pred neprimeranými zásahmi do ich redakčnej práce.
TR SR vyslovuje, že tieto judikáty ESĽP sú na posudzovaný skutkový stav neaplikovateľné.
V spore pred TR SR nestojí otázka, či mohol odporca natočiť reportáž o agresívnych záchvatoch detí s autizmom u lekára (čo nepochybne bola legitímna a spoločensky užitočná téma). V spore stojí otázka nedbanlivostného použitia tváre nesúvisiacej tretej osoby (maloletého) na ilustráciu tohto stavu. Sloboda prejavu chráni právo prezentovať názory, fakty a vyjadrenia vo veciach verejného záujmu, avšak nechráni a nikdy nemôže chrániť hrubé edičné omyly, ktoré poškodzujú práva tretích osôb tým, že vizualizujú dezinformácie.
Nariadenie jednoduchého etického pravidla – vpisovať na obrazovku nápis „ilustračný záber“ vždy, keď redakcia recykluje archívne snímky pri citlivých témach – nepredstavuje žiadne ohrozenie nezávislej žurnalistiky, nesmeruje k „zastrašujúcemu efektu“ (chilling effect) a nie je formou cenzúry. Ide výlučne o elementárny štandard strihovej skladby spravodajstva, ktorého nedodržanie vyústilo do zásahu do osobnostných práv dieťaťa. Princíp proporcionality v tomto prípade jednoznačne prevažuje v prospech ochrany maloletého. Ako už bolo uvedené, redakciu by v takomto prípade neexkulpovalo ani grafické označenie záberu ako ilustračného.
VI.D. Hodnotenie sebaregulačných opatrení a určenie sankcie
Záverečná, avšak nemenej podstatná rovina úvah TR SR spočíva vo vyhodnotení správania odporcu po tom, čo sa o svojom pochybení dozvedel. A práve táto skutočnosť zásadne determinovala výšku a povahu uloženej sankcie. Senát berie na vedomie dokumentovanú chronológiu, podľa ktorej sťažovateľka vyjadrila nespokojnosť s reportážou prostredníctvom neformálnych elektronických kanálov už v deň vysielania (4. júla 2026). Ako preukázal odporca vo svojom vyjadrení, vedenie televízie zareagovalo okamžite. Nasledujúci deň (5. júla 2026) prijal vysielateľ nasledovné opatrenia:
- Trvalé odstránenie záznamu reportáže
Reportáž „Autisti u lekárov“ bola zmazaná z webového sídla televízie, z videoarchívu aj z dostupných platforiem, čím odporca zamedzil pokračovaniu narúšania práv dieťaťa.
- Hĺbková eliminácia zdrojových materiálov
Odporca nad rámec toho zmazal z redakčného systému úplne všetky pôvodné archívne zábery týkajúce sa syna sťažovateľky (aj z predošlej reportáže o škôlkach).
TR SR tieto kroky hodnotí mimoriadne priaznivo. Predstavujú podstatu toho, ako má fungovať samoregulácia vysielateľov a zodpovedné mediálne prostredie. Odporca prijal reštriktívne kroky ešte predtým, než do situácie vstúpili dohliadajúce inštitúcie (podnet na RPMS bol formálne doručený až o mesiac neskôr, dňa 3. augusta 2026) a neurobil tak pod hrozbou sankcie, ale z pochopenia citlivosti situácie. Skutočnosť, že redakcia formálne (písomne) neodpísala sťažovateľke na jej rozhorčenie, je síce znakom neprofesionálnej korporátnej komunikácie, no nemení nič na fyzickej a reálnej obnove narušeného status quo. Sťažovateľke sa dostalo maximálnej nápravy v podobe odstránenia digitálnej stopy.
Na základe týchto úvah Senát TR SR konštatuje, že hoci ku grafickému zlyhaniu pri výrobe príspevku a k zverejneniu informácie nesporne došlo (čím bola naplnená skutková podstata porušenia EKN a Opčného protokolu), proaktívna a promptná post-faktuálna sanácia problému zo strany TV Markíza do značnej miery znižuje spoločenskú nebezpečnosť činu.
Rada sa preto rozhodla využiť najnižší stupeň morálnej a etickej sankcie, ktorým je uloženie UPOZORNENIA odporcovi. Prísnejšia sankcia by sa v svetle sebaregulačného úsilia odporcu po odvysielaní javila ako neproporčná a reštriktívna.
Zároveň však Tlačovo-digitálna rada SR upozorňuje všetkých signatárov EKN a opčných protokolov, aby pri reportážach medicínskej, psychologickej či forenznej povahy striktne upustili od používania archívnych záberov identifikovateľných osôb bez logických a vecných väzieb k danej téme. Rada dôrazne pripomína, že samotné grafické označenie záberu ako „ilustračný“ alebo „archív“ nie je v takto senzitívnych prípadoch dostatočné a neospravedlňuje priradenie zdravotných
i iných citlivých kontextov osobám nasnímaným v iných situáciách. Nedôslednosť v týchto elementárnych úkonoch môže natrvalo dehonestovať ľudskú dôstojnosť tretích (v tomto prípade maloletých) osôb.
- Poučenie
Toto rozhodnutie Tlačovo-digitálnej rady SR je v zmysle § 21 ods. 4 Rokovacieho poriadku konečné a nie je ho možné napadnúť riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom.
V Bratislave, dňa 2.11.2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR