Rozhodnutie 48/2026

od autora:

č. k. 48/2026

Senát Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky zriadený (ďalej aj ako „senát TRSR“ alebo „senát“) na základe § 2 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025 v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Marek Ogurčák, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD. na neverejnom zasadnutí dňa 12.10. 2026predbežne prerokoval podnet sťažovateľa P. (ďalej len „sťažovateľ“), proti odporcovi Spoločnosti C.E.N. s.r.o.. IČO: 35 780 886, so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, ako vysielateľovi televíznej programovej služby TA3 (ďalej len „odporca“), vo veci týkajúcej sa programu „Hlavné správy TA3″, vysielaného programovou službou TA3 dňa 26.08.2026 (ďalej len „relácia“), ako výkonný orgán AONE

r o z h o d o l :

podnet sťažovateľa odmieta ako neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e

TR SR bol dňa 28.8.2026 prostredníctvom Rady pre mediálne služby (ďalej tiež aj ako „RpMS“ alebo „Regulátor“) postúpený podnet sťažovateľa zo dňa 27.8.2026, doručený Rade pre mediálne služby prostredníctvom emailu. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal použitie označenia „francúzsky Ústavný súd“ namiesto označenia „Ústavná rada“ v súvislosti s rozhodnutím týkajúcim sa zákazu používania sociálnych sietí osobami mladšími ako 15 rokov. V podnete sťažovateľ uviedol, že dňa 21.8.2026 emailom upozornil riaditeľku spravodajstva a publicistiky – pani Z.M., pričom k podnetu priložil prílohu, ktorá by mala preukazovať doručenie upozornenia odporcovi.

II. Vyjadrenie odporcu

Odporca prostredníctvom členov štatutárneho orgánu odporcu doručil TR SR písomné vyjadrenie zo dňa 16.septembra 2026 k sťažnosti sťažovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca reagoval na podané námietky. Odporca konštatoval, že sťažnosť smeruje len voči jedinej terminologickej nepresnosti v spravodajskej informácii, pričom zdôraznil, že právne posúdenie odvysielanej nepresnosti musí vychádzať z konkrétnych ustanovení Etického kódexu novinára (ďalej len „EKN“), Druhého opčného protokolu k EKN (ďalej aj ako „Druhý opčný protokol'“ alebo „Protokol“), príp. zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách (ďalej aj ako „zákon o mediálnych službách“).

Odporca poukázal na skutočnosť, že EKN obsahuje výslovnú požiadavku na pravdivosť a overovanie informácií. Podľa čl. II ods. 2 EKN patria medzi hlavné zásady práce novinára okrem iného pravdivosť a dôsledné overovanie faktov. Podľa čl. III ods. 1 EKN je novinár povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní, pričom informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov. Podľa čl. III ods. 3 EKN novinár alebo médium nezverejňuje informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé, pričom pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja. Odporca preto konštatoval, že z vyššie citovaných ustanovení EKN nemožno vyvodiť absolútnu požiadavku, podľa ktorej by každá jednotlivá terminologická alebo faktická nepresnosť, bez ohľadu na jej význam, automaticky predstavovala porušenie zásady objektívnosti.

Odporca ďalej tiež uviedol, že podľa článku 8 ods. 1 Druhého opčného protokolu strana Protokolu zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov. Podľa článku 8 ods. 5 Druhého opčného protokolu sa v rámci objektívnosti spravodajstva skúma predovšetkým transparentnosť, presnosť a vecnosť, a to „pri zachovaní práva na omyl a práva na generalizáciu“, pričom objektívnosť sa posudzuje z hľadiska jej miery dosiahnutej v rámci programu ako celku. Podľa názoru odporcu samotné znenie tohto ustanovenia preto vylučuje absolútnu koncepciu bezchybnosti každej jednotlivej formulácie. V ďalšom odporca poukázal tiež na znenie článku 10 ods. 5 Druhého opčného protokolu, podľa ktorého porušením zásad čl. 8 a 9 nie je absencia skutkového tvrdenia alebo faktu, ak ide o mieru zovšeobecnenia, ktorá je v žurnalistike bežná, nie je významná pre pochopenie informácie alebo významne nemení podstatu informácie a teda toto ustanovenie potvrdzuje, že pri posudzovaní objektívnosti je rozhodujúci význam a dopad konkrétnej nepresnosti na odovzdávanú informáciu, nie iba izolované porovnanie jedného slova so striktne správnym označením.

Odporca považuje za nesporné, že redaktorka v programe „Hlavné správy TA3″ použila označenie „francúzsky Ústavný súd“, hoci správnym označením príslušného francúzskeho orgánu je Conseil constitutionnel, teda Ústavná rada, a nie súd. Vysielateľ túto terminologickú nepresnosť nespochybňuje. Z oficiálneho rozhodnutia francúzskeho Conseil constitutionnel zo 14.08.2026 zároveň vyplýva, že práve tento orgán rozhodoval o predmetnej právnej úprave týkajúcej sa prístupu maloletých do 15 rokov k službám sociálnych sietí. Rozhodujúce pre posúdenie závažnosti konania odporcu je, aký význam mala uvedená nepresnosť pre celkové vyznenie odvysielanej informácie. Zámenné označenie „Ústavný súd“ namiesto „Ústavná rada“ nemení informáciu o tom, čo bolo predmetom rozhodovania ani aký bol vecný obsah rozhodnutia ústavného orgánu. Nešlo o zámenu rozhodujúceho skutkového deja, osoby, dátumu, výsledku rozhodnutia alebo právneho účinku rozhodnutia. Ide o nesprávne pomenovanie ústavného orgánu cudzieho štátu, pričom identifikácia predmetu rozhodovania a výsledku rozhodovania zostala zachovaná.

Podľa názoru odporcu sťažovateľom namietaná nepresnosť nemala takú intenzitu, aby bola spôsobilá narušiť objektívnosť spravodajskej informácie v zmysle článku 8 Druhého opčného protokolu. Bežný divák z odvysielanej informácie nezískal odlišnú informáciu o samotnej udalosti, o ktorej bolo informované, ani o jej podstate. Samotná terminologická chyba nebola spôsobilá vytvoriť u bežného recipienta odlišný skutkový obraz udalosti alebo ovplyvniť jeho názor či postoj k predmetnej otázke.

Odporca tiež konštatoval, že EKN síce ukladá povinnosť dôsledného overovania informácií a zakazuje vedomé zverejňovanie nepravdivých informácií. Druhý opčný protokol však pri posudzovaní objektívnosti výslovne zachováva právo na omyl. Samotné zistenie faktickej nepresnosti preto podľa Vysielateľa neznamená porušenie zásady objektívnosti.

Odporca tiež reagoval na tvrdenie sťažovateľa, že už dňa 21.08.2026 mal sťažovateľ upozorniť riaditeľku spravodajstva a publicistiky TA3 na správne označenie francúzskeho orgánu, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Sťažnosť nepreukazuje, že redaktorka, ktorá predmetnú informáciu spracúvala, vedela, že použité označenie je nesprávne, a napriek tomu vedome odvysielala nepravdivú informáciu.

Záverom odporca uviedol, že považuje sťažovateľom namietanú chybu za formálnu nezrovnalosť, ktorá síce z hľadiska jazykovej a faktografickej presnosti nebola správna, avšak nemala materiálny vplyv na objektívnosť a nestrannosť spravodajskej informácie. Nešlo o skreslenie udalosti, účelové zamlčanie relevantnej skutočnosti, prezentovanie neexistujúcej udalosti ani o informáciu, ktorá by menila podstatu správy. Takáto jednotlivá a obsahovo nepodstatná terminologická chyba podľa názoru Vysielateľa nemôže byť považovaná za kvalifikované porušenie konkrétnej povinnosti Vysielateľa vyplývajúcej z EKN alebo Druhého opčného protokolu.

III. Pôsobnosť TR SR a procesné náležitosti

RpMS zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike do zoznamu samoregulačných orgánov a Druhý opčný protokol k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných kódexov dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania právomocí vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektami vysielania (najmä v oblasti objektivity a ochrany osobnosti) profesijnej samospráve.

V rozsahu Protokolu Regulátor postupuje doručené sťažnosti na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je TR SR.

TR SR konštatuje, že v zmysle § 127 ods. 1, ods.2 a ods. 3 písm. a) zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ustanoveniami § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR a § 1 ods. 1 Štatútu TR SR je vecne príslušná na posúdenie predloženého podnetu. Podnet sťažovateľa smeruje voči obsahu relácie „Hlavné správy TA3″, vysielaného programovou službou odporcu TA3 dňa 26.08.2026.

Sťažnosť sťažovateľa bola RpMS podaná dňa 27.8.2026, dňa 28.8.2026 bola sťažnosť sťažovateľa postúpená TR SR a týmto dňom bolo začaté konanie na TR SR vo veci preskúmania sťažnosti sťažovateľa.

Dňa 18.9.2026 bol prijatý Rokovací poriadok TR SR (ďalej aj ako „RP TR SR“), kde v zmysle §25 ods.3 je stanovené, že „podľa ustanovení tohto rokovacieho poriadku sa dokončia i konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti“. Z uvedeného dôvodu sa na prejednanie a rozhodnutie TR SR o podanej sťažnosti sťažovateľa bude aplikovať Rokovací poriadok TR SR účinný odo dňa 19.9.2026 (v zmysle §25 ods.2 RP TR SR).

V zmysle §5 ods.5 písm. a) až c) RP TR SR „Zo sťažnosti musí byť zrejmé:

  1. meno, priezvisko a bydlisko sťažovateľa (fyzickej osoby), obchodné meno a miesto podnikania sťažovateľa (fyzickej osoby – podnikateľa) alebo obchodné meno a sídlo sťažovateľa (právnickej osoby), ako aj poštová adresa alebo elektronická adresa, na ktorú žiada sťažovateľ doručovať písomnosti, ak je odlišná od jeho uvedeného bydliska, miesta podnikania alebo sídla,
  2. meno, priezvisko a bydlisko odporcu (fyzickej osoby), obchodné meno, miesto podnikaniaodporcu a IČO (fyzickej osoby – podnikateľa) alebo obchodné meno, sídlo odporcu a IČO (právnickej osoby),
  3. akej veci, zverejneného obsahu alebo informácie sa týka (ďalej aj „predmet sťažnosti“) a v čom vidí sťažovateľ porušenie Etického kódexu novinára, 1. Protokolu alebo 2. Protokolu.

V zmysle §5 ods.6 RP TR SR “Prílohou sťažnosti musí byť produkt žurnalistickej činnosti (originál, kópia, záznam alebofunkčný link na webové umiestnenie), voči ktorému sťažnosť smeruje; to sa nevzťahuje na prípad, ak je predmetom sťažnosti správanie sa novinára. Ak je predmetom sťažnosti nesúlad s 1. Protokolom alebo 2. Protokolom, prílohou môže byť aj iný obsah než produkt žurnalistickej činnosti”.

V procesnej rovine TR SR preverila všetky formálne náležitosti podania sťažnosti sťažovateľom. Konštatuje, že sťažnosť zo dňa 27.8.2026, podaná sťažovateľom, nebola predložená v súlade s predpismi upravujúcimi činnosť TR SR a nebola predložená ani v súlade s rokovacím poriadkom TR SR platným do dňa 18.9.2026. Sťažnosť sťažovateľa neobsahovala údaje vyžadované RP TR SR a explicitne nenamieta porušenie žiadneho konkrétneho článku Etického kódexu novinára alebo Druhého opčného protolu, pričom namietala len nesprávne použitie označenia „Ústavný súd“ namiesto „Ústavná rada“ v napadnutej relácii. Uvedená skutočnosť sama o sebe opodstatňuje odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre nedodržanie procesných ustanovení stanovených pre prejednanie sťažnosti TR SR.

K podnetu bol vyžiadaný a zo strany TR SR zabezpečený dôkazný materiál v podobe záznamu relácie, prepisu znenia relácie obsahujúceho sťažovateľom napadnutú časť relácie. Vyjadrenie odporcu ako vysielateľa bolo vyžiadané a doručené TR SR v riadne a stanovenej lehote písomným podaním zo dňa 16.septembra 2026. Senát po komplexnom vyhodnotení dôkazov rozhodol vo veci s prihliadnutím na ustálenú aplikačnú prax, znenie EKN, opčných protokolov, ako aj normy definujúce ústavné limity slobody prejavu a verejného záujmu.

IV. Obsah napadnutej relácie

Na účely meritórneho posúdenia prípadu vykonala TR SR detailné posúdenie obsahu relácie „Hlavné správy TA3″, vysielaného programovou službou odporcu TA3 dňa 26.08.2026 prehratím záznamu tejto relácie ako aj preštudovaním obsahu prepisu tejto relácie, v nasledovnom znení:

J.D., moderátor

Deti mladšie ako 16 rokov, by už od budúceho roka nemali mať prístup na sociálne siete. Vláda schválila ich prísnu reguláciu. Zatiaľ však nie je jasné, ako to bude fungovať v praxi.

V.P., redaktorka

Ten, kto ešte nemal 16 rokov, by sa nemal vedieť na Facebook, či Instagram už ani len zaregistrovať. Slovensko ide po vzore viacerých krajín sociálne siete pre mládež výrazne regulovať.

T.D., minister školstva /Hlas-SD/

Je podľa nás férové, aby stálo 12-ročné, 13-ročné dieťa proti algoritmom najväčších technologických spoločností a povedať, že nejako sa ukontroluješ, ovládaj sa? Podľa mňa nie.

V.K., psychológ a psychoterapeut

U tých detí v čase, kedy sa ten mozog vyvíja, kedy je veľmi plastický, pokiaľ sa tá závislosť vytvorí, tak je potom veľmi ťažké v dospelosti s tým pracovať. Úzkosť, stres, bežné proste problémy tým, že práve enormne trávia čas na mobilných telefónoch, sociálnych sieťach.

V.P., redaktorka

V praxi by to malo vyzerať tak, že každý nový používateľ sociálnej siete by mal najskôr preukázať, že má viac ako 16 rokov. Až potom by mohol aplikácie využívať.

T.D., minister školstva /Hlas-SD/

To, čo nesmú platformy nikdy získať, je konkrétny vek akéhokoľvek dieťaťa. Môžu len počuť: „Toto dieťa spĺňa, nespĺňa túto vekovú hranicu?“. Na to tu máme aj digitálnu peňaženku od Európskej únie a, samozrejme, aj ďalšie iné technologické nástroje.

V.P., redaktorka

Podobné obmedzenia sociálnych sietí už fungujú v Austrálii, či Indonézii a prístup k platformám chceli deťom zakázať aj vo Francúzsku. Zákon tam síce schválili obe komory parlamentu, ešte pred jeho účinnosťou však zasiahol francúzsky ústavný súd a všetko stopol.

L.F., moderátorka

Na čom všetkom by to v tej našej Ústave podľa vás mohlo stroskotať?

R.P., ústavný právnik

Podľa mňa je najspornejším alebo najzložitejším prvkom celej tej úvahy jej technické riešenie. A technické riešenie také, ktoré by nepredstavovalo príliš invazívny zásah do súkromia a neznamenalo by neprimeranú hrozbu pre ochranu súkromia a dátovej a informačnej slobody.

V.P., redaktorka

Návrh zákazu sociálnych sietí pre deti na Slovensku teraz smeruje do parlamentu. Ak ho poslanci schvália, platiť by mal od januára budúceho roka. Veronika Pancuráková, ta3.

V. Relevantné ustanovenia

Senát TR SR posudzoval obsah podanej sťažnosti sťažovateľa v kontexte ustanovení Protokolu a EK z dôvodu, že odporca je stranou Protokolu, ktorým odporca ako vysielateľ pristúpil k tomuto Protokolu a EK, a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie odporca redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany odporcu nebola uplatnená výhrada podľa čl. 20 ods. 1 písm. a) Protokolu.

Pri rozhodovaní v tejto veci z hľadiska jej obsahu vychádzala TR SR z nasledujúcich kľúčových ustanovení EKN, zohľadňujúc ústavné limity, ktoré určujú hranice slobody prejavu a právo na informácie na strane jednej a obmedzenie slobody prejavu na strane druhej:

Etický kódex novinára (EKN):

Článok II ods. 2: „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov“.

Článok III ods. 1: „Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov“.

Článok III ods. 3: „Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí“.

Druhý opčný protokol

Podľa čl. 8 ods. 2 Protokolu: „Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov; to sa primerane vzťahuje aj na spravodajsko-publicistický program v rozsahu jeho spravodajských rubrík, ako aj na program obsahujúci spravodajstvo v rozsahu tohto spravodajstva“.

Podľa čl. 8 ods. 2 Protokolu: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky.“

Podľa čl. 8 ods. 5 Protokolu: „V rámci objektívnosti spravodajstva sa skúma predovšetkým transparentnosť, presnosť a vecnosť, pri zachovaní práva na omyl a práva na generalizáciu, pričom objektívnosť sa posudzuje z hľadiska jej miery, dosiahnutej v rámci programu ako celku, pri súčasnom zohľadnení výluk z redakčnej zodpovednosti, rešpektovaní garancií slobody prejavu a jej limitov a s ohľadom na redakčnú líniu.“

Podľa čl. 10 ods. 5 Protokolu: ,,Porušením zásad čl. 8 a 9 nie je ani absencia skutkového tvrdenia alebo faktu, ak ide o mieru zovšeobecnenia, ktorá je v žurnalistike bežná, nie je významný pre pochopenie informácie alebo významne nemení podstatu informácie.“

Senát TR SR po podrobnom preskúmaní podnetu sťažovateľa a vyjadrenia odporcu, na základe detailnej analýzy zvukovoobrazového záznamu relácie a jej prepisu, dospel k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Nad rámec tvrdení strán senát TR SR zo spisového materiálu zistil nasledujúce skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodujúce.

VI. Vyhodnotenie skutkového a právneho stavu

TR SR po detailnom preskúmaní obsahu sťažnosti a namietaných skutočností, písomností poskytnutých oboma stranami sporu a obsahu napadnutej relácie dospela k jednoznačnému záveru uvedenému vo výrokovej časti rozhodnutia. Sťažovateľom bola relácia napadnutá z dôvodu, že podľa jeho názoru obsahoval nepravdivé alebo nesprávne informácie týkajúce sa o označenia orgánu ochrany ústavnosti vo Francúzskej republike a to použitím označenia „Ústavný súd“ namiesto označenia „Ústavná rada“.

Z hľadiska obsahu sťažovateľom napadnutej informácie v relácii považuje TR SR za potrebné v krátnosti vymedziť spoločné a rozdielne znaky oboch orgánov ochrany/kontroly ústavnosti v SR (Ústavná súd) a Francúzskej republike (Ústavná rada- Conseil constitutionnel), z dôvodu, že sťažovateľom je namietaná skutočnosť použitia nesprávneho označenia Ústavný súd namiesto Ústavná rada.

Conseil constitutionnel (Ústavná rada) je upravený priamo v hlave VII Ústavy Francúzskej republiky z roku 1958, čl. 56 až 63. Rovnako ako v prípade SR, nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov a francúzska ústava ho nenazýva „súdom“ v rovnakom zmysle ako slovenský Ústavný súd.

Jeho rozhodnutia však majú záväznú a konečnú povahu– proti rozhodnutiam Conseil constitutionnel nie je prípustný opravný prostriedok a rozhodnutia zaväzujú verejné orgány aj správne a súdne orgány. Z hľadiska funkcie teda ide o francúzsky ekvivalent ústavného súdnictva (v porovnaní s Ústavným súdom), hoci jeho inštitucionálny model je od slovenského odlišný.

Conseil constitutionnel má 9 riadnych členov:

  • 3 menuje prezident republiky,
  • 3 predseda Národného zhromaždenia,
  • 3 predseda Senátu.

Funkčné obdobie je 9 rokov a nie je obnoviteľné. Každé tri roky sa obmieňa tretina členov. Predsedu Conseil constitutionnel vymenúva prezident republiky. Francúzska ústava navyše obsahuje osobitné pravidlo, podľa ktorého sú bývalí prezidenti republiky ex officio doživotnými členmi Conseil constitutionnel. To je zásadný rozdiel oproti úprave platnej v SR.

Ústavný súd SR má 13 sudcov. Sudcov vymenúva prezident republiky z kandidátov zvolených Národnou radou SR; prezident teda nemá rovnaký výberový mechanizmus ako francúzsky prezident pri svojich troch členoch.

Slovenský model je preto podstatne viac koncipovaný ako súdny orgán s profesionálnymi sudcami, zatiaľ čo francúzsky model má výraznejšiu ústavno-politickú a inštitucionálnu dimenziu.

Oba orgány (Ústavný súd aj Ústavná rada) kontrolujú ústavnosť právnych predpisov. Conseil constitutionnel môže vykonávať kontrolu zákona pred jeho vyhlásením (contrôle a priori). Podľa čl. 61 francúzskej ústavy môžu zákon pred jeho promulgáciou predložiť Conseil constitutionnel napríklad:

  • prezident republiky,
  • predseda vlády,
  • predseda Národného zhromaždenia,
  • predseda Senátu,
  • najmenej 60 poslancov,
  • najmenej 60 senátorov.

Pri niektorých právnych predpisoch je kontrola dokonca povinná.

V podmienkach SR Ústavný súd SR môže tiež preskúmavať súlad zákonov a ďalších právnych predpisov s Ústavou SR. Ide o jednu z jeho základných právomocí podľa čl. 125 Ústavy SR.

Ak je právny predpis vyhlásený (Ústavným súdom alebo Ústavnou radou) za protiústavný, jeho ďalšie pôsobenie môže byť odstránené.

Francúzsky systém však rozlišuje následky podľa toho, či ide o kontrolu pred promulgáciou, alebo o neskoršiu kontrolu prostredníctvom Question prioritaire de constitutionnalité – QPC. Ide o následnú kontrolu ústavnosti zákona. Ak osoba vedie súdne konanie a tvrdí, že ustanovenie zákona porušuje práva a slobody garantované ústavou, môže túto otázku v rámci konania nastoliť. Francúzsky systém však funguje tak, že samotný Conseil constitutionnel nie je prvým článkom, ktorý otázku posudzuje. Vec sa môže dostať k Conseil constitutionnel prostredníctvom Conseil d’État alebo Cour de cassation. Ak Conseil constitutionnel dospeje k záveru, že zákonné ustanovenie je protiústavné, môže ho zrušiť (abrogation). Toto sa svojou funkciou približuje slovenskej ústavnej sťažnosti, ale nie je to totožný mechanizmus.

Na Slovensku môže fyzická alebo právnická osoba podať ústavnú sťažnosť, ak tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci boli porušené jej základné práva alebo slobody. Ústavný súd SR môže napríklad:

  • vysloviť porušenie základného práva,
  • zrušiť napadnuté rozhodnutie,
  • zrušiť opatrenie alebo iný zásah,
  • prikázať orgánu konať,
  • zakázať pokračovanie v porušovaní práva,
  • v určitých prípadoch obnoviť stav pred porušením.

Conseil constitutionnel nie je všeobecným súdom ochrany individuálnych základných práv proti rozhodnutiam správnych alebo súdnych orgánov. Jeho Question prioritaire de constitutionnalité –QPC sa týka predovšetkým ústavnosti zákonného ustanovenia, ktoré je relevantné v prebiehajúcom súdnom konaní. Podľa Ústavy Francúzska:

  • dohliada na riadny priebeh prezidentských volieb,
  • rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa parlamentných volieb,
  • vyhlasuje výsledky prezidentských volieb,
  • dohliada na referendum a vyhlasuje jeho výsledky.

Slovenský Ústavný súd má tiež významné právomoci vo volebných veciach, takže v tejto oblasti existuje značná funkčná podobnosť. Ústavný súd SR napríklad rozhoduje o volebných veciach a o platnosti výsledkov referenda.

Ústavný súd SR rozhoduje aj o kompetenčných sporoch medzi orgánmi verejnej moci a poskytuje záväzný výklad Ústavy alebo ústavných zákonov. Francúzsky Conseil constitutionnel má naopak svoje kompetencie presne vymedzené Ústavou.

Z vyšššie uvedeného teda vyplýva, že Conseil constitutionnel je predovšetkým ústavný kontrolný orgán. Historicky bol vytvorený v systéme V. republiky aj s cieľom zabrániť tomu, aby parlament prekračoval ústavne vymedzenú oblasť svojej zákonodarnej pôsobnosti. Postupne sa však jeho úloha výrazne rozšírila, najmä po rozvoji judikatúry v oblasti základných práv a zavedení Question prioritaire de constitutionnalité – QPC. Najmä po zavedení Question prioritaire de constitutionnalité- QPC v roku 2008/2010 sa Conseil constitutionnel posunul od pôvodného modelu prevažne preventívnej kontroly zákonov k modelu, v ktorom môže byť ústavnosť zákona preskúmaná v súvislosti s konkrétnym súdnym sporom.

Ústavný súd SR je koncipovaný ako skutočný súdny orgán ochrany ústavnosti. Jeho pôsobnosť je širšia vo vzťahu k individuálnej ochrane základných práv: môže priamo zasiahnuť proti právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu orgánu verejnej moci.

Na druhej strane však nemá slovenský typ individuálnej ústavnej sťažnosti, v rámci ktorej by priamo rušil rozhodnutie všeobecného súdu pre porušenie základného práva.

Oba orgány zdieľajú jadro ústavného súdnictva, ale francúzsky model má odlišnú inštitucionálnu konštrukciu, najmä spôsob kreácie, absenciu klasickej ústavnej sťažnosti a osobitný mechanizmus Question prioritaire de constitutionnalité -QPC.

Predmetom podanej sťažnosti sťažovateľa nebol obsah alebo forma relácie ale samotný fakt, nesprávneho označenia orgánu Francúzskej republiky, ktorý rozhodol spôsobom uvedeným v relácii. Sám sťažovateľ v tejto súvislosti nekonkretizoval a neuviedol žiadne konkrétne porušenie EKN alebo Druhého opčného protokolu, pričom namietal výlučne a len nesprávne označenia príslušného orgánu Francúzskej republiky v relácii.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia EKN alebo Druhého opčného protokolu nemožno vyvodiť absolútnu požiadavku, podľa ktorej by každá jednotlivá terminologická alebo faktická nepresnosť, bez ohľadu na jej význam, automaticky predstavovala porušenie zásady objektívnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že samotný Druhý opčný protokol v článku 8 ods.5 predpokladá právo vysielateľa na omyl alebo nepresnosť zverejnenej informácie. V tomto prípade je však potrebné prihliadať na celkový obsah informácie poskytnutej divákovi a túto podrobovať preskúmavaniu z hľadiska objektivity, transparentnost, vecnosti a pravdivosti. Miera zovšeobecnenia alebo nepresnosti nesmie presiahnuť takú úroveň, že by jej zverejnením alebo šírením došlo k nepresnému alebo zavádzajúcemu informovaniu verejnosti o podstate zverejňovanej/šírenej informácie.

Obsahom zverejnenej/rozširovanej informácie teda bolo, že Ústavná rada/ Conseil constitutionnel dňa 14.08.2026 rozhodoval o predmetnej právnej úprave týkajúcej sa prístupu maloletých do 15 rokov k službám sociálnych sietí. Rozhodujúce pre posúdenie závažnosti konania odporcu teda bolo a je, aký význam mala uvedená nepresnosť pre celkové vyznenie odvysielanej informácie. Zámenné/nesprávne označenie „Ústavný súd“ namiesto „Ústavná rada“ nemení informáciu o tom, čo bolo predmetom rozhodovania, kedy bolo rozhodnutie vydané ani aký bol vecný obsah rozhodnutia ústavného orgánu. Zverejnením takto formulovanej informácie nedošlo u odporcu k porušeniu povinnosti zachovania objektivity alebo nestrannosti vysielania pri zverejňovaní informácií v napadnutej relácii. Zároveň zverejnenie informácie odporcom týmto spôsobom nemalo a nemohlo mať za následok ani porušenie povinnosti na riadne overovanie faktov, keďže napadnutá nespráva informácia bola a je k celkovému obsahu zverejňovanej informácie divákovi, podružná a nepodstatná- nosnou časťou informácie je obsah rozhodnutia a z toho vyplývajúce dôsledky. Z hľadiska prijímateľa informácie nie je rozhodujúce, ako presne sa volá orgán, ktorý rozhodoval o obmedzení prístupu osôb mladších ako 15 rokov k sociálnym sieťam ale to, že bolo prijaté rozhodnutie týkajúce sa prístupu maloletých do 15 rokov k službám sociálnych sietí.

Už Najvyšší súd SR v rozsudku v právnej veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/136/2024, uviedol, že „Nie je preto možné bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie (alebo skreslenie) musí nevyhnutne viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby.“ V odôvodnení NS SR tiež uviedol, že „Nie je možné zotrvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tým vo svojich dôsledkoch na novinárov neplniteľné nároky“. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodujúce je podľa súdu celkové vyznenie informácie, ktoré musí zodpovedať pravde. V danom prípade neboli senátom TR SR zistené žiadne nepresnosti skutkových tvrdení článku, ktoré by predstavovali porušenie Etického kódexu novinára alebo Druhého opčného protokolu, či už z hľadiska objektivity, vyváženosti alebo nestrannosti.

Judikatúra slovenských súdov a ESĽP pripúšťa, aby masovokomunikačné prostriedky pri informovaní verejnosti používali vzhľadom na špecifiká novinárskej práce určité zjednodušenia, expresívnejšie formulácie, nadsádzku alebo provokáciu. Samotná neúplná alebo menej presná formulácia označenia orgánu, ktorý rozhodol vo veci práv prístupu maloletých k sociálnym sieťam preto automaticky nepredstavuje porušenie platných právnych predpisov ani porušenie princípov EKN z hľadiska objektivity, vyváženosti alebo nestrannosti. Rozhodujúce je najmä celkové vyznenie relácie a teda to, či toto vyznenie v podstatných rysoch zodpovedá pravde. Pri diváka ako prijímateľa sprostredkúvanej informácie je informačný dôraz kladený na obsah rozhodnutia a jeho dôsledky pre verejnosť (najmä maloleté osoby žijúce vo Francúzsku) a nie na presné označenie orgánu Francúzskej republiky, spôsob rozhodovania, prípadne proces, ktorý mu predchádzal alebo zloženia alebo spôsobu kreovania/obsadenia tohto orgánu.

Úlohou masovokomunikačných prostriedkov vrátane odporcu bolo, je a bude poukazovať na podobné prípady a rozhodnutia slovenský alebo aj zahraničný orgánov, ktoré môžu mať a/alebo majú zásadný vplyv na prístup neplnoletých osôb k internetovému obsahu alebo sociálnym sieťam.

Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej uvádza, že už dňa 21.08.2026 mal sťažovateľ upozorniť riaditeľku spravodajstva a publicistiky TA3 na správne označenie francúzskeho orgánu, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, je potrebné uviesť, že zo zaslaných podkladov od sťažovateľa nebolo možné overiť to, že jeho podnet bol odporcovi doručený, ale ani to, že bol vôbec preukázateľne odoslaný, keďže v zaslanej prílohe absentujú podstatné informácie týkajúce sa odoslania a prijatia tejto emailovej správy. Z obsahu emailovej správy sťažovateľa nevyše nevyplývalo, čo si voči odporcovi ako vydavateľovi uplatňuje a teda, či sa jednalo len o upozornenie odporcu ako vydavateľa na nepresnoť v ním odvysielanej relácii alebo o žiadosť o vykonanie opravy.

VII. Záver

Senát TR SR, dbajúc na ochranu osobitných aspektov objektívnosti, správnosti, úplnosti a nestrannosti, konštatuje, že odvysielaním relácie odporca neporušil ustanovenia Etického kódexu novinára, ani Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára.

Senát TR SR po posúdení priložených podkladov a obsahu článku dospel k definitívnemu záveru, že podnet na vyvodenie etickej či administratívnej zodpovednosti za porušenie mediálnej a novinárskej etiky je neopodstatnený.

Z uvedených dôvodov TR SR rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

POUČENIE: Toto rozhodnutie rady je v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady SR konečné a nie je ho možné napadnúť opravným prostriedkom.

V Bratislave, dňa 12. októbra 2026

Mgr. Alena Pániková

predsedníčka Tlačovo-digitálnej rady SR