č. k. 47/2026
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej len „TR SR“) v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, členovia : Mgr. Ján Golais, Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Nancy Závodská, Mgr. Matúš Leviczki, JUDr. Marek Ogurčák a Mgr. Tomáš Kamenec veci vedenej pod č. 47/2026 hlasovaním na zasadnutí dňa 2. 10. 2026 v konaní začatom po podnete sťažovateľov Mgr. M. proti odporcovi N Press, s. r. o., Jarošova 1, 831 01 Bratislava podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky 2026 rozhodla takto:
Vydavateľ Denníka N uverejnením článkov autora D.K. Ak takto pracujú orgány činné v trestnom konaní, tak je to začiatok anarchie, sťažuje sa otec, ktorého syn je v bdelej kóme zo 7. apríla 2025 a Jediný úder, kóma a smrť. Prípad, ktorý sa policajtom nechcelo vyšetrovať, má nečakané pokračovanie z 10. júla 2026 Etický kódex novinára
n e p o r u š i l
Podnet
Sťažovatelia podali 14. augusta 2026 na .TR SR podnet na preskúmanie postupu redaktora D.K. z redakcie Denník N (vydavateľ N Press, s. r. o.) v súvislosti s článkamio konflikte M.Č. a J. S. 21. augusta 2024 a priebehu vyšetrovania a ďalším vývojom prípadu.
Uvádzame podstatné časti sťažnosti.
Týmto podávame podnet na preskúmanie postupu a oprávnenosti redaktora Denníka N, D.K.a vydavateľa Denníka N pri spracovaní článkov týkajúcich sa trestného konania, ktoré ku dňu podania tohto podnetu ešte nebolo právoplatne skončené.
Predmetom podnetu je spôsob novinárskeho spracovania prípadu, najmä otázka, či boli pri publikovaní nami namietaných článkov dodržané základné princípy profesionálnej žurnalistiky, najmä: objektívnosť, vyváženosť, dôsledné overovanie informácií, odlišovanie overených skutočností od tvrdení jednotlivých strán a od autorskej interpretácie, primeranosť titulkov a použitých jazykových prostriedkov viažucich sa k popisu danej situácie v článku, rešpektovanie práv osôb dotknutých prebiehajúcim trestným konaním.
Po dôkladnej analýze oboch publikovaných článkov, ako aj z poznania a osobnej skúsenosti s redakciou Denníka N, sme dospeli k presvedčeniu, že nejde len o jednotlivé redakčné pochybenia alebo ojedinelé nepresnosti.
Jedná sa o opakujúci a tendenčný spôsob spracovania novinárskych článkov, ktorý zvýrazňuje jednu interpretáciu skutkového deja, zatiaľ čo okolnosti významné pre pochopenie druhej strany sú prezentované nedostatočne v prospech subjektu, ktorý inicioval spracovanie a zverejnenie týchto článkov! Podnet preto nesmeruje proti jednotlivým formuláciám izolovane, ale proti celkovému spôsobu novinárskej práce, ktorý podľa nášho názoru nezodpovedá štandardom profesionálnej žurnalistiky /vyššie uvedené/ pri informovaní širokej verejnosti o závažnom trestnom konaní, ktoré stále prebieha.
Predmetom tohto podnetu nie je posudzovanie trestnej zodpovednosti účastníkov konania ani polemika s postupom orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov.
Dôvod podania podnetu
Tento podnet nepodávame bezprostredne po zverejnení prvého článku.
Podnet podávame po druhom, rovnako tendenčne spracovanom článku v prospech jednej strany, ktorá iniciovala medializáciu.
Pred publikovaním druhého článku, ako aj po jeho zverejnení, sme sa snažili komunikovať priamo s autorom článkov a následne aj so šéfredaktorom Denníka N M.K..
Podnet Tlačovo-digitálnej rade Slovenskej republiky preto nepodávame ako prvý krok, ale ako krajné riešenie po tom, čo sa nepodarilo dosiahnuť nápravu prostredníctvom komunikácie s redakciou a novinárom D.K.
V dobrej viere sme upozornili na naše obavy z možného jednostranného spracovania prípadu a požiadali sme, aby pripravované články podliehali dôslednej redakčnej kontrole a aby boli pri ich spracovaní rešpektované zásady objektívnosti, vyváženosti a dôsledného overovania informácií.
Naším cieľom bolo výlučne upozorniť na to, akým spôsobom je v článkoch opisované trestné konanie, ktoré nie je právoplatne skončené a mohlo ovplyvniť názor verejnosti bez uvedenia úplných, vyvážených a najmä overiteľných informácií.
Napriek tejto komunikácii bol následne publikovaný ďalší článok, ktorý vykazuje rovnaké znaky jednostranného spracovania, neobjektívne a tendenčne.
Na našu písomnú žiadosť elektronicky adresovanú šéfredaktorovi Denníka N sme do dnešného dňa podania neobdržali žiadnu odpoveď!
Za týchto okolností považujeme podanie podnetu Tlačovo-digitálnej rade Slovenskej republiky za legitímny a primeraný spôsob ako požiadať o nezávislé posúdenie dodržania zásad novinárskej etiky.
Chronológia komunikácie s redakciou
Účelom tejto časti je stručne zachytiť sled udalostí, ktoré predchádzali podaniu tohto podnetu.
Cieľom je poukázať, že pred podaním podnetu sme využili možnosti riešiť naše výhrady priamo s autorom článkov a vedením redakcie.
1. Publikovanie prvého článku
Po zverejnení prvého článku redaktora D.K. sme nadobudli vážne pochybnosti o jeho objektívnosti a vyváženosti. D.K. mal k dispozícii video a informácie zo spisov, ktoré sú neoprávnene použité v článku, ktoré sú súčasťou riadneho vyšetrovania.
Je zarážajúce, ako sa mohol dostať novinár k týmto informáciám a ako ich následne neobjektívne využil v článkoch!
Článok zvýrazňoval jednu interpretáciu skutkového deja, pričom okolnosti významné pre pochopenie druhej strany boli prezentované neúplne alebo bez kontextu.
2. Telefonická komunikácia s autorom článku
Pred prípravou ďalšieho článku nás pán D.K. telefonicky kontaktoval.
Telefonický rozhovor s redaktorom trval približne 47 minút. Neupozornil nás dopredu, či si rozhovor nahrával, preto to nevieme posúdiť. Počas celej komunikácie nám opakovane skákal do reči a prerušoval naše odpovede. Z tohto dôvodu bol telefonát zdĺhavý, náročný a komunikácia bola značne sťažená. Atmosféru rozhovoru sme vnímali ako konfrontačnú a nepríjemnú.
Dôvodom telefonátu bolo, že redaktora opätovne kontaktovala druhá strana a požiadala o medializáciu. Predmetom telefonátu boli otázky týkajúce sa stále riadne vyšetrovaného prípadu.
Naše vysvetlenia na jeho jednostranne orientované otázky však redaktor opakovane spochybňoval a podľa nášho názoru im neprikladal žiadnu váhu.
Keďže počas telefonátu nebolo možné pokojne odprezentovať naše stanovisko, navrhli sme, že skutočnosti zašleme písomne e-mailom, aby mal k dispozícii presné, úplné a najmä overiteľné vyjadrenie. P. K. nám v telefonáte doslova sľúbil,že nám pripravovaný článok pred vydaním pošle – nestalo sa tak a dokonca predmet jeho telefonátu a naše následné vyjadrenia neboli ani slovom zahrnuté v článku. Taktiež potvrdil,že aktívne komunikuje s druhou stranou, ktorá ho pravidelne vyzýva k medializácii prípadu a poskytuje mu informácie, ktoré sú predmetom trestného konania.
Telefonát prebiehal medzi nami, podávateľmi tohto podnetu a novinárom p. K.
Telefonát a spôsob komunikácie sme vnímali tak, že redaktor pristupoval k téme s už vopred vytvoreným názorom a naše argumenty neposudzoval s rovnakou mierou ako tvrdenia druhej strany. Tento dojem vyplýva zo spôsobu vedenia rozhovoru, opakovaného prerušovania našich vyjadrení a hlavne spochybňovania nami uvádzaných skutočností.
Po zverejnení článku sme dospeli k záveru, že podstatné okolnosti zostali opäť nezohľadnené a neboli vôbec súčasťou článku.
Táto skúsenosť vyvolala v nás nedôveru v činnosť Denníka N a konkrétne u novinára D.K.
3. Žiadosť adresovaná šéfredaktorovi
Obrátili sme sa následne na šéfredaktora Denníka N, so žiadosťou o dôsledné preverenie pripravovaného článku.
Nežiadali sme zastavenie publikovania ani neobmedzovali právo redakcie informovať verejnosť.
Požiadali sme o zabezpečenie objektívneho, vyváženého a dôsledne overeného spracovania prípadu.
Zároveň sme upozornili, že jednostranné alebo nepresné informovanie významným spôsobom zasiahli do života – profesijného, osobného a spoločenského!
4. Absencia reakcie redakcie
Táto okolnosť nás utvrdila v presvedčení, že naše výhrady neboli zohľadnené a ďalšia komunikácia s redakciou by nepriniesla žiaden výsledok.
Záverečné stanovisko podávateľov
Predložené odôvodnenie poukazuje na opakujúci sa spôsob spracovania informácií, ktorý sa prejavuje najmä uprednostňovaním jednej interpretácie skutkového deja, prezentovaním niektorých sporných skutkových okolností ako nepravdivých záverov, selektívnou prácou s dôkazmi, výpoveďami a ďalšími informáciami z nedokončeného vyšetrovania, používaním expresívnych jazykových prostriedkov pri informovaní o prebiehajúcom trestnom konaní, vytváraním významových súvislostí prostredníctvom opisovania nepravdivých a vykonštruovaných profesijných vzťahov osôb, ktoré nie sú účastníkmi trestného konania, stieraním hranice medzi objektívnym opisom skutkových okolností a autorskou interpretáciou.
Predmetom podnetu je výlučne otázka, či spôsob spracovania predmetných článkov zodpovedal štandardom objektívnej, vyváženej a profesionálnej žurnalistiky.
Sme toho názoru, že verejnosť má právo na informácie, ktoré jej umožnia vytvoriť si vlastný názor na základe čo najúplnejších a najpresnejších informácií, nie na základe interpretácie, ktorá cielene uprednostňuje jednu verziu skutkového deja.
Práve z uvedených dôvodov sa obraciame na Tlačovo-digitálnu radu Slovenskej republiky so žiadosťou o odborné a nezávislé posúdenie predmetných článkov.
Stanovisko odporcu – Denníka N (podstatná časť vyjadrenia zástupcu šéfredaktora J.K.)
Po výzve Tlačovo-digitálnej rady SR sme s autorom textu D.K. opätovne prešli detaily vzniku oboch článkov a aj ich obsah.
V podnete sa objavili viaceré obvinenia voči postupu Denníka N a aj osobné útoky na reportéra D.K.
V prvom rade nám dovoľte upozorniť, že z podnetu skupiny osôb na článok Denníka N sa akoby vytratilo, že ide o prípad, v ktorom najskôr skončil človek s ťažkými zraneniami v bdelej kóme – a neskôr na následky zranení zomrel.
Práve to, že 32-ročný M.Č. napokon zomrel, bol hlavný dôvod návratu Denníka N k tomuto príbehu. Ide o vyrozprávanie príbehu tohto človeka – a len ťažko možno spochybniť, že obeťou v prípade je človek, ktorý bol najskôr pripútaný na lôžko a neskôr zraneniam podľahol. Denník N sa k prípadu vrátil nie preto, že by chcel ovplyvňovať objektívne vyšetrenie prípadu, ale práve preto, že aktér útoku po mesiacoch v bdelej kóme zomrel.
Ďalšou dôležitou okolnosťou podnetu je, že v ňom nevidíme jediné upozornenie na nepravdivé či nepresné tvrdenie v článku.
Nasleduje vyjadrenie k podstatným okolnostiam podnetu a následne detailnejšie vyjadrenie aj ku konkrétnym tvrdeniam:
Podstatné okolnosti podnetu
1. Zaujatosť či nezaujatosť prístupu k tomuto prípadu.
Denník N k tomuto prípadu – ako to je štandardom pri našej práci – pristúpil v snahe pátrať po všetkých podstatných okolnostiach. Aj preto sme prípad skúmali týždne, kým sme napísali prvý text a podobne sme postupovali aj pri druhom texte zverejnenom v tomto roku. Oslovili sme viaceré strany prípadu, detailne sme študovali dostupné informácie a na viacerých miestach sme citovali z vyjadrení znalcov a expertov – práve tie sú zárukou toho, že sme si okolnosti útoku nevymysleli, neprikrášľovali, ale nechali ich vyrozprávať odborníkmi.
2. Informovanie o živom prípade.
Je bežnou praxou médií informovať a pátrať aj po detailoch prípadov, pri ktorých ešte stále prebieha vyšetrovanie.
Na jednej strane nie je možné informovať o prípadoch až v momente, keď sú právoplatne súdne ukončené po niekoľkých rokoch. Predstavme si, že pri takomto prístupe by médiá napríklad nemohli dodnes informovať o vražde J.K.
A na druhej strane – ako pomenujeme aj v ďalších bodoch – novinári už aj v minulosti opakovane pomenovali slabé miesta v činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré napokon museli svoj postup zmeniť.
3. Ovplyvňovanie trestného konania, alebo poukázanie na diery v trestnom konaní?
Aj v predmetných textoch z 10. júla 2026 a 7. apríla 2025 opisujeme podozrivý postup pri vyšetrovaní, ktorý dodnes preveruje policajná inšpekcia.
Napríklad hneď v úvode polícia začala trestné stíhanie pre výtržníctvo najskôr iba voči človeku, ktorý skončil v bdelej kóme (neskôr polícia svoj postup korigovala po obdržaní lekárskej správy). Ďalej, v obžalobe sa nepíše, že M.Č. už zomrel. Podobných okolností je v prípade viac, opisujeme ich v texte.
4. Pomenovanie širšieho spektra aktérov prípadu.
Autori podnetu Denníku N vyčítajú, že obšírne pomenúva úlohu a postavenie blízkych J. S., ktorý udrel M.Č, a aj prokurátora či policajtov. Aj to je však v texte jednoznačne vysvetlené. Napríklad, keď otec obete pomenoval, že okresný prokurátor, riaditeľ kriminálnej polície a zástupca obvodného oddelenia polície sú dlhoroční priatelia s rodinou J. S., a zároveň poukázal na možnú manipulácia vyšetrovania v prospech J. S., je to závažná okolnosť. Aj okresný prokurátor napokon uznal svoju zaujatosť – a Krajská prokuratúra v Košiciach odňala spis okresnej v Spišskej Novej Vsi a pridelila ho do Rožňavy.
„Pár dní nato, v októbri 2024, bol J. S. obvinený z ublíženia na zdraví,“ píše sa v texte o podstatnom rozhodnutí, ktoré vzniklo až pod dozorom rožňavskej prokuratúry.
Ďalšou dôležitou okolnosťou je aj to, že matka J. S. čelila vyšetrovaniu vo veci marenia spravodlivosti pre podozrenie z vyhrážok.
5. Oslovenie všetkých strán.
Matka J. S. dostala priestor vysvetliť aj podozrenie z vyhrážania sa rodine poškodeného – a v texte píšeme, že to popiera.
Podobne je v texte aj vysvetlenie partnerky M. Č.- K.
Autori podnetu tiež vyčítajú vedeniu Denníka N, že s nimi samostatne o prípade nekomunikovalo. Ako však opíšeme aj nižšie, za redakciu komunikoval s aktérmi prípadu autor textu D.K. – a to obsiahlo a dlhodobo – a ten pracoval pod vedúcimi editormi, ktorí ho v práci viedli a konzultovali jeho postup a nebol dôvod na dodatočnú samostatnú komunikáciu.
6. Používanie expresívnych výrazov.
Výrazy ako, že takýto úder „vypne mozog“ či „knokautovať“ nie sú výrazy, ktoré by si vymyslel Denník N. Ide o doslovné citáty expertov. V prípade „vypnutia mozgu“ citujeme zo záveru znalca. V prípade výrazu KO alebo „knockoutovať“ zasa vychádzame z odborného stanoviska k záznamu z kamery, ktorý poskytol aj klub sebaobrany z Levoče Wing Tsung Escrima, kde J. S. trénoval MMA.
Podstatná pre pochopenie miery zavinenia J. S. je podľa nás aj táto veta v texte: „Zo stanoviska klubu tiež vyplýva, že J. S. bol poučený o možných následkoch, ktoré sa spájajú s údermi pri bojových športoch, a že na tréningoch precvičujú aj údery na bradu, ktoré sú schopné privodiť stav bezvedomia.“
Detailnejšie vyjadrenie k jednotlivým tvrdeniam:
Prvý článok o prípade zo Spišskej Novej Vsi sme publikovali 7. apríla 2025. Nikto z rodiny pani Č. S., ani nikto z ďalších aktérov spomínaných v článku sa nám neozval a nežiadal, aby sme niečo opravili alebo uviedli na pravú mieru.
Po vyše roku, 10. júla 2026 sme sa k prípadu vrátili, pretože mladý muž M.Č., ktorý dovtedy ležal v kóme, zomrel.
Pani Č. S., matke J., ktorého úder spôsobil M. smrť, sme sa cez telefón pýtali na okolnosti toho, že proti nej bolo začaté stíhanie pre marenie spravodlivosti (ráno po útoku jej syna sa mala telefonicky vyhrážať rodine poškodeného, aby ten incident niekde nerozmazávali, neoznamovali). Presnú informáciu sme napokon získali z polície, stále je to živá vec.
A taktiež nás zaujímalo, prečo nikto z jej rodiny nevyjadril úprimnú sústrasť pozostalým. Odpovedala, že keby to urobili, druhá strana by to zneužila proti nim. Keďže nám nešlo o to, aby sme rozdúchali ďalšie vášne medzi oboma rodinami, túto otázku a jej odpoveď sme v článku vôbec nepoužili.
V spomínanom telefonáte pani Č.S. reportérovi všeobecne vyčítala, že prvý článok bol neobjektívny a vraj sme zverejnili viaceré klamstvá. Reportér D.K. ju požiadal, aby do emailu napísala konkrétne, čo v článku považuje za klamstvo či nepravdu a nech napíše aj argumenty, na základe ktorých to tvrdí. Pani Č.S. poslala vyjadrenie, ktoré sama označila za „možno zúfalé a smutné vyjadrenie toho, čo cítime“. Nešlo však o poukázanie na faktické chyby v texte, jej vyjadrenie bolo navyše v rozpore so závermi vyšetrovania či znaleckými posudkami. (Tento email a aj odpoveď naň máme k dispozícii.)
V tomto bode chceme aj my vyjadriť pochopenie k tomu, že rodiny oboch aktérov prípadu sa dostali do hroznej situácie. Toto pochopenie sa snažil sprostredkovať D.K. aj v odpovedi na jej email.
Našou hlavnou úlohou je však opísať čo najpresnejšie, ako sa prípad odohral – a to bola aj hlavná motivácia ďalšieho zisťovania informácií.
V podnete na Tlačovú radu pani Č.S. spomína aj 47-minútový telefonát s D.K. Jeho nahrávku máme tiež k dispozícii a z nej napríklad vyplýva aj to, že reportér, a nie pani Č.S., navrhol zaslanie písomného stanoviska a napríklad aj to, že reportér nesľuboval poslať celý článok pred vydaním (čo v redakcii Denníka N ani nerobíme).
Výhrady autorov podnetu ku konkrétnym citátom v článkoch (vyznačené žltou):
“Čo nebola pravda.” Novinár sám uzatvára spornú skutkovú podstatu ako fakt! stiera sa hranica medzi opisom a hodnotením.
Autori podnetu neuvádzajú citovanú vetu v kontexte. Z neho je zrejmé, že nejde o žiadnu spornú skutkovú podstatu. Tá veta bola súčasťou tohto odseku v článku zo 7. 4 .2025:
Len čo J. knokautoval M., smerom k ľuďom, ktorí boli pár metrov od nich, dvakrát zopakoval, že „on na mňa zaútočil prvý“. Čo nebola pravda.
Z videozáznamu, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, je evidentné, čo sa dialo pred tragickým úderom a že M. na J. nezaútočil ako prvý. Navyše, rovnako to vyhodnotili aj vyšetrovatelia a prokurátor.
“Zo záberov na videu je zrejmé…” Formulácia naznačuje, že video pripúšťa iba jeden výklad, hoci hodnotenie dôkazov patrí súdu.
Zase autori podnetu vytrhli vetu z kontextu a tak nie je zrozumiteľné, čoho sa týka. Veta bola súčasťou tohto odseku v článku zo 7. 4. 2025:
Zo záberov na videu je zrejmé, že pri stole sediaci a stojaci ľudia nevnímali M. Č. tak, že ich nebezpečne ohrozuje. Ani vtedy, keď z puzdra vytiahol nôž. Pretože ďalej ostali na svojich miestach, s pizzou prechádzali tesne popri ňom a jedno dievča sedelo sotva meter a pol od M., keď diskutoval s J., otočená chrbtom k nemu.
Keď na videu, ktoré je súčasťou spisu (a z toho istého videa vychádzajú aj znalci pri svojich posudkoch), jednoznačne vidieť, že napríklad niekto niekomu dal facku, tak na to nepotrebujeme právoplatné rozhodnutie súdu, aby sme to mohli skonštatovať v novinovom článku ako fakt.
“Z videa je zrejmé, že M.… vôbec nenapadol J.” Novinár hodnotí postup policajta ako “v zjavnom rozpore”, čo je silné hodnotiace tvrdenie.
Aj tu chýba kontext. Keby ho autori podnetu uviedli, bolo by jasné, že formulácia v článku je voči policajtovi skôr zhovievavá, vzhľadom na to, čoho sa dopustil. Tu je predmetná časť článku z 10.7.2026:
L.M., policajt z obvodného oddelenia v Spišskej Novej Vsi, začal trestné stíhanie vo veci prečinu výtržníctva, ktorého sa mal dopustiť M.Č.. V uznesení uviedol: „Páchateľ fyzicky napadol poškodeného J. S. tým, že ho plechovkou od piva udrel do oblasti tváre, kde v druhej ruke držal nôž dlhý 18,5 cm a týmto sa oháňal.“
Policajt M. takto sformuloval časť uznesenia napriek tomu, že je to v zjavnom rozpore s tým, čo videl na videu. Priamo v pizzerii ešte v tú noc mu ho niekoľkokrát pustil vedúci prevádzky M.H..
Z videa je zrejmé, že M. neudrel plechovkou J. do tváre, že v druhej ruke vtedy nedržal nôž (čepeľ mala 7 centimetrov), nikdy sa s ním neoháňal a vôbec nenapadol J. Práve naopak, keď M. od neho odchádzal, J. doňho od chrbta strčil. M.sa otočil, oblial ho pivom a nasledoval úder.
Postup policajta M. (a nielen jeho), či nedošlo k spáchaniu trestného činu, preveroval Úrad inšpekčnej služby. V čase publikovania druhého článku v júli 2026 bol prípad stále živý, neuzavretý.
“Dôležité záznamy z kamier policajti nezabezpečili.” Čitateľ môže nadobudnúť dojem závažného pochybenia polície. V podnete možno namietať potrebu jasného oddelenia zistení od hodnotenia.
Z niektorých výhrad človek môže nadobudnúť dojem, že autorom podnetu je polícia, a nie pani Č.S. s rodinou.
V tomto prípade nešlo o žiadne hodnotenie, ale o holé fakty. Záznamy z dvoch priemyselných kamier zabezpečil otec obete, nie policajti. Zo žiadneho oficiálneho dokumentu a ani zo žiadneho vyjadrenia polície či prokuratúry, ktorých som oslovoval s otázkami, nevyplýva niečo iné.
“Znalec: Poškodenému úder vypol mozog.” Veľmi expresívny titulok. Vychádza len z jednostranného znaleckého posudku, jeho podanie môže mať výrazný emocionálny účinok.
Nejde o titulok (nadpis), ale o jeden z medzititulov uprostred článku.
Po druhé, znalec býva oslovený políciou, keď je potrebné vypracovať nestranný odborný posudok. Je preto zvláštne označiť ho za “jednostranný”. Ak by posudok znalca niekto považoval za neobjektívny, má napríklad možnosť požadovať vypracovanie tzv. kontra posudku. Nie je známe, že by sa niečo podobné udialo v tomto prípade.
“Len čo J.knokautoval M.…” Slovo “knokautoval” je expresívne a môže u čitateľa vytvárať obraz úmyselného športového útoku.
Knokaut je bežný výraz, nie expresívny, zo športovej terminológie a navyše je to úder, ktorý J.trénoval na tréningoch. Pre kontext je dôležité uviesť nasledujúce dva odseky z článku z júla 2026:
Odborné stanovisko k záznamu z kamery poskytol aj klub sebaobrany z Levoče Wing Tsung Escrima, kde J. S. trénoval MMA. Podľa klubu išlo o pravý hák, ktorý sa u nich precvičuje na tréningoch. „S uvedeným úderom, ak je zasiahnutá brada protivníka, sa spája následok – KO. Cieľom tohto úderu je ukončiť (knokautovať) protivníka.“
Na jednom z výsluchov J. popieral, že by si bol vedomý, kam (na bradu) smeruje jeho úder. Lenže na zázname spred optiky sa M. pýtal: „Takú ti zaje… do pi… na bradu, chceš, more?“
“Priame údery na bradu sa označujú ako ´vypínače´…” Táto pasáž môže u čitateľa navodzovať predstavu cielene vedeného úderu, hoci ide o skutkovú otázku v trestnom konaní.
Výraz “vypínače” bol spomenutý v článku v apríli 2025 v tomto odseku:
Na jednom z výsluchov sa vyšetrovateľ opýtal J., či si bol vedomý miesta, kam smeruje jeho úder. Priame údery na bradu sú totiž zvlášť účinné, v žargóne bojovníkov sa označujú ako „vypínače“, po ktorých môže súper stratiť vedomie.
Výraz však nebol použitý samoúčelne, aj znalec z odboru zdravotníctvo R.S. v posudku konštatoval, že J. rana na M. bradu bola úderom veľkej intenzity:
„Poškodenému v dôsledku úderu vyplo mozog a spadol na zem, keď padal na zem, bol už v bezvedomí. Aj keby nebol opitý, tak pri takom údere by došlo k prechodnej poruche vedomia v zmysle otrasu mozgu, následkom čoho poškodený spadol na zem celou váhou tela na záhlavie, kde tento pád spôsobil závažné poranenia v záhlaví (krvácanie do mozgu) a zlomeninu lebky.“
“Až neskôr on a svedkovia hovorili o motorovej píle, akoby boli skoordinovaní.” Slová “akoby boli skoordinovaní” sú silným hodnotením, ktoré môže vyvolávať dojem koordinovaného krivého svedectva.
Spomínaná veta bola kontextovo súčasťou týchto dvoch odsekov v článku z apríla 2025:
„Ženy tam kričali a on sa začal vyhrážať, že býva hneď tu a že ide domov pre motorovú pílu a že nás tu sprace zo zeme všetkých, ktorí naňho kričali,“ vypovedal J. S. Nič z toho na zázname nepočuť. Dodajme však, že hluk najmä áut z ulice miestami prehlušuje, čo ľudia rozprávajú. Vyšetrovateľ požiadal odborníka, aby zvuk očistil a napísal všetko, čo je zrozumiteľné. V spise to zatiaľ nie je.
D.Č. slová o motorovej píle vníma ako dôkaz, že J. S. ovplyvňoval svedkov. Pretože pri prvotných výsluchoch ju nikto nespomenul. Ani J. sa o nej nezmienil vo výpovedi v noci, pár hodín po incidente. Až neskôr on a štyria svedkovia hovorili o motorovej píle, akoby boli skoordinovaní.
Z textu je zrejmé, že ide o názor (hodnotenie) otca obete D.Č. V druhom odseku sú parafrázy jeho vyjadrení, prečo si myslí, že J. a štyria svedkovia, ktorí vypovedali v jeho prospech, mohli byť skoordinovaní.
Mimochodom, vyhrážky zabitím motorovou pílou nie sú obvyklé, a keď ich niekto pred viacerými ľuďmi vážne vysloví, tak takéto slová zarezonujú, prípadne môžu vyvolať až pobúrenie. Preto je nepravdepodobné, aby v prvotných výpovediach nikto zo svedkov vrátane J. túto vyhrážku nespomenul, ale v nasledujúcich unisono všetci hovoria o motorovej píle.
“Denník N mal obe videá k dispozícii. Na základe nich a výpovedí viacerých svedkov môžeme v skratke zrekonštruovať, čo sa pred pizzeriou odohralo.” Autor preberá úlohu rekonštruovať skutkový dej a ponúka vlastnú verziu udalosti.
Autor článkov neponúka vlastnú verziu udalosti, iba opísal, čo je zachytené na oboch videozáznamoch a čo vypovedali viacerí svedkovia.
Opis osobných väzieb (V.Z.- B.K. – T.S.- M.S.). U čitateľa môže vyvolať dojem ovplyvňovania vyšetrovania, hoci článok nepredkladá záver orgánu, ktorý by to potvrdzoval.
Prečo bolo potrebné vysvetliť tie osobné väzby je zrejmé z odseku v článku z apríla 2025:
Následné čudné vyšetrovanie prinútilo D.Č., M. otca, aby pre zneužitie právomocí verejného činiteľa podal trestné oznámenie nielen voči policajtom z obvodného oddelenia, ale aj voči okresnému prokurátorovi v Spišskej Novej Vsi B. K.
Zistil totiž, že medzi niektorými policajtmi, okresným prokurátorom a rodinnými príbuznými J.S. je dlhoročný priateľský vzťah. Spája ich mestský hokejový klub.
Navyše samotný okresný prokurátor B.K. pre kamarátske väzby uznal svoju zaujatosť v tomto prípade a navrhol, aby dozor nad vyšetrovaním bol odňatý jeho prokuratúre v Spišskej Novej Vsi, čo sa naozaj stalo. Dozorovanie prevzala prokuratúra v Rožňave.
Záver Denníka N
Z hore uvedeného je jednoznačné, že sme text aj postup reportéra Denníka N podrobne preskúmali a pokúsili sa postupne objasniť jednotlivé okolnosti.
Aj z týchto skutočností podľa nás vyplýva, že nedošlo k zverejneniu nepravdivých či nepresných informácií a ani k porušeniu zásad novinárskej etiky.
Naopak, musíme oceniť zodpovedný a odhodlaný prístup reportéra D.K., ktorý sa venuje aj komplikovaným a náročným prípadom, ako je tento – a pomáha objasniť napríklad aj nejasnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní.
Sme presvedčení, že takýto prístup je výrazne vo verejnom záujme – nielen z úcty k obeti a pozostalým, ale aj pre verejný tlak na to, aby OČTK vykonávali svoju prácu nestranne a nezaujato.
Aj preto nevidíme dôvod na ospravedlnenie autorom podnetu a ani vyvodenie pracovných či redakčných dôsledkom voči autorovi.
Odôvodnenie rozhodnutia
Tlačovo-digitálna rada SR rozhodla, že podnet je neodôvodnený a odporca Etický kódex novinára neporušil.
1. Predmetom článkov nie je samotný čin J. S., „skutkový dej“, ako ho ozýva podnet, ale postup orgánov činných v trestnom konaní – polície a prokuratúry. Že si konanie polície a miestnej prokuratúry zaslúži pozornosť verejnosti, dokazuje, že prípad vyšetruje inšpekcia a prevzala ho prokuratúra v Rožňave. Autor sa opiera o dôkazný materiál – videozáznamy, výpovede svedkov a znalecký posudok.
2. Podnet neobsahuje konkrétne fakty. Napokon, v úvode podnetu sťažovatelia konštatujú, že predmetom podnetu je spôsob novinárskeho spracovania.
Menujú princípy novinárskej etiky, ale nepíšu v čom ich autor porušil konkrétne.
3. Telefonát autora so sťažovateľkou bol prejavom jeho dobrej vôle. Ona nebola aktérkou opisovanej udalosti, nebolo jeho povinnosťou vysvetľovať svoj pohľad na vec. Ani keď je jeho matka.
4. Uviesť vzťahové súvislosti osôb zainteresovaných na čine a vyšetrovaní je poslaním objektívneho novinára, predmetom verejného záujmu. Sťažovatelia nenapádajú žiaden fakt, len poukazujú na spoločenské dôsledky týchto väzieb a článku.
POUČENIE: Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 20 ods. 12 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 2.10. 2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR