č. k. 05/2026
Rozhodnutie
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj „TR SR“) prostredníctvom svojho senátu zriadeného na základe § 2 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025, (ďalej aj „samoregulačný orgán“) v zložení : Mgr. Nora Slišková, Mgr. Martyn Željko Sampor a Mgr. Ivana Potočňáková po predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby (ďalej aj „sťažnosť“) v súvislosti s odvysielaním reportáže vysielateľa TV JOJ dňa 9.1.2026, ktorá sa mala týkať incidentu, pri ktorom osoba, ktorá podala sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), mala vystupovať ako poškodená osoba, v konaní vedenom pod č. 5/2026 vo veci namietaného porušenia povinností odporcu spoločnosti MAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, vysielateľovi televíznej programovej služby JOJ, (ďalej len „účastník konania“) ako výkonný orgán etickej samoregulácie Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (ďalej aj „AONE“) príslušný podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR, čl. 2 ods. 1 Opčný protokol k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj „Prvý opčný protokol“), čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj „Druhý opčný protokol“) a § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, v súlade s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „zákon o mediálnych službách“) rozhodla, že v súlade s § 4 ods. 4 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 sťažnosť
odkladá pre nepreskúmateľnosť,
keďže sa nepodarilo jej predmet stotožniť so zložkou vysielania označenou v sťažnosti.
ODÔVODNENIE:
I. Sťažnosť a jej obsah
Rada pre mediálne služby (ďalej aj „RpMS“) postúpila AONE sťažnosť smerujúcu voči účastníkovi konania v súvislosti s odvysielaním reportáže vo vysielaní účastníka konania z 9. 1. 2026.
Sťažovateľ namietal, že účastník konania dňa 9. 1. 2026 odvysielal reportáž, ktorá sa týkala incidentu, pri ktorom sťažovateľ vystupoval ako poškodená osoba. V sťažnosti sa ďalej uvádza: „Chcem uviesť, že obsah reportáže bol po vecnej stránke pravdivý a jej cieľom bolo informovať verejnosť o reálnom probléme. Zároveň však uvádzam, že v prípade mojej osoby nebola zabezpečená žiadna anonymizácia, a to napriek tomu, že som súkromná osoba a v danom prípade som vystupovala ako obeť násilného konania. Anonymizovaní boli výlučne páchatelia. V dôsledku toho som bola a som opakovane rozpoznávaná ľuďmi vo svojom okolí, vrátane pracovného prostredia, čo pre mňa predstavuje nepríjemné a psychicky zaťažujúce situácie a má negatívny dopad na môj pocit bezpečia a súkromia. Reportáž bola odvysielaná bez môjho výslovného súhlasu a ako súkromná osoba som nebola pripravená na následky spojené s verejným vystavením v médiách.“
RpMS zapísala AONE do Zoznamu samoregulačných orgánov (a kódexov) dňa 7. 3. 2025. AONE sa tak podieľa na systéme koregulácie, v ktorom štát zdieľa výkon dohľadu nad mediálnymi obsahmi s profesijnou samosprávou.
V zmysle tohto mechanizmu koregulácie RpMS postupuje právne vymedzený okruh sťažností na porušenie ustanovení zákona o mediálnych službách na vybavenie AONE, ktorej výkonným orgánom samoregulácie je TR SR (čl. V ods. 1 Stanov AONE).
Po prvom opčnom protokole zapísala RpMS dňa 11. 11. 2025 do zoznamu samoregulačných orgánov a kódexov aj Druhý opčný protokol.
Podľa § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách je samoregulačný orgán oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti. V nadväznosti na § 127 ods. 2 zákona o mediálnych službách je v danom prípade na konanie vecne príslušnou TR SR ako výkonný orgán AONE v súlade s čl. 2 ods. 1 Prvého opčného protokolu, resp. čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu.
Účastník konania sa explicitne zaviazal dodržiavať etické pravidlá (normy) vyjadrené v Prvom opčnom protokole aj Druhom opčnom protokole.
V rámci koregulácie popri sebe pôsobia dva regulačné orgány, z ktorých jeden je profesijnou samosprávou. Druhý orgán (ostatnej verejnej správy) počas konania pred orgánom profesijnej samosprávy v zmysle zákona nekoná, keďže zápisom do zoznamu samoregulačných orgánov (a kódexov) sa konštituuje vecná príslušnosť orgánu profesijnej samosprávy. S ohľadom na právomoc právoplatne meritórne rozhodnúť v konaní pred orgánom profesijnej samosprávy sa preto najmä vo veciach postúpených iným orgánom koregulácie uplatnia aj niektoré princípy a zásady dobrej správy v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ).
III. Vyjadrenie účastníka konania
Samoregulačný orgán preskúmal podanie postúpené RpMS a keďže dospel k záveru, že je po vecnej stránke v danej veci príslušný konať, vyžiadal si k sťažnosti stanovisko účastníka konania.
Vo svojom vyjadrení účastník konania uviedol, že preskúmal záznamy vysielania na základe obsahu sťažnosti v rámci programovej služby TV JOJ a že „záznam vysielania programu Noviny, dňa 9.1.2026 od 19:30 hod. preveril a podľa textu sťažnosti nevie identifikovať reportáž, na ktorú sa sťažovateľka sťažuje.
V uvedenom dátume nebola odvysielaná žiadna reportáž, ktorá by zodpovedala opisu sťažovateľky.“
IV. Priebeh konania a východiská rozhodovania
Samoregulačný orgán predbežne posúdil sťažnosť po obsahovej a formálnej stránke, avšak nepodarilo sa mu stotožniť komunikát (voči ktorému sťažnosť smeruje) vo vysielaní účastníka konania. Komunikát nebol označený ani regulačným orgánom (RpMS), ktorý sťažnosť postúpil a nepodarilo sa ho stotožniť ani účastníkovi konania.
V. Aspekty rozhodovania a hodnotenie
Samoregulačný orgán preskúmava sťažnosti v nadväznosti na komunikát, voči ktorému sťažnosť smeruje. Na základe obsahu sťažnosti a údajov poskytnutých sťažovateľom nebolo možné stotožniť relevantný komunikát vo vysielaní účastníka konania.
Po posúdení obsahu sťažnosti samoregulačný orgán bral na zreteľ skutočnosť, že sťažovateľ mohol subjektívne vnímať komunikát, voči ktorému sťažnosť mala smerovať, ako spôsobujúci mu ujmu a že sa pravdepodobne týkal okolností, kde sa sťažovateľ mohol dostať do postavenia obete, avšak bez identifikácie komunikátu sťažnosť nie je možné posúdiť.
V súlade s čl. 17 písm. b) Prvého opčného protokolu a v súlade s čl. 17 ods. 1 písm. b) Druhého opčného protokolu sa sťažnosť odloží, ak „dôkazná núdza, ktorú nespôsobila strana Protokolu dotknutá sťažnosťou, bráni posúdeniu sťažnosti“.
Podľa § 3 ods. 2 písm. d) rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 spravodajca navrhne sťažnosť odložiť, ak podnet „neobsahuje povinné náležitosti alebo je nepreskúmateľný z iných dôvodov“.
Komunikát, voči ktorému sťažnosť smeruje, nebolo možné identifikovať na základe údajov uvedených v sťažnosti ani v postúpení zo strany regulačného orgánu, ako ani preverením samoregulačným orgánom a účastníkom konania, čím sa sťažnosť stala nepreskúmateľnou.
VI. Záver
Na základe vyššie uvedených dôvodov samoregulačný orgán ako orgán príslušný na konanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
POUČENIE:
Toto rozhodnutie TR SR nie je napadnuteľné opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 30.03. 2026
Mgr. Alena Pániková
predsedníčka TR SR