Rozhodnutie 07/2026

č. k. 07/2026

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka TR SR, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, Mgr. Ján Golais, Mgr. Tomáš Kamenec, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Martyn Željko Sampor, Mgr. Nora Slišková, Mgr. Matúš Leviczki, Mgr. Nancy Závodská a JUDr. Ľubonmír Zlocha, PhD. vo veci vedenej pod č. k. 07/2026 na zasadnutí dňa 31.marca 2026 a následnom hlasovaní per rollam dňa 28. apríla 2026 a v konaní týkajúceho a preskúmania postupu redakcie na www.zilinak.sk a sociálnych sieťach zilinak, v súvislosti s uverejnením článku s názvom: „Epsteinove spisy chrlia nové mená: Objavila sa v nich zmienka o hviezde z reality šou, korene má v Žilinskom kraji“, zverejnenom dňa 03. februára 2026 o 15:00, v zmysle podnetu sťažovateľky pani K. proti odporcovi mediak, s.r.o., so sídlom Poštová 1, 010 00 Žilina, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu www.zilinak.sk a sociálnych sieťach zilinak,podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky,

r o z h o d l a takto:

Uverejnením článku na portáli www.zilinak.sk a sociálnych sieťach zilinak, dňa 03. februára 2026 pod názvom : „Epsteinove spisy chrlia nové mená: Objavila sa v nich zmienka o hviezde z reality šou, korene má v Žilinskom kraji“,

d o š l o

k porušeniu Etického kódexu novinára v týchto ustanoveniach:

čl. II, ZÁKLADNÉ PRINCÍPY PRÁCE NOVINÁRA ods.2 porušením objektivity pri zverejňovaní informácií;

čl. IV, NOVINÁR A OBJEKT JEHO ZÁUJMU, ods. 1 poškodením dobrého mena, cti a dôstojnosti sťažovateľky;

čl. IV ods. 4 potlačením morálnych princípov zverejnením a jednoznačným označením sťažovateľky a spájaním jej osoby bez preverenia faktov.

Nad postupom redakcie mediak, s.r.o., so sídlom Poštová 1, 010 00 Žilina ako prevádzkovateľom portálu www.zilinak.sk a sociálnych sieťach zilinak, v časti vydania príspevku: „Epsteinove spisy chrlia nové mená: Objavila sa v nich zmienka o hviezde z reality šou, korene má v Žilinskom kraji“, vyslovuje

znepokojenie.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Tlačovo – digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bol 15. februára 2026 doručený podnet na možné porušenie Etického kódexu novinára týkajúci sa komentára uverejneného na portáli www.zilinak.sk a sociálnych sieťach zilinak, dňa 03. februára 2026: “Epsteinove spisy chrlia nové mená: Objavila sa v nich zmienka o hviezde z reality šou, korene má v Žilinskom kraji“.

Sťažovateľka žiadala redakciu o stiahnutie článku alebo anonymizáciu, čo redakcia odporcu odmietla s tvrdením, že informujú o „verejne dostupných dokumentoch“. Redakcia však ignoruje fakt, že tie isté dokumenty potvrdzujú jej nezúčastnenosť.

Redakcia odpovedala: “Predmetný článok vychádza výlučne z verejne dostupných dokumentov a informácií a jeho obsah je v súlade s právom verejnosti na informácie a slobodou tlače. Téma dokumentov súvisiacich s kauzou J.E. je predmetom verejného záujmu a médiá majú právo o nej informovať.

Redakcia jasne deklaruje, že článok neprezentuje Vašu vinu ani žiadnu protiprávnu činnosť, ale fakticky popisuje, že Vaše meno sa objavuje v dostupných dokumentoch. Tento spôsob podania informácie je zákonný, etický a v súlade s profesionálnymi novinárskymi štandardmi.

Z týchto dôvodov Vašu výzvu na stiahnutie článku odmietame, zároveň Vaše vyjadrenie dopĺňame k článku.

Na základe uvedeného žiada Tlačovo-digitálnu radu SR, aby posúdila tento podľa sťažovateľky neetický prístup redakcie, ktorý uprednostnil klikanosť pred pravdivosťou a ochranou osobnosti.”

II.

Sťažovateľka sa domnieva, že došlo k porušeniu Etického kódexu novinára a hrubému zásahu do jej dôstojnosti a práva na súkromie vzhľadom na zavádzajúcu interpretáciu faktov, absenciu dôkazov o jej aktivite, neprimeraný zásah do jej súkromia, dehonestáciu jej osoby, vytváranie senzačného obsahu na úkor bezúhonného občana, stigmatizáciu a poškodenie mena. Spájanie jej mena s touto kriminálnou kauzou jej spôsobuje vážnu ujmu v osobnom aj profesijnom živote. K uvedenému dospela na základe zverejnených podkladov v kauze J.E. a jeho prepojenia na Slovensko. V článku bol okrem sms komunikácie medzi J. E. a N. M., v ktorej N. M. spomína sťažovateľku a J. E. neprejavuje záujem o kontakt, uvedená fotodokumentácia z iných verejne dostupných zdrojov. Táto fotodokumentácia, aj keď vôbec nesúvisí s predmetnou kauzou, je však spôsobilá vzbudiť v čitateľovi prvoplánové presvedčenie, že k stretnutiam došlo. O tom svedčí aj množstvo komentárov pod článkom a v komunikácii na sociálnych sieťach.

Sťažovateľka priamo požiadala o stiahnutie článku alebo anonymizáciu a žiada TR SR o preskúmanie dodržiavania Etického kódexu novinára redakciou, a to z dôvodu, že v predmetnom článku bolo zverejnené jej meno v súvislosti s kauzou J.E.. “Redakcia sa odvoláva na súdne dokumenty, ktoré sú však v článku interpretované spôsobom, ktorý hrubo zasahuje do mojej dôstojnosti a práva na súkromie. Domnievam sa, že došlo k porušeniu Etického kódexu novinára z nasledujúcich dôvodov:

1. Zavádzajúca interpretácia faktov: Z predmetných dokumentov (e-mailová komunikácia z 22. 10. 2009) jasne vyplýva, že jej meno bolo spomenuté treťou osobou v rámci nevyžiadaného návrhu pre J. E. Samotný J. E.v tej istej komunikácii odpovedal: „Sorry no interest“. Z dokumentov teda jednoznačne vyplýva, že medzi ňou a J. E. nikdy nedošlo k žiadnemu kontaktu, stretnutiu ani spolupráci.

2. Absencia dôkazov o jej aktivite: Neexistuje žiadny dôkaz, že by o tejto komunikácii tretích strán vedela, alebo že by s niečím súhlasila. Tvrdenie tretej osoby v súkromnom e-maile nie je dôkazom o jej konaní. Redakcia napriek tomu jej meno zverejnila v zozname osôb „spojených s kauzou“, čo je v priamom rozpore s realitou.

3. Neprimeraný zásah do súkromia: Keďže dokumenty potvrdzujú, že k žiadnemu kontaktu nedošlo a J. E. neprejavil záujem, na zverejnenie jej mena chýba akýkoľvek verejný záujem. Slúži výlučne na dehonestáciu jej osoby a vytváranie senzačného obsahu na úkor bezúhonného občana.

4. Stigmatizácia a poškodenie mena: Spájanie jej mena s touto kriminálnou kauzou sťažovateľke spôsobuje vážnu ujmu v osobnom a profesijnom živote, pričom čitatelia nevnímajú kontext e-mailu (odmietnutie kontaktu), ale len samotný fakt, že sa jej meno v dokumentoch nachádza.

III.

TR SR dňa 10.2.2025 vyzvala a požiadala šéfredaktora mediak, s.r.o., so sídlom Poštová 1, 010 00 Žilina, o vyjadrenie k podnetu. Odpoveď zo strany právneho zástupcu odporcu, JUDr. R.B., bola doručená písomne listom zo dňa 17.03.2026.

Za klienta uvádza, že zásadne odmieta porušenie Etického kódexu novinára a že by zverejnením článku zasiahol do ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie sťažovateľky.

Svoje tvrdenia opiera o fakt, že článok vznikol z verejne dostupných dokumentov a informácií, ktoré riadne identifikoval a sprostredkoval čitateľom. Článok neobsahuje vlastné tvrdenia o sťažovateľke a neprezentuje informácie ako výsledok nezávislého overovania, ale sprostredkúva obsah zverejnených dokumentov spôsobom, ktorý umožňuje čitateľovi jasne rozlíšiť medzi zdrojom informácií a redakčným spracovaním. Z týchto dôvodov podľa právneho zástupcu nie je možné publikovanie predmetného obsahu považovať za neprimeraný zásah do osobnostných práv sťažovateľky a je v súlade s právom verejnosti na informácie a na slobodu tlače.

Rovnako právny zástupca odporcu vo vyjadrení uvádza:

“V zmysle rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Lign. vs. Rakúsko, Podľa názoru súdu, Treba starostlivo rozlišovať fakty a hodnotiace úsudky. Kým pravdivosť faktov možno dokázať, pravdivosť hodnotiacich úsudkov dokázať nemožno. Nemožno splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a takáto požiadavka sama o sebe porušuje slobodu zastávať názory, Ktorá tvorí základnú súčasť práva. Chráneného článkom 10 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Úlohou môjho klienta bolo v tomto prípade sprostredkovať obsah týchto dokumentov verejnosti V rámci výkonu slobody, tlače a práva verejnosti na informácie. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 28.10.2010 spisová značka, IV.US 107/2010: ‘Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu, patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú (sociálnu) povinnosť A všetko, čo sa zaujíma, zaujíma aj všetko, čo sa zaujíma. Poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu A verejnosť má právo takéto informácie dostať’.

Novinárom je dokonca umožnené používať aj určitú mieru preháňania a provokácie. Poslaním tlače je nepochybne šíriť informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, Pričom zároveň je nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať a dostávať.

Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych orgánov, štátnych inštitúcií, Ale aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Napríklad činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov, kandidátov alebo čakateľov na tieto funkcie. Vedcov verejnou je aj umenie, vrátanie novinárskych aktivít a show biznisu a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu a majú byť verejne posudzované.

Médiá a novinári požívajú v právnom poriadku SR privilegované postavenie Zaručené článkom 26 Ústavy SR. Článkom 10. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ktoré chránia slobodu prejavu, vrátanie práva, prijímať a šíriť informácie a názory. Médiá majú oprávnenie používať určitú mieru expresivity, Zveličenia či nadsádzky, najmä v titulkoch, Pokiaľ je ich význam a kontext objasnení v ďalšom texte.

Zároveň je úlohou tlače poskytovať verejnosti informácie o skutočnostiach, Ktoré sú predmetom oprávneného verejného záujmu a tým prispievať k spoločenskej diskusii, Zvyšovať transparentnosť inštitúcií a umožniť občanom tvoriť si informovaný názor. Novinári pritom nie sú zodpovednosť za to, aby zverejnené informácie mali dostatočný skutkový základ, A mali by… Čo najväčšej miere označiť zdroje, z ktorých čerpajú, aby čitateľ vedel, ktoré tvrdenia predstavujú reprodukciu výpovede a ktoré sú overené fakty.

Článok zároveň čitateľovi umožňuje jednoznačne rozlíšiť medzi obsahom vyplývajúcim zo zverejnených dokumentov, A z redakčného spracovania témy. Môj klient tieto informácie neprezentoval ako vlastné skutkové tvrdenie, A ani ako výsledok vlastného zisťovania či hodnotenia, Ale výlučne ako informácie vyplývajúce zo zverejnených materiálov,

Z obsahu, ako aj z použitých jazykových prostriedkov je zrejme, Že ide o sprostredkovanie informácií vyplývajúcich z verejne dostupných dokumentov týkajúcich sa predmetnej kauzy. Ktoré sú predmetom medzinárodnej mediálnej a verejnej diskusie.”

IV.

Rada konštatovala, že podľa čl. I ods. 1 písm. c je účelom Etického kódexu okrem iného zabezpečiť, aby všetok obsah publikovaný v tlači a na internete bol v súlade so všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky a v súlade s dobrými mravmi.

Podľa čl. II ods. 1 Etického kódexu medzi základné princípy práce novinára: Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti a dbanie o to, aby všetky jeho verejné prejavy neodporovali základným princípom novinárskej práce.

Podľa čl. IV ods. 1. S výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu, novinár nesmie bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby zverejňovať informácie, týkajúce sa výlučne súkromia tejto dotknutej fyzickej osoby ako ani zverejňovať záznamy osobnej povahy tejto dotknutej fyzickej osoby. Okrem prípadu, ak dotknutá fyzická osoba sama vyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo svojím konaním vzbudzuje pohoršenie, nesmie novinár ani pri zverejňovaní informácií a záznamov, týkajúcich sa otázok verejného záujmu podľa predchádzajúcej vety znižovať dobré meno, česť a dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby.

Podľa čl. IV ods. 4. Novinár rešpektuje základné princípy demokratického a právneho štátu, ústavný poriadok Slovenskej republiky ako aj platné právo a všeobecné morálne princípy.

V.

Rada pri rozhodovaní o sťažnosti vzala do úvahy uverejnený obsah vrátane zobrazenia podobizne. Predmetné fotografie naviac nesúvisia s medializovanou kauzou. Fotografie neobsahujú „rozrastrovanie“ tváre, teda vzhľadom na predpokladaný dopad aspoň pokus o použitie nástrojov či techník na zmiernenie dopadu na sťažovateľku. Dopady zverejňovania nepodložených neoverených informácií s cieľom zachytiť senzáciu a zvyšovať počet nahliadnutí nie je stotožniteľná s etikou práce novinára. Mieru zvýšenia dopadu formou zverejnenia nesúvisiacej fotografie sťažovateľky a jej jednoznačnú identifikáciu považujeme za hrubé porušenie Etického kódexu novinára. Predchádzajúce tvrdenia opierame o fakt, že aj z prebratých textov a zverejnených správ bolo a je jasné, že osoba, o ktorej je článok, nechcela, a teda veľmi pravdepodobne ani nebola v kontakte so sťažovateľkou. Vzhľadom na fakt, že článok bez akýchkoľvek zhodnotení faktov pôsobí poburujúco a môže/mohol spôsobiť ujmu sťažovateľke najmä formou „jednoznačného ukázania prstom na konkrétnu osobu“, bez zohľadnenia možných dopadov.

Rada sa nestotožnila s tvrdením právneho zástupcu odporcu, že vzhľadom na to, že neobsahuje vlastné tvrdenia o sťažovateľke a neprezentuje informácie ako výsledok nezávislého overovania, ale sprostredkúva obsah zverejnených dokumentov spôsobom, ktorý umožňuje čitateľovi jasne rozlíšiť medzi zdrojom informácií a redakčným spracovaním. Z týchto dôvodov podľa právneho zástupcu nie je možné publikovanie predmetného obsahu považovať za neprimeraný zásah do osobnostných práv sťažovateľky a je v súlade s právom verejnosti na informácie a na slobodu tlače.

K zverejňovaniu údajov o osobách je nevyhnutné pristupovať v kontexte obsahu článkov a proporčne. Odporca by sa vyhol zásahu do súkromia napríklad uvedením iniciálok konkrétnej osoby ( v tomto prípade sťažovateľky) a rovnako podľa názoru Rady nebolo pre informovanie verejnosti nevyhnutné publikovanie jej podobizne. Najmä a nie výlučne vo vzťahu k dobe, ktorú článok popisuje, teda spred 17 rokov.

Kombináciou viacerých zdrojov a prvoplánovým vyhodnotením ich obsahu jednoznačne a necitlivo zasiahol do súkromia sťažovateľky a dá sa konštatovať, že ju vystavil „verejnému lynču“. Už z preberaného obsahu bolo jasné, že k stretnutiu nedošlo. Účelovou kombináciou a umiestnením fotografií k článku môže v čitateľovi preukázateľne vyvolať dojem účasti sťažovateľky na stretnutí s J. E. na jeho ostrove.

Rovnako Rada pri rozhodovaní vzala do úvahy reakciu redakcie mediak, s.r.o., ktorá sa nezaoberala napriek výzve zo strany sťažovateľky, možnými dopadmi zverejnených informácií na jej osobu. Podľa názoru Rady redakcia mala konať okamžite po doručení podnetu zo strany sťažovateľky.

Aj keď je pravdou, že médiá môžu spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby vtedy, ak spracúvanie je nevyhnutné pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami, no táto žurnalistická licencia neplatí, ak spracúvaním osobných údajov porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti alebo právo na ochranu súkromia.

Rada preto považuje zverejnenie predmetného príspevku za nezodpovedné a nebezpečné z toho dôvodu, že z preberaného obsahu je jasné a potvrdené, že k spolupráci sťažovateľky s osobami uvedenými v článku nedošlo. V zásade uverejnením textu došlo k zásahu do práv sťažovateľky, vyvolaniu klamlivého zdania u čitateľov, že bola spolupracujúcou s pánom J. E. resp. p. N. M.. Čoho potvrdením sú aj komentáre čitateľov uverejnené pod článkom. Takýto postup redakcie narušuje spolužitie a toleranciu vo verejnosti (najmä v rurálnom priestore), zavádzajúco podsúva opovrhnutie voči konkrétnej osobe a zjavne sťažovateľku zverejnením fotografie bez kontextu k uverejnenému článku priamo poškodzuje. Nie je verejným záujmom vzbudzovať opovrhnutie a vzbudzovať nepodložené podozrenia. Novinár by sa pri svojej práci mal snažiť o potlačenie týchto hodnôt v spoločnosti a nepodporovať ich.

Rada pri rozhodovaní zobrala do úvahy anonymizáciu mena a priezviska sťažovateľky a odstránenie fotografie predmetného príspevku z portálu www.zilinak.sk a sociálnych sieťach zilinak, aj keď až po doručení Výzvy zo strany Rady.

Vzhľadom na uvedené Rada konštatovala, že zverejnením komentára došlo k porušeniu Etického kódexu v častiach:

  1. čl. II ods. 1 Etického kódexu novinára: Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti a dbanie o to, aby všetky jeho verejné prejavy neodporovali základným princípom novinárskej práce.
  2. čl. IV ods. 1. S výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu, novinár nesmie bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby zverejňovať informácie, týkajúce sa výlučne súkromia tejto dotknutej fyzickej osoby, ako ani zverejňovať záznamy osobnej povahy tejto dotknutej fyzickej osoby. Okrem prípadu, ak dotknutá fyzická osoba sama vyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo svojím konaním vzbudzuje pohoršenie, nesmie novinár ani pri zverejňovaní informácií a záznamov, týkajúcich sa otázok verejného záujmu podľa predchádzajúcej vety znižovať dobré meno, česť a dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby.
  3. čl. IV ods. 4. Novinár rešpektuje základné princípy demokratického a právneho štátu, ústavný poriadok Slovenskej republiky, ako aj platné právo a všeobecné morálne princípy.

Svojím postupom, zverejnením bez predchádzajúceho dostatočného posúdenia, odporca porušil základné zásady práce novinára a podmienky práce novinára a objektu jeho záujmu. Rada zároveň vyslovila nad konaním znepokojenie, pretože odporca po porušení Etického kódexu a upozornení zo strany sťažovateľky ako dotknutej osoby nevykonal dostatočné a účinné opatrenia na nápravu, všetkými dostupnými prostriedkami, aby uviedol svoj postoj vo vzťahu k sťažovateľke a verejnosti, ktorá sa mohla objektívne cítiť zverejnením komentára dotknutá a účinné opatrenie na minimalizáciu zásahu do súkromia vykonal až po doručení Výzvy zo strany Rady.

POUČENIE: Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.

V Bratislave, 28. apríla 2026

Alena Pániková

predsedníčka Tlačovo-digitálnej rady SR