č. k. 08/2026
Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) ako výkonný orgán etickej samoregulácie Asociácie na ochranu novinárskej etiky v SR príslušná podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR, čl. 2 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých a Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, členovia JUDr. Peter Kerecman, Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Ján Golais, Mgr. NancyZávodská, Mgr. Tomáš Kamenec a Mgr. Željko Martyn Sampor na zasadnutí dňa 31.3.2026 v konaní vedenom pod č. 08/2026o podnete sťažovateľa P.(ďalej len ,,sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby ,,TA3“, C.E.N. s.r.o., sídlo Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 780 886 (ďalej len ,,odporca“)
rozhodla takto
Odporca, spoločnosť C.E.N. s.r.o. v programovej službe ,,TA3“ odvysielaním relácie ,,Ako ďalej, ministri“ dňa 14. 1. 2026 a jej záznamu v relácii ,,Ranné správy“ dňa 15. 1. 2026
porušil
1. Článok III ods. 3 Etického kódexu novinára v súbehu s článkom 8 ods. 1 a 2 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti tým, že zobrazoval príslušníkov rómskej národnostnej menšiny žijúcich v segregovanej lokalite vrátane maloletých, tiež ľudí bez domova vo forme ilustračných záberov, pričomneprihliadal na skutočný kontext témy, opomenul existujúce fakty a súvislosti, vytvoril falošné vizuálne tvrdenie, skreslil objektívnu realitu a nezabezpečil objektívnosť programovej služby,
2. Článok IV ods. 3 Etického kódexu novinára v súbehu s článkom 7 ods. 2 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých tým, že zavádzajúcou vizualizáciou témy prispel k posilňovaniu negatívnych stereotypov, predsudkov a k diskriminácii založenej na etnickom pôvode a sociálnom postavení, za čo TR SR odporcovi vyslovuje
upozornenie
a
v súlade s článkami 15 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých a Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti mu ukladá tieto sankcie:
Zverejnenie rozhodnutia o porušení na webovom sídle Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike, povinnosť vo forme príkazu prestať šíriť posúdený obsah alebo upraviť uverejnený obsah tak, aby bol etický, ak tak ešte neučinil, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Odporca je zároveň povinný do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia oznámiť TR SR splnenie uloženej sankcie, najmä termín, spôsob a formu splnenia uloženej povinnosti.
Odôvodnenie:
I. Podanie a skutkový stav
Rada pre mediálne služby (ďalej aj ,,Regulátor“) z dôvodu vecnej príslušnosti postúpila dňa 5. 2. 2026 Asociácii na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky podnet sťažovateľa zo dňa 4. 2. 2026, aby preskúmala, či namietaný obsah relácie bol v súlade s ustanoveniami Etického kódexu novinára (ďalej aj ,,EK“), Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj ,,Protokol 1“) a Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj ,,Protokol 2“).
Sťažovateľ v podnete uviedol, že v relácii ,,Ranné správy“, ktorú odporca odvysielal dňa 15. 1. 2026 ,,počas témy o zvyšovaní minimálnej mzdy (vyjadrenie ministra E.T.) boli použité ilustračné zábery z rómskej osady“. Sťažovateľ ďalej uvádza: ,,Podľa môjho názoru ide o vecne nesúvisiaci vizuálny materiál k danej téme, ktorý vytvára stigmatizujúce vizuálne rámovanie spájajúce rómsku etnicitu so socio-ekonomickou problematikou a môže posilňovať stereotypy voči Rómom“.
1.Popis posudzovanej veci
Sťažovateľ namietal reláciu ,,Ranné správy“ zo dňa 15. 1. 2026 v časti vysielania reprízy relácie ,,Ako ďalej, ministri“ s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR E.T. (ďalej v texte aj ako ,,hosť“), ktorú odporca odvysielal deň predtým 14. 1. 2026.
Pre potreby komplexného posúdenia zvukovo-obrazového komunikátu v celom kontexte a súvislostiach v konaní pred TR SR, je v popise zahrnutý vstup moderátorky z premiérového vydania relácie a aj zo záznamu o deň neskôr.
Moderátorka (Ako ďalej, ministri 14. 1. 2026): ,,Pán minister, poďme aj na minimálnu mzdu, lebo tá sa zvýši o 99 eur na 915 eur, ale keď sa na to pozrieme tak globálne, v rámci len V 4, tak tá parita kúpnej sily Slováka, to je koľko si reálne môže aj kúpiť za to, čo zarobí je najnižšia v rámci V 4. Tak opäť, či to pomôže, či sa bude naozaj pokračovať v tom modeli, že sa to bude viazať len na nárast nominálnej mzdy alebo v rámci nejakých štandardov v rámci Európskej únie?“
Moderátorka (Ranné správy 15.1.2026): ,,Minimálna mzda sa zvýšila o takmer 100 eur. V pláne je zvýšiť aj životné minimum, na ktoré sú naviazané rôzne sociálne dávky a to na úroveň, ktorá zodpovedá reálnym životným nákladom. Viac povedal v relácii Ako ďalej, ministri E. T., minister práce, sociálnych vecí a rodiny.“
Po úvodných vyjadreniach hosťa odporca záber na oboch aktérov v štúdiu minimalizuje do ľavej časti obrazovky, dominantné sú ilustračné zábery. Komunikát dopĺňa statický titulok v spodnej lište: Minimálna mzda a životné minimum. Predmetné ilustračné zábery sa zobrazujú (takmer 3 minúty) počas prvej časti avizovanej témy, keď sa hosť vyjadruje k minimálnej mzde.
Ako prvé sú zobrazované poškodené/schátrané obydlia v segregovanej lokalite na bližšie neurčenom mieste/v oblasti v SR. Hovorené slovo (vyjadrenia hosťa k minimálnej mzde) je vizualizované ďalšími zábermi exteriéru segregovanej lokality (vrátane skládky odpadu), vnútorných/súkromných priestorov obydlí, pričom sú zobrazované predovšetkým deti (skupinové zábery a detailné zábery na maloleté osoby) a aj dospelé osoby žijúce v lokalite.
Hosť: …,,A to všetko vďaka zákonu z našej dielne, ktorý mimochodom prešiel ústavnou väčšinou v parlamente (zábery na obydlia v segregovanej lokalite). Čo je dobrý zvyk, že väčšina našich zákonov z ministerstva práce prechádza ústavnou väčšinou, ktorý zaviedol automat, že minimálna mzda predstavuje 60 percent priemernej mzdy (zobrazované sú maloleté osoby). Čiže tak ako rastie priemerná mzda, sa nám zvyšuje aj minimálna mzda. A ja sa veľmi teším, že napriek tomu, že už to malo byť možno dávno vyššie – tie minimálne mzdy, tak ku koncu volebného obdobia (detailné zobrazovanie maloletých: hrajúce sa deti v exteriéri lokality, pri potoku, na kolobežke) sa tá minimálna mzda vďaka tomuto opatreniu (skupinové zábery na maloletých s niekoľkými dospelými osobami) vyšplhá k tisíc eurám, čo je už zaujímavá hranica ako minimálnej mzdy (zábery na obydlia v segregovanej lokalite). Prečo je minimálna mzda dôležitá? Z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že sú na ňu naviazané aj príplatky za prácu v neštandardných časoch, teda za prácu v noci (zábery obydlí v segregovanej lokalite) a počas víkendov, teda tie sa tým pádom zvýšia tiež. Ale čo je ešte dôležitejšie, že vláda má málo nástrojov na to, ako ovplyvňovať platy ako také, (skupinové zábery najmä na miestne deti a niekoľko dospelých) rast platov ako takých, a jedným z týchto nástrojov je minimálne mzda. Lebo, vy keď prudšie zvyšujete minimálnu mzdu, tlačíte aj na rast miezd ako takých (zábery na deti) Napríklad, do septembra minulého roka, používam tento údaj, lebo aktuálnejší nie je, za posledných päť rokov napriek rastu minimálnej mzdy, klesal počet ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu, čo je dobrá správa, (zábery na poškodený panelový dom) pretože Slováci zarábajú vyššie mzdy ako je minimálna mzda. Priemerná mzda, vieme, že (zobrazovaný je interiér príbytku v segregovanej lokalite) posledná aktuálna, teraz bude nová vydaná Štatistickým úradom v marci tohto roku bola cez 1500 eur…“
Ďalšie výstupy hosťa sú dopĺňané obdobnými ilustračnými zábermi segregovanej lokality a osôb, najmä maloletých. Pri vyjadreniach hosťa, ktoré sa týkajú platov a inflácie, aktuálneho vývoja nezamestnanosti a počtu voľných pracovných miest ilustračné zábery prechádzajú do ďalšej témy. Zobrazujú ľudí bez domova napr. na lavičkách v mestskej oblasti, staršieho muža spiaceho na lavičke v mestskom parku, ženupýtajúcu od okoloidúcich zrejme jedlo/peniaze, tiež dočasné ubytovacie zariadenie s ľuďmi na lôžkach. Ilustračné zábery uzatvára zobrazovanie dospelých osôb pred výdajňou jedla, niektorí majú rúška (nie je zrejmé, v akom období boli zábery vytvorené a aké osoby sú zobrazované, či sú to ľudia bez domova, prípadne aj cudzinci so statusom utečencov).
Hosť: …,,Ale čo je dôležité (zábery na staršieho muža bez domova na lavičke v meste), že stále napriek všetkému, platy rastú rýchlejšie ako tá inflácia (zábery na ženu na autobusovej zastávke prosiacu okoloidúcich o pravdepodobne jedlo/peniaze), preto reálne mzdy mierne rastú, to sú tie reálne mzdy, teda očistené o infláciu (zábery na ľudí v dočasnej ubytovni). Je to síce iba o jedno percento, ale za tých našich predchodcov bol prepad týchto reálnych platov. Takže, preto nevnímam túto kritiku. Ešte raz opakujem, na Slovensku je (zábery na ľudí bez domova na lavičke v meste, staršieho muža spiaceho na lavičke) historicky najnižšia nezamestnanosť. Sme ju držali túto hladinu celý minulý rok a ja sa tomu teším. Máme 120 tisíc voľných pracovných miest. Stále sú tu ešte nejakí ľudia, ktorí môžu pracovať, ale nepracujú (zábery na ľudí pred výdajňou jedla). Dobre viete, že sme zaviedli iniciatívu – práca namiesto dávok (zábery na osoby, aj v rúškach, pred výdajňou jedla), ktorá už začala fungovať. Už aj odoberáme dávky pre tých ľudí, ktorí odmietajú pracovať, pretože práca je najlepším nástrojom boja proti chudobe…“
Následne je centrálny záber opäť na aktérov v štúdiu, kde hosť ukončuje tému minimálnej mzdy a prechádza k otázke životného minima. Táto časť už nie je podporovaná ilustračnými zábermi.
2. Prepis (doslovný)
Hosť: ,,Stále ľudia budú cítiť, že je to málo. Aj je. Ale zoberte si ten nárast – 816 eur v minulom roku na 915 v tomto roku, o 99 eur, teda o takmer 100 eur narastie alebo narástla minimálna mzda. A to všetko vďaka zákonu z našej dielne, ktorý mimochodom prešiel ústavnou väčšinou v parlamente. (Nástup ilustračných záberov.) Čo je dobrý zvyk, že väčšina našich zákonov z ministerstva práce prechádza ústavnou väčšinou, ktorý zaviedol automat, že minimálna mzda predstavuje 60 percent priemernej mzdy. Čiže tak ako rastie priemerná mzda, sa nám zvyšuje aj minimálna mzda. A ja sa veľmi teším, že napriek tomu, že už to malo byť možno dávno vyššie – tie minimálne mzdy, tak ku koncu volebného obdobia sa tá minimálna mzda vďaka tomuto opatreniu vyšplhá k tisíc eurám, čo je už zaujímavá hranica ako minimálnej mzdy. Prečo je minimálna mzda dôležitá? Z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že sú na ňu naviazané aj príplatky za prácu v neštandardných časoch, teda za prácu v noci a počas víkendov, teda tie sa tým pádom zvýšia tiež. Ale čo je ešte dôležitejšie, že vláda má málo nástrojov na to, ako ovplyvňovať platy ako také, rast platov ako takých, a jedným z týchto nástrojov je minimálna mzda. Lebo, vy keď prudšie zvyšujete minimálnu mzdu, tlačíte aj na rast miezd ako takých. Napríklad, do septembra minulého roka, používam tento údaj, lebo aktuálnejší nie je, za posledných päť rokov napriek rastu minimálnej mzdy, klesal počet ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu, čo je dobrá správa, pretože Slováci zarábajú vyššie mzdy ako je minimálna mzda. Priemerná mzda, vieme, že posledná aktuálna, teraz bude nová, vydaná Štatistickým úradom v marci tohto roka, bola cez 1500 eur a reálne platy, napriek tomu, že sa tu stále hovorí o zdražovaní…“
Moderátorka: ,,1650, to bol skoro 9 percentný nárast…“
Hosť: ,,To už v tomto roku sa takto vyvíja za jednotlivé štvrťroky, ale ja hovorím poslednú celoročnú aktuálnu 1523 eur, myslím bola. Čiže, to je dôležité povedať a napriek tomu, že tu je inflácia okolo 4 percent, stále počúvame tú kritiku zase z opozície, v rokoch 22 a 23 bola dvojciferná inflácia. V roku 22 za predchádzajúcej vlády – za tých kritikov bola inflácia 12, 7 percenta a v roku 23 10,5 percenta a títo ľudia po nás vykrikujú, teraz je, myslím inflácia celková za december bola 4 percentá. Ale čo je dôležité, že stále napriek všetkému, platy rastú rýchlejšie ako tá inflácia, preto reálne mzdy mierne rastú, to sú tie reálne mzdy, teda očistené o infláciu. Je to síce iba o jedno percento, ale za tých našich predchodcov bol prepad týchto reálnych platov. Takže, preto nevnímam túto kritiku. Ešte raz opakujem, na Slovensku je historicky najnižšia nezamestnanosť. Sme ju držali túto hladinu celý minulý rok a ja sa tomu teším. Máme 120 tisíc voľných pracovných miest. Stále sú tu ešte nejakí ľudia, ktorí môžu pracovať, ale nepracujú. Dobre viete, že sme zaviedli iniciatívu – práca namiesto dávok, ktorá už začala fungovať. Už aj odoberáme dávky pre tých ľudí, ktorí odmietajú pracovať, pretože práca je najlepším nástrojom boja proti chudobe.“ (Po ukončení zobrazovania ilustračných záberov je centrálny záber opäť na hosťa a moderátorku v štúdiu). Ale jednoducho vrátim sa k tomu, že nie je už to len o tom, že aby ľudia mali prácu na Slovensku ale, aby pracovali za dôstojnú mzdu a tlačiť na mzdy ako také, aj na tých zamestnávateľov aj na súkromný sektor môžeme cez zvyšovanie minimálnej mzdy a potom samozrejme treba priznať cez znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia, čo je vždy veľká téma, najmä pre pravicových politikov pred voľbami, ale keď sa dostanú k moci tak nikdy neznížili žiadne dane ani odvody, čo sa týka príjmov.“
Moderátorka: ,,To už nemusíme porovnávať, ešte dve otázky, pán minister.“
Hosť: ,,To by mala byť celospoločenská dohoda, lebo naozaj to daňovo-odvodové zaťaženie je vysoké. Keď to už dovolí tá situácia v štáte, aj toto je druhý nástroj ako zvýšiť čistý príjem ľudí.“
Ďalšia časť relácie, bez ilustračných záberov, pokračuje vyjadreniami hosťa k téme životného minima.
II. Pôsobnosť TR SR
Rada pre mediálne služby zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike do zoznamu samoregulačných orgánov a Protokol 1 a Protokol 2 do evidencie samoregulačných Kódexov dňa 7. marca 2025 a dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania profesijnej samospráve.
V rozsahu Protokolov Regulátor postupuje doručené podnety na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.
Samoregulačný orgán je podľa §131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o podnete voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.
Odporca (vysielateľ programovej služby ,,TA3“) sa zaviazal dodržiavať etické pravidlá vyjadrené v EK, Protokole 1 a Protokole 2.
TR SR posudzovala obsah podnetu v kontexte ustanovení EK, Protokolu 1 a Protokolu 2 z dôvodu, že odporca je stranou Protokolu 1 a Protokolu 2, ktorým tento vysielateľ pristúpil k EK, Protokolu 1 a Protokolu 2 a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie ,,TA3“ redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany ,,TA3“ nebola uplatnená výhrada podľa čl. 20 ods.1 písm. a). Protokolu.
Predmetom posudzovania TR SR bola relácia ,,Ako ďalej, ministri“ odvysielaná v premiére dňa 14. 1. 2026 a podnetom namietaná časť v repríze v relácii ,,Ranné správy“ dňa 15. 1. 2026, ktorú odporca uverejnil v rámci svojej obsahovej služby.
V zmysle § 4 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 senát TR SR v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., JUDr. Marek Ogurčák podnet sťažovateľa dňa 17. 3. 2026 predbežne prerokoval. Senát rozhodol o jeho prerokovaní pred TR SR, keďže dospel k predbežnému záveru, že podnet je opodstatnený a mohlo dôjsť k porušeniu ustanovení EK, Protokolu 1 a Protokolu 2.
Odporca bol o prijatí podnetu informovaný a následne mu TR SR bola zaslaná žiadosť o vyjadrenie.
III. Stanovisko odporcu:
,,Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti fyzickej osoby Vysielateľ konštatuje, že má zato, že odvysielaním príspevku uvedeného v sťažnosti neporušil žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu z Etického kódexu novinára, Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých a 2. Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, pluralite, objektívnosti a nestrannosti.
Vysielateľ zdôrazňuje, že zábery rómskej osady, ktoré boli vysielané počas príspevku o minimálnej mzde, boli ilustračnými zábermi, čo bolo počas celého príspevku jasne a zreteľne uvedené na obrazovke. Ilustračné zábery sú bežným prvkom, ktorý správy sprevádza, pričom slúžia len na znázornenie určitej témy, avšaknezachytávajú priamokonkrétnu udalosť, o ktorej sa hovorí. Výber druhu a obsahu ilustračných záberov závisí od dramaturgie vysielaného programu alebo príspevku, pričom v prípade posudzovaného príspevku boli zvolené zábery rómskej osady.
Za minimálnu mzdu, ktorej zvyšovaniu sa príspevok venoval, najčastejšie pracujú ľudia v pracovných pozíciách, ktoré majú nižšie požiadavky na kvalifikáciu, prax alebo vzdelanie. Do tejto kategórie osôb (t.j. osôb pracujúcich za minimálnu mzdu) patria najmä osoby z chudobnejších sociálnych skupín, ľudia s nižším vzdelaním a osoby z marginalizovaných komunít. Marginalizované komunity sú skupiny ľudí, ktoré majú horší prístup k práci, vzdelaniu, bývaniu alebo zdravotnej starostlivosti a často žijú v chudobe alebo sú spoločensky vylúčené. Na Slovensku sa tento pojem používa najmä v sociálnej politike a vo výskumoch napríklad od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Na Slovensku je za najväčšiu marginalizovanú komunitu zvyčajne považovaná časť rómskej populácie.
Ilustračné zábery rómskej osady v súvislosti s vysielaným príspevkom týkajúcim sa zvýšenia minimálnej mzdy v plnej miere reflektovali na realitu a zobrazovali marginalizovanú komunitu, ktorej sa zvýšenie minimálnej mzdy bezpochyby dotkne najviac.
Zámerom dramaturgie nebolo umelo a nedôvodne spájať rómske etnikum so socioekonomickou problematikou, ani posilňovať stereotypy voči Rómom, ako mylne uvádza sťažovateľ. V samotnom príspevku neodznela žiadna zmienka o rómskej menšine. Príspevok sa týkal výlučne problematiky zvýšenia minimálnej mzdy, ktoré sa v určitej miere dotkne všetkých osôb vykonávajúcich prácu v pracovnoprávnom pomere, avšak zásadný dopad bude mať na osoby pracujúce za minimálnu mzdu.
Ako už bolo uvedené vyššie, najpočetnejšou skupinou osôb pracujúcich za minimálnu mzdu, sú príslušníci marginalizovaných skupín. Z uvedeného dôvodu dramaturgia vybrala ako ilustračné zábery k príspevku zábery na marginalizovanú komunitu. Tieto ilustračné zábery nijakým spôsobom žiadnu z marginalizovaných skupín nedehonestovali, neznižovali osobnú dôstojnosť, či vážnosť jej príslušníkov. Vysielateľ preto odmieta tvrdenie sťažovateľa, že by odvysielanie ilustračných záberov mohlo posilňovať stereotypy voči Rómom, keďže príspevok sa Rómov vôbec netýkal a obsahovo ani nešlo o príspevok zaoberajúci sa postavením marginalizovaných komunít. Podľa vysielateľa je príspevok o zvyšovaní minimálnej mzdy z hľadiska svojho obsahu neutrálnym príspevkom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať stereotypy voči žiadnej marginalizovanej skupine.
V merite veci preto Vysielateľ navrhuje, aby Rada s poukazom na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení sťažnosť fyzickej osoby odmietla ako neopodstatnenú.“
IV. Aspekty rozhodovania a etický rámec
Po posúdení všetkých dôkazov vrátane vyjadrenia odporcu TR SR dospela k záveru, že podnet bude posudzovať s osobitným zameraním na nasledujúce etické pravidlá EK, Protokolu 1 a Protokolu 2.
Článok III ods. 3 Etického kódexu novinára: ,,Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.“
Článok 8 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov; to sa primerane vzťahuje aj na spravodajsko-publicistický program v rozsahu jeho spravodajských rubrík, ako aj na program obsahujúci spravodajstvo v rozsahu tohto spravodajstva.“
Článok 8 ods. 2 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky.“
Článok IV ods. 3 Etického kódexu novinára: ,,Novinár nepodnecuje priamo ani nepriamo akúkoľvek nenávisť, intoleranciu alebo diskrimináciu založenú najmä na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom
postavení, pohlaví či sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.“
Článok 7 ods. 2 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých: ,,Mediálny produkt ani obsahová služba nesmú propagovať násilie alebo otvorenou či skrytou formou podnecovať násilie alebo nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, majetku, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, narodenia, národného alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, štátnej príslušnosti, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine.“
1.Dimenzia faktickosti a nestrannosti
Analýza TR SR vo vzťahu k čl. III ods. 3 EK a čl. 8 ods. 1 a 2 Protokolu 2 preukázala, že zvukovo-obrazový komunikát nespĺňa základný princíp objektivity, ktorým je faktickosť. Podľa Westerståhlovej definície, o ktorú sa opierajú moderné etické pravidlá a aj slovenský kódex, má objektivita v žurnalistike dve dimenzie – faktickosť a nestrannosť. Faktickosť znamená, že správa alebo zvukovo-obrazový komunikát presne odráža realitu, stojac na pilieroch: pravdivosť, relevancia a podľa rozšíreného modelu McQuaila,informatívnosť. (J. Westerståhl: Objective News Reporting, Communication Research, 1983, D. McQuail: McQuail´s Mass Communication Theory, 2005, český preklad D. McQuail: Úvod do teorie masové komunikace, vydavateľstvo Portál, 2009).
Odporca tento imperatív porušil, keď nedbal na skutkovú podstatu danej témy, jej skutočný kontext, existujúce fakty a súvislosti a hovorené slovo/výroky hosťa o minimálnej mzde ilustroval zavádzajúcimi, objektívnu realitu skresľujúcimi ilustračnými zábermi na segregovanú lokalitu, príslušníkov marginalizovanej rómskej komunity (MRK) v nej žijúcich, predovšetkým na maloleté osoby, tiež na ľudí bez domova.
Vzhľadom na to, že odporca zvukovo-obrazový komunikát doplnil statickým titulkom v spodnej lište Minimálna mzda a životné minimum, TR SR ho zaradila do analýzy, pretože je v rámci komunikátu takisto nositeľom informácie.
Keďžeminimálna mzda a životné minimum sú zákonné referenčné ukazovatele/inštitúty, ktorých dosah pokrýva daňovú, mzdovú, sociálnu oblasť, v nijakom prípade ich nie je možné priraďovať k jednotlivcom alebo skupinám ľudí na základe ich etnického pôvodu, či sociálneho statusu. Ani ich redukovať výlučne na oblasť hmotnej núdze a už vôbec nie ich interpretovať ako nástroje sociálnej politiky pre príslušníkov MRK a ľudí bez domova. Minimálna mzda, v jej mesačnom aj hodinovom vyjadrení, je východiskom pre minimálne mzdové nároky a viaceré mzdové príplatky, teda určuje príplatky za nočné zmeny a prácu počas víkendov pre státisíce zamestnancov. Zároveň ovplyvňuje mzdové náklady zamestnávateľov. Životné minimum vstupuje do určovania viacerých daňových a sociálnych nárokov a limitov. Ovplyvňuje nezdaniteľnú časť základu dane, exekučnú ochranu príjmu, podmienky predčasného dôchodku a ďalšie parametre sociálneho a daňového systému.
Napriek tejto objektívnej skutočnosti odporca vizualizoval tému predmetnými zábermi, čím vytvoril falošnú vizuálnu rovnicu: minimálna mzda a životné minimum rovná sa príslušníci MRK, vrátane detí, a tiež ľudia bez domova.
Hoci v hovorenej zložke/časti (vyjadrenia hosťa) neboli tieto skupiny obyvateľstva s témou spájané a neodznela v nej zavádzajúca,nepravdivá informácia, odporca výberom ilustračných záberov vytvoril falošný asociatívny vzťah témy a týchto skupín obyvateľstva.
Zlyhanie je o to závažnejšie, že odporca v hovorenej časti týkajúcej sa minimálnej mzdy zobrazoval deti, ktoré nie sú a nemôžu byť prijímatelia minimálnej mzdy. Pri zaradení záberov na ľudí bez domova zase odporca opomenul aj špecifikum ich postavenia.Riešenie životnej situácie osôb bez domova si vyžaduje komplexný prístup, zahŕňa viacero otázok, napríklad riešenie bývania, sociálnu pomoc, nemožno to redukovať iba na nájdenie práce. Možnosti štátu majú pritom svoje limity a silne sa v pomoci angažuje najmä neziskový sektor a samosprávy špeciálnymi projektami.
Ilustračné zábery bez vecnej väzby k téme znamenajú štrukturálne porušenie objektivity vo vzťahu k pravdivosti (hoci sú slová pravdivé, obraz je lož), relevancii (zmysluplný vzťah obsahu a kontextu) a informatívnosti (namiesto toho, aby vizuál posúval poznanie diváka o realite, zavádzajúco ho formuje). Vo všeobecnosti a aj v tomto prípade je nepochybné, že ilustračná snímka alebo záber bez vecnej väzby k téme sa stáva nástrojom dezinformácie.
Odporca recipientom ani žiadnym spôsobom nevysvetlil svoj zámer, prečo tému zobrazuje výlučne uvedeným spôsobom. Z akého dôvodu vyjadrenia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR dopĺňa týmito konkrétnymi zábermi a aký je podľa odporcu vzťah vizualizácie a hovoreného slova. Prečo hovorená časť nezabezpečuje kontext potrebný na pochopenie vizualizácie, čo platí aj naopak, prečo vizualizácia nezabezpečuje kontext potrebný na pochopenie hovorenej časti.
Jednotlivé zložky a prvky zvukovo-obrazového komunikátu, vrátane ilustračných záberov či titulkov, tvoria komplexný významový celok, keď sa vzájomne dopĺňajú. Vizualizácia v žiadnom prípade nie je neutrálnym doplnkom textu alebo hovoreného slova, ale samostatným nositeľom informácie s vlastnou faktickou a hodnotiacou váhou. Ak nezodpovedá skutočnosti, ide o falošné vizuálne tvrdenie, ktoré znehodnotí zvukovo-obrazový komunikát ako celok. Jeho jednotlivé zložky sa nedajú od seba oddeľovať a pochybenie v jednej vrstve znamená pochybenie celku. Redakčná zodpovednosť za vizuálnu pravdivosť je rovnocenná so zodpovednosťou za textovú/hovorenú presnosť.
Druhú dimenziu objektivity, ktorou je nestrannosť, stojaca na vyváženosti a neutralite, odporca porušil, keď boli príslušníci MRK, tiež ľudia bez domova neférovo (nadstavba dimenzie podľa napr. McQuaila) asociovaní s danou témou. Zastúpenie jednej skupiny obyvateľstva v rámci vizualizácie bolo zásadne neproporčné k jej skutočnému podielu na fenoméne. Vzhľadom na to, že išlo o celospoločenské ukazovatele, absentoval, ako už TR SR uviedla, kontext.
2.Stereotypizácia a diskriminácia
Pri analýze zvukovo-obrazového komunikátu vo vzťahu k čl. IV ods. 3 EK a čl. 7 ods. 2 Protokolu 1 je potrebné uviesť, že spracovanie témy vrátane vizualizácie určuje, akou optikou divák tému vidí. Vizuálna pravdivosť neznamená len pravdivosť zobrazovania, ale aj pravdivosť asociácie, ktorú v divákovi vyvolá, respektíve vizuálna nepravdivosť znamená nepravdivosť asociácie, ktorú v recipientovi vyvolá. Ak sa ukazovateľ s celospoločenským dosahom zobrazuje cez jedno etnikum alebo ľudí s konkrétnym sociálnym statusom, médium produkuje falošný obraz,upevňuje predsudky, negatívne stereotypy a priamo alebo nepriamo prispieva k diskriminácii. V prípade tejto posudzovanej veci došlo k hrubému porušeniu uvedených ustanovení EK a Protokolu 1. (O teórii rámcovania: R. M. Entman: Framing: Toward Clarification of a Fractured Paradigm, 1993, Journal of Communication).
Vizualizácia pritom môže mať na recipienta silnejší a trvalejší vplyv než text alebo hovorené slovo – viaceré štúdie vizuálneho framingu ukazujú, že obraz vyvoláva silnejšie efekty na názory než text. (De Vreese et al.: A Clearer Picture: The Contribution of Visuals and Text to Framing Effects, 2015, Journal of Communication, tiež A. Paivio & K. Csapo: Picture superiority in free recall: Imagery or dual coding? Cognitive Psychology, 1973.)
Profesionálne zlyhanie odporcu (nesprávne posúdenie témy a výber ilustračných záberov) tak vyústilo do viacnásobného etického pochybenia.
Toto pochybenie odporcu má dosah na základné práva zobrazovaných osôb. Sociálny status človeka alebo etnický pôvod nemôže, a to za nijakých okolností, znamenať stratu jeho ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. To je ďalšia línia, na ktorú treba v tejto veci upozorniť. Každá fyzická osoba má v právnom demokratickom štáte rovnaké právo na ochranu osobnosti, ľudskej dôstojnosti, občianskej cti, súkromia a nikoho nemožno z dôvodu príslušnosti napríklad k národnosti, etnickej skupine či na základe sociálneho pôvodu poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať (Čl. 12 a 19 Ústavy SR, § 11 Občianskeho zákonníka).
Osobitnetreba dodať, že odporca v stanovisku neuviedol, resp. nepreukázal súhlas od zobrazovaných osôb, vrátane súhlasu od zákonných zástupcov detí na ich vizualizáciu vo forme ilustračných záberov pri tejto alebo inej téme a TR SR má za to, že takýmto súhlasom nedisponuje, čo je ďalšie pochybenie vo vzťahu k právam týchto osôb (§ 12 Občianskeho zákonníka).
Zlyhanie odporcu je umocnené faktom, že repríza nie je len ,,technické zopakovanie“ – ale samostatné redakčné rozhodnutie zaradiť daný obsah do vysielania znovu. Každé odvysielanie je samostatný vysielací úkon. V premiére (14.1. 2026) došlo k prvému porušeniu a v repríze (15.1.2026) k opakovanému porušeniu etických pravidiel, čo je priťažujúca okolnosť.
V. Vyjadrenie TR SR k stanovisku odporcu
TR SR považuje za potrebné vyjadriť sa k nasledujúcim častiam stanoviska odporcu.
Odporca uvádza, že:
a), ,, Ilustračné zábery sú bežným prvkom, ktorý správy sprevádza, pričom slúžia len na znázornenie určitej témy, avšak nezachytávajú priamo konkrétnu udalosť, o ktorej sa hovorí. Výber druhu a obsahu ilustračných záberov závisí od dramaturgie vysielaného programu alebo príspevku, pričom v prípade posudzovaného príspevku boli zvolené zábery rómskej osady.“
TR SR nespochybňuje, že ,,ilustračné zábery sú bežným prvkom, ktorý správy sprevádza“. Ako už vyššie uviedla, zvukovo-obrazový komunikát je komplexný významový celok, skladajúci sa zo zložiek a prvkov, ktoré majú vlastnú výpovednú hodnotu. Každý z nich nesie zodpovednosť za obraz reality.Ilustračný záber nie je ,,dekoráciou“ hovorenej časti. Tvrdenie, že ,,nezachytáva priamo konkrétnu udalosť, o ktorej sa hovorí“, dokazuje pochybenie odporcu pri zaradení predmetných ilustračných záberov. Ak ilustračný záber ,,nezachytáva priamo konkrétnu udalosť, o ktorej sa hovorí“, tým viac musí mať vecnú väzbu k téme – čo sa v tomto prípade nestalo.
b), ,,Za minimálnu mzdu, ktorej zvyšovaniu sa príspevok venoval, najčastejšie pracujú ľudia v pracovných pozíciách, ktoré majú nižšie požiadavky na kvalifikáciu, prax alebo vzdelanie. Do tejto kategórie osôb (t.j. osôb pracujúcich za minimálnu mzdu) patria najmä osoby z chudobnejších sociálnych skupín, ľudia s nižším vzdelaním a osoby z marginalizovaných komunít. Marginalizované komunity sú skupiny ľudí, ktoré majú horší prístup k práci, vzdelaniu, bývaniu alebo zdravotnej starostlivosti a často žijú v chudobe alebo sú spoločensky vylúčené. Na Slovensku sa tento pojem používa najmä v sociálnej politike a vo výskumoch napríklad od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Na Slovensku je za najväčšiu marginalizovanú komunitu zvyčajne považovaná časť rómskej populácie.“
TR SR konštatuje, že presné dáta, ktoré by umožnili overiť, aký podiel ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu pochádza z MRK v dostupných zákonných zdrojoch nie sú. Špeciálne zisťovanie EU SILC MRK síce prináša dáta o príjmoch a životných podmienkach v MRK, nezachytáva však osoby pracujúce za minimálnu mzdu ako samostatnú skupinu. Keďže miera zamestnanosti MRK je podľa certifikovaných zdrojov (EU SILC MRK, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity) niekoľkonásobne nižšia ako u väčšinovej populácie, logicky z toho vyplýva, že ich podiel na celkovom počte ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu nemôže byť dominantný, i keď odporcatvrdí opak. Platí teda, že osoby z marginalizovaných komunít, ktoré sú zamestnané, pracujú veľmi často za minimálnu mzdu – nie však naopak, ako je to vyjadrené v stanovisku odporcu.
c) ,,Ilustračné zábery rómskej osady v súvislosti s vysielaným príspevkom týkajúcim sa zvýšenia minimálnej mzdy v plnej miere reflektovali na realitu a zobrazovali marginalizovanú komunitu, ktorej sa zvýšenie minimálnej mzdy bezpochyby dotkne najviac.“
Odporca zobrazoval konkrétnych príslušníkov MRK v bližšie neurčenej segregovanej lokalite, tiež ľudí bez domova v mestskej oblasti, pričom, opäť, neuvádza, o aké dáta opiera tvrdenie, že marginalizovanej komunity ,,sa zvýšenie minimálnej mzdy bezpochyby dotkne najviac“.
d) ,,Zámerom dramaturgie nebolo umelo a nedôvodne spájať rómske etnikum so socioekonomickou problematikou, ani posilňovať stereotypy voči Rómom, ako mylne uvádza sťažovateľ. V samotnom príspevku neodznela žiadna zmienka o rómskej menšine. Príspevok sa týkal výlučne problematiky zvýšenia minimálnej mzdy, ktoré sa v určitej miere dotkne všetkých osôb vykonávajúcich prácu v pracovnoprávnom pomere, avšak zásadný dopad bude mať na osoby pracujúce za minimálnu mzdu.“
TR SR má za to, že v časti faktickosť a nestrannosť dostatočne vysvetlila vzájomný vzťah hovorenej časti a vizualizácie v rámci zvukovo-obrazového komunikátu ako celku.
e),,Ako už bolo uvedené vyššie, najpočetnejšou skupinou osôb pracujúcich za minimálnu mzdu, sú príslušníci marginalizovaných skupín. Z uvedeného dôvodu dramaturgia vybrala ako ilustračné zábery k príspevku zábery na marginalizovanú komunitu.“
TR SR vyššie konštatovala, že platí, že osoby z marginalizovaných komunít, ktoré sú zamestnané, pracujú veľmi často za minimálnu mzdu – nie však naopak, ako je to vyjadrené v stanovisku odporcu.
f),,Tieto ilustračné zábery nijakým spôsobom žiadnu z marginalizovaných skupín nedehonestovali, neznižovali osobnú dôstojnosť, či vážnosť jej príslušníkov. Vysielateľ preto odmieta tvrdenie sťažovateľa, že by odvysielanie ilustračných záberov mohlo posilňovať stereotypy voči Rómom, keďže príspevok sa Rómov vôbec netýkal a obsahovo ani nešlo o príspevok zaoberajúci sa postavením marginalizovaných komunít. Podľa vysielateľa je príspevok o zvyšovaní minimálnej mzdy z hľadiska svojho obsahu neutrálnym príspevkom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať stereotypy voči žiadnej marginalizovanej skupine.“
Odporca mylne oddeľuje hovorenú časť od vizualizácie a v tejto časti stanoviska si protirečí. Ak sa totiž príspevok ,,Rómov vôbec netýkal a obsahovo ani nešlo o príspevok zaoberajúci sa postavením marginalizovaných komunít“, o to viac nie je jasné, prečo príslušníkov MRK odporca zobrazoval a opäť, potvrdzuje svoje pochybenie.
VI. Záver
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky na základe komplexného posúdenia všetkých dôkazov, vo vzájomných súvislostiach, po zvážení prijatých a recipovaných pravidiel v EK, Protokole 1 a Protokole 2 dospela k záveru, že odporca, spoločnosť C.E.N. s.r.o. v programovej službe ,,TA3“ v predmetnej veci porušil vymedzené články EK, Protokolu 1 a Protokolu 2 a preto rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
TR SR pri rozhodovaní o sankcii prihliadala na závažnosť porušenia zásad novinárskej etiky, následky, skutočnosť, či ide o prvé alebo opakované porušenie novinárskej etiky tým istým odporcom a zároveň brala do úvahy, či odporca s TR SR pri prerokovaní podnetu spolupracoval.
TR SR vzhľadom na závažnosť porušenia, považuje za nevyhnutné uložiť sankciu, ktorá nielen pomenuje porušenie, ale aj napraví neetický stav. Vyzýva preto odporcu, aby v určenej lehote pristúpil k vykonaniu povinnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
POUČENIE:
Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 31.3.2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR