č. k. 12/2026 a č.k. 15/2026
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej len „TR SR“) v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., Mgr. Ján Golais, Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Nancy Závodská a Mgr. Željko Martyn Sampor vo veci vedenej pod č.12/2026 a 15/2026 hlasovaním dňa 31.3.2026 v konaní začatom na podklade dvoch sťažností zo dňa 25.02.2026 pod č. 12/2026 a pod č. 15/2026 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby ,,TV Markíza“, MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., sídlo: Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava – Záhorská Bystrica, IČO: 31444873 (ďalej len ,,odporca“), v prípade reportáže zo dňa 24.02.2025 „Škôlkari zostali bez stravy“ (resp. pod názvom „Hladovali v škôlke“, „Smutný incident v škôlke“, „Dve dievčatká nedostali obed, len sa pozerali na ostatné deti“) takto
r o z h o d l a :
Odporca, spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., zverejnením reportáže zo dňa 24.02.2026 pod názvom „Škôlkari zostali bez stravy“ (resp. pod názvom „Hladovali v škôlke“, „Smutný incident v škôlke“, „Dve dievčatká nedostali obed, len sa pozerali na ostatné deti“) v televíznom vysielaní a na digitálnych platformách porušil:
- Článok IV ods. 1 Etického kódexu novinára tým, že nerešpektoval súkromie maloletých detí a zverejnil ich identifikovateľné zobrazenia v situácii, ktorá znevažuje ich ľudskú dôstojnosť.
- Článok IV ods. 3 Etického kódexu novinára tým, že nedôvodne uviedol a zdôraznil etnickú príslušnosť dotknutých osôb, čím prispel k stigmatizácií menšiny a posilňovaniu negatívnych stereotypov.
- Článok 6 a Článok 8 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých tým, že nebral zvláštny ohľad na formu zobrazovania detí v zraniteľnej situácii a uprednostnil emocionálny efekt pred rešpektom k človeku.
- Článok 9 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých tým, že pri príprave obsahu nebolo prvoradým hľadiskom zachovanie najlepšieho záujmu maloletého.
za čo TR SR odporcovi vyslovuje znepokojenie a za porušenia TR SR odporcovi ukladá v súlade s čl. 15 Opčného protokolu tieto sankcie :
- Povinnosť zverejniť toto rozhodnutie na webovom sídle tvnoviny.sk po dobu 48 hodín do troch dní od doručenia rozhodnutia.
- Povinnosť bezodkladne upraviť zverejnený obsah v archívoch a na sociálnych sieťach tak, aby boli tváre detí rastrované a aby boli odstránené pasáže obsahujúce anketu s deťmi a zmienky o ich etnickom pôvode alternatívne prestať šíriť zverejnený obsah, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Odporca je zároveň povinný do 30 dní dňa doručenia tohto rozhodnutia oznámiť TR SR splnenie uloženej sankcie, najmä termín, spôsob a formu splnenia uloženej povinnosti.
Odôvodnenie:
I. Podanie a skutkový stav
Rada pre mediálne služby (ďalej aj „RPMS“) postúpila AONE dva podnety č. 12/2026 a č. 15/2026 zo dňa 25.02.2026 proti spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. (odporca), ako:
(a) vysielateľovi programovej služby TV MARKÍZA v súvislosti s príspevkom odvysielaným v relácii Televízne noviny dňa 24.02.2026 pod názvom „Škôlkari zostali bez stravy“;
(b) vysielateľovi programovej služby TN live v súvislosti s príspevkom odvysielaným v relácii TN live 12 (resp. Správy o 12.00 hod.) dňa 24.02. 2026 pod názvom „Hladovali v škôlke“;
(c) poskytovateľovi AVMS s názvami VOYO, Markíza a tvnoviny, v ktorých katalógoch je rovnaký príspevok dostupný (napr. na tvnoviny.sk pod názvom „Smutný incident v škôlke“; „Dve dievčatká nedostali obed, len sa pozerali na ostatné deti“) (ďalej súhrnne len „reportáž“).
1. Obsah podnetov
Predmetom podnetov č. 12/2026 a č. 15/2026 je reportáž odporcu, ktorá informuje o situácii v materskej škole v obci Ž., kde dvom maloletým dievčatám nebola vydaná desiata ani obed, pretože ich rodičia dlhovali na stravnom sumu 11,20 EUR. Hlavné body, ktoré sťažovatelia v podnetoch namietajú, možno zhrnúť nasledovne.
Reportáž zobrazuje maloleté deti v objektívne ponižujúcej a zahanbujúcej situácii, kedy sú snímané v detaile pri prázdnom stole, zatiaľ čo ich spolužiaci jedia. Podnet č. 15/2026 tento prístup definuje ako využitie chudoby a utrpenia na dosiahnutie emočného efektu namiesto hľadania systémových riešení.
Redaktor kládol deťom vo veku približne 4 až 5 rokov otázky o dôvodoch, prečo nemajú obed. Podľa sťažovateľov deti v tomto veku nemôžu rozumieť ekonomickým súvislostiam dlhu a medializácia im spôsobuje pocit hanby či viny.
Podnety namietajú, že moderátorka v úvode a redaktor v príspevku opakovane zdôrazňovali, že ide o deti z „rómskej komunity“. Toto uvádzanie etnicity považujú za irelevantné k podstate problému a za posilňovanie negatívnych stereotypov o rómskej menšine.
Sťažovatelia upozorňujú, že v reportáži sú jasne identifikovateľné tváre všetkých detí v jedálni bez rastrovania. Zároveň namietajú, že vysielateľ pravdepodobne nedisponoval súhlasom zákonných zástupcov na natáčanie ostatných detí prítomných v zariadení.
Vzhľadom na to, že ide o malú obec, identifikácia detí v súvislosti s chudobou ich rodičov môže viesť k ich dlhodobému vyčleneniu z kolektívu a stigmatizácií.
Podnet č. 15/2026 osobitne kritizuje šírenie tohto obsahu cez profil na Instagrame, kde je prístupný bez overenia veku a vyvolal vlnu nenávistných komentárov.
2. Obsah reportáže
TR SR vykonala detailnú analýzu audiovizuálneho záznamu reportáže a verifikovala presnosť predloženého prepisu. Reportáž je spravodajským príspevkom o dvoch dievčatách v materskej škole v obci Ž., ktorým nebola vydaná strava (desiata a obed) z dôvodu nedoplatku ich rodičov.
Na základe analýzy záznamu a prepisu TR SR identifikovala nasledujúcich aktérov:
S1: Moderátor v štúdiu (uvádza príspevok).
S2: Moderátorka v štúdiu (uvádza príspevok).
S3: Ženský hlas v jedálni.
S4: Iný ženský hlas v jedálni.
S5: M. J., redaktor (autor reportáže, sprievodné slovo a rozhovory).
S7: Riaditeľka materskej školy (vystupuje v emocionálnom rozpoložení, informuje o situácii).
S8: Starosta obce Ž. (vysvetľuje rozhodnutie o nevydaní stravy neplatičom).
S4: Vedúca školskej jedálne (identifikovaná ako „Zuzka“, potvrdzuje príkaz starostu).
S10, S11: Matky maloletých detí (komentujú sociálnu situáciu a dlh). Maloleté deti zobrazené bez rastrovania tváre v jedálni.
Doslovný prepis reportáže:
S1 – V škôlke hladovali. Bez jedla zostali dve žiačky z rómskej komunity v Materskej škole v Ž. pri P..
S2 – Doplatili tak na boj starostu obce s neplatičmi. Ich rodičia v stanovenom termíne totiž neuhradili stravné .
S3 – Oni prečo nemôžu polievku?
S4 – Nemajú vyplatené, volala som starostovi a povedal, že nemám im dávať obed.
S5 – Predškoláčky Miriama a Marianna sedeli za prázdnym stolom v jedálni a hladné sa pozerali, ako ich spolužiaci obedujú.
S5 – A vy viete prečo nemáte obed? Neviete?
S6 – Maloleté dievčatá odpovedajú nie a krútia hlavou.
S7 – Deti v materskej škole hladné nemôžu byť.
S5 – Do materskej školy v Ž. nás so slzami v očiach zavolala zúfalá pani riaditeľka. Do práce mala nastúpiť na popoludňajšiu zmenu, no učiteľky jej dopoludnia volali, že týmto dvom žiačkam kuchárka v jedálni nevydala desiatu a nedostanú ani obed, lebo ich rodičia vraj za stravu nezaplatili.
S7 – Mňa nikto neinformoval ako riaditeľku, že sa niečo také deje.
S5 – Vedúca jedálne sa k tomu nechcela vyjadriť s tým, že pokyn nevydať dievčatám jedlo dostala od starostu.
S7 – Zuzka, kedy vám dal príkaz dneska ráno?
S4 – Už pred mesiacom na papieri.
S5 – Podľa oznamu na nástenke ak rodič neuhradí stravné do 22. V mesiaci deti , desiatu, obed ani olovrant nedostanú.
S8 – Ako ja im môžem poskytnúť stravu, keď nemajú uhradené.
S5 – Ale dieťa v škôlke by nemalo byť bez. Toho.
S8 – Áno, to boli ráno učiteľky o tom boli oboznámené.
S7 – Informoval, že nemá vyplatené, respektíve koľko nemá vyplatené. Vedeli ste nejakú takú informáciu?
S7 – Pani vedúca kuchyne sa rozprávala s rodičmi.
S5 – Riaditeľka napokon zavolala rodičov, aby si pohľad na deti po obede do škôlky prišli.
S10 – Teraz som sa dozvedela, že od rána nejedla.
S11 – Kuchárka povedala, že nemá vyplatené. Ja som mi povedala, že poobede zaplatím, keď sa vráti manžel z roboty.
S5 – Doplatili na to, že mesačný poplatok nemali uhradený celý spolu dlhovali 11 eur a 20 centov.
S5 – 5 eurový dlh . A kvôli tomu dieťa nedostane stravu?
S8 – Ja viem, že je to smiešne.
S11 – To treba na topánky, na šaty v škole platiť.
S5 – Tak Vám to nevychádza niekedy.
S11 – Niekedy dakedy nevychádza.
S8 – Už minulý mesiac bol s tým problém, len sme to nechali tak, ako sme to nechali, že aj keď nemajú zaplatenú stravu, tak sme ich zobrali, ale bohužiaľ obec nemôže ťahať dlh.
S5 – Dlh mamičky hneď doplatili a starosta sľúbil, že sa s rodičmi porozpráva a nájde riešenie, aby sa takéto situácie už neopakovali.
S10 – Najedli sa v škôlke, najedia sa doma.
S5 – Zloženie. M.J.. Televízia Markíza.
TR SR po porovnaní záznamu s prepisom konštatuje, že prepis je vecne správny a zachytáva podstatu verbálnej komunikácie. Vizuálna zložka však podľa TR SR ešte intenzívnejšie zvýrazňuje zraniteľnosť detí, keďže ich tváre sú snímané v detailných záberoch bez akéhokoľvek rastrovania, a to nielen u dvoch hlavných aktérok, ale aj u ostatných detí prítomných v jedálni.
II. Pôsobnosť TR SR
Rada pre mediálne služby zapísala AONE do zoznamu samoregulačných orgánov a Protokol do Zoznamu samoregulačných orgánov (a kódexov) dňa 7. marca 2025. Tento akt delegovania vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania profesijnej samospráve.
V zmysle tohto mechanizmu koregulácie RPMS postupuje vymedzený okruh sťažností na porušenie ustanovení zákona o mediálnych službách na vybavenie AONE, ktorej výkonným orgánom samoregulácie je TR SR (čl. V ods. 1 Stanov AONE).
V nadväznosti na § 127 ods. 2 zákona o mediálnych službách je TR SR príslušná na konanie podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu. Samoregulačný organ je podľa s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.
Pokiaľ ide o posúdenie súladu novinárskych prejavov s Etickým kódexom novinára (ďalej aj „Kódex“), je TR SR príslušná na konanie v súlade s čl. V ods. 1 Stanov AONE a podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR.
Odporca (vysielateľ programovej služby TV Markíza) sa explicitne zaviazal dodržiavať etické pravidlá (normy) vyjadrené v tak v Kódexe, ako aj Protokole.
Obsah sťažnosti príslušný senát TR SR a následne aj TR SR posudzovali v kontexte ustanovení týchto dokumentov, keďže odporca je ich signatárom a pristúpil k nim bez výhrad.
V zmysle § 4 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 príslušný senát TR SR sťažnosť predbežne prerokoval a rozhodol o jej prerokovaní pred TR SR, keďže dospel k predbežnému záveru, že potenciálne mohlo dôjsť k porušeniu Protokolu a Kódexu.
Odporca bol o prijatí sťažnosti informovaný a následne mu bolo podanie zaslané so žiadosťou o vyjadrenie.
III. Vyjadrenie odporcu
K predmetnému podnetu odporca, v zastúpení advokátskej kancelárie, doručil TR SR vyjadrenie. Odporca vo svojom vyjadrení striktne odmieta akékoľvek porušenie Etického kódexu novinára, Opčných protokolov či zákona o mediálnych službách. Svoju obhajobu stavia na piatich základných pilieroch. Existencia verejného záujmu, legálnosť získania záberov, ochrana slobody prejavu, vecná relevantnosť informácií a profesionalita redakčného spracovania.
Odporca zdôrazňuje, že primárnym cieľom príspevku bolo upozorniť na kontroverzné rozhodnutie orgánov verejnej moci (samosprávy), v dôsledku ktorého bol deťom v materskej škole odopretý prístup k strave. Podľa názoru odporcu táto téma spadá pod definíciu významného verejného záujmu v zmysle Článku 5 ods. 13 Etického kódexu novinára, konkrétne ide o ochranu základných spoločenských hodnôt a kontrolu zneužívania verejnej moci.
Účelom nebola dehonestácia detí, ale vyvolanie verejnej diskusie o neprimeranosti postupu obce Ž. voči neplatičom. Odporca argumentuje, že opodstatnenosť otvorenia tejto témy potvrdzuje aj fakt, že bezprostredne po medializácii došlo k náprave situácie v prospech dotknutých maloletých.
Odporca kategoricky odmieta tvrdenia sťažovateľov, že by natáčanie prebehlo bez vedomia či súhlasu rodičov. Odporca deklaruje, že pred samotným nakrúcaním disponoval riadnymi súhlasmi zákonných zástupcov dotknutých maloletých detí na zachytenie ich podobizne a ich identifikáciu. Udelenie súhlasu bolo podľa vyjadrenia vysielateľa zaznamenané aj prostredníctvom kamerového záznamu. Redaktor M.J. sa v danom regióne pohybuje dlhodobo, pozná miestne pomery aj rodiny dotknutých detí, čo mu umožnilo získať súhlasy citlivým a ohľaduplným spôsobom. Skutočnosť, že matky detí sa neskôr v reportáži dobrovoľne objavujú spoločne s deťmi a komunikujú s redaktorom, podľa odporcu preukazuje, že s medializáciou súhlasili a nepovažovali ju za poškodzujúcu.
Odporca sa obhajuje proti námietkam týkajúcim sa „ankety“ s maloletými deťmi a ich zobrazenia pri prázdnom stole. Položenie otázky „A vy viete, prečo nemáte obed?“ nesledovalo cieľ presúvať zodpovednosť na deti, ale naopak, malo zvýrazniť ich bezmocnosť. Mala to byť vizuálna a verbálna demonštrácia toho, že maloletí sú objektmi rozhodnutí dospelých, ktorým sami nedokážu rozumieť. Zobrazenie detí sediacich za prázdnym stolom považuje odporca za nevyhnutný prostriedok na autentické pochopenie závažnosti problému. Odmieta pojem „ponižovanie“ a uvádza, že išlo o vecné zdokumentovanie reality. Celkové rámcovanie reportáže malo divákovi jasne komunikovať, že zodpovednosť za vzniknutý stav nesú výlučne dospelé osoby (rodičia a starosta) a nie deti.
V otázke zdôrazňovania rómskeho pôvodu odporca argumentuje, že redaktor v samotnej reportáži rómsky pôvod ani raz explicitne nespomenul. Informácia odznela výlučne v tzv. „úvodníku“ moderátorky v štúdiu. Uvedenie etnicity považuje odporca za relevantné v zmysle Článku 4 ods. 3 Etického kódexu, pretože ide o sociálne vylúčenú komunitu, ktorá je náchylnejšia na diskriminačné opatrenia zo strany samosprávy. Zamlčanie tohto kontextu by viedlo k neúplnému pochopeniu širších súvislostí prípadu. Odporca deklaruje, že príspevok neobsahoval žiadne negatívne stereotypy, dehumanizáciu ani zosmiešňovanie menšiny.
Odporca považuje obvinenie z „pornografie chudoby“ za čisto subjektívne hodnotenie sťažovateľov. Argumentuje, že zo záberov nie je zrejmé, že ide o „chudobné deti“. Nezaplatenie stravného mohlo byť spôsobené opomenutím alebo slobodným rozhodnutím rodičov, nie nutne nedostatkom financií. Odporca tvrdí, že obrazová zložka bola primeraná silnému verejnému záujmu na kontrole výkonu verejnej moci a prístupu k základným životným potrebám (strave).
V záverečnej časti argumentácie sa odporca odvoláva na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). S odkazom na prípady Handyside proti Spojenému kráľovstvu a Jersild proti Dánsku uvádza, že sloboda prejavu sa vzťahuje aj na informácie, ktoré môžu byť šokujúce alebo znepokojujúce, ak slúžia verejnému záujmu v demokratickej spoločnosti. Odporca zdôrazňuje, že médiá majú povinnosť informovať o veciach verejného záujmu a akékoľvek sankcie by mohli mať odstrašujúci účinok na budúcich novinárov. Podľa odporcu je povinnosťou novinára neskrášľovať realitu. Zobrazenie detí bolo „esenciálnou súvislosťou“ príbehu, bez ktorej by nebolo možné pochopiť dopad danej verejnej politiky. Odporca uzatvára, že reportáž bola pripravená so zvýšenou citlivosťou a v súlade so všetkými etickými i zákonnými normami, pričom akýkoľvek zásah do jeho slobody prejavu v tejto veci považuje za nedôvodný.
IV. Aspekty a východiská rozhodovania
TR SR sa v rámci prieskumu zameriava na tieto kľúčové etické aspekty:
- Ochrana súkromia a ľudskej dôstojnosti (či bolo zobrazenie hladujúcich detí pri prázdnom stole v školskej jedálni v celoštátnom vysielaní nevyhnutné pre naplnenie verejného záujmu a či neprimerane nezasiahlo do ich dôstojnosti).
- Ochrana maloletých (časť prieskumu sa venuje metódam novinárskej práce, konkrétne oslovovaniu 4- až 5-ročných detí v citlivých situáciách – anketa o dôvodoch hladovania a zneužitiu ich zraniteľnosti pre emocionálny efekt).
- Etnické rámcovanie (posúdenie relevancie informácie o „rómskej komunite“ v kontexte sporu o nezaplatené stravné vo výške 11,20 EUR).
- Stigmatizácia a následky v komunite (skúmanie dopadu identifikovateľného zobrazenia – tváre bez rastrovania – na ďalší život detí v malej obci).
TR SR pri posudzovaní veci identifikovala viaceré ustanovenia Etického kódexu novinára a Opčných protokolov, ktoré tvoria referenčný rámec pre vyhodnotenie etickej udržateľnosti príspevku. Vo výroku rozhodnutia TR SR sa priamo odkazuje na nasledujúce ustanovenia, ktoré sú citované v ich doslovnom znení.
Z Etického kódexu novinára:
Článok IV ods. 1: „Novinár rešpektuje súkromie osôb; zasahuje doň len v nevyhnutnej miere, pričom musí existovať prevažujúci verejný záujem.“
Článok IV ods. 3: „Novinár nepodnecuje priamo ani nepriamo akúkoľvek nenávisť, intoleranciu alebo diskrimináciu založenú najmä na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, pohlaví či sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.“
Z Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj „Protokol“ alebo „Opčný Protokol“):
Článok 6: „Všetky mediálne produkty a obsahové služby rešpektujú ľudskú dôstojnosť.“
Článok 8 ods. 1: „Pri mediálnom pokrývaní trestných činov, nehôd, živelných pohrôm, havárií a katastrof strana Protokolu vždy berie zvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania obetí, pozostalých alebo blízkych osôb, ich zobrazovania a informovania o nich.“ (Pozn.: TR SR toto ustanovenie aplikuje analogicky na ochranu osôb v obzvlášť zložitej životnej situácii).
Článok 9: „Najlepší záujem maloletého musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti médií.“
V. Názor TR SR
Ochrana súkromia a ľudskej dôstojnosti (Čl. IV ods. 1 Kódexu a Čl. 6 Opčného protokolu)
Základnou povinnosťou novinára je rešpektovať súkromie dotknutých osôb a ich ľudskú dôstojnosť. Podľa Článku IV ods. 1 Kódexu novinár zasahuje do súkromia osoby len v nevyhnutnej miere, pričom musí existovať prevažujúci verejný záujem. TR SR konštatuje, že ochrana súkromia detí v prostredí výchovno-vzdelávacieho zariadenia je jednou z najvyšších priorít, čo potvrdzuje aj Článok 6 Opčného protokolu.
V predmetnej reportáži boli deti vystavené situácii, ktorú TR SR definuje ako „objektívne zahanbujúcu“. Snímanie dieťaťa, ktoré je segregované od kolektívu kvôli finančnému dlhu jeho zákonných zástupcov, a toto zobrazenie je šírené v celoštátnom vysielaní, predstavuje extrémny zásah do jeho dôstojnosti. Tento zásah je o to intenzívnejší, že deti sú identifikovateľné tvárou aj krstným menom v rámci malej rurálnej komunity.
Ochrana maloletých a ich najlepší záujem (Čl. 9 Opčného protokolu)
Článok 9 Opčného protokolu stanovuje, že najlepší záujem maloletého musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti médií. TR SR v tomto kontexte analyzovala snahu redaktora o interakciu s deťmi. Otázka: „A vy viete prečo nemáte obed?“ položená deťom vo veku odhadom 4 až 5 rokov je z hľadiska vývojovej psychológie aj novinárskej etiky neprípustná. Deti v tomto veku nedisponujú kognitívnymi schopnosťami na pochopenie ekonomických príčin rozhodnutia starostu obce. Kladenie takejto otázky slúži výlučne na zvýšenie emocionálneho napätia reportáže na úkor dieťaťa, čo je v priamom rozpore so zákazom zneužívania zraniteľnosti.
Informovanie o menšinách a etnické rámcovanie (Čl. IV ods. 3 EK)
Novinár nesmie priamo ani nepriamo podnecovať nenávisť či diskrimináciu založenú na etnickom pôvode a o príslušnosti k menšine smie informovať len vtedy, ak je to relevantné. V prípade Žehne bola informácia o „rómskej komunite“ uvedená hneď v úvode moderátorkou v štúdiu. TR SR zdôrazňuje, že etnicita detí nijako nesúvisela s podstatou problému, ktorým bol spor medzi starostom a riaditeľkou o neplatenie stravného. Uvedenie etnicity v tomto kontexte vytvára falošnú kauzalitu medzi príslušnosťou k menšine a sociálnou neprispôsobivosťou (neplatičstvo).
Reakcia na argumenty odporcu (Markíza)
Odporca vo svojom vyjadrení predložil súbor argumentov, s ktorými sa TR SR musela detailne vysporiadať.
- Argument o existencii súhlasu zákonných zástupcov
Odporca tvrdí, že disponuje súhlasom rodičov maloletých detí na ich natáčanie a že tento súhlas bol zaznamenaný na kameru. TR SR konštatuje, že v oblasti novinárskej etiky súhlas zákonného zástupcu nie je „absolútnou licenciou“ na porušovanie dôstojnosti dieťaťa. Ako uviedol ESĽP v prípade Bog. proti Rusku, štát (a v rámci samoregulácie aj TR SR) musí skúmať, či udelený súhlas nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Tento prípad z roku 2017 zdôraznil, že aj nepriama identifikácia dieťaťa v negatívnom kontexte je porušením Článku 8 Dohovoru. Reportáž TV Markíza zašla ešte ďalej – vytvorila priamu vizuálnu a verbálnu linku medzi konkrétnymi tvárami detí a hladom spôsobeným chudobou ich rodičov, čo je v digitálnom veku trvalý zásah do ich práva na súkromný život. Ak rodič, často v stresovej alebo ekonomicky znevýhodnenej situácii, súhlasí s natáčaním svojho dieťaťa v ponižujúcej pozícii, zodpovednosť za ochranu dieťaťa sa prenáša na profesionálneho novinára. Ten je povinný vyhodnotiť, že zverejnenie tváre hladujúceho dieťaťa mu v jeho sociálnom okolí spôsobí trvalú ujmu (stigmu), ktorú súhlas rodiča nezahojí. Navyše, odporca sa nijako nevyjadril k zobrazeniu tvárí ostatných detí v jedálni. Tu súhlas zákonných zástupcov preukázateľne chýbal, pričom argumentácia odporcu o „verejnom záujme“ na zachytení reality v škôlke nemôže ospravedlniť zverejnenie biometrických údajov (tváre) nezúčastnených detí bez ich rastrovania.
- Argument o verejnom záujme
Odporca argumentuje, že reportáž poukázala na dôležitú tému hladovania detí v dôsledku rozhodnutí úradnej moci, čo je legitímny verejný záujem. TR SR plne uznáva, že téma prístupu detí k strave v materských školách a nekompromisný postup samospráv voči neplatičom je témou vysokého verejného záujmu. Avšak etický kódex nehodnotí výber témy, ale prostriedky jej spracovania. Na naplnenie tohto verejného záujmu nebolo nevyhnutné zobraziť tváre hladujúcich detí. Redaktor mohol tému spracovať využitím ilustračných záberov, rastrovaním detí, alebo snímaním tak, aby neboli identifikovateľné. Zvolený spôsob – detailné zábery na hladujúce deti spojené s anketou – slúži skôr senzáciechtivosti než vecnej informovanosti o systémovom probléme. Sťažovateľ v podnete č. 15/2026 zavádza termín „pornografia chudoby“, ktorý TR SR považuje za kľúčový pre pochopenie etickej závažnosti skutku. Pod týmto pojmom rozumieme taký spôsob spracovania sociálnej témy, kde je zraniteľnosť a utrpenie subjektu využité ako primárny vizuálny a emocionálny efekt na úkor dôstojnosti. Analýza reportáže z hľadiska „pornografie chudoby“ – záber na prázdny stôl – účelové aranžovanie reality pre dosiahnutie vizuálneho šoku – kontrast medzi malou sumou a veľkým utrpením detí – budovanie morálnej senzácie; otázka na dieťa o obede – vynucovanie prejavu zraniteľnosti (napr. mlčanie, smútok) pre potreby kamery. TR SR konštatuje, že reportáž nevykazovala snahu o hlbšiu analýzu príčin chudoby v regióne ani o hľadanie systémových riešení na úrovni štátu. Namiesto toho sa sústredila na bezprostredné zobrazenie dvoch detí ako „vizuálnych obetí“, čo je v rozpore s povinnosťou novinára pristupovať k citlivým témam so zvýšenou zodpovednosťou.
- Argument o absencii etnického rámcovania redaktorom
Odporca uvádza, že redaktor J. v samotnej reportáži rómsky pôvod nespomínal. Tento argument je z pohľadu TR SR irelevantný. Televízny príspevok je divákovi prezentovaný ako jeden celok vrátane zahlásenia z televízneho štúdia. Ak moderátorka v štúdiu v najsledovanejšom čase dňa uvedie príspevok slovami o „rómskej komunite“, táto informácia rámcuje vnímanie diváka pre celú nasledujúcu reportáž. Zodpovednosť za výsledný komunikát nesie odporca ako celok (vysielateľ), nie jednotlivo redaktor či moderátor.
Technické aspekty a distribúcia cez sociálne siete
Podnet č. 15/2026 upozorňuje na šírenie príspevku cez sociálnu sieť Instagram, pričom profil tvnoviny.sk nie je riadne zahrnutý v autorizácii odporcu. TR SR v tejto súvislosti zdôrazňuje, že etické pravidlá sa vzťahujú na novinára „bez ohľadu na použitú technologickú platformu“ [Článok I ods. 1 písm. b) Kódexu]. Reportáž bola sprístupnená na všetkých platformách odporcu vrátane televízneho vysielania (TV Markíza, TN Live), audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie (VOYO, Markíza, tvnoviny.sk) a sociálnych sietí (Instagram). Šírenie na Instagrame je z etického hľadiska rizikové z dôvodu chýbajúcej vekovej bariéry a nekontrolovanej interakcie v komentárovej sekcii, ktorá v prípade identifikovateľných rómskych detí viedla k vlne nenávistných prejavov (hate speech), za ktoré nesie odporca nepriamu etickú zodpovednosť tým, že takýto obsah zverejnil v neanonymizovanej podobe.
Pokiaľ ide o návrh sťažovateľa č. 15/2026 na vydanie predbežného opatrenia podľa článku 14 ods. 2 Opčného protokolu, TR SR tento návrh zamieta. Inštitút predbežného opatrenia slúži na riešenie situácií vyžadujúcich bezodkladný zásah na zamedzenie bezprostredne hroziacej vážnej ujmy. Vzhľadom na to, že od prvého zverejnenia reportáže (24. február 2026) do momentu zasadnutia Rady uplynul relevantný časový úsek (viac ako dva týždne), podmienka bezodkladnej potreby úpravy už nie je naplnená. Rada zároveň konštatuje, že v tomto štádiu konania nie sú kumulatívne splnené ani ďalšie požiadavky podľa článku 14 ods. 2 písm. a) a b) Opčného protokolu. Predovšetkým nebolo preukázané vážne podozrenie z rozporu s etickými pravidlami v rovine podnecovania k rasovej nenávisti v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala blokovanie prístupu pred konečným posúdením veci.
VI. Záver
Na základe komplexného posúdenia všetkých dostupných materiálov a vyjadrení strán dospela TR SR k týmto záverom.
TR SR konštatuje, že odporca uprednostnil emocionálnu atraktivitu reportáže pred ochranou základných práv detí. Zobrazenie tvárí detí v súvislosti s informáciou, že „hladujú“, pretože ich rodičia „dlhujú 11 eur“, je bezprecedentným zásahom do ich integrity. Deti sú v reportáži degradované na objekty sociálneho experimentu vysielateľa. TR SR neprijíma argument o „známej lokalite“ a „pohybe redaktora v regióne“ ako ospravedlnenie, naopak, táto skutočnosť mala viesť k ešte vyššej miere opatrnosti, aby sa predišlo sekundárnej viktimizácii detí v ich komunite.
TR SR považuje za preukázané, že informácia o rómskom pôvode detí bola samoúčelná. Jej cieľom nebolo vysvetliť súvislosti, ale posilniť sociálny stereotyp. V súlade so svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami (27/2025, 29/2025) TR SR opätovne zdôrazňuje, že etnicita nesmie byť v spravodajstve používaná ako „vábnička na emócie“ alebo ako vysvetľujúci rámec pre sociálne zlyhania, ak na to neexistuje priama a podstatná súvislosť.
Kladenie anketových otázok 4-ročným deťom o dôvodoch ich hladovania považuje TR SR za vrcholne neetické. Je povinnosťou novinára chrániť integritu maloletého aj vtedy, ak rodičia či riaditeľka školy s natáčaním súhlasia. Novinár musí byť v takýchto situáciách „etickým korektívom“, čo v tomto prípade absolútne zlyhalo.
V novinárskej etike dominuje prístup, podľa ktorého je morálna hodnota činu určená samotným konaním a dodržiavaním pravidiel, nie jeho následkami. Z tohto pohľadu, ak redaktor porušil dôstojnosť dieťaťa tým, že ho zobrazil v zahanbujúcej situácii (hladujúce pri prázdnom stole), tento fakt sa nemení tým, že diváci následne dieťaťu pomohli. Kódex novinára ukladá novinárovi povinnosť „minimalizovať škody“ priamo počas tvorby obsahu. Pomoc verejnosti je externý faktor, ktorý nastáva až po tom, čo už k zásahu do súkromia a dôstojnosti dieťaťa v celoštátnom vysielaní došlo. Hoci pozitívny dopad reportáže spravidla nevedie k oslobodeniu spod obvinenia z porušenia Kódexu, v praxi regulačných orgánov môže slúžiť ako poľahčujúca okolnosť pri určovaní prísnosti sankcie.
Na základe vyššie uvedeného a vo vzájomnej súvislosti, po zvážení prijatých a recipovaných pravidiel v Kódexe a Protokole, cieľa, ktorý zvažované pravidlá sledujú a jeho legitimity a či je nevyhnutné sa vysloviť reštriktívne k uplatňovanému právu na slobodu prejavu za účelom dosiahnutia tohto cieľa, TR SR dospela k záveru, že odporca odvysielaním reportáže porušil príslušné články Etického kódexu novinára a Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých tak, ako sú vymedzené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
TR SR pri rozhodovaní o sankcii prihliadala na závažnosť porušenia zásad novinárskej etiky, následky, skutočnosť, že ide o opakované porušenie novinárskej etiky tým istým odporcom a zároveň brala do úvahy to, že odporca s TR SR pri prerokovaní sťažnosti spolupracoval a reportáž mala pozitívny dopad v tom smere, že sa ozvali diváci, ktorí mali záujem uhradiť stravné detí.
Vzhľadom na závažnosť porušenia, ktoré zasiahlo do práv zraniteľných osôb, TR SR považuje za nevyhnutné uložiť sankciu, ktorá nielen pomenuje porušenie, ale aj napraví protiprávny stav. Vyzýva preto odporcu, aby v určenej lehote pristúpil k vykonaniu povinnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
POUČENIE:
Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave, dňa 31. marca 2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR