Rozhodnutie 13/2026

č. k. 13/2026

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) ako výkonný orgán etickej samoregulácie Asociácie na ochranu novinárskej etiky v SR príslušná podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady SR, čl. 2 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj ,,Protokol“), § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., Mgr. Ján Golais, Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Željko Martyn Sampor a Mgr.Nancy Závodská, na zasadnutí dňa 31.3.2026o sťažnosti/podnete sťažovateľa : V. z Rady pre mediálne služby (ďalej len ,,sťažovateľ“) vedenej pod č. k. 13/2025 proti odporcovi – vysielateľovi programovej služby ,,TV Markíza“ a “TN live”, a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby “VOYO”, “Markíza” a “tvnoviny”, spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., sídlo: Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava – Záhorská Bystrica, IČO 31444873 (ďalej len ,,odporca“)

rozhodla:

Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky konštatuje, že:

• odvysielaním príspevku pod označením “Vyhrážali sa školám” zverejnenom dňa 23.2.2026 v programovej službe “TV Markíza” a “TN live” a
• Zverejnením príspevku “Vyhrážali sa školám” v audiovizuálnej mediálnej službe “VOYO”, “Markíza” a “tvnoviny” dňa 23.2.2026

nedošlo

k porušeniu Etického kódexu novinára ani Opčného protokolu k Etickému kódexu.

Odôvodnenie:

I. Obsah sťažnosti a popis predmetu sťažnosti

TR SR bol z Rady pre mediálne služby (ďalej aj „RPMS“) postúpený dňa 27.2.2026 podnet smerujúci voči odporcovi, ktorý sa týkal tematicky navzájom súvisiacich príspevkov týkajúcich sa bombových hrozieb zverejnených v rámci programových služieb a AVMS odporcu (ďalej len „sťažnosť“) dňa 23.2.2026.

1. Obsah sťažnosti

V rámci uvedeného podania sťažovateľ namieta príspevok odvysielaný v programových službách odporcu pod názvom „Vyhrážali sa školám”, ktorý jedostupný aj v AVMS odporcu “VOYO”, “Markíza” a “tvnoviny”. V rámci uvedeného podania sťažovateľ uviedol najmä, že:

„Podnet smeruje proti spoločnosti MAC TV s. r. o. najmä v súvislosti s programovými službami JOJ 24 (AT/16) a JOJ (AT/10), ktoré odvysielali príspevok bez samostatného názvu zverejnený v článku Polícia preveruje údajné hrozby voči školám v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam dotknutých škôl z 23. 2. 2026 (video je vložené na konci uvedeného článku v trvaní 02:15 min., pozn.). Podnet sa zároveň týka AVMS noviny.sk (AP/19) a joj24.noviny.sk (AP/22), v ktorých katalógoch sa predmetný príspevok nachádza. A tiež proti spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. v súvislosti s programovými službami TV MARKÍZA (AT/17) a TN live (AT/182), ktoré odvysielali príspevok s názvom Vyhrážali sa školám, a zároveň AVMS VOYO (AP/3), Markíza (AP/4) atvnoviny (AP/5), v ktorých katalógoch sa príspevok nachádza. Príspevok je tiež z23. 2. 2026.

Účelom podnetu nie je nevyhnutne vyvodiť etickú a/alebo administratívnu zodpovednosť za odvysielanie, resp. zaradenie uvedených príspevkov, ale viesť (procesný) dialóg na koregulačnej platforme o akceptovateľných hraniciach informovania o obdobných udalostiach.

Oba príspevky informujú o okolnostiach bombových hrozieb voči bratislavským stredným školám, pričom buď tieto školy výslovne menujú, alebo obsahujú zábery, z ktorých je možné školy identifikovať. Oba príspevky zároveň obsahujú autentické, nerozmazané zobrazenie telegramového priestoru („telegramový kanál/skupina“) s názvom „Bratislava zbohom“. V prípade MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. je v zábere pôvodné vyobrazenie názvu v azbuke bez komentára, ktorý by identifikáciu uľahčoval (divák so znalosťou azbuky je však schopný názov vyčítať). V prípade MAC TV s. r. o. naproti tomu názov telegramového kanála/skupiny zaznie opakovane aj v komentári.

Pokiaľ ide o spôsob informovania zvolený MAC TV s. r. o. a MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., tento podnecuje k niekoľkým okruhom otázok o súlade s etickými štandardmi AONE a so zákonom č. 264/2022 Z. z.

Zobrazenie telegramového kanála/skupiny a jeho identifikácia (amplifikácia/platformovanie)

V zásade možno rozumieť tomu, že pre redakcie mali screenshoty telegramového kanála/skupiny s bombovou hrozbou dôkaznú hodnotu a sledovali legitímny cieľ transparentnosti: ukázať, že hrozba existovala, že bola reálna, a aký mala charakter (aby si verejnosť mohla urobiť obraz o vážnosti situácie a o tom, prečo sa zasahovalo). Platí tiež, že ESĽP chráni novinárske prejavy, ktoré prinášajú šokujúce, resp. „nepríjemné“ zistenia, pričom cieľom musí byť informovanie verejnosti a zachovanie proporcionality.

Naproti tomu však stoja obavy z amplifikácie a platformovania. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v kontexte médií a terorizmu (Odporúčanie 1706(2005), bod 8) vyzvalo novinárov, aby neprispievali k pocitu verejného strachu a nerobili páchateľom platformu pre publicitu. Nezmazaný screenshot s názvom kanála/skupiny je pritom prakticky „návodom na nájdenie zdroja“, aj keď bol medzičasom zrušený (môže existovať reupload, klon, cache, zdieľania a pod.).

Problematicky pôsobí aj to, že redakcie výslovne informujú o konkrétnom telegramovom kanáli/skupine, čím nepriamo odkazujú, že páchateľ alebo páchatelia si na šírenie hrozieb vybrali práve túto platformu. Redakcie pritom zjavne nezvážili riziko tzv. copycat efektu, ktorý na Slovensku nie je iluzórny; pri hodnotení príspevkov nemožno prehliadnuť, že počet bombových hrozieb voči školám a iným verejným ustanovizniam v poslednom období vykazuje rastúcu tendenciu.

Redakcie však nestáli pred dilemou „informovať naplno alebo neinformovať vôbec“. Existovali šetrnejšie spôsoby spracovania, ktoré by tieto otázky nevzbudzovali, resp. by ich vzbudzovali v nižšej miere, napríklad: (i) opis typu „skupina na šifrovanej komunikačnej platforme“ bez konkretizácie aplikácie Telegram, (ii) vynechanie názvu kanála/skupiny v komentári aj v obraze, (iii) rozmazanie identifikátorov, výrez obrazovky, (iv) prípadne parafráza hrozby zo skupiny.

Pokiaľ ide o referenčné ustanovenia, s ktorými môžu byť sporné príspevky v rozpore v časti týkajúcej sa telegramového kanála/skupiny, jeho konkretizácie a zverejnenia autentického obsahu, ide o § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 264/2022 Z. z. a čl. 10 ods. 2 písm. a) Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára.

Menovanie a zobrazenie konkrétnych škôl

Druhým sporným okruhom je menovanie a zobrazenie konkrétnych „ohrozených“ škôl. Tento okruh možno – vzhľadom na okolnosti prípadu – vnímať ako menej naliehavý, resp. taký, ktorý sa dostáva do menšieho nepätia s povinnosťami podľa zákona č. 264/2022 Z. z. a Etického kódexu novinára, resp. Opčného protokolu.

Aj tu možno rozumieť tomu, prečo sa redakcie rozhodli školy zobraziť: verejný záujem (rodičia a komunita majú legitímny záujem vedieť, ktoré školy boli dotknuté; o to viac, ak informácia už koluje oficiálne alebo polooficiálne), a dokreslenie reality zásahu (vizuálny dôkaz prítomnosti policajných hliadok môže situáciu dokonca upokojiť).

Aj tu však existujú podobne silné protiargumenty:

Bezpečnostné externality, resp. operačné riziká: televízne zábery uľahčujú identifikáciu a rozpoznanie potenciálnych cieľov na celonárodnej úrovni. Budovy nie sú „tajné“, avšak mediálne spracovanie zvyšuje dosah a znižuje „transakčné náklady“ pre copycat páchateľov.

Deti ako explicitne dotknutá skupina, čo zvyšuje nároky na citlivosť spracovania. Napríklad UNICEF odporúča: „Nezverejňujte príbeh ani obraz, ktorý by mohol ohroziť dieťa, jeho súrodencov alebo rovesníkov, a to ani v prípade, že ich identita je zmenená, utajená alebo sa nepoužije.“

V tomto konkrétnom bode si však možno predstaviť aj solídne argumenty dotknutých vysielateľov, resp. poskytovateľov v prospech zverejnenia škôl, a to práve s odkazom na ich vlastné hodnotenie operačného rizika (hoci je otázne, či redakcie takto vedome premýšľali, alebo ide o dôsledok časovej náhody). Z príspevkov totiž vyplýva, že samotná hrozba bola zachytená v nedeľu 22. 2. 2026, pričom príspevky boli odvysielané, resp. zaradené do katalógov 23. 2. 2026, a obsahujú aj informáciu, že Policajný zbor MV SR hodnotil tieto hrozby ako také, ktoré nebránili pokračovaniu výučby v dotknutých školách za prítomnosti hliadok PZ MV SR.

Zverejnenie takýchto záberov by bolo najsenzitívnejšie bezprostredne po doručení hrozieb, prípadne v čase vyhodnocovania (riziko chaosu, ohrozenie hliadok, panika rodičov pred školou, sekundárne incidenty). Niekoľko, nie málo, hodín po „incidente“ (incidentom myslím zachytenie hrozby) operačné riziko spravidla klesá, čo by teoreticky bolo možné v prípade sporných príspevkov považovať za relevantný zmierňujúci faktor.“

Vo vzťahu k jednotlivým zverejneným príspevkom odporcu je potrebné uviesť, že tieto boli zverejnené v týchto dňoch a s týmto obsahom:

1. Príspevok: „Vyhrážali sa školám“, zo dňa 23.2.2026, zverejnené na programovej službe MARKÍZA v relácii TV noviny.

Vyhrážali sa školám

P.Š., moderátor:

Slovenské školy sú opäť terčom útoku. Tentoraz sa im neznámi páchatelia vyhrážali na sociálnej sieti Telegram.

L.V., moderátorka:

V lámanej azbuke tam písali, že zaútočia na takmer 20 prominentných škôl po celom Slovensku. Polícia je vraj k odhaleniu páchateľov blízko.

B.T., redaktor:

Gymnázium na Grösslingovej, Vazovovej, Hroncovo gymnázium aj americké, nemecké, francúzske či ruské školy. Práve tieto názvy sa objavili v Telegramovej skupine z Boha Bratislava, kde si neznáme osoby písali v azbuke o tom, ako v pondelok ráno vtrhnú do škôl. Polícia nebrala hrozbu na ľahkú váhu. Hliadku poslala ku každej jednej škole, ktorá bola spomínaná na sociálnej sieti Telegram.

R.S., riaditeľ MŠ Mudroňova:

Skontrolovali sme budovu školy, zabezpečili sme ju z hľadiska bezpečnosti a v spolupráci s Policajným zborom hliadka zostáva počas celého dňa v škole.

B.T. redaktor:

Podľa portálu Noviny.sk sa v skupine malo spomínať 40 osôb, ktoré by mohli niečo podniknúť. Riaditeľom však žiadne takéto informácie od polície neprišli a tak sa vyhli panike medzi žiakmi.

D.K., riaditeľ gymnázia Bilíkova:

My sme vlastne nemuseli prijímať nejaké výnimočné opatrenia, keďže naša škola je zabezpečená a my si myslíme, že dostatočne. Takže len sledujeme situáciu.

Osoba:

Nám nič povedané nebolo, ale keď sú tu policajti, tak sa cítime bezpečne, nie?

Osoba:

To sú nejaké falošné hoaxy. Čiže mne to bolo celkom iné. Ja som dúfal, že pôjdem domov.

R.S., riaditeľ MŠ Mudroňova:

V priebehu dňa, ako sa tá informácia šírila médiami, prišli niektorí rodičia a zobrali si deti.

B.T., redaktor:

Prijaté opatrenia odzrkadľovali podľa polície úroveň hrozby.

J.M., prezidentka policajného zboru:

Vyhodnotené riziko ako nízke, ale i napriek tomu sme urobili všetko preto, aby bola bezpečnosť zabezpečená.

B.T., redaktor:

Prípad vyšetrujú ako šírenie poplašnej správy. Aj za to hrozí až 5 rokov vezenia.

J.M. prezidentka policajného zboru:

Môžem len povedať, že máme už nejaké stopy identifikované.

B.T., redaktor:

Oveľa konkrétnejší bol minister školstva. Podľa neho môžu byť za správami mladiství, ktorí sa chceli predviesť.

T.D. (Hlas-SD), minister školstva:

Robiť zo seba nejakého hráča alebo nejakého mača, že čo sa mi podarilo, čo som urobil, možno na pár sekúnd, na pár minút je to veľká vec, ale zbytočne si títo mladí ľudia, ak sa to preukáže, zbytočne si ničia život.

B.T., redaktor:

B.T., televízia Markíza.

2. Príspevok: „Vyhrážali sa školám“, zo dňa 23.2.2026, zverejnené na programovej službe TN LIVE.

“Vyhrážali sa školám

P.Š., moderátor:

Bratislavské školy opäť terčom útoku. Tentoraz sa im vyhrážali na sociálnej sieti Telegram. V Azbuke si písali, že v pondelok ráno zaútočia na desiatky prominentných zariadení v hlavnom meste. Prípad od rána sleduje náš kolega B.T..

B.T., redaktor:

Polícia od skorého rána dohliada približne na dve desiatky škôl v bratislavskom kraji. Po tom, čo sa na Telegrame objavila informácia v jednej zo skupín o hrozbe práve na spomínaných 20 školách v Bratislavskom kraji. Bola tam skupina, ktorá si písala o tom, že práve na tieto školy v bratislavskom kraji zaútočí. Bola tam aj fotografia so samopalmi. Polícia a krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave okamžite prijalo opatrenia a individuálne preveruje každú jednu dotknutú spomínanú školu.

R.S., riaditeľ ZŠ Mudroňova:

Skontrolovali sme budovu školy, zabezpečili sme z hľadiska bezpečnosti budovu a v spolupráci s Policajným zborom hliadka zostala počas celého dňa v škole.

D.K., riaditeľ gymnázia:

My sme vlastne nemuseli prijímať nejaké výnimočné opatrenia, keďže naša škola je zabezpečená myslím si, že dostatočne. Takže len sledujeme situáciu.”

3. Príspevok: „Vyhrážali sa školám“, zo dňa 23.2.2026, zverejnené na programovej službe MARKÍZA v relácii Prvé TN.

Ide o identický príspevok ako príspevok uvedený v bode 2.

4. Príspevok: „Policajti v pohotovosti. Preverejú údajné hrozby voči školám na západnom a východnom Slovensku“, z 23.2.2026, dostupné na tvnoviny.sk., AVMS.

“Polícia vykonáva individuálne ku každej jednej škole potrebné kroky v nevyhnutnom rozsahu.

Policajti v rámci Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave sa zaoberajú informáciou na sociálnych sieťach, ktorá sa týka údajných hrozieb voči školám na území Bratislavy.

„Informácia svojim obsahom vzbudila podozrenie k potrebnému prevereniu a prijatiu adekvátnych opatrení. Policajti okamžite prijali potrebné bezpečnostné opatrenia, ktorých cieľom je ochrana života zdravia a majetku. Uvedené opatrenia budú realizované v úzkej spolupráci s dotknutými školami,“ píše KR PZ v Bratislave.

​Polícia vykonáva individuálne ku každej jednej škole potrebné kroky v nevyhnutnom rozsahu.

Minister vnútra SR M.Š.E. (Hlas-SD) v súvislosti s hrozbami deklaroval, že páchatelia budú niesť plnú zodpovednosť. „Vyhrážky voči školám sú neprijateľným útokom na deti a ich rodiny. Bezpečnostné zložky robia maximum pre ochranu detí. Páchatelia budú niesť plnú zodpovednosť,“ napísal minister na sociálnej sieti.

Podozrenie aj v Snine

O podobnej situácii informovalo aj KR PZ v Prešove.

„Polícia zaznamenala na sociálnych sieťach informáciu, ktorá svojím obsahom vzbudila podozrenie k potrebnému prevereniu na jednej zo stredných škôl v Snine. Policajti KR PZ v Prešove okamžite prijali adekvátne opatrenia smerujúce k ochrane života a zdravia osôb,“ informovalo KR PZ.

Hoci sa hrozba nepotvrdila, situáciu naďalej preverujú.

„Úzko spolupracujeme s dotknutou inštitúciou. Pred školou sa nachádzajú policajti, ktorí na mieste zostávajú a naďalej monitorujú situáciu,“ dodali.

5. Príspevok: „Útoky na slovenské školy: Nejde len o Bratislavu, v teréne sú desiatky policajných hliadok“, z 23.2.2026, dostupné na tvnoviny.sk., AVMS.

“Školy opäť terčom útoku.

Tentoraz sa im vyhrážali na sociálnej sieti Telegram. V azbuke sa chystali zaútočiť na desiatky prominentných zariadení v hlavnom meste.

Polícia od skorého rána dohliada približne na dve desiatky škôl v Bratislavskom kraji.

Po tom, čo sa na Telegrame objavila informácia v jednej zo skupín o hrozbe. Bola tam skupina, ktorá si písala o tom, že práve na tieto školy zaútočí a bola tam aj fotografia so samopalmi.

Prehovorili riaditelia

Polícia a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave okamžite prijalo opatrenia a individuálne preveruje každú jednu dotknutú spomínanú školu.

​„Skontrolovali sme budovu školy, zabezpečili sme z hľadiska bezpečnosti budovu a v spolupráci s Policajným zborom hliadka zostala počas celého dňa v škole,“ uviedol riaditeľ ZŠ Mudroňova R.S..

„My sme vlastne nemuseli prijímať nijaké výnimočné opatrenia, keďže naša škola je zabezpečená a myslím si, že dostatočne. Takže len sledujeme situáciu,“ skonštatoval riaditeľ Gymnázia Bilíková D.K..

19 škôl

Minister vnútra M.Š.E. na tlačovej konferencii ubezpečil, že situáciu majú pod kontrolou. Výhražné správy zaznamenali v priebehu nedeľnej noci. Dotknutých malo byť 19 škôl, väčšina z nich sa nachádza v Bratislave, jedna v Šamoríne a jedna vo Snine. 

Do terénu nasadili 65 policajných hliadok, ktoré školy strážia. „Vyšetrovanie prebieha, vedie ho Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave. Preverujeme spáchanie trestného činu šírenia poplašnej správy, za ktoré hrozí trest odňatia slobody na 5 rokov,“ doplnil minister. 

„Každá jedna hrozba sa preveruje individuálne, každá informácia sa analyzuje a každá stopa sa vyhodnocuje bez podcenenia rizika,“ doplnil.

Majú stopy

​Ako podotkla prezidentka Policajného zboru J.M., aj odbor počítačovej kriminality intenzívne pracuje na odhalení páchateľov. „Máme už nejaké stopy identifikované,“ uviedla.

Minister školstva T.D. (Hlas-SD) apeloval na rodičov, aby sa v súvislosti s informáciami spoliehali na oficiálne stanoviská. „Ja som presvedčený, že policajný zbor vo veľmi krátkom čase vypátra tých, ktorí takéto informácie spustili, takéto vyhrážky,“ uviedol D.

Zároveň deklaroval, že školy sú pre deti bezpečným priestorom. V tejto súvislosti spomenul viaceré realizované opatrenia.

Š.E. zdôraznil, že vyhrážky voči školám nie sú internetový žart. „Nejde o žiadne nevinné správy na sociálnych sieťach, ale ide o zásah do pocitu bezpečia rodičov, ako aj detí a zamestnancov škôl,“ upozornil s tým, že si uvedomuje aj kontext v súvislosti s návratom žiakov do škôl po jarných prázdninách.

Je podľa neho zrejmé, že vyhrážky môžu byť aj cielené na vyvolanie chaosu, neistoty či obáv medzi rodičmi aj školami. Minister zároveň ocenil reakciu škôl, ktoré podľa neho umožnili rodičom, aby sa sami rozhodli, či deti do školy pošlú, alebo nie.”

II. Pôsobnosť TR SR

Rada pre mediálne služby zapísala AONE do zoznamu samoregulačných orgánov a Protokol do Zoznamu samoregulačných orgánov (a kódexov) dňa 7. marca 2025. Tento akt delegovania vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania profesijnej samospráve.

V zmysle tohto mechanizmu koregulácie RPMS postupuje vymedzený okruh sťažností na porušenie ustanovení zákona o mediálnych službách na vybavenie AONE, ktorej výkonným orgánom samoregulácie je TR SR (čl. V ods. 1 Stanov AONE).

V nadväznosti na § 127 ods. 2 zákona o mediálnych službách je TR SR príslušná na konanie podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu. Samoregulačný organ je podľa s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.

Pokiaľ ide o posúdenie súladu novinárskych prejavov s Etickým kódexom novinára (ďalej len „Kódex“), je TR SR príslušná na konanie v súlade s čl. V ods. 1 Stanov AONE a podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR.

Odporca (vysielateľ programovej služby,,TV Markíza“ a “TN live”, a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby “VOYO”, “Markíza” a “tvnoviny”,) sa explicitne zaviazal dodržiavať etické pravidlá (normy) vyjadrené v tak v Kódexe, ako aj Protokole.

Obsah sťažnosti príslušný senát TR SR a následne aj TR SR posudzovali v kontexte ustanovení týchto dokumentov, keďže odporca je ich signatárom a pristúpil k nim bez výhrad.

V zmysle § 4 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 príslušný senát TR SR sťažnosť predbežne prerokoval a rozhodol o jej prerokovaní pred TR SR.

Odporca bol o prijatí sťažnosti informovaný a následne mu bolo podanie zaslané so žiadosťou o vyjadrenie.

III. Vyjadrenie odporcu

K predmetnému podnetu odporca, v zastúpení advokátskej kancelárie, doručil TR SR písomné vyjadrenie zo dňa 26.3.2026. Vo svojom vyjadrení odporca poukázal na ustanovenie §§25 a 61 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediálnych službách“), článok 2 ods. 2 Etického kódexu, článok 6, článok 8 ods.12, článok 10 Opčného protokolu. V texte vyjadrenia okrem iného uviedol:

„Príspevok zo dňa 23.2.2026 pokrýval reportáž ohľadom nebezpečných vyhrážok školám na území Bratislavy. Jednalo sa o osoby, ktoré si na sociálnej sieti Telegram písali, že dňa 23.2.2026 zaútočia na desiatky škôl v hlavnom meste. V príspevku je vymenovaných a zobrazených niekoľko z uvedených takmer 20 škôl (ďalej len „Príspevok v programe“).

Predmetom Sťažnosti je údajne nesprávne informovanie o okolnostiach bombových hrozieb voči bratislavským školám, pričom sťažovateľ považuje za problematických niekoľko aspektov. Za prvý problém sťažovateľ považuje to, že v Príspevku v programe bol zobrazený telegramový kanál/skupina, pričom bola možná jeho identifikácia. Sťažovateľ v tejto časti Sťažnosti tvrdí, že Vysielateľ zverejnením kanála upozorňuje verejnosť na to, prostredníctvom ktorej platformy sa páchatelia dorozumievajú, príp. že nezohľadnila copycat efekt. Zároveň tvrdí, že Vysielateľ mohol využiť šetrnejšie spôsoby spracovania, ako aj to, že týmto konaním mohol byť porušený § 61 ods. 1 písm. b) zákona o mediálnych službách a článok 10 ods. 2 Opčného protokolu.

S vyššie uvedeným sa Vysielateľ v celom rozsahu nestotožňuje. Sťažovateľ sa v Sťažnosti snaží navodiť dojem, že Vysielateľ mohol šíriť či sprístupňovať obsah s úmyslom verejne podnecovať na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo verejne schvaľovať niektorý z trestných činov terorizmu. Vysielateľ sa voči takémuto tvrdeniu ohradzuje. U vysielateľa za jeho dlhotrvajúcu prax vysielania nemožno pozorovať ani jediný prípad, v ktorom by (i) schvaľoval niektorý z trestných činov terorizmu a/alebo (ii) podnecoval na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu. Vysielateľ o téme zachytenej v Príspevku v programe informoval v rámci jeho redakčnej nezávislosti a redakčnej línie práve tak ako ju pri vymedzení pojmu spravodajstva chápe v článku 3 ods. 1 2. Opčný protokol.V danom prípade sa nejednalo o žiadnu formu platformovania alebo propagácie obsahu, jednalo sa o štandardný postup dokumentovania zdroja informácie. Predmetné zobrazenie zároveň nebolo sprevádzané žiadnym hodnotovým zvýraznením, expresívnym komentárom ani takým redakčným spracovaním, ktoré by bolo možné interpretovať ako formu popularizácie, propagácie alebo nepriameho povzbudzovania k oboznámeniu sa s daným obsahom. Išlo o vecné a funkčne neutrálne zachytenie relevantného prvku informácie, bez akéhokoľvek glorifikačného alebo atraktívneho rámcovania. Aj z tohto dôvodu nemožno dospieť k záveru, že by samotná forma zobrazenia bola spôsobilá vyvolať neželaný popularizačný efekt, alebo že by prekročila medze primeraného spravodajského spracovania zo strany Vysielateľa.

Vysielateľ si plne uvedomuje citlivosť tém súvisiacich s násilím a inými formami spoločensky nebezpečného konania, ako aj zvýšenú mieru zodpovednosti, ktorá je s mediálnym spracovaním nevyhnutne spojená. Práve z tohto dôvodu bol v Príspevku v programe zvolený zdržanlivý a vecný postup redakcie Vysielateľa, ktorého cieľom nebolo vyvolať emocionálnu odozvu, zvýšiť atraktivitu obsahu prostredníctvom senzácie alebo posilniť dramatický účinok zobrazovaných informácií, ale poskytnúť verejnosti pravdivé a primerané informácie o udalosti spoločenského významu.

Príspevok v programe neobsahoval dramatizujúce prvky ani iné prostriedky typické pre spracovanie so „šokujúcim“ efektom. Jeho obsahová aj formálna rovina boli vedené snahou zachovať informačný charakter Príspevku v programe. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že Príspevok v programe neposkytoval návod, inštruktáž ani detailný opis konania, ktorý by mohol byť spôsobilý slúžiť ako prostriedok na napodobnenie, reprodukciu alebo ďalšie šírenie obdobného konania.

Príspevok v programe bol zasadený do kontextu faktického informovania o vzniknutej situácii a o reakcii príslušných štátnych orgánov -toto konštatuje aj sám sťažovateľ, keď správne poukazuje na tú skutočnosť, že dané informácie boli verejnosti poskytnuté až po zhodnotení operačného rizika, a informácií od Policajného zboru Slovenskej republiky. Nešlo teda o izolované alebo samoúčelné spracovanie problematického obsahu, ale o spravodajský výstup, ktorého účelom bolo zachytiť relevantné okolnosti prípadu, vrátane inštitucionálnej reakcie verejnej moci. Práve tento kontext je rozhodujúci pri posudzovaní Príspevku v programe, keďže potvrdzuje, že zverejnený obsah plnil informačnú a nie propagačnú, dramatizačnú či popularizačnú funkciu. Vysielateľ má za to, že Príspevok v programe bol spracovaný v súlade s požiadavkou profesionality, zodpovednosti voči spoločnosti, a jeho redakčnej nezávislosti.

Vysielateľ za právne významné považuje aj to, že samotná sociálna sieť Telegram bola v rozhodnom čase už všeobecne známa ako komunikačný nástroj využívaný pri šírení vyhrážok, násilného či inak spoločensky škodlivého obsahu, pričom táto skutočnosť bola reflektovaná aj vo verejne dostupných a oficiálnych informačných zdrojoch. Uvedenie tejto platformy preto nemožno považovať za nadbytočný detail ani za osobitne rizikový prvok spracovania. Naopak, išlo o relevantnú súčasť skutkového a kontextového opisu veci, ktorá prispievala k presnosti a úplnosti informovania o okolnostiach prípadu.

Zamlčanie alebo odstránenie tejto informácie by v konečnom dôsledku neviedlo k zodpovednejšiemu alebo primeranejšiemu informovaniu, ale skôr k oslabeniu výpovednej hodnoty informačného obsahu. V situácii, keď je určitá platforma sama osebe súčasťou skutkového deja a zároveň je už verejne identifikovaná ako priestor, prostredníctvom ktorého dochádza k šíreniu obdobného typu obsahu, nemožno jej označenie automaticky vyhodnocovať ako neopodstatnené zvyšovanie rizika. Vysielateľ zastáva názor, že informovanie verejnosti práve prostredníctvom autentického zobrazenia zdroja prispieva k dôveryhodnosti celkovej informácie.

Tvrdenia Sťažovateľa, že screenshot s názvom kanála je praktickým návodom na nájdenie zdroja, nie je žiadnym spôsobom podložené. Túto argumentáciu Vysielateľ považuje za neprimerane extenzívnu a právne neudržateľnú. Takýto výklad podľa názoru Vysielateľa prekračuje rámec primeraného posúdenia predmetného obsahu a nezohľadňuje reálne fungovanie súčasného informačného prostredia, osobitne dynamiku digitálneho šírenia informácií.

Ak by sa za neprípustné malo považovať už samotné autentické zachytenie alebo zobrazenie zdroja informácie len z dôvodu, že teoreticky môže uľahčiť jeho dohľadanie, išlo by o výklad, ktorý by v praxi viedol k neprimeranému obmedzeniu slobody prejavu Vysielateľa a práva verejnosti na informácie. Takto nastavené kritérium by totiž viedlo k tomu, že médiá by boli nútené rezignovať na podstatnú časť kontextu, v ktorom sa informácia objavila, a informovať verejnosť len v redukovanej, abstrahovanej alebo čiastočne deformovanej podobe. Takýto prístup by bol v rozpore so zaužívaným významom médií ako subjektov zabezpečujúcich sprostredkovanie informácií o veciach verejného záujmu, a to spôsobom vecným, presným a overiteľným.

Súčasne Vysielateľ odmieta interpretáciu, podľa ktorej by nerešpektoval princíp proporcionality. Naopak, Vysielateľ pri svojom postupe zohľadnil potrebu rovnováhy medzi chránenými právami a záujmami, ktoré v danej veci vstupujú do kolízie. Zvolený spôsob spracovania obsahu sledoval legitímny cieľ zachovať autenticitu, presnosť a dôveryhodnosť sprostredkovanej informácie. Práve autentické zobrazenie zdroja v konkrétnych okolnostiach prípadu posilňuje vierohodnosť mediálneho výstupu, keďže umožňuje lepšie pochopiť pôvod informácie, jej kontext a spôsob, akým bola zo strany vysielateľa uchopená. Tým sa zároveň znižuje riziko špekulatívnych interpretácií, pochybností o pravdivosti obsahu, ako aj riziko vzniku dezinformácii, ktoré sa typicky objavujú v situáciách, keď je informácia prezentovaná bez dostatočného skutkového a zdrojového ukotvenia.

Z formy spracovania Príspevku v programe a jeho obsahu nemožno konštatovať, že by Vysielateľ akýmkoľvek spôsobom podnecoval či schvaľoval konanie, ktoré zodpovedá jednému z trestných činov terorizmu. Vysielateľ v rámci svojej redakčnej autonómie objektívne a neutrálne informoval o hrozbe na školách nachádzajúcich sa v Bratislave.

Sťažovateľ v Sťažnosti porovnáva Vysielateľov prístup k spracovaniu témy s prístupom iných vysielateľov – menovite STVR. Vysielateľ sa nebude vyjadrovať k spracovaniu predmetnej témy iným vysielateľom, pričom len dodáva, že je úplne bežné, že je jedná a ta istá udalosť zo strany rôznych Vysielateľov spracovávaná rôznymi spôsobmi. Túto odlišnosť spracovania nemožno paušálne vykladať

ako zlyhanie niektorého z Vysielateľov. Vysielatelia môžu za predpokladu dodržania zákona o mediálnych službách, príp. iných právnych predpisov a profesijných štandardov, ku ktorým sa zaviazali, zvoliť iný spôsob spracovania tej istej udalosti, teda upozorniť napr. na iné skutkové okolnosti, zvoliť iný rozsah textového spracovania bez toho, aby došlo k porušeniu relevantných právnych predpisov či etických pravidiel. Samotná existencia alternatívneho redakčného riešenia u toho-ktorého Vysielateľa preto neimplikuje, že zvolený postup redakcie bol nesprávny, neprimeraný alebo protiprávny.

Ďalej v Sťažnosti sťažovateľ namieta postup Vysielateľa, ktorý v Príspevku v programe menoval a zobrazil niektoré z konkrétnych ohrozených škôl. Zobrazenie konkrétnych škôl v predmetnej reportáži vnímame ako legitímne a vecne odôvodnené zachytenie reality opisovanej udalosti. Nešlo o samoúčelné zvýraznenie konkrétnych objektov ani o redakčný postup smerujúci k ich osobitnej exponovanosti, ale o súčasť pravdivého a úplného sprostredkovania informácie o udalosti, ktorá sa týkala konkrétnych verejne známych inštitúcií. V rámci spravodajského informovania nemožno od médií spravodlivo požadovať, aby abstrahovali od základných skutkových okolností prípadu, ak práve tieto okolnosti tvoria jeho podstatu a sú rozhodujúce pre pochopenie rozsahu a významu udalosti.

Vysielateľ dáva do pozornosti tú skutočnosť, že informácia o dotknutých školách bola v čase vysielania už predmetom verejného diskurzu a zvýšeného záujmu zo strany rodičov, študentov, pedagogických pracovníkov, ako aj samotnej verejnosti. Tento záver vychádza ja zo samotných záberov Príspevku v programe. Ak boli na jednotlivých školách prítomný príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky, nemožno nijakým výkladom vyvrátiť tu uvedený fakt, že daná situácia už bola jednotlivými osobami, príp. aj širšou verejnosťou rozoberaná.

Rovnako je potrebné zdôrazniť, že použité zábery neobsahovali žiadne citlivé či nevhodné špecifické detaily, ktoré by mohli nad rámec bežnej dostupnosti informácií zvýšiť bezpečnostné riziko uvedených škôl. V Príspevku v programe nešlo o zobrazenie bezpečnostných režimov, prístupových bodov, vnútorného usporiadania priestorov ani iných prvkov, ktoré by mohli mať osobitný význam z hľadiska potenciálneho ohrozenia či narušenia bezpečnosti jednotlivých osôb. Príspevok v programe sa zameriaval na všeobecné a krátke vizuálne zachytenie budov škôl v rozsahu zodpovedajúcom ich bežnej verejnej poznateľnosti, príp. na čiastočné zachytenie ich vnútorných priestorov pri záberoch na príslušníkov Policajného Zboru Slovenskej republiky či jednotlivých riaditeľov škôl. Na základe uvedeného nemožno hovoriť o tom, že by mediálne spracovanie prinieslo akýkoľvek nové bezpečnostné riziko.

Vysielateľ v Príspevku v programe reflektoval oficiálne stanovisko Policajného Zboru Slovenskej republiky, ktoré jasne informovalo o tom, že nebolo potrebné pristúpiť k prerušeniu výučby či evakuácií jednotlivých škôl. Vysielateľ sa domnieva, že uvedenie aj tejto celistvej informácie bolo zjavné spôsobilé prispieť k vecnému upokojeniu situácie, a to ako zo strany samotných učiteľov, detí a rodičov, tak zo strany verejnosti. Aj z tohto hľadiska je zrejmé, že cieľom reportáže bolo verejnosť informovať zodpovedne a v primeranom kontexte.

Vysielateľ preto odmieta tvrdenie sťažovateľa, že by samotné zobrazenie dotknutých škôl predstavovalo operačné riziko resp. identifikáciu a rozpoznanie potencionálnych cieľov na celonárodnej úrovni. Pri väčšine dotknutých škôl možno hovoriť o tých najznámejších školách v Bratislave, príp. Slovenskej republike. Na základe uvedeného možno konštatovať, že tieto školy sú verejne známe inštitúcie, ktorých existencia, funkcia a poloha sú všeobecne dostupné a nie sú nijako utajované. Ich zachytenie v rámci Príspevku v programe nemožno bez ďalšieho považovať za také konanie, ktoré by nejakým spôsobom zvyšovalo mieru ich ohrozenia. Výklad, ktorý zastáva sťažovateľ v uvedenej Sťažnosti by v konečnom dôsledku bol pre Vysielateľov neodôvodnene zväzujúci. Informácia o konkrétnych školách ako aj ich zobrazenie, bola verejné známa a spôsob spracovania ich zobrazenia v Príspevku v programe neobsahoval žiadne prvok, ktorý by bol spôsobilý zmeniť prípadnú bezpečnosť dotknutých škôl na území Bratislavy.

Z uvedených dôvodov sa domnievame, že výklad obsiahnutý v Sťažnosti neprihliada v dostatočnej miere na špecifiká súčasného mediálneho prostredia ani na požiadavku ústavne konformného vyvažovania kolidujúcich práv a záujmov. V dôsledku toho dospieva k záveru, ktorý je neprimerane reštriktívny vo vzťahu k redakčnej slobode a nereflektuje legitímnu potrebu médií informovať verejnosť spôsobom, ktorý zachováva nielen obsahovú, ale aj kontextovú integritu sprostredkovanej informácie“.

IV. Aspekty a východiská rozhodovania

Senát TR SR po predbežnom prerokovaní podania dospel k záveru, že potenciálne mohlo dôjsť k porušeniu Protokolu a v súlade s § 4 ods. 6 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 rozhodol o  postúpení sťažnosti na posúdenie TR SR.

TR SR po predbežnom zvážení dospela k záveru, že je účelné a hospodárne posudzovať jednotlivé príspevky v jednom konaní, aj vzhľadom na vzájomnú súvislosť, časovú následnosť a skutočnosť, že ide o tematický celok, obsah ktorého sa týkal rovnakej udalosti a v prípade všetkých príspevkov prišlo k zverejneniu v ten istý deň (23.2.2026).

Zároveň, po vzhliadnutí všetkých dôkazov vrátane vyjadrenia odporcu a predbežnom posúdení, TR SR dospela k záveru, že v súvislosti s Kódexom a Protokolom bude sťažnosť posudzovať s osobitným zameraním na tieto etické pravidlá:

Článok III ods. 1 a 2 Kódexu, podľa ktorých: „1. Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov.

2. Novinár je povinný vždy uvádzať zdroj svojich informácií, ak nie sú tieto informácie všeobecne známe, alebo sa nepovažujú za všeobecne známe v odvetví, ktorému sa novinár venuje. Zdroj neuvádza v prípade použitia utajeného alebo dôverného zdroja. Takýto zdroj môže použiť v súlade s ustanoveniami tohto Etického kódexu o využití mimoriadnych zdrojov”.

Článok 10Protokolu, podľa ktorého:“1. Strana Protokolu neuverejňuje ani nešíri prostredníctvom alebo v rámci mediálneho produktu alebo obsahovej služby informácie s úmyslom verejne:

a) podnecovať na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo

b) schvaľovať niektorý z trestných činov terorizmu.

2. Strana Protokolu tiež neuverejňuje ani nešíri taký obsah, ktorý

a) podnecuje ku konaniu, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov terorizmu, alebo

b) schvaľuje konanie, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov terorizmu”.

V. Názor TR SR

Pojem „copycat efekt“ (napodobňovací efekt) označuje sociálno-psychologický jav, pri ktorom jednotlivci napodobňujú správanie, ktoré bolo predtým medializované, najmä ak ide o násilné, deviantné alebo spoločensky významné konanie. Tento efekt býva spájaný najmä s mediálnym pokrytím trestnej činnosti, samovrážd alebo teroristických útokov. Teoreticky je copycat efekt zakotvený v rámci sociálneho učenia (social learning theory), podľa ktorého jednotlivci preberajú vzorce správania prostredníctvom pozorovania a imitácie. Moderné výskumy zároveň poukazujú na význam digitálnych médií, ktoré zvyšujú rýchlosť, dosah a intenzitu šírenia potenciálne škodlivého obsahu. Empirické štúdie potvrdzujú, že mediálne pokrytie môže viesť k nárastu podobných činov, najmä ak je správanie prezentované senzacionalisticky, detailne alebo bez adekvátneho kontextu. Na druhej strane však odborná literatúra zdôrazňuje, že médiá nie sú jedinou príčinou takéhoto správania, ale pôsobia ako jeden z viacerých rizikových faktorov.

Copycat efekt teda priamo súvisí s digitálnymi technológiami, ktoré v súčasnej dobe definujú náš každodenný život a nastavili pravidlá digitálnej spoločnosti. Technológie sa stali v súčasnej dobe integrálnou súčasťou našich sociálnych väzieb, sociálnych sietí, sociálnych inštitúcií, takých ako sú rodina, pracovisko, vzdelávací systém, ale aj rôzne iné. Digitálna technológia zasahuje do každodenného života všetkých ľudí.

Digitálna éra spôsobila, že informácie sú dostupné v širšom rozsahu a okamžite, vrátane šírenia informácií o trestnej činnosti, a umožňuje vyvolávanie copycat efektu pri páchaní trestných činov a ich napodobňovaní. Virálny obsah internetu, vytvorené fikcie a narratívy, ale aj mainstreamové média môžu teoreticky inšpirovať ku kriminálnej aktivite osoby v merítku, ktoré doteraz nebolo možné. Média vo všeobecnosti teda znižujú prekážky pre tých, ktorí chcú nejakým spôsobom napodobňovať spáchanie trestného činu.

Zo záverov viacerých štúdií týkajúcich sa copycat efektu vyplýva, že:

• intenzívne mediálne pokrytie môže zvýšiť salienciu a „self-efficacy“ páchateľov (Media, Violence and Mimicry: Critical Analysis of the Copycat Effect,2025, Katie Kelley, Andreas Miles-Novelo),
• copycat efekt sa často spája s masovými streľbami a mediálnou slávou páchateľov,
• média môžu ovplyvniť techniku alebo modus operandi pri páchaní trestného činu, nie však samotnú motiváciu spáchať zločin (Estimating the Magnitude and Mechanism of Copycat Crime, 1990, Raymond Surette)
• niektorí autori štúdií tvrdia, že mediálna pozornosť pomáha vysvetliť prečo určité typy násilia pretrvávajú.

Copycat efekt bol predmetom viacerých súdnych rozhodnutí. Najčastejšie a najdlhšie sa tento fenomén objavuje v podmienkach súdov Spojených štátov amerických, kde bolo vydané značné množstvo rozsudkov týkajúcich sa copycat efektu. Ako príklad môžeme uvieť rozsudky Byers proti Edmondson, kde súd vyhodnotil, že film je chránený slobodou prejavu a v danom prípade neexistoval žiadny dôkaz o tom, že tvorcovia zamýšľali podnecovať kohokoľvek na trestnú činnosť a rozhodnutie spáchať trestný čin bolo autonómnym rozhodnutím konkrétneho páchateľa. V ďalšom rozsudku vo veci Davidson proti Time Warner (obdobne aj vo veci McCollum proti CBS Records) súd žalobu podanú z dôvodu copycat efektu zamietol keď uviedol, že texty piesní sú chránené slobodou prejavu a neexistuje žiadna priama príčina súvislosti medzi piesňou a vraždou a teda vždy závisí rozhodnutie spáchať konkrétny čin na autonómnom rozhodnutí páchateľa. Vo väčšine prípadov súdy rozhodli, že médiá sú chránené z dôvodu slobody prejavu, neexistuje priama príčinná súvislosti medzi mediálnym obsahom a bezprostrednou príčinou trestného činu ale absentuje aj priame podnecovanie k spáchaniu trestného činu, čo sú rozhodujúce faktore pre posúdenie copycat efektu spôsobeného/vyvolaného vydavateľom, vysielateľom alebo distribútorom (filmov alebo zvukových nahrávok).

V obdobných veciach rozhodoval aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo viacerých rozsudkoch posudzoval aj okolnosti práva na informácie alebo copycat efektu v súvislosti so spáchaným násilím, aj keď ESĽP vo svojoch rozhodnutia nepoužíva pojem “copycat efekt” ale reflektuje tento fenomén nepriamo, najmä prostredníctvom úvah o:

• sekundárnych dopadoch slobody prejavu,
• šírení nenávistného alebo násilného obsahu,
• prevencii kriminality a ochrane práv iných osôb.

V rozsudku vo veci Zana proti Turecku (sťažnosť 18954/91) Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s uverejnením obsahom v kontexte podpory organizácie PKK uviedol, že sloboda prejavu sa môže obmedziť a to len v prípade, ak takýto prejav legitimizuje alebo podporuje násilné trestné činy. Z uvedeného teda vyplýva, že vždy je potrebné posudzovať obsah zverejnej informácie a okolností zverejnenia, teda či dochádza k podniecovaniu alebo glorifikovaniu násilných trestných činov alebo len o slobodu prejavu a právo na informácie pri poskytovaní informácií o udalostiach spoločenského významu.

Vo väčšine prípadov teda súdy využívali rovnaký prístup a logiku pri posudzovaní copycat efektu, za použitia nasledovných kritérií:

1. Sloboda prejavu a právo na informácie,
2. Neexistencia priamej príčinnej súvislosti– mediálny obsah nie je /nesmie byť bezprostrednou príčinou trestného činu.
3. Existencia alebo neexistencia úmyslu podnecovať-zodpovednosť by vznikla len, ak by obsah explicitne incioval násilie.
4. Autonómia páchateľa -rozhodnutie spáchať čin robí samotný páchateľ.

Vo všeobecnosti treba teda uviesť, že na základe rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj národných súdov, médiá nenesú zodpovednosť za copycat efekt násilie v prípade, ak zverejnený obsah :

• neobsahuje priame podniecovanie k násiliu, nejde o glorifikáciu násilného činu a médiá plnia svoju informačnú funkciu vo vzťahu k verejnosti,
• Zodpovednosť môže vzniknúť len v prípade, ak prejav legitimizuje alebo oslavuje násilie alebo ide o propagandu násilných alebo teroristických činov,
• v každom konkrétnom prípade je potrebné vždy posudzovať konkrétne okolnosti a zvažovať, čo bolo cieľom vydavateľa alebo vysielateľa, a či bol v danom prípade sledovaný verejný záujem a akým spôsobom bola informácia verejnosti poskytnutá.

Je nespochybniteľné, že verejnosť má právo na informácie a tie sú poskytované práve médiami, či už vysielateľmi, vydavateľmi, prevádzkovateľmi spravodajských webových portálov alebo poskytovateľov AVMS. Rozhodnutie preto musí byť v každom prípade individuálne a nemôže sa používať paušálne voči všetkým vysielateľom alebo vydavateľom. V každom prípade sa predpokladá spoločenské povedomie o vzniknutej situácii/okolnostiach a potreba poskytnutia relevantných a v mnohých prípadoch nevyhnutne potrebných informácií pre verejnosť, jej zdravie a bezpečnosť a preto cestou nie je obmedzovanie spravodajstva alebo autocenzúra, ale prinášanie takých korektných informácií, ktoré budú vyčerpavajúce, vyzdrojované a nebudú vyvolávať násilie alebo nebudú podnecovať k vyvolávaniu násilia.

V prípade informácií a príspevkov zverejnených odporcom sa tieto týkali škôl, ktoré sú súčasťou verejnej siete škôl v SR. V prípade, ak by informácia zverejnená odporcom alebo podobná informácia nebola uvedená vo vysielaní alebo v audio-vizuálnej mediálnej službe, mohlo by to predstavovať ujmu na právach verejnosti dostávať včasné, overené a pravdivé informácie týkajúcich sa zásadných skutočností spoločenského života. Nemožno preto tvrdiť, že každá zverejnená informácia automaticky vyvoláva copycat efekt, napriek tomu, že jej obsahom je informovanie o trestnej činnosti alebo spáchanom trestnom čine. Rozhodujúce je celkové vyznenie príspevku/informácie ako aj to, či sledovalo spravodajskú funkciu alebo podnecovalo ku konaniu, ktoré naplňa znaky trestného činu. V kontexte všetkých okolností je preto potrebné vždy posudzovať úmysel podnecovať na spáchanie trestného činu alebo úmysel vyvolať násilné správanie. Rovnako vždy prihliadať na dôležitý fakt, ktorým je autonómia páchatelia pri rozhodnutí spáchať nejaký trestný čin.

Aplikujúc vyššie uvedené teoretické požiadavky a prihliadajúc na kritéria aplikované súdnymi autoritami pri posudzovaní copycat efektu pri informovaní verejnosti, slobody prejavu a práva na informácie, dospela TR SR k nasledovným záverom týkajúcim sa napadnutých príspevkov.

V súvislosti so zobrazením Telegramového kanála/ skupiny v príspevku je TR SR toho názoru, že obsah zverejneného príspevku mal informačný charakter. Cieľom redaktora bolo preukázanie zdroja informácií, ktorý mal slúžiť ako dôkaz, hodnovernosti a správnosti informácií, ktoré boli zverejnené v príspevku. Samotné zobrazenie telegramového kanála v príspevku nenabádalo a nepodnecovalo ku konaniu, ktoré by napĺňalo znaky trestného činu. Z takto uverejneného zobrazenia obsahu Telegramového kanálu/skupiny nemožno vyvodiť záver, že malo kohokoľvek motivovať alebo naviesť na spáchanie trestného činu.

Z kontextu celého zvukovou obrazového záznamu nevyplýva, že by sa odporca alebo redaktor, nabádal kohokoľvek ku konaniu, ktoré je trestným činom alebo ktoré by bolo násilným konaním. V súčasnej dobe informačných technológií je možnosť vyhľadania a zabezpečenia si podobných informácií, teda vrátanie konkrétneho Telegramového kanála, takmer neobmedzená a dostupná na počkanie. Aj samotný sťažovateľ v sťažnosti pripúšťa možnosť získať obsah tohto Telegramového kanála prostredníctvom reuploadu, získania obsahu z cach alebo zdieľania. V čase zverejnenia bola predmetná informácia aktuálna, závažná a naliehavá a bola určená širokej verejnosti, ktorá mala právo takúto informáciu získať. Tlačová rada z obsahu zvukového obrazového záznamu nevyvodila, že by bolo cieľom redaktora alebo odporcu vyvolávanie strachu ani vytváranie platformy pre publicitu páchateľom trestného činu, ktorý bol obsahom daného príspevku. Informovanie o konkrétnom Telegramovom kanáli nemá znaky copycat efektu – nabádania/podnecovania k spáchaniu trestného činu.

Pokiaľ ide o menovanie jednotlivých škôl, má TR SR za to, že v danom prípade prevažoval/prevažuje verejný záujem nad potrebou ochrany pred copycat efektom. Samotné oznámenie malo vplyv na rozhodnutie rodičov poslať/neposlať svoje deti dňa 23.2.2026 do menovaných škôl, respektíve prísť si vybrať svoje deti zo školy po tom, čo bola zverejnená táto informácia. Tieto skutočnosti boli medializované a sú verejne prístupné a vyplýva z nich, že niektorí z rodičov svoje deti práve kvôli takto zverejneným informáciám do školy svoje deti neposlali, respektíve si svoje deti zo školy vyzdvihli predčasne. Preto v danom prípade prevažuje záujem verejnosti na informáciách a ochrane života a zdravia detí nad možnosťou vyvolania copycat efektu. V danom prípade neboli zverejnené informácie o konkrétnych deťoch, ale informácia sa týkala škôl a smerovala voči konkrétnym školám uvedeným v príspevku/príspevkoch. Z tohto dôvodu nie je možné dieťa a jeho práva stotožňovať zo školou ako takou. Niektoré z menovaných škôl, respektíve riaditelia dotknutých škôl už dňa 23. februára 2026 v ranných hodinách informovali rodičov prostredníctvom EduPage, aby zvážili potrebu návštevy detí v škole v daný deň, respektíve, aby si svoje deti prišli predčasne do školy vyzdvihnúť. Z uvedeného dôvodu má vzhľadom na všetky okolnosti TR SR za to, že uvedenie alebo menovanie jednotlivých škôl nemalo negatívny vplyv a nepredstavovalo porušenie ani Kódexu, ani Opčného protokolu a nemalo spôsobilosť vyvolať copycat efekt.

Úlohou TR SR bolo a je v itenciách Kódexu a Protokolu posúdiť, či konkrétny mediálny výstup z hľadiska etiky spadal do rámca Kódexu a Protokolu alebo z neho vybočoval a predstavuje porušenie konkretnej povinnosti odporcu v zmysle Kódexu a/alebo Protokolu. Vysloviť porušenie konkrétnej povinnosti odporcu v zmysle Kódexu a/alebo Protokolu je možné len v prípade, ak k takému konaniu reálne prišlo a týmto konkrétnym konaním bola zároveň porušená konkrétna povinnosť odporcu v zmysle Kódexu a/alebo Protokolu.

VI. Záver

Na základe vyššie uvedeného a vo vzájomnej súvislosti, po zvážení prijatých a recipovaných pravidiel v Kódexe a Protokole, cieľa, ktorý zvažované pravidlá sledujú a jeho legitimity, TR SR dospela k záveru, že odporca v tomto konkrétnom prípade:

• odvysielaním príspevku pod označením “Vyhrážali sa školám” zverejnenom dňa 23.2.2026 v programovej službe “TV Markíza” a “TN live” a
• Zverejnením príspevku “Vyhrážali sa školám” v audiovizuálnej mediálnej službe “VOYO”, “Markíza” a “tvnoviny” dňa 23.2.2026

neporušil príslušné články Kódexu a/alebo Protokolu.

TR SR má však za to, že posudzovanie podobných prípadov si bude v budúcnosti vyžadovať individuálne posúdenie okolností v každom jednotlivom prípade (v zmysle vyššie zmenených kritérií) a bude povinnosťou odporcu (ale aj iných vysielateľov a poskytovateľov AVMS) sa pred odvysielaním príspevku s podobným obsahom vždy vo zvýšenej miere zaoberať otázkou možnosti vyvolania copycat efektu, s prihliadnutím na obsah a formu poskytovania informácie verejnosti, sledovaným cieľom a rozsah poskytovaných informácií. V prípade vysielateľov, vydavateľov, poskytovateľov AVMS a/alebo prevádzkovateľov spravodajských webových portálov bude v budúcnosti potrebné vedome, profesionálne a eticky zodpovedne upravovať obsah a formu informácií prinášaných verejnosti (bez skreslenia reality a podstatných častí prinášaných informácií) spôsobom, aby bolo v maximálnej možnej miere znížené riziko škodlivých spoločenských následkov v podobe informovania o násilí, vyvolávaní paniky, podnecovania k násiliu alebo trestnému konaniu v podobe copycat efektu. Uvedená činnosť by v sebe mala a mohla zahŕňať postup, pri ktorom napr.:

• Nebudú publikované detailné “návody” alebo “metódy” ako bol konkrétny trestný čin vykonaný,
• Nebude glorifikovaný páchateľ ani jeho trestná činnosť, prípadne jeho propaganda,
• Sa obmedzí senzacionalizmus alebo dramatické titulky,
• Bude uvádzaný kontakt na pomoc v podobných prípadoch/situáciách,
• Budú relácie moderované spôsobom, v ktorých nebudú mať priestor nenávistné prejavy (hate speech).

Cieľom takého postupu má byť realizácia práva na informácie bez toho, aby bola vyvolávaná panika, podporované násilie a alebo vytváraný priestor pre copycat efekt.

POUČENIE:

Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.

V Bratislave dňa 31.3.2026

Mgr. Alena Pániková

Predsedníčka TR SR