Rozhodnutie 14/2026

od autora:

č. k. 14/2026

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) ako výkonný orgán etickej samoregulácie Asociácie na ochranu novinárskej etiky v SR príslušná podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady SR, čl. 2 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj ,,Protokol“), § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., Mgr. Ján Golais, Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Željko Martyn Sampo a Mgr.Nancy Závodská, na zasadnutí dňa 31.3.2026 o sťažnosti/podnete sťažovateľa V. z Rady pre mediálne služby (ďalej len ,,sťažovateľ“) vedenej pod č. k. 14/2025 proti odporcovi – vysielateľovi programovej služby ,,JOJ“ a “JOJ24”, a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby “noviny.sk” a “joj24.noviny.sk”, spoločnosti MAC TV, s.r.o., sídlo: Brečtanova 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322 (ďalej len ,,odporca“)

rozhodla:

Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky konštatuje, že:

  • odvysielaním príspevku pod označením “Polícia preveruje údajné hrozby v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl” zverejnenom dňa 23.2.2026 v programovej službe ,,JOJ“ a “JOJ24” a
  • Zverejnením príspevku “Polícia preveruje údajné hrozby v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl” zverejnenom dňa 23.2.2026 v audiovizuálnej mediálnej službe “noviny.sk” a “joj24.noviny.sk”

nedošlo

k porušeniu Etického kódexu novinára ani Opčného protokolu k Etickému kódexu.

Odôvodnenie:

I. Obsah sťažnosti a popis predmetu sťažnosti

TR SR bol z Rady pre mediálne služby (ďalej aj „RPMS“) postúpený dňa 27.2.2026 podnet smerujúci voči odporcovi, ktorý sa týkal tematicky navzájom súvisiacich príspevkov týkajúcich sa bombových hrozieb zverejnených v rámci programových služieb a AVMS odporcu (ďalej len „sťažnosť“) dňa 23.2.2026.

1. Obsah sťažnosti

V rámci uvedeného podania sťažovateľ namieta príspevok odvysielaný v programových službách odporcu ,,JOJ“ a “JOJ24” pod názvom “Polícia preveruje údajné hrozby v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl”, ktorý jedostupný pod totožným označením aj v AVMS odporcu “noviny.sk” a “joj24.noviny.sk”. V rámci uvedeného podania sťažovateľ uviedol najmä, že:

„Podnet smeruje proti spoločnosti MAC TV s. r. o. najmä v súvislosti s programovými službami JOJ 24 (AT/16) a JOJ (AT/10), ktoré odvysielali príspevok bez samostatného názvu zverejnený v článku Polícia preveruje údajné hrozby voči školám v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam dotknutých škôl z 23. 2. 2026 (video je vložené na konci uvedeného článku v trvaní 02:15 min., pozn.). Podnet sa zároveň týka AVMS noviny.sk (AP/19) a joj24.noviny.sk (AP/22), v ktorých katalógoch sa predmetný príspevok nachádza. A tiež proti spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. v súvislosti s programovými službami TV MARKÍZA (AT/17) a TN live (AT/182), ktoré odvysielali príspevok s názvom Vyhrážali sa školám, a zároveň AVMS VOYO (AP/3), Markíza (AP/4) atvnoviny (AP/5), v ktorých katalógoch sa príspevok nachádza. Príspevok je tiež z23. 2. 2026.

Účelom podnetu nie je nevyhnutne vyvodiť etickú a/alebo administratívnu zodpovednosť za odvysielanie, resp. zaradenie uvedených príspevkov, ale viesť (procesný) dialóg na koregulačnej platforme o akceptovateľných hraniciach informovania o obdobných udalostiach.

Oba príspevky informujú o okolnostiach bombových hrozieb voči bratislavským stredným školám, pričom buď tieto školy výslovne menujú, alebo obsahujú zábery, z ktorých je možné školy identifikovať. Oba príspevky zároveň obsahujú autentické, nerozmazané zobrazenie telegramového priestoru („telegramový kanál/skupina“) s názvom „Bratislava zbohom“. V prípade MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. je v zábere pôvodné vyobrazenie názvu v azbuke bez komentára, ktorý by identifikáciu uľahčoval (divák so znalosťou azbuky je však schopný názov vyčítať). V prípade MAC TV s. r. o. naproti tomu názov telegramového kanála/skupiny zaznie opakovane aj v komentári.

Pokiaľ ide o spôsob informovania zvolený MAC TV s. r. o. a MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., tento podnecuje k niekoľkým okruhom otázok o súlade s etickými štandardmi AONE a so zákonom č. 264/2022 Z. z.

Zobrazenie telegramového kanála/skupiny a jeho identifikácia (amplifikácia/platformovanie)

V zásade možno rozumieť tomu, že pre redakcie mali screenshoty telegramového kanála/skupiny s bombovou hrozbou dôkaznú hodnotu a sledovali legitímny cieľ transparentnosti: ukázať, že hrozba existovala, že bola reálna, a aký mala charakter (aby si verejnosť mohla urobiť obraz o vážnosti situácie a o tom, prečo sa zasahovalo). Platí tiež, že ESĽP chráni novinárske prejavy, ktoré prinášajú šokujúce, resp. „nepríjemné“ zistenia, pričom cieľom musí byť informovanie verejnosti a zachovanie proporcionality.

Naproti tomu však stoja obavy z amplifikácie a platformovania. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v kontexte médií a terorizmu (Odporúčanie 1706(2005), bod 8) vyzvalo novinárov, aby neprispievali k pocitu verejného strachu a nerobili páchateľom platformu pre publicitu. Nezmazaný screenshot s názvom kanála/skupiny je pritom prakticky „návodom na nájdenie zdroja“, aj keď bol medzičasom zrušený (môže existovať reupload, klon, cache, zdieľania a pod.).

Problematicky pôsobí aj to, že redakcie výslovne informujú o konkrétnom telegramovom kanáli/skupine, čím nepriamo odkazujú, že páchateľ alebo páchatelia si na šírenie hrozieb vybrali práve túto platformu. Redakcie pritom zjavne nezvážili riziko tzv. copycat efektu, ktorý na Slovensku nie je iluzórny; pri hodnotení príspevkov nemožno prehliadnuť, že počet bombových hrozieb voči školám a iným verejným ustanovizniam v poslednom období vykazuje rastúcu tendenciu.

Redakcie však nestáli pred dilemou „informovať naplno alebo neinformovať vôbec“. Existovali šetrnejšie spôsoby spracovania, ktoré by tieto otázky nevzbudzovali, resp. by ich vzbudzovali v nižšej miere, napríklad: (i) opis typu „skupina na šifrovanej komunikačnej platforme“ bez konkretizácie aplikácie Telegram, (ii) vynechanie názvu kanála/skupiny v komentári aj v obraze, (iii) rozmazanie identifikátorov, výrez obrazovky, (iv) prípadne parafráza hrozby zo skupiny.

Pokiaľ ide o referenčné ustanovenia, s ktorými môžu byť sporné príspevky v rozpore v časti týkajúcej sa telegramového kanála/skupiny, jeho konkretizácie a zverejnenia autentického obsahu, ide o § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 264/2022 Z. z. a čl. 10 ods. 2 písm. a) Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára.

Menovanie a zobrazenie konkrétnych škôl

Druhým sporným okruhom je menovanie a zobrazenie konkrétnych „ohrozených“ škôl. Tento okruh možno – vzhľadom na okolnosti prípadu – vnímať ako menej naliehavý, resp. taký, ktorý sa dostáva do menšieho nepätia s povinnosťami podľa zákona č. 264/2022 Z. z. a Etického kódexu novinára, resp. Opčného protokolu.

Aj tu možno rozumieť tomu, prečo sa redakcie rozhodli školy zobraziť: verejný záujem (rodičia a komunita majú legitímny záujem vedieť, ktoré školy boli dotknuté; o to viac, ak informácia už koluje oficiálne alebo polooficiálne), a dokreslenie reality zásahu (vizuálny dôkaz prítomnosti policajných hliadok môže situáciu dokonca upokojiť).

Aj tu však existujú podobne silné protiargumenty:

Bezpečnostné externality, resp. operačné riziká: televízne zábery uľahčujú identifikáciu a rozpoznanie potenciálnych cieľov na celonárodnej úrovni. Budovy nie sú „tajné“, avšak mediálne spracovanie zvyšuje dosah a znižuje „transakčné náklady“ pre copycat páchateľov.

Deti ako explicitne dotknutá skupina, čo zvyšuje nároky na citlivosť spracovania. Napríklad UNICEF odporúča: „Nezverejňujte príbeh ani obraz, ktorý by mohol ohroziť dieťa, jeho súrodencov alebo rovesníkov, a to ani v prípade, že ich identita je zmenená, utajená alebo sa nepoužije.“

V tomto konkrétnom bode si však možno predstaviť aj solídne argumenty dotknutých vysielateľov, resp. poskytovateľov v prospech zverejnenia škôl, a to práve s odkazom na ich vlastné hodnotenie operačného rizika (hoci je otázne, či redakcie takto vedome premýšľali, alebo ide o dôsledok časovej náhody). Z príspevkov totiž vyplýva, že samotná hrozba bola zachytená v nedeľu 22. 2. 2026, pričom príspevky boli odvysielané, resp. zaradené do katalógov 23. 2. 2026, a obsahujú aj informáciu, že Policajný zbor MV SR hodnotil tieto hrozby ako také, ktoré nebránili pokračovaniu výučby v dotknutých školách za prítomnosti hliadok PZ MV SR.

Zverejnenie takýchto záberov by bolo najsenzitívnejšie bezprostredne po doručení hrozieb, prípadne v čase vyhodnocovania (riziko chaosu, ohrozenie hliadok, panika rodičov pred školou, sekundárne incidenty). Niekoľko, nie málo, hodín po „incidente“ (incidentom myslím zachytenie hrozby) operačné riziko spravidla klesá, čo by teoreticky bolo možné v prípade sporných príspevkov považovať za relevantný zmierňujúci faktor.“

Vo vzťahu k jednotlivým zverejneným príspevkom odporcu je potrebné uviesť, že tieto boli zverejnené v týchto dňoch a s týmto obsahom:

  1. Príspevok: “Polícia preveruje údajné hrozby v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl”, zo dňa 23.2.2026, zverejnené v programovej službe JOJ24

Polícia zaznamenala údajné hrozby voči školám v Bratislave. Prijala potrebné opatrenia. Spor o ropu pokračuje. Premiér požiada o stopnutie núdzových dodávok elektriny Ukrajine. Vladimir P. už rozpútal tretiu svetovú vojnu a treba ju zastaviť, vyhlásil prezident Z. Policia je opäť v pohotovosti. Od skorého rána preveruje údajné hrozby voči školám v Bratislave.

Prijala už potrebné opatrenia. Situáciu sleduje reportér A- , ktorý sa hlási s aktuálnymi informáciami. Dobré ráno A-.

Tak poprosím ťa asi aby si upokojil všetkých rodičov, ktorí teraz zbystrili. Dobrý deň, pozerám všetkých divákov televízie JOJ 24. Áno, tá situácia je pokojná.

Aby som to celé tak zhrnul, tak poďme na začiatok. Tak včera v popoludňajších hodinách sa na telegramovej skupine zbohom Bratislava, takto sa volala tá skupina objavila informáciao tom, že približne 40, členná skupina sa rozprávala, teda že zaútočí na približne 18 škôl v Bratislavskom kraji. Ide prevažne o gymnázia o zahraničné gymnázia. Ja sa napríklad teraz nachádzam pred British International School v bratislavskej Dúbravke. Išlo tam aj potom o nemecké gymnázium, francúzske gymnázium, americké gymnáziuma takisto aj tie bratislavské. V tejto skupine sa teda písalo o tom, že práve skupina ľudí zaútočí na tieto školy. Takisto sa tam objavili v tejto telegramovej skupine aj fotky rôznych zbraní, či už samopalov alebo pušiek. Samozrejme, polícia tieto informácie teda mala, prijala potrebné opatrenia a naozaj všetky tieto školy, už niektoré som obehol, sú pod drobnohľadom polície. Napríklad táto, British International School dokonca spravila také opatrenia, že tu má aj vlastnú SBS službu. Takže naozaj tie školy sú momentálne aktuálne v pokojnom stave a vyučovanie prebieha úplne v normálnom, štandardnom režime. Ďakujeme veľmi pekne”.

  1. Príspevok: “Polícia preveruje údajné hrozby v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl”, zo dňa 23.2.2026, zverejnené v programovej službe JOJ24

Ide o identický príspevok ako príspevok uvedený v bode 1.

  1. Príspevok: “Polícia preveruje údajné hrozby v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl”, zo dňa 23.2.2026, dostupné na noviny.sk, AVMS.

“Polícia preveruje údajné hrozby voči školám v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl

BRATISLAVA / Bratislavská polícia intenzívne preveruje informácie o údajných hrozbách voči školám, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach. Príslušníci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zaregistrovali správy, ktoré hovoria o útoku hneď na niekoľkých školách. TV JOJ má ich zoznam.

Prípadom sa zaoberá Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, ktorého príslušníci prijali bezodkladné bezpečnostné opatrenia. Opatrenia polícia realizuje v úzkej spolupráci s dotknutými školami. V súčasnosti vykonáva individuálne preverovanie každej školy v nevyhnutnom rozsahu a prijíma adekvátne kroky podľa aktuálnej situácie.

Podľa informácií TV JOJ sa v jednej skupine na telegrame objavili informácie v azbuke, ktoré hovorili o tom, že pondelok (23. 2.) ráno zaútočia na bratislavské školy. V skupine sa objavili aj fotky zbraní. Na úvod sa tam píše „Bratislava zbohom“.

TV JOJ má k dispozícii zoznam škôl, o ktorých sa v skupine rozprávali

Jednať by sa malo konkrétne o The British International School Bratislava, English International School of Bratislava, Brilliant Stars International School, QSI International School of Bratislava, C.S. Lewis Bilingual High School, Kings Schools International, American Academy in Bratislava, Deutsche Schule Bratislava, École française de Bratislava, Cambridge International School, Gymnázium Grösslingová (GAMCA), Gymnázium Jura Hronca, Škola pre mimoriadne nadané deti (Teplická), Základná škola Mudroňova, Gymnázium Metodova, Gymnázium Bilíkova, Gymnázium na Vazovovej, Cirkevné gymnázium sv. Cyrila a Metoda, LEAF Academy, Slovensko-Ruská základná škola (Hrobákova).

Podľa informácií TV JOJ si niektoré školy zaobstarali aj SBS. Okrem zoznamu škôl, kde malo prísť k útoku sa píše aj to, že páchateľov má byť 40.

Na hrozby reagoval aj minister vnútra

Minister vnútra SR M.Š.E. (Hlas-SD) v súvislosti s hrozbami deklaroval, že páchatelia budú niesť plnú zodpovednosť. „Vyhrážky voči školám sú neprijateľným útokom na deti a ich rodiny. Bezpečnostné zložky robia maximum pre ochranu detí. Páchatelia budú niesť plnú zodpovednosť,“ napísal minister na sociálnej sieti.

Páchateľovi hrozí 5 rokov väzenia”.

  1. Príspevok: “Polícia preveruje údajné hrozby v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl”, zo dňa 23.2.2026, dostupné na joj24.noviny.sk, AVMS.

Ide o identický príspevok ako príspevok uvedený v bode 3.

II. Pôsobnosť TR SR

Rada pre mediálne služby zapísala AONE do zoznamu samoregulačných orgánov a Protokol do Zoznamu samoregulačných orgánov (a kódexov) dňa 7. marca 2025. Tento akt delegovania vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania profesijnej samospráve.

V zmysle tohto mechanizmu koregulácie RPMS postupuje vymedzený okruh sťažností na porušenie ustanovení zákona o mediálnych službách na vybavenie AONE, ktorej výkonným orgánom samoregulácie je TR SR (čl. V ods. 1 Stanov AONE).

V nadväznosti na § 127 ods. 2 zákona o mediálnych službách je TR SR príslušná na konanie podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu. Samoregulačný organ je podľa s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.

Pokiaľ ide o posúdenie súladu novinárskych prejavov s Etickým kódexom novinára (ďalej len „Kódex“), je TR SR príslušná na konanie v súlade s čl. V ods. 1 Stanov AONE a podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR.

Odporca (vysielateľ programovej služby,,JOJ“ a “JOJ24”, a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby “noviny.sk” a “joj24.noviny.sk”,) sa explicitne zaviazal dodržiavať etické pravidlá (normy) vyjadrené v tak v Kódexe, ako aj Protokole.

Obsah sťažnosti príslušný senát TR SR a následne aj TR SR posudzovali v kontexte ustanovení týchto dokumentov, keďže odporca je ich signatárom a pristúpil k nim bez výhrad.

V zmysle § 4 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 príslušný senát TR SR sťažnosť predbežne prerokoval a rozhodol o jej prerokovaní pred TR SR.

Odporca bol o prijatí sťažnosti informovaný a následne mu bolo podanie zaslané so žiadosťou o vyjadrenie.

III. Vyjadrenie odporcu

K predmetnému podnetu odporca, v zastúpení advokátskej kancelárie, doručil TR SR vyjadrenie zo dňa 26.3.2026.

Odporca v jeho vyjadrení uviedol, že zobrazenie telegramového kanála vrátane jeho názvu sledovalo výlučne legitímny cieľ – overenie pravdivosti a existencie hrozby. V čase spracovania príspevku bolo nevyhnutné preukázať verejnosti, že:

  • hrozba nebola hypotetická ani neoverená,
  • pochádzala z konkrétneho zdroja,
  • mala reálny obsah a formu, ktorá odôvodňovala zásah bezpečnostných zložiek.

Zverejnenie autentického screenshotu (pozn. Telegramového účtu) tak plnilo dôkaznú a verifikačnú funkciu, ktorá je inherentnou súčasťou zodpovednej žurnalistiky, najmä pri informovaní o bezpečnostných hrozbách.

Zároveň zdôraznil, že cieľom bolo kritické sprostredkovanie obsahu nachádzajúceho sa na predmetnom kanáli v kontexte spravodajstva, bez akéhokoľvek prvku podpory či propagácie. Zverejnenie kanála plnilo preventívnu a informačnú funkciu, keďže rodičia si mohli overiť, či sa ich deti nepohybujú v prostredí potenciálne spojenom s rizikovým obsahom.

Odporca poukázal na skutočnosť, že zverejnenie zoznamu dotknutých škôl bolo podložené existenciou verejného záujmu a potrebou informovať rodičov žiakov, či sa hrozba týka školy, ktorú navštevujú ich deti. Polícia SR zverejnila informáciu o hrozbe dňa 23. 2. 2026 o 6:15 hod., avšak bez uvedenia konkrétnych škôl, čo viedlo k značnej neistote a panike medzi rodičmi, ktorí nevedeli posúdiť, či sa hrozba týka aj školy ich detí. Odporca uviedol, že bol následne konfrontovaný aj s priamymi požiadavkami verejnosti na doplnenie tejto informácie. Za tejto situácie považovala MAC TV za zodpovednejšie poskytnúť konkrétnu a overenú informáciu o zozname škôl, než ponechať rodičov v stave neistoty a špekulácií.

Odporca poukázal na to, že predmetný príspevok bol odvysielaný s časovým odstupom od vzniku hrozby. V čase vysielania už prebiehali štandardné bezpečnostné opatrenia zo strany polície a vyučovací proces na školách prebiehal za prítomnosti policajných hliadok.

Z uvedeného podľa názoru odporcu vyplýva, že zábery nemohli spôsobiť paniku, ale práve naopak:

  • poskytovali verejnosti informáciu o tom, ako polícia situáciu rieši,
  • prispievali k upokojeniu situácie, keďže ukazovali kontrolovaný priebeh zásahu,
  • demonštrovali, že hrozby neznamenali prerušenie vyučovania, ale boli zvládnuté za zvýšených bezpečnostných opatrení.

Odporca tiež uviedol, že pri spracovaní príspevku zvažoval, či je rozsah zverejnených informácií primeraný sledovanému cieľu a dospela k nasledovnému výsledku testu proporcionality:

• Cieľ bol legitímny – informovať verejnosť o reálnej bezpečnostnej hrozbe, overiť jej existenciu a poskytnúť rodičom konkrétne informácie, ktoré im umožnia reagovať na situáciu.

  • Zvolený spôsob bol vhodný – zobrazenie zdroja hrozby a uvedenie dotknutých škôl pomohlo odstrániť neistotu, ktorá vznikla po všeobecnom oznámení bez konkrétnych údajov.
  • Neexistovalo šetrnejšie rovnako účinné riešenie – všeobecná informácia bez konkrétností by nedokázala splniť rovnaký účel, keďže by ponechala rodičov v neistote, či sa hrozba týka aj ich detí.
  • Zásah bol primeraný – rozsah zverejnených údajov bol obmedzený (napr. kanál a zoznam škôl bol zobrazený len krátko a bez ďalšieho rozvíjania) a nebol zverejnený spôsobom, ktorý by situáciu zbytočne dramatizoval alebo zvyšoval riziko.

Odporca uviedol svoj názor, že zvolený spôsob spracovania bol za daných okolností primeraný, legitímny a vo verejnom záujme, pričom reflektoval aj aktuálnu potrebu informovať verejnosť v situácii neistoty.

IV. Aspekty a východiská rozhodovania

Senát TR SR po predbežnom prerokovaní podania dospel k záveru, že potenciálne mohlo dôjsť k porušeniu Protokolu a v súlade s § 4 ods. 6 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 rozhodol o  postúpení sťažnosti na posúdenie TR SR.

TR SR po predbežnom zvážení dospela k záveru, že je účelné a hospodárne posudzovať jednotlivé príspevky v jednom konaní, aj vzhľadom na vzájomnú súvislosť, časovú následnosť a skutočnosť, že ide o tematický celok, obsah ktorého sa týkal rovnakej udalosti a v prípade všetkých príspevkov prišlo k zverejneniu v ten istý deň (23.2.2026).

Zároveň, po vzhliadnutí všetkých dôkazov vrátane vyjadrenia odporcu a predbežnom posúdení, TR SR dospela k záveru, že v súvislosti s Kódexom a Protokolom bude sťažnosť posudzovať s osobitným zameraním na tieto etické pravidlá:

Článok III ods. 1 a 2 Kódexu, podľa ktorých: „1. Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov.

2. Novinár je povinný vždy uvádzať zdroj svojich informácií, ak nie sú tieto informácie všeobecne známe, alebo sa nepovažujú za všeobecne známe v odvetví, ktorému sa novinár venuje. Zdroj neuvádza v prípade použitia utajeného alebo dôverného zdroja. Takýto zdroj môže použiť v súlade s ustanoveniami tohto Etického kódexu o využití mimoriadnych zdrojov”.

Článok 10Protokolu, podľa ktorého:“1. Strana Protokolu neuverejňuje ani nešíri prostredníctvom alebo v rámci mediálneho produktu alebo obsahovej služby informácie s úmyslom verejne:

a) podnecovať na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo

b) schvaľovať niektorý z trestných činov terorizmu.

2. Strana Protokolu tiež neuverejňuje ani nešíri taký obsah, ktorý

a) podnecuje ku konaniu, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov terorizmu, alebo

b) schvaľuje konanie, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov terorizmu”.

V. Názor TR SR

Pojem „copycat efekt“ (napodobňovací efekt) označuje sociálno-psychologický jav, pri ktorom jednotlivci napodobňujú správanie, ktoré bolo predtým medializované, najmä ak ide o násilné, deviantné alebo spoločensky významné konanie. Tento efekt býva spájaný najmä s mediálnym pokrytím trestnej činnosti, samovrážd alebo teroristických útokov. Teoreticky je copycat efekt zakotvený v rámci sociálneho učenia (social learning theory), podľa ktorého jednotlivci preberajú vzorce správania prostredníctvom pozorovania a imitácie. Moderné výskumy zároveň poukazujú na význam digitálnych médií, ktoré zvyšujú rýchlosť, dosah a intenzitu šírenia potenciálne škodlivého obsahu. Empirické štúdie potvrdzujú, že mediálne pokrytie môže viesť k nárastu podobných činov, najmä ak je správanie prezentované senzacionalisticky, detailne alebo bez adekvátneho kontextu. Na druhej strane však odborná literatúra zdôrazňuje, že médiá nie sú jedinou príčinou takéhoto správania, ale pôsobia ako jeden z viacerých rizikových faktorov.

Copycat efekt teda priamo súvisí s digitálnymi technológiami, ktoré v súčasnej dobe definujú náš každodenný život a nastavili pravidlá digitálnej spoločnosti. Technológie sa stali v súčasnej dobe integrálnou súčasťou našich sociálnych väzieb, sociálnych sietí, sociálnych inštitúcií, takých ako sú rodina, pracovisko, vzdelávací systém, ale aj rôzne iné. Digitálna technológia zasahuje do každodenného života všetkých ľudí.

Digitálna éra spôsobila, že informácie sú dostupné v širšom rozsahu a okamžite, vrátane šírenia informácií o trestnej činnosti, a umožňuje vyvolávanie copycat efektu pri páchaní trestných činov a ich napodobňovaní. Virálny obsah internetu, vytvorené fikcie a narratívy, ale aj mainstreamové média môžu teoreticky inšpirovať ku kriminálnej aktivite osoby v merítku, ktoré doteraz nebolo možné. Média vo všeobecnosti teda znižujú prekážky pre tých, ktorí chcú nejakým spôsobom napodobňovať spáchanie trestného činu.

Zo záverov viacerých štúdií týkajúcich sa copycat efektu vyplýva, že:

  • intenzívne mediálne pokrytie môže zvýšiť salienciu a „self-efficacy“ páchateľov (Media, Violence and Mimicry: Critical Analysis of the Copycat Effect,2025, Katie Kelley, Andreas Miles-Novelo),
  • copycat efekt sa často spája s masovými streľbami a mediálnou slávou páchateľov,
  • média môžu ovplyvniť techniku alebo modus operandi pri páchaní trestného činu, nie však samotnú motiváciu spáchať zločin (Estimating the Magnitude and Mechanism of Copycat Crime, 1990, Raymond Surette)
  • niektorí autori štúdií tvrdia, že mediálna pozornosť pomáha vysvetliť prečo určité typy násilia pretrvávajú.

Copycat efekt bol predmetom viacerých súdnych rozhodnutí. Najčastejšie a najdlhšie sa tento fenomén objavuje v podmienkach súdov Spojených štátov amerických, kde bolo vydané značné množstvo rozsudkov týkajúcich sa copycat efektu. Ako príklad môžeme uvieť rozsudky Byers proti Edmondson, kde súd vyhodnotil, že film je chránený slobodou prejavu a v danom prípade neexistoval žiadny dôkaz o tom, že tvorcovia zamýšľali podnecovať kohokoľvek na trestnú činnosť a rozhodnutie spáchať trestný čin bolo autonómnym rozhodnutím konkrétneho páchateľa. V ďalšom rozsudku vo veci Davidson proti Time Warner (obdobne aj vo veci McCollum proti CBS Records) súd žalobu podanú z dôvodu copycat efektu zamietol keď uviedol, že texty piesní sú chránené slobodou prejavu a neexistuje žiadna priama príčina súvislosti medzi piesňou a vraždou a teda vždy závisí rozhodnutie spáchať konkrétny čin na autonómnom rozhodnutí páchateľa. Vo väčšine prípadov súdy rozhodli, že médiá sú chránené z dôvodu slobody prejavu, neexistuje priama príčinná súvislosti medzi mediálnym obsahom a bezprostrednou príčinou trestného činu ale absentuje aj priame podnecovanie k spáchaniu trestného činu, čo sú rozhodujúce faktore pre posúdenie copycat efektu spôsobeného/vyvolaného vydavateľom, vysielateľom alebo distribútorom (filmov alebo zvukových nahrávok).

V obdobných veciach rozhodoval aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo viacerých rozsudkoch posudzoval aj okolnosti práva na informácie alebo copycat efektu v súvislosti so spáchaným násilím, aj keď ESĽP vo svojoch rozhodnutia nepoužíva pojem “copycat efekt” ale reflektuje tento fenomén nepriamo, najmä prostredníctvom úvah o:

  • sekundárnych dopadoch slobody prejavu,
  • šírení nenávistného alebo násilného obsahu,
  • prevencii kriminality a ochrane práv iných osôb.

V rozsudku vo veci Zana proti Turecku (sťažnosť 18954/91) Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s uverejnením obsahom v kontexte podpory organizácie PKK uviedol, že sloboda prejavu sa môže obmedziť a to len v prípade, ak takýto prejav legitimizuje alebo podporuje násilné trestné činy. Z uvedeného teda vyplýva, že vždy je potrebné posudzovať obsah zverejnej informácie a okolností zverejnenia, teda či dochádza k podniecovaniu alebo glorifikovaniu násilných trestných činov alebo len o slobodu prejavu a právo na informácie pri poskytovaní informácií o udalostiach spoločenského významu.

Vo väčšine prípadov teda súdy využívali rovnaký prístup a logiku pri posudzovaní copycat efektu, za použitia nasledovných kritérií:

  1. Sloboda prejavu a právo na informácie,
  2. Neexistencia priamej príčinnej súvislosti– mediálny obsah nie je /nesmie byť bezprostrednou príčinou trestného činu.
  3. Existencia alebo neexistencia úmyslu podnecovať-zodpovednosť by vznikla len, ak by obsah explicitne incioval násilie.
  4. Autonómia páchateľa -rozhodnutie spáchať čin robí samotný páchateľ.

Vo všeobecnosti treba teda uviesť, že na základe rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj národných súdov, médiá nenesú zodpovednosť za copycat efekt násilie v prípade, ak zverejnený obsah :

  • neobsahuje priame podniecovanie k násiliu, nejde o glorifikáciu násilného činu a médiá plnia svoju informačnú funkciu vo vzťahu k verejnosti,
  • Zodpovednosť môže vzniknúť len v prípade, ak prejav legitimizuje alebo oslavuje násilie alebo ide o propagandu násilných alebo teroristických činov,
  • v každom konkrétnom prípade je potrebné vždy posudzovať konkrétne okolnosti a zvažovať, čo bolo cieľom vydavateľa alebo vysielateľa, a či bol v danom prípade sledovaný verejný záujem a akým spôsobom bola informácia verejnosti poskytnutá.

Je nespochybniteľné, že verejnosť má právo na informácie a tie sú poskytované práve médiami, či už vysielateľmi, vydavateľmi, prevádzkovateľmi spravodajských webových portálov alebo poskytovateľov AVMS. Rozhodnutie preto musí byť v každom prípade individuálne a nemôže sa používať paušálne voči všetkým vysielateľom alebo vydavateľom. V každom prípade sa predpokladá spoločenské povedomie o vzniknutej situácii/okolnostiach a potreba poskytnutia relevantných a v mnohých prípadoch nevyhnutne potrebných informácií pre verejnosť, jej zdravie a bezpečnosť a preto cestou nie je obmedzovanie spravodajstva alebo autocenzúra, ale prinášanie takých korektných informácií, ktoré budú vyčerpavajúce, vyzdrojované a nebudú vyvolávať násilie alebo nebudú podnecovať k vyvolávaniu násilia.

V prípade informácií a príspevkov zverejnených odporcom sa tieto týkali škôl, ktoré sú súčasťou verejnej siete škôl v SR. V prípade, ak by informácia zverejnená odporcom alebo podobná informácia nebola uvedená vo vysielaní alebo v audio-vizuálnej mediálnej službe, mohlo by to predstavovať ujmu na právach verejnosti dostávať včasné, overené a pravdivé informácie týkajúcich sa zásadných skutočností spoločenského života. Nemožno preto tvrdiť, že každá zverejnená informácia automaticky vyvoláva copycat efekt, napriek tomu, že jej obsahom je informovanie o trestnej činnosti alebo spáchanom trestnom čine. Rozhodujúce je celkové vyznenie príspevku/informácie ako aj to, či sledovalo spravodajskú funkciu alebo podnecovalo ku konaniu, ktoré naplňa znaky trestného činu. V kontexte všetkých okolností je preto potrebné vždy posudzovať úmysel podnecovať na spáchanie trestného činu alebo úmysel vyvolať násilné správanie. Rovnako vždy prihliadať na dôležitý fakt, ktorým je autonómia páchatelia pri rozhodnutí spáchať nejaký trestný čin.

Aplikujúc vyššie uvedené teoretické požiadavky a prihliadajúc na kritéria aplikované súdnymi autoritami pri posudzovaní copycat efektu pri informovaní verejnosti, slobody prejavu a práva na informácie, dospela TR SR k nasledovným záverom týkajúcim sa napadnutých príspevkov.

V súvislosti so použitím informácie a odkazu na Telegramový kanál/ skupinu v príspevku je TR SR toho názoru, že obsah zverejneného príspevku mal informačný charakter. Cieľom redaktora bolo preukázanie zdroja informácií, ktorý mal slúžiť ako dôkaz, hodnovernosti a správnosti informácií, ktoré boli zverejnené v príspevku. Samotná informácia o Telegramovom kanále/skupine v príspevku nenabádala a nepodnecovala ku konaniu, ktoré by napĺňalo znaky trestného činu. Z takto uverejnenej informácie týkajúcej sa Telegramového kanálu/skupiny nemožno vyvodiť záver, že malo kohokoľvek motivovať alebo naviesť na spáchanie trestného činu.

Z kontextu celého zvukovou obrazového záznamu nevyplýva, že by sa odporca alebo redaktor, nabádal kohokoľvek ku konaniu, ktoré je trestným činom alebo ktoré by bolo násilným konaním. V súčasnej dobe informačných technológií je možnosť vyhľadania a zabezpečenia si podobných informácií, teda vrátanie konkrétneho Telegramového kanála, takmer neobmedzená a dostupná na počkanie. Aj samotný sťažovateľ v sťažnosti pripúšťa možnosť získať obsah tohto Telegramového kanála prostredníctvom reuploadu, získania obsahu z cach alebo zdieľania. V čase zverejnenia bola predmetná informácia aktuálna, závažná a naliehavá a bola určená širokej verejnosti, ktorá mala právo takúto informáciu získať. Tlačová rada z obsahu zvukového obrazového záznamu nevyvodila, že by bolo cieľom redaktora alebo odporcu vyvolávanie strachu ani vytváranie platformy pre publicitu páchateľom trestného činu, ktorý bol obsahom daného príspevku. Informovanie o konkrétnom Telegramovom kanáli nemá znaky copycat efektu – nabádania/podnecovania k spáchaniu trestného činu.

Pokiaľ ide o menovanie jednotlivých škôl, má TR SR za to, že v danom prípade prevažoval/prevažuje verejný záujem nad potrebou ochrany pred copycat efektom. Samotné oznámenie malo vplyv na rozhodnutie rodičov poslať/neposlať svoje deti dňa 23.2.2026 do menovaných škôl, respektíve prísť si vybrať svoje deti zo školy po tom, čo bola zverejnená táto informácia. Tieto skutočnosti boli medializované a sú verejne prístupné a vyplýva z nich, že niektorí z rodičov svoje deti práve kvôli takto zverejneným informáciám do školy svoje deti neposlali, respektíve si svoje deti zo školy vyzdvihli predčasne. Preto v danom prípade prevažuje záujem verejnosti na informáciách a ochrane života a zdravia detí nad možnosťou vyvolania copycat efektu. V danom prípade neboli zverejnené informácie o konkrétnych deťoch, ale informácia sa týkala škôl a smerovala voči konkrétnym školám uvedeným v príspevku/príspevkoch. Z tohto dôvodu nie je možné dieťa a jeho práva stotožňovať zo školou ako takou. Niektoré z menovaných škôl, respektíve riaditelia dotknutých škôl už dňa 23. februára 2026 v ranných hodinách informovali rodičov prostredníctvom EduPage, aby zvážili potrebu návštevy detí v škole v daný deň, respektíve, aby si svoje deti prišli predčasne do školy vyzdvihnúť. Z uvedeného dôvodu má vzhľadom na všetky okolnosti TR SR za to, že uvedenie alebo menovanie jednotlivých škôl nemalo negatívny vplyv a nepredstavovalo porušenie ani Etického kódexu, ani Opčného protokolu a nemalo spôsobilosť vyvolať copycat efekt.

Úlohou TR SR bolo a je v itenciách Kódexu a Protokolu posúdiť, či konkrétny mediálny výstup z hľadiska etiky spadal do rámca Kódexu a Protokolu alebo z neho vybočoval a predstavuje porušenie konkretnej povinnosti odporcu v zmysle Kódexu a/alebo Protokolu. Vysloviť porušenie konkrétnej povinnosti odporcu v zmysle Kódexu a/alebo Protokolu je možné len v prípade, ak k takému konaniu reálne prišlo a týmto konkrétnym konaním bola zároveň porušená konkrétna povinnosť odporcu v zmysle Kódexu a/alebo Protokolu.

VI. Záver

Na základe vyššie uvedeného a vo vzájomnej súvislosti, po zvážení prijatých a recipovaných pravidiel v Kódexe a Protokole, cieľa, ktorý zvažované pravidlá sledujú a jeho legitimity, TR SR dospela k záveru, že odporca v tomto konkrétnom prípade:

  • odvysielaním príspevku pod označením “Polícia preveruje údajné hrozby v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl” zverejnenom dňa 23.2.2026 v programovej službe “JOJ” a “JOJ24” a
  • Zverejnením príspevku “Polícia preveruje údajné hrozby v Bratislave. TV JOJ má k dispozícii zoznam týchto škôl”” v audiovizuálnej mediálnej službe “noviny.sk” a “joj24.noviny.sk” dňa 23.2.2026

neporušil príslušné články Kódexu a/alebo Protokolu.

TR SR má však za to, že posudzovanie podobných prípadov si bude v budúcnosti vyžadovať individuálne posúdenie okolností v každom jednotlivom prípade (v zmysle vyššie zmenených kritérií) a bude povinnosťou odporcu (ale aj iných vysielateľov a poskytovateľov AVMS) sa pred odvysielaním príspevku s podobným obsahom vždy vo zvýšenej miere zaoberať otázkou možnosti vyvolania copycat efektu, s prihliadnutím na obsah a formu poskytovania informácie verejnosti, sledovaným cieľom a rozsah poskytovaných informácií.

POUČENIE:

Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.

V Bratislave dňa 31. marca 2026

Mgr. Alena Pániková

Predsedníčka TR SR