č. k. 14/2016

Tlačová rada Slovenskej republiky v zložení Július Lörincz – predseda, JUDr. Ing. Andrej Schwarz, LL.M. – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková, JUDr. Eduard Bárány, DrSc., JUDr. Peter Kerecman, PhD., Ing. Ivan Podstupka vo veci vedenej pod č. k. 14/2016 na zasadnutí dňa 12.12.2016 o sťažnosti navrhovateľky Janky Kollarčíkovej, Prostějovská 87, 080 01 Prešov proti odporcom redaktorke Magde Magdovej z denníka Nový Čas a redaktorovi (redaktorke) pod značkou „mrh“, takisto z Nového Času, denníka vydávanom vo vydavateľstve Ringier Axel-Springer Slovakia, Prievozská 14, 821 09 Bratislava
podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovej rady Slovenskej republiky schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike.

rozhodla takto:
Tlačová rada Slovenskej republiky konštatuje, že autorky článkov uverejnením radu článkov „Braňo Mojsej zbalil podnikateľku z Prešova“, „Mojsejovo priznanie“, „Braňo zbalil frajerku s dlhmi“ a „Mojsejová s Versačem naháňajú Mojseja“ v elektronickej a printovej verzii denníka Nový Čas v auguste 2016 neporušili Etický kódex novinára v zmyle sťažnosti navrhovateľky.

 


Odôvodnenie

Tlačovej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bola dňa doručená sťažnosť sťažovateľky Janky Kollarčíkovej, Prostějovská 87, 080 01 Prešov na odporcu redaktorku Magdu Magdovú (Nový Čas) a redaktora (redaktorku) pod značkou „mrh“ (Nový Čas) (ďalej len „odporcovia“) týkajúcu sa série článkov z augusta 2016 na webstránke Nového času a v printovej verzii Nového Času. Navrhovateľka sa nesťažovala na redakciu Nového Času, ale na konkrétne osoby – odporcov. Odvoláva sa na to, že na informovaní verejnosti nebol akýkoľvek verejný záujem a informáciami o jej mene, priezvisku, pracovnej pozícii sa dotkli jej súkromia. Namieta aj uverejnenie súkromných fotografií Tlačová rada SR sa zaoberala len časťou štažnosti, ktorá sa vzťahovala na printové vydania 23. augusta 2016 a 28. augusta 2016, pretože v kompetencii Rady nie sú elektronické vydania periodík.
Posúdenie verejného záujmu je na posúdení autorov a redakcie, prípadne súdu. Braňo Mojsej je verejne známa osoba (medializácii sa vôbec nebránil, práve naopak, verejnými vystúpeniami a konaním ju vyše desaťročie vyvolával). Osoby, ktorá sa z vlastnej vôle rozhodnú byť v jeho dôvernej blízkosti, musia medializáciu strpieť vo vyššej miere. Nemožno tu vylúčiť ani istý zámer spojený s ceľavedomým posúvaním informácií.
Znížená ochrana súkromia neplatí pre rodinu takýchto dôverne blízkych osôb, ale na porušenie ich práv na ochranu osobnosti sa musia sťažovať oni, nie niekto tretí. Treba pripomenúť, že zníženú ochranu osobnosti nemusia strpieť tretie osoby, konkrétne deti sťažovateľky. Týka sa to aj súkromných fotografií. Ich únik je nejasný, i keď sa dá tušiť. Zistiť to môže len súd.

Podnet sťažovateľky preskúmala Rada na svojom zasadnutí 12. decembra 2016. Oboznámila sa s obsahom sťažnosti a so samotnými článkami. Dospela k záveru, že sťažnosť navrhovateľky nie je dôvodná.

POUČENIE

Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.
Ak sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré sú sami o sebe alebo v spojení s predchádzajúcimi podkladmi dostatočné na prijatie podstatne iného rozhodnutia, môže Rada pripustiť obnovu konania na návrh účastníka konania (§ 11 Rokovacieho poriadku Rady).

V Bratislave dňa 12. 12. 2016

Július Lőrincz
predseda Tlačovej rady SR
Rozhodnutia