č. k. 17/2026
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj „TR SR“) prostredníctvom senátu v zložení: Mgr. Nora Slišková, Mgr. Matúš Leviczki, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., zriadeného na základe § 2 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025, po predbežnom prerokovaní podnetu na podklade sťažnosti T. v zastúpení Mgr. Z.M. advokátkou, (ďalej len „sťažovateľ“), proti odporcovi MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873 (ďalej len „odporca“), vo veci reportáže s názvom „Uťaté konanie“ odvysielanej dňa 9. februára 2026 v spravodajskej relácii Televízne noviny na programovej službe TV Markíza (ďalej len „reportáž“), ako výkonný orgán etickej samoregulácie Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (ďalej aj „AONE“) príslušný podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR, čl. 2 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj „Prvý opčný protokol“), čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj „Druhý opčný protokol“) a § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, v súlade s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mediálnych službách“) takto
r o z h o d l a :
podnet sťažovateľa sa odmieta ako neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e
I. Obsah podnetu sťažovateľa
Tlačovo-digitálnej TR SR Slovenskej republiky (ďalej len „TR SR“) bol dňa 5. marca 2026 prostredníctvom Rady pre mediálne služby postúpený podnet sťažovateľa zo dňa 4. marca 2026. Sťažovateľ vo svojom podaní namieta porušenie etických noriem a zákonných povinností v súvislosti s reportážou redaktorky M.T., ktorá bola odvysielaná v hlavnej spravodajskej relácii odporcu „Televízne noviny“ dňa 9. februára 2026. Predmetná reportáž sa venovala téme rozporového konania na Ministerstve životného prostredia SR ohľadom plánovanej výstavby prečerpávajúcej vodnej elektrárne Málinec – Látky.
Sťažovateľ konkrétne namieta tvrdenie redaktorky: „Minister napokon opustil budovu ministerstva nejakým bočným vchodom, vošiel do podniku oproti a potom naskočil do limuzíny.“. Podľa názoru sťažovateľa je toto tvrdenie nepravdivé, zavádzajúce a má za cieľ jeho osobu škandalizovať. Uvádza, že v skutočnosti opustil budovu cez hlavný vchod smerujúci na Námestie Ľudovíta Štúra v podvečerných hodinách, čo má byť doložené kamerovým záznamom. Namietanú informáciu označuje za klamlivú a v rozpore s povinnosťou prinášať objektívne a pravdivé informácie podľa § 15 ods. 1 zákona o mediálnych službách.
Sťažovateľ ďalej argumentuje, že reportérka televízie Markíza nepodporila svoje tvrdenie žiadnym dôkazom, nakoľko obrazová sekvencia nezachytáva žiadnu osobu, ktorá by vchádzala do podniku alebo nastupovala do limuzíny. Tvrdí, že televízia si informácie neoverila a že on ani ministerstvo nedostali žiaden dopyt ohľadom času a spôsobu odchodu z budovy. Sťažovateľ sa domnieva, že odvysielaním tejto informácie bol vykreslený ako osoba unikajúca pred ľuďmi a médiami, čo negatívne ovplyvnilo vnímanie jeho osoby verejnosťou. Žiada preto TR SR o preverenie pravdivosti informácií, posúdenie súladu s povinnosťami vysielateľa a prijatie príslušných opatrení.
II. Vyjadrenie odporcu
Odporca sa k podnetu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu, advokátskej kancelárie Paul Q, v podaní doručenom TR SR dňa 23. marca 2026. Odporca uvádza, že reportáž sa primárne venovala téme rozporového konania, ktoré sťažovateľ ako minister ukončil po približne troch minútach, čo je dokumentované videami účastníkov konania priamo v reportáži. Namietaný výrok o odchode ministra bočným vchodom považuje odporca za doplnkovú informáciu, ktorá dokresľuje postoj ministerstva k dotknutej verejnosti a médiám.
Podľa odporcu redaktorka pri príprave reportáže vychádzala z informácií od očitých svedkov. Konkrétne uvádza, že jeden z účastníkov rozporového konania, pán R.Z., osobne videl ministra vychádzať z budovy oproti bočnému vchodu na Medenej ulici, nasadnúť do vozidla a odísť v čase medzi 13:46 a 13:56 hod. Pán Z. toto svedectvo potvrdil aj písomne, pričom uviedol, že muž mal rovnaký sivý oblek ako minister na stretnutí a hoci naňho zakričal, ten len rýchlo nastúpil do auta a odišiel. Odporca zdôrazňuje, že v čase medzi 13:02 a 13:05 hod. trvalo rozporové konanie a následne sa bezpečnostné zložky presúvali k bočnému vchodu na Medenej ulici, čo vyvolalo dôvodný predpoklad o zmene plánovaného odchodu ministra.
Odporca zásadne odmieta tvrdenie sťažovateľa, že ministerstvo nedostalo priestor na vyjadrenie. Uvádza, že redaktorka zaslala dňa 9. februára 2026 o 14:08 hod. e-mail s otázkami na tlačové oddelenie ministerstva, v ktorom sa pýtala na dôvody predčasného ukončenia rozporového konania. Tento dopyt zostal bez odozvy až do času vysielania o 19:00 hod. Odporca poukazuje na 2. Opčný protokol, podľa ktorého absencia vyjadrenia dotknutej strany nie je prekážkou zverejnenia informácie, ak bol priestor poskytnutý. K námietke o kamerovom zázname odporca uvádza, že tvrdenie ministra o odchode o 16:13 hod. nevylučuje, že budovu opustil už predtým (ako videl svedok) a neskôr sa do nej vrátil. Odporca navrhuje, aby TR SR sťažnosť zamietla ako neopodstatnenú.
III. Pôsobnosť rady a procesné náležitosti
TR SR konštatuje, že je v zmysle § 127 ods. 1 a 2 zákona o mediálnych službách v spojení s ust. § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku rady a § 1 ods. 1 Štatútu rady vecne príslušná na posúdenie tohto podnetu. Podnet smeruje voči obsahu uverejnenému v rámci spravodajského programu televíznej programovej služby odporcu, pričom namieta porušenie Etického kódexu novinára (ďalej aj „EKN“) a jeho protokolov.
TR SR preverila formálne náležitosti podania a konštatuje, že sťažnosť bola podaná v súlade s predpismi upravujúcimi činnosť rady. K podnetu bol vyžiadaný prepis a záznam reportáže, ako aj písomné vyjadrenie vysielateľa, ktoré bolo doručené v stanovenej lehote. Pri posudzovaní prípadu sa TR SR riadi Etickým kódexom novinára, Prvým opčným protokolom, Druhým opčným protokolom a doterajšou rozhodovacou praxou TR SR.
IV. Obsah reportáže
TR SR vykonala detailnú analýzu audiovizuálneho záznamu reportáže a verifikovala presnosť predloženého prepisu, v ktorom vystupujú nasledovné subjekty:
S1: Moderátorka Televíznych novín v štúdiu. S2: Moderátor Televíznych novín v štúdiu. S3: M.T. – redaktorka Televízie Markíza, ktorá pripravila reportáž a vystupuje v nej ako sprevádzajúci hlas (voiceover) aj priamo na kameru. S4: Neidentifikovaný účastník / hlas z mobilu – osoba na amatérskom videozázname z rokovacej miestnosti, ktorá kričí na odchádzajúceho ministra. S5: T.E. – zástupca združenia Čechánky, vystupujúci ako jeden z nespokojných aktivistov. S6: M.K. – bývalý štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR (strana Demokrati). S7: Účastník konania / prebiehajúci dialóg – krátke interjekcie v prestrihoch z rozporového konania. S8: Účastník konania – osoba zachytená na nahrávke v diskusii s ministrom. S9: T.T. – podpredseda vlády a minister životného prostredia SR. S10: I.F. – právnička z občianskeho združenia Via Iuris. S11: Príslušník Policajného zboru – policajt, ktorý pred budovou ministerstva usmerňuje novinárku a prítomných ľudí. S12: O.L.– predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (župan).
Reportáž je spravodajským príspevkom s nasledovným obsahom:
S1: Čakali, že to bude trvať niekoľko hodín, no boli to napokon ledva tri minúty. S2: Dnes malo byť na ministerstve životného prostredia rokovanie o pripomienkach k plánovanej prečerpávacej vodnej elektrárni Málinec Látky. S1: Minister T.T. ho ukončil hneď po úvodnom slove. Pripomienkujúci hovoria o totalite a hanbe. S3: Neskoré popoludnie na ministerstve sa stretávajú ľudia, ktorí pripomienkovali zámer ministra T.T., aby bol plánovaný projekt prečerpávačky na Podpoľaní vyhlásený za významnú investíciu. Všetci prešli bezpečnostnou kontrolou, následne sa presunú do rokovacej. S4: To je strašná hanba, pán minister, vráťte sa. S3: Rozporové konanie sa malo začať o 13.00 a z tých informácií, ktoré máme momentálne dostupné, trvalo asi dve-tri minúty, pretože minister prišiel, povedal, že rozpor pretrváva, postavil sa a odišiel. Bežne takéto rokovania trvajú aj niekoľko hodín. S5: Neuveriteľná hanba, hanba a zbabelosť. Ten človek sa nám nedokázal pozrieť ani len do očí. Ja si osobne myslím, že tento minister si pomýlil režim, v ktorom žije. Veď preboha je platený z našich daní. S6: Prosím vás, toto si nedovolili ani komunisti. S7: Vo finále to nebolo rozporové konanie. S8: Pán T., my sme prišli za vami. S9: Ale my nemeníme žiadnu pozíciu. My v ničom nemáme. S8: Kedy sa s nami stretnete, inokedy. No tak tu zostaňte. S9: Ale ja sa nemám baviť v zmysle toho, to, čo sme my predstavili v prvom kole, tak to je vybavené. S10: Teraz nemáme zodpovedané základné otázky a teda preukázanie verejného záujmu, ale aj samotná definícia významnej investície. Tak ako je v zákone zadefinovaná, tak my máme za to, že tento projekt to nespĺňa. S5: Veríme tomu, že v stredu to ísť ani nemôže na vládu, keďže nedošlo k druhému kolu prerokovania. S11: Dobre, posuňte sa, ja som povedal, že môžete byť sem, dobre? S3: Takéto manévre sa tu bežne nerobia. Dôvod má byť ten, že budovu chce opustiť minister. Máme stáť bokom. S4: Že. S7: 2 hodiny. S3: Minister napokon opustil budovu ministerstva a bočným vchodom prešiel do podniku oproti a potom naskočil do limuzíny. S5: Minister je silný len na sociálnych sieťach, ale keď si má obhájiť nejaké argumenty, ujde zadným vchodom. S9: Samozrejme, že všetky pripomienky, na ktorých sme sa s aktivistami nezhodli, spíšeme a na vládu pôjdeme s týmto rozporom, čo je úplne bežná a normálna vec. S3: Za Banskobystrický kraj ostalo podľa župana 5 zásadných pripomienok. S12: Najdôležitejší odkaz vláde je, že štát v zmysle zákona nemôže bez toho, aby mal svoj zámer riadne zdokumentovaný a odôvodnený štúdiou realizovateľnosti, pristúpiť ku vyvlastneniu pozemkov občanov. S3: Aj úrad vlády dostane oznam, že rozporové konanie sa neuskutočnilo, a tak by podľa pripomienkujúcich nemali ministrov návrh zaradiť na rokovanie. M.T., Televízia Markíza.
V. Relevantné ustanovenia
Pri rozhodovaní v tejto veci sú kľúčové najmä ustanovenia etických noriem týkajúce sa pravdivosti, overovania faktov a poskytnutia priestoru na vyjadrenie.
Etický kódex novinára (EKN)
Článok II ods. 2: „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
Článok I ods. 1 písm. b): „Etický kódex má „slúžiť ako návod pre fyzické a právnické osoby (ako napr. redaktorov, komentátorov, editorov, kameramanov, fotografov, grafikov, blogerov), ktoré sa podieľajú na utváraní mediálnych obsahov šírených na verejnosti bez ohľadu na použitú technologickú platformu.“
Druhý opčný protokol (o prístupe k informáciám, objektívnosti a nestrannosti)
Článok 7 ods. 5: „Vylúčenie zo zodpovednosti podľa odseku 2 nezbavuje novinára povinnosti pridržiavať sa základných princípov novinárskej činnosti obsiahnutých v Kódexe, napríklad aj overiť si dôležitý fakt, pokiaľ je to možné a nevyžaduje si to tomu neúmerné úsilie, alebo uviesť informáciu tretej osoby na pravú mieru, pokiaľ jej chýba kontext, ktorý je známy a dôležitý na jej správne pochopenie, alebo ak obsahuje nepravdivé tvrdenie, ktoré možno v danej chvíli vyvrátiť aj bez väčšieho úsilia.“
Článok 8 ods. 1: „Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov; to sa primerane vzťahuje aj na spravodajsko-publicistický program v rozsahu jeho spravodajských rubrík, ako aj na program obsahujúci spravodajstvo v rozsahu tohto spravodajstva.“
Článok 8 ods. 6: „Ak sa v rámci spravodajstva a aktuálnej publicistiky skúma vyváženosť ako kritérium objektívnosti alebo nestrannosti, rozhodujúcim je kvalitatívne hľadisko; časový nepomer (kvantitatívne hľadisko) nie je sám o sebe porušením princípu objektívnosti alebo nestrannosti, pokiaľ nejde o celkom zjavný časový nepomer, ktorý sa javí ako účelový.“
Článok 10 ods. 2: „Za dodržanie zásad objektívnosti, nestrannosti, všestrannosti informácií a názorovej plurality (ďalej len „zásady čl. 8 a 9“) považuje už samotné poskytnutie možnosti sa vyjadriť; absencia vyjadrenia dotknutej strany, ktorá sa odmietla vyjadriť alebo sa nevyjadrila v poskytnutom termíne, nie je prekážkou zverejnenia informácie…“.
VI. Vyhodnotenie skutkového a právneho stavu
TR SR po oboznámení sa s podkladmi, záznamom reportáže a vyjadreniami oboch strán pristúpila k analýze namietaného obsahu z hľadiska dodržiavania novinárskej etiky. Kľúčovou otázkou je, či redaktorka odporcu pri formulácii tvrdenia o odchode ministra bočným vchodom postupovala s náležitou novinárskou starostlivosťou a či predmetná informácia napĺňa znaky porušenia etických pravidiel o pravdivosti a objektívnosti spravodajstva.
VI.1. Kontext udalosti a novinárska usilovnosť
Z predložených materiálov vyplýva, že deň 9. február 2026 bol poznačený vysokým napätím v súvislosti s rozporovým konaním k plánovanej investícii PVE Málinec – Látky. Ide o tému mimoriadneho verejného záujmu, ktorá priamo zasahuje do práv občanov regiónu Podpoľania. Skutočnosť, že sťažovateľ ako minister životného prostredia ukončil rokovanie s občanmi po necelých troch minútach, je ústredným faktom reportáže, ktorý sťažovateľ v podnete nerozporuje. Namietaná pasáž o odchode bočným vchodom je z hľadiska kompozície reportáže sekundárnou (podpornou) informáciou, ktorá ilustruje priebeh dňa a vzťah verejného činiteľa k prítomnej verejnosti a médiám.
Podľa článku II ods. 2 Etického kódexu novinára sú hlavnými zásadami práce novinára nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť a dôsledné overovanie faktov. TR SR pri posudzovaní dôslednosti overovania faktov zistila, že redaktorka M.T. sa neopierala o „vymyslené domnienky“, ale o svedectvo očitých svedkov priamo na mieste. E-mailová výpoveď R.Z. potvrdzuje, že on ako účastník konania osobne videl osobu vizuálne identickú s ministrom nastupovať do vozidla na Medenej ulici v čase okolo 13:50 hod. Svedok uviedol konkrétne detaily: sivý oblek, reakciu na zakričanie a typ vozidla. Toto svedectvo bolo navyše podporené reakciou polície, ktorá pred hlavným vchodom usmerňovala médiá s tým, že minister sa chystá odísť, no následne sa časť ochranky presunula na bok budovy.
V novinárskej praxi, najmä v dennom spravodajstve, je bežné a eticky akceptovateľné vychádzať z informácií svedkov udalosti, pokiaľ sú vierohodní a ich tvrdenia nie sú v zjavnom rozpore s inými dostupnými faktami. Skutočnosť, že redaktorka nemala obrazový záznam priameho nástupu ministra do auta (keďže v tom čase bola pred hlavným vchodom), nezakladá neetickosť jej postupu, ak informáciu zreprodukovala na základe svedectva osoby, ktorá bola na mieste prítomná. Redaktorka v reportáži uviedla informáciu ako opis situácie, ktorú sprostredkovala verejnosti v reálnom čase.
VI.2. Právo na odpoveď a reakcia ministerstva
Dôležitým faktorom pri posudzovaní objektivity je poskytnutie priestoru dotknutej strane. Sťažovateľ v podnete uvádza, že on ani ministerstvo nedostali žiaden dopyt. Odporca však preukázal, že redaktorka zaslala e-mail s otázkami dňa 9. februára 2026 o 14:08 hod. na adresu tlačového oddelenia. Tieto otázky sa pýtali na dôvody predčasného ukončenia rokovania. Je faktom, že ministerstvo na tento e-mail do vysielania Televíznych novín (19:00 hod.) nereagovalo.
Článok 10 ods. 2 Druhého opčného protokolu jasne stanovuje, že za dodržanie zásad objektívnosti a nestrannosti sa považuje už samotné poskytnutie možnosti sa vyjadriť. Absencia vyjadrenia strany, ktorá v poskytnutom termíne nereagovala, nie je prekážkou zverejnenia informácie. TR SR konštatuje, že päťhodinový časový úsek medzi zaslaním otázok a odvysielaním reportáže je v podmienkach denného spravodajstva dostatočným priestorom na aspoň stručnú reakciu alebo potvrdenie prijatia otázok. Ak ministerstvo zvolilo stratégiu mlčania, nemôže sa s úspechom domáhať porušenia objektivity z dôvodu neoverenia informácií.
VI.3. Hodnotenie „škandalizácie“ a postavenie verejného činiteľa
Sťažovateľ namieta, že bol vykreslený ako osoba „unikajúca pred ľuďmi“. TR SR v tejto súvislosti pripomína ustálenú rozhodovaciu prax nielen TR SR, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Lingens proti Rakúsku, Oberschlick proti Rakúsku, Von Hannover proti Nemecku), podľa ktorej hranice prijateľnej kritiky sú u verejne činnej osoby širšie ako u súkromnej osoby. Minister ako vysoký ústavný činiteľ musí znášať vyššiu mieru pozornosti a kritiky v súvislosti s výkonom svojej moci. Ak minister opustí rozporové konanie po troch minútach a následne budovu ministerstva opustí iným ako hlavným vchodom (kde ho očakávajú médiá a nespokojní občania), interpretácia takéhoto konania ako snahy o vyhnutie sa konfrontácii je legitímnym novinárskym hodnotiacim úsudkom vychádzajúcim zo skutkového stavu.
Tvrdenie o odchode „bočným vchodom“ a „naskočení do limuzíny“ je spravodajským opisom udalosti, ktorý má reálny základ v informáciách od svedka. Použitie slova „limuzína“ pre označenie vládneho vozidla je v žurnalistike bežným metaforickým označením luxusného služobného vozidla a samo o sebe nenesie pejoratívny náboj schopný zasiahnuť do dôstojnosti ministra spôsobom, ktorý by si vyžadoval reakciu TR SR.
Čo sa týka kamerového záznamu predloženého sťažovateľom (odchod o 16:13 hod.), TR SR súhlasí s argumentáciou odporcu, že tento záznam nevyvracia možnosť predchádzajúceho odchodu ministra a jeho následného návratu do budovy. Svedok Z. videl osobu v sivom obleku odchádzať pred 14:00 hod. Redaktorka vychádzala z tohto relevantného zdroja v čase, kedy ministerstvo na dopyty neodpovedalo. Povinnosťou novinára je informovať o dianí pravdivo podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia na základe dostupných faktov v čase uzávierky. TR SR nezistila, že by redaktorka konala v zlom úmysle alebo s cieľom vedome šíriť nepravdu. Redaktorka vykonala kroky k overeniu (dopyt na ministerstvo a konzultácia so svedkom na mieste), čím naplnila požiadavky na novinársku profesionalitu vyžadovanú v danom čase a kontexte.
VII. Záver
TR SR po zhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že podnet sťažovateľa T. je neopodstatnený. Odporca pri odvysielaní reportáže neporušil Etický kódex novinára ani jeho opčné protokoly. Informácie o odchode ministra bočným vchodom boli podložené vierohodným svedectvom očitých svedkov, ktoré nebolo v čase prípravy reportáže vyvrátené zo strany ministerstva, hoci mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie.
Postup redaktorky bol v súlade s poslaním médií ako „strážnych psov demokracie“, ktoré majú právo a povinnosť informovať o spôsobe, akým ústavní činitelia komunikujú s verejnosťou pri riešení citlivých spoločenských tém. Kritické vykreslenie ministra ako osoby vyhýbajúcej sa dialógu bolo za daných skutkových okolností (ukončenie rokovania po 3 minútach) legitímnym vyjadrením novinárskej slobody prejavu.
Z uvedených dôvodov TR SR rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
POUČENIE: Toto rozhodnutie rady je v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady SR konečné a nie je ho možné napadnúť opravným prostriedkom.
V Bratislave, dňa 12. mája 2026
Mgr. Alena Pániková
predsedníčka Tlačovo-digitálnej rady SR