č. k. 24/2025
Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, členovia : Mgr. Nora Slišková, Željko Martyn Sampor, Mgr. Matúš Leviczki, JUDr. Marek Ogurčák a Mgr. Ján Golais vo veci vedenej pod č. k. 24/2025 na zasadnutí dňa 11.decembra 2025 v konaní o sťažnosti sťažovateľa LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 976 66 Banská Bystrica proti odporcovi N Press, s. r. o., so sídlom Jarošova 1, 831 03 Bratislava, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu Denník N, podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky, takto
r o z h o d l a :
Uverejnením článku Ivana H. na spravodajskom webovom portáli Denník N 5.novembra 2025 pod názvom „Riaditeľ štátnych lesov skončil po zásahu proti priekupníkom,lesníci nemajú hovoriť s médiami a pílam hrozí zatváranie“ bez toho, aby bolo umožnené vyjadriť sa k téme sťažovateľovi a uverejnením medzititulku „Podnik v moci Bödörovcov“
d o š l o k porušeniu čl. II ods. 2 Etického kódexu novinára v časti povinnosti novinára riadiť sa vo svojej práci zásadou vyváženosti, objektivity, pravdivosti a zodpovednosti a zásadou dôsledného overovania faktov.
Nad postupom spravodajského webového portálu Denník N vyslovuje
z n e p o k o j e n i e.
O d ô v o d n e n i e:
Tlačovo – digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bola dňa 14.11.2025 doručená sťažnosť sťažovateľa LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 976 66 Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľ“) proti odporcovi N Press, s. r. o., so sídlom Jarošova 1, 831 03 Bratislava, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu Denník N (ďalej len „odporca“), ktorá sa týkala článku Ivana H. na spravodajskom webovom portáli Denník N 5. novembra 2025 pod názvom „Riaditeľ štátnych lesov skončil po zásahu proti priekupníkom, lesníci nemajú hovoriť s médiami a pílam hrozí zatváranie“ (ďalej len „článok“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že odporca v článku uverejnil nepravdivé, neoverené a jednostranné informácie, ktoré skreslili fakty a poškodili jeho dobrú povesť. Pokiaľ odporca v článku uviedol, že zamestnanci sťažovateľa dostali zákaz komunikovať s médiami, toto tvrdenie nezodpovedá obsahu príkazného listu vedenia sťažovateľa, ktorého účelom nebolo zakázať zamestnancom komunikovať s médiami, ale iba zaviesť štandardné interné komunikačné postupy pri poskytovaní mediálnych výstupov o činnosti sťažovateľa. Odporca si obsah príkazného listu u sťažovateľa neoveril.
Sťažovateľ odporcovi ďalej vyčítal, že článok je zmesou spravodajstva a hodnotiacich úsudkov, ktoré sú navyše nepravdivé, resp.neprimerané, napr. o tom, že bývalý riaditeľ sťažovateľa mal skončiť vo funkcii po tom, „keď začal z dodávok dreva vytláčať priekupníkov“, o tom, že hoci bývalý riaditeľ sľuboval zamestnancom nápravu neduhov „prišlo zastrašovanie, aby sa na problémy verejne nesťažovali“ a nakoniec aj o tom, že sťažovateľ je „Podnik v moci Bödörovcov“. Odporca v článkoch neuviedol žiadne vecné dôkazy pre tieto uverejnené údaje, nekontaktoval sťažovateľa so žiadosťou o stanovisko, hoci článok sa sťažovateľa bezprostredne týka, čím odporca porušil zásadu vyváženosti a objektivity. Sťažovateľ poukázal aj na to, že podstatná časť článku je založená na anonymných tvrdeniach („radoví zamestnanci“, „drevári“) a obsahuje obvinenia bez dôkazov. Pokiaľ odporca označil sťažovateľa za „Podnik v moci Bödörovcov“, spojenie so skupinou Bödörovcov malo byť dané podľa odporcu osobami zamestnancov sťažovateľa Marekom O., riaditeľom závodu lesnej techniky a Matúšom H., obchodným riaditeľom sťažovateľa. Vo vzťahu k Marekovi O. uviedol sťažovateľ, že v žiadnej z káuz PPA sa jeho meno nespomína, vo veci nie je ani obžalovaný, ani svedok a to, že v určitom čase pôsobil v PPA nijako neodôvodňuje tvrdenie odporcu. Matúš H. mal byť podľa článku „pod vplyvom nitrianskej skupiny“ iba v dôsledku jeho regionálneho pôvodu. K porušeniu Kódexu novinárskej etiky (v čl. I, II, IV a VI) tak malo dôjsť najmä preto, že článok obsahuje nepravdivé a neoverené informácie, mieša spravodajstvo s komentárom, neoprávnene spája zamestnancov s trestnými kauzami, sťažovateľovi nebolo umožnené ako druhej strane sa k nemu vyjadriť a článok poškodzuje dobrú povesť sťažovateľa.
K sťažnosti pripojil sťažovateľ článok odporcu a Príkazný list generálneho riaditeľa LESY Slovenskej republiky, š. p. č. PL-GR 2025/08 z 23. októbra 2025(ďalej len „príkazný list“).
Na výzvu Rady zo 17. novembra 2025 doručenú odporcovi, aby sa k predmetu konania vyjadril a uviedol, či prípadne sám vykonal nápravu a jej vykonanie Rade oznámil, odporca doručil Rade vyjadrenie z 21. novembra 2025 Lukáša F., konateľa N Press, s. r. o., v ktorom uviedol, že osoby, o ktorých odporca písal v článku sú členmi riadiaceho personálu štátneho podniku, preto je ich činnosť legitímnym predmetom záujmu médií, nakoľko nakladajú s verejnými prostriedkami. Vo vzťahu k tvrdeniu v článku, že „zamestnanci podniku dostali zákaz komunikovať s médiami“, odporca uviedol, že toto tvrdenie zodpovedá príkaznému listu generálneho riaditeľa sťažovateľa, pretože podľa neho „všetky komunikačné výstupy určené pre médiá alebo verejnosť podliehajú schváleniu generálneho riaditeľa podniku, ak túto právomoc vyslovene nedeleguje inej osobe“ a platí pre „všetkých zamestnancov podniku“. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, slovo „zákaz“ znamená „prejavenie rozhodnutia, že sa niečo nesmie robiť, uskutočňovať“. Je preto nesporné, že podstatou príkazného listu je prejaviť rozhodnutie, že zamestnanci nesmú priamo komunikovať s médiami (pokiaľ na to nemajú vyslovený súhlas generálneho riaditeľa, alebo nepatria medzi osoby, na ktoré bola právomoc informovať médiá). Preto je formulácia použitá v článku presná a pravdivá. To, do akej miery je alebo nie je takýto postup obvyklý, je už vecou následnej interpretácie.
Odporca dodal aj to, že doposiaľ u sťažovateľa takýto postup neplatil, inak by nebolo nutné vydávať nový príkazný list. Pokiaľ ide o prepojenie zamestnancov podniku s Bödörovcami, odporca uviedol, že téme prepojenia pracovníkov sťažovateľa s Bödörovcami sa odporca v minulosti venoval viackrát (napr. článok Štátne lesy po kritike otočili. Spustia kontroly odberateľov dreva, skončil aj obchodný riaditeľ z 11. júla2025), pričom v minulosti odporca v tejto veci oslovil aj sťažovateľa, ktorý v tom čase konštatoval, že zamestnancov angažoval na základe ich manažérskych schopností a nemá poznatky o žiadnych ich prepojeniach, ktoré by boli v rozpore so záujmami podniku. Preto odporca predpokladal, že aj tentokrát by bola reakcia sťažovateľa rovnaká. Odporca dodal, že v záujme jednoznačného informovania verejnosti (po doručení žiadosti sťažovateľa o opravu) do článku 20. novembra 2025 doplnil formuláciu zo žiadosti sťažovateľa a go, že „Lesy SR považujú tvrdenia o prepojení zamestnancov štátneho podniku Matúša H. a Mareka B. na údajnú „nitriansku skupinu“ za nepravdivé a zavádzajúce, a nepravdivo podľa nich vyvolávajú dojem o vplyve údajnej „nitrianskej skupiny“ na činnosť podniku“.
Pokiaľ sťažovateľ namietal, že článok bol nevyvážený a absentovalo v ňom stanovisko sťažovateľa, odporca zopakoval, že v minulosti dianiu v podniku sťažovateľa venoval viackrát pozornosť a sťažovateľa žiadal o vyjadrenie. Preto odporca ponúkol v záujme komplexného informovania verejnosti v budúcnosti možnosť, aby poverený riaditeľ podniku poskytol odporcovi rozhovor, v ktorom môže reagovať na všetky skutočnosti, o ktorých odporca písal a ucelene tak prezentoval svoj pohľad na činnosť podniku.
Sťažnosť sťažovateľa preskúmala Rada na svojom zasadnutí 11.decembra 2025.
Oboznámila sa s obsahom článku, so sťažnosťou sťažovateľa a jej prílohami ako aj vyjadrením odporcu.
Ako zistila Rada, predmetom článku bolo informovanie o dianí v podniku sťažovateľa. Článok informuje o zmenách vo vedení podniku a poukazuje na problémy s dodávkami dreva jeho spracovateľom. V úvode konštatuje, že doterajší riaditeľ štátnych lesov skončil po zásahu proti priekupníkom, pílam hrozí zatváranie a lesníci nemajú hovoriť s médiami. „Nového šéfa štátnych lesov minister odvolal po dvoch týždňoch, keď začal z dodávok dreva vytláčať priekupníkov. Minister pôvodne hovoril, že v obchodoch so štátnym drevom očakáva poriadok; svoje rozhodnutie nevysvetlil. Zamestnanci podniku dostali zákaz komunikovať s médiami; minister drevárov upozornil, aby sa na Lesy SR verejne nesťažovali.“ (..) „T. F.-ovi odňal poverenie bez vysvetlenia dôvodov. Novým povereným generálnym riaditeľom podniku je doterajší riaditeľ oblastného lesného závodu Tribeč Juraj M. Minister pri vymenovaní F. hovoril, že od neho očakáva, že do podniku vnesie viac poriadku a transparentnosti. Bývalý plynár mal predovšetkým zabezpečiť, aby sa štátne drevo podniku dostávalo výhradne k domácim spracovateľom, ktorí na rozdiel od priekupníkov zamestnávajú množstvo ľudí. Priekupníci sa medzi odberateľov podniku začali masívne vracať po nástupe vlády Roberta F.. Ministerstvo aj F. sľubovali, že zavedú nové štítkovanie štátneho dreva, aby sa dal lepšie sledovať jeho pohyb“ (…).
Článok pokračuje informáciou o príkaznom liste: „Krátko po F. príchode do podniku zamestnanci dostali od vedenia príkazný list, že v žiadnom prípade nesmú o svojej firme komunikovať s médiami. Smie to iba vedenie a tlačový odbor a nedodržanie pokynu sa bude považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Nikdy predtým pracovníci podobné upozornenie nedostali. V minulosti sa už viackrát stalo, že kauzy nehospodárneho nakladania s majetkom štátu v lesoch otvorili práve radoví zamestnanci.“
Pod medzititulkom „Podnik Bödörovcov“ článok uvádza: „Podľa niektorých drevárov aj opozície má teraz na LESY SR opäť väčší vplyv nitrianska rodina Bödörovcov, ktorá má blízko k Smeru. V pôdohospodárstve bola silná už v rokoch 2012-2016, keď Smer vládol sám a rezort viedol Ľubomír J. V tomto období začali pre Lesy SR voziť drevo viaceré nové dopravné firmy z Nitry a rôzni „vybavovači“ si zaň pýtali od drevárov aj úplatky. Teraz majú Bödörovci podľa drevárov na Lesy SR vplyv prostredníctvom ich obchodného riaditeľa Matúša H., ktorý na tento post nastúpil pred letom. Tento právnik má zázemie práve na Ponitrí. Je starostom obce Umince pri Topoľčanoch a pôsobí aj v nitrianskom krajskom zastupiteľstve. Podľa Alojza H. z SaS má k Bödörovcom blízko aj Marek O., ktorý sa za tejto vlády stal v Lesoch SR riaditeľom závodu lesnej techhniky. V minulosti pracoval v Pôdohospodárskej platobnej agentúre – počas rokov, keď čelila kauze Dobytkár a rozdeľovala dotácie na kontroverzné projekty. Práve vtedy nitrianska skupina a jej blízki podnikatelia získali viacero eurofondových podpôr na penzióny, kde sa často nedá ubytovať – ide len o súkromné vily. Strana Demokrati navyše upozornila, že aj oblasť lesného závodu Tribeč, ktorého šéf preberá post najvyššieho manažéra, patrí do sféry vplyvu nitrianskej rodiny. Pohorie Tribeč leží hneď vedľa Nitry.“
Ako vyplýva z aktuálnej verzie článku na webovom portáli (ku dňu rozhodovania Rady), do článku bolo dodatočne (po doručení žiadosti sťažovateľa o opravu) doplnené, že sťažovateľ považuje tvrdenia o prepojení zamestnancov štátneho podniku Matúša H. a Mareka B. na údajnú „nitriansku skupinu“ za nepravdivé a zavádzajúce, a nepravdivo podľa nich vyvolávajú dojem o vplyve údajnej „nitrianskej skupiny“ na činnosť podniku.
Podľa čl. II ods. 2 Kódexu hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.
Ako zistila Rada, predmetom článku bolo informovanie o dianí v podniku sťažovateľa. Sťažovateľ je štátnym podnikom, ktorého hlavnou úlohou je spravovanie lesného a iného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Hospodárenie sťažovateľa je preto legitímnou témou verejného záujmu a médiám patrí právo i povinnosť touto témou sa zaoberať. To zahŕňa aj skúmanie činnosti jednotlivých vedúcich zamestnancov sťažovateľa, ale napríklad aj konanie vedenia sťažovateľa ako zamestnávateľa voči jeho zamestnancom. Preto aj miera primeranosti hodnotiacich úsudkov v tejto oblasti musí zodpovedať iba miernejším kritériám.
Ani toto osobitné postavenie sťažovateľa však nezbavuje novinárov povinnosti umožniť sa sťažovateľovi k téme, ktorá má byť predmetom článku, vyjadriť. Z vyjadrenia odporcu k sťažnosti Rade je zrejmé, že sťažovateľa pred uverejním článku neoslovil a ani sa o to nepokúsil. Neobstojí obrana odporcu, že už v minulosti pri spracúvaní iných článkov o sťažovateľovi sa tomuto vyjadriť umožnil a tentokrát to neurobil preto, že predpokladal, že aj tentokrát by bola reakcia sťažovateľa rovnaká. Vzhľadom na uvedené Rada konštatovala porušenie čl. II ods. 2 Kódexu v časti povinnosti novinára riadiť sa vo svojej práci zásadou objektivity, pravdivosti a zodpovednosti a zásadou dôsledného overovania faktov.
Pokiaľ ide o informovanie o obsahu príkazného listu v článku, uverejnené údaje nie sú síce presné a úplne výstižné, pretože článok opomína (ako to čiastočne uznáva aj odporca vo vyjadrení) zohľadnenie účelu jeho vydania (ktorý je v ňom navyše aj priamo formulovaný), avšak vo svojej podstate zodpovedajú jeho obsahu. Z príkazného listu totiž naozaj vyplýva, že zamestnanci sťažovateľa pod hrozbou porušenia pracovnej disciplíny nesmú s médiami komunikovať.
Odlišná je však situácia pokiaľ ide o použitý medzititulok článku označujúci sťažovateľa za „Podnik Bödörovcov“. Pre takéto označenie nedáva obsah článku dostatočnú oporu. Odporca na podporu svojho názoru neuvádza žiadne relevantné fakty a zjavne sa ani len nepokúsil tento svoj úsudok akokoľvek faktami podoprieť. Je úplne nepostačujúce takéto hodnotenie založiť iba na skutočnosti, že jeden z vedúcich zamestnancov v určitom čase pracoval na PPA a druhý pochádza geograficky z územia Nitry. Navyše nie je úlohou novinára vo svojich článkoch iba opakovať tvrdenia niektorých politikov bez toho, aby sa ich pokúsil akokoľvek overiť. Ak je cieľom práce novinára objektívne informovať verejnosť a zároveň (aj preto) novinár nesmie nikoho obviňovať bez dôkazov, je úlohou novinára práve naopak takéto často vzájomne si protirečiace tvrdeniam politických súperov si overiť, resp. doplniť vlastnými konkrétnymi zisteniami založeným na faktoch. Pokiaľ má novinár podozrenie, že činnosť štátneho podniku je ovplyvňovaná, hoci aj len fakticky, rôznymi lobistickými skupinami s cieľom, aby získali prospech na úkor štátneho podniku, je povinný sa takejto téme venovať a po tom, čo má pre svoje podozrenie dostatok podkladov, informovať o ňom aj verejnosť, no zároveň jej musí ponúknuť na podporu svojich zistení (podľa možnosti priamo v článku) i dostatočné dôkazy. Tejto povinnosti novinára však nezodpovedá iba nekritické rozširovanie rôznych dostatočne nepodložených úvah, najmä ak boli vyslovené (iba) politikmi v politickej diskusii.
Preto Rada konštatovala, že konaním odporcu došlo k porušeniu čl. II ods. 2 Kódexu v časti povinnosti novinára riadiť sa vo svojej práci zásadou vyváženosti, objektivity, pravdivosti a zodpovednosti.
Pokiaľ Rada vyslovila nad postupom odporcu znepokojenie, vychádzala na jednej strane z toho, že povinnosť novinára pokúsiť sa získať vyjadrenie k téme článku osoby, ktorej sa článok týka ako aj povinnosť novinára riadiť sa vo svojej práci zásadou vyváženosti, objektivity, pravdivosti a zodpovednosti a zásadou dôsledného overovania faktov, patria k najvýznamnejším povinnostiam v práci na novinára, na dôslednom plnení ktorých je založená zodpovednosť médií, ale aj dôvera verejnosti v nich.
Na druhej strane Rada zohľadnila aj to, že odporca dodatočne doplnil do článku stanovisko sťažovateľa, hoci až na jeho žiadosť a deklaroval ochotu v budúcnosti vo forme rozhovoru s generálnym riaditeľom sťažovateľa vytvoriť priestor na doplnenie informácii o stanovisko druhej strany.
Rada vyzýva odporcu, aby toto rozhodnutie uverejnili rovnakým spôsobom akým bol uverejnený predmetný rozhovor (§ 10 ods. 2 rokovacieho poriadku).
POUČENIE: Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.
V Bratislave dňa 11.decembra 2025
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR