č. k. 32/2026
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková, JUDr. Peter Kerecman, PhD., Mgr. Tomáš Kamenec, JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Nora Slišková, Mgr. Željko Martyn Sampor, Mgr. Nancy Závodská, Mgr. Matúš Leviczki a JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD. vo veci vedenej pod č. k. 32/2026 na zasadnutí dňa 9. júna 2026 o sťažnosti K. z Bratislavy proti odporcovi News and Media Holding a. s., IČO: 47256281, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, prevádzkovateľovi portálu Čas.sk,podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky, takto
r o z h o d l a :
Uverejnením článku „Hrôza v detskom centre v Bratislave: Bitka či hlava vo WC?! Čo odhalila inšpekcia ministerstva“ na portáli Čas.sk dňa 22. apríla 2026 v časti titulku „hlava vo WC“ a v časti textu článku „hlava v záchodovej mise“ k porušeniu Etického kódexu novinára n e d o š l o.
O d ô v o d n e n i e:
Tlačovo-digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bola 24. apríla 2026 doručená sťažnosť K. z Bratislavy (ďalej len „sťažovateľka“) proti odporcovi News and Media Holding a. s., IČO: 47256281, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, prevádzkovateľovi portálu Čas.sk (ďalej len „odporca“) týkajúca sa článku „Hrôza v detskom centre v Bratislave: Bitka či hlava vo WC?! Čo odhalila inšpekcia ministerstva“ uverejnenom na portáli čas.sk dňa 22. apríla 2026.
Sťažovateľka odôvodnila sťažnosť tým, že článok považuje za rozporný s Etickým kódexom novinára, najmä v časti týkajúcej sa ochrany maloletých a ľudskej dôstojnosti. Uviedla, že je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, ktorého sa opisovaný skutok bezprostredne týka. K porušeniu Etického kódexu malo dôjsť tým, že odporca v článku použil formuláciu „hlava vo WC / hlava v záchode“ a to v titulku aj v texte článku, pretože táto predstavuje mimoriadne zraňujúci a ponižujúci opis skutku vo vzťahu k maloletému. Táto formulácia sa vzťahuje ku konkrétnemu skutku, ktorý je predmetom prebiehajúceho trestného konania, pochádza z informácií, ktoré majú charakter skutkových detailov z vyšetrovacieho spisu a týka sa maloletého dieťaťa, ktorého ochrana si vyžaduje zvýšený etický štandard. Použiť takúto formuláciu nebolo nevyhnutné na informovanie verejnosti, prekračuje primeraný rámec spravodajstva, môže predstavovať sekundárnu viktimizáciu maloletého a je spôsobilá zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie. Za osobitne problematické sťažovateľka považuje použitie expresívnej, senzáciechtivej formulácie už v titulku článku, ktorá nemá informačnú, ale emocionálne zraňujúcu funkciu, a to bez ohľadu na anonymizáciu osoby. Sťažovateľka sa pred podaním sťažnosti Rade dvoma písomnými výzvami obrátila na odporcu a požiadala ho o odstránenie tejto formulácie z titulku aj textu článku ako aj o to, aby pri prípadnom ďalšom spracovaní témy dbal na maximálnu ochranu práv maloletých detí (výzvy sťažovateľka predložila Rade). Odporca na výzvy nereagoval.
Na výzvu Rady sa k sťažnosti vyjadrila 18. mája 2026 za odporcu V.B., šéfredaktorka denníka Nový Čas, ktorá uviedla, že uverejnením článku k porušeniu Kódexu nedošlo. Odporca považuje za úplne legitímne a dokonca žiadané, aby novinári informovali o prebiehajúcich trestných stíhaniach. Orgány činné v trestnom konaní sa tak dostávajú pod kontrolu verejnosti. Úplne legitímne je informovanie aj o veciach, v ktorých objektom záujmu sú maloleté osoby; o to viac je legitímne informovať verejnosť o prípadoch, kde môže dochádzať k ujme alebo ubližovaniu deťom. Odporca uznáva, že ide o citlivú tému, ale o to dôležitejšiu z pohľadu verejného záujmu; článkom však nedošlo k viktimizácii maloletého, pričom ani nevedno, ktorého konkrétneho mala sťažovateľka na mysli. Verejnosti nemôže byť ľahostajné, ak dochádza k ubližovaniu deťom. Článok nie je rozsudkom nad akoukoľvek osobou, článok iba pomenúva udalosti, ktoré sú témou legitímneho verejného záujmu. Čo sa týka expresívneho nadpisu, tento je úplne v súlade s aplikovateľnou judikatúrou. Úlohou nadpisu je zaujať čitateľa. Samotný názov článku nikoho nemenuje, vychádza len zo zistení, ktoré autorke prezentovali niektorí z rodičov. Je nevhodné, aby sťažovateľka na vlastnú päsť rozdúchavala vášne a na vlastnú päsť oslovovala rodičov. Je nezodpovedné, ak sa snaží pátrať po respondentoch bez toho, aby boli voči nej akokoľvek chránení. Ohľadne tvrdení sťažovateľky, že redakcia odmietla so sťažovateľkou komunikovať, odporca zdôraznil, že postupuje výlučne v medziach zákona, navyše tento argument ide mimo rámec pôsobnosti Rady. Ak sa sťažovateľka domnieva, že utrpela ujmu na svojich právach, môže sa ich uplatňovania dožadovať podľa zákona o publikáciách a iných predpisov. Odporca preto navrhol Rade, aby sťažnosť odmietla ako neopodstatnenú.
Rada sa vecou zaoberala na svojom zasadnutí 9. júna 2026. Oboznámila sa s obsahom článku, sťažnosťou aj vyjadrením odporcu. Zistila, že článok „Hrôza v detskom centre v Bratislave: Bitka či hlava vo WC?! Čo odhalila inšpekcia ministerstva“ bol uverejnený na portáli Čas.sk dňa 22. apríla 2026 o 10,30 a znel takto:
„Hrôza v detskom centre v Bratislave: Bitka či hlava vo WC?! Čo odhalila inšpekcia ministerstva.
Kedy sa prípad pohne?
Ešte minulý rok na jeseň Nový Čas písal o veľmi zlom prístupe k deťom v bývalom detskom centre Chobotnička v Bratislave. Podľa rodičov a učiteliek, ktoré tam pracovali, sa k deťom mala zle správať riaditeľka a majiteľka centra. Tá sa však proti vážnym obvineniam bránila.
Prípad už vyše roka vyšetruje polícia!
Detské centrum Chobotnička je už minulosťou no na internete sa objavil protokol inšpekcie z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý našiel pochybenia. Keď rodičia hľadajú miesto pre svoje deti, očakávajú, že zariadenie spĺňa všetky zákonné podmienky. Na niekdajšie detské centrum Chobotnička, si posvietila Inšpekcia sociálnych vecí. „Dňa 24.09.2025 vykonali poverené zamestnankyne Inšpekcie v sociálnych veciach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ISV“ alebo „poverené zamestnankyne ISV“) dozor pri plnení povinností vykonávať činnosti, ktoré majú charakter sociálnej služby, len na základe ich zápisu do registra sociálnych služieb,” uvádza sa v protokole. Dozor začal dňa 18.10.2025 a dozorovaným obdobím bol čas od 01.06.2025 do 18.10.2025. Inšpekcia preverovala podozrenie, či detské centrum „Chobotnička“ nefunguje ako jasle (zariadenie pre deti do troch rokov) načierno. Problémom je, že akonáhle niekto pravidelne a za peniaze opatruje deti v tomto veku, poskytuje im stravu a výchovu, zo zákona musí byť zapísaný v oficiálnom registri, ktorý vedie župa (VÚC). Toto centrum však v registri zapísané nebolo. „Poskytovateľ sociálnej služby môže poskytovať sociálnu službu len na základe zápisu tejto sociálnej služby do registra, ktorý vedie vyšší územný celok; to sa nevzťahuje na poskytovanie základného sociálneho poradenstva ako samostatnej odbornej činnosti obcou alebo vyšším územným celkom,” vysvetľuje sa v spise.
Bývalá majiteľka sa bránila tým, že koncom júna 2025 časť podniku predala a s prevádzkou už nemá nič spoločné. Inšpekcia však potvrdila, že v období pred predajom dochádzalo k porušovaniu pravidiel. Podľa zákona totiž nikto nesmie prevádzkovať jasle bez toho, aby prešiel registráciou, ktorá garantuje určitú kvalitu a bezpečnosť pre deti. Tento fakt majiteľka tvrdila aj Novému Času, keď sme sa o nevhodnom zaobchádzaní s deťmi informovali. „Nechcem sa vyjadrovať. Nič z toho nie je pravda. Nikdy by som dieťa neudrela, sama mám malého syna. Prípad vyšetruje polícia,“ uviedla vtedy riaditeľka. Kontaktovali sme ju opäť, ale do uzávierky sa neozvala.
Dočkajú sa spravodlivosti?
Rodičia nám písali s tým, že prípad stojí a nemajú o ňom žiadne informácie. „Zmenil sa vyšetrovateľ a komunikácia zhasla,” poznamenala jedna z mamičiek. Informovali sme sa na polícii, aký nastal posun. „Prípadom sa v súčasnosti zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II. Vzhľadom na prebiehajúce prípravné konanie, nie je možné poskytnúť bližšie informácie,” informovala bratislavská policajná hovorkyňa, Katarína Bartošová. Čo sa týka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, prípad asi neskončí len výstupným protokolom. „Za Ministerstvo práce, sociálnych vecí môžeme potvrdiť, že sa pripravujú ďalšie kroky voči spoločnosti BAMBINO ACADEMY, s. r. o, a to z dôvodu podozrenia spáchania správneho deliktu,” uviedlo tlačové oddelenie.
Čo sa stalo
Bitie po hlave, zatváranie v kúpeľni, hlad ako trest a dokonca hlava v záchodovej mise – toto nie sú výňatky z dávnej histórie, ale údajne prístup k deťom v bývalom detskom centre Chobotnička v Bratislave. Takto sa mala správať k maličkým deťom podľa rodičov a učiteliek, ktoré tam pracovali, bývalá riaditeľka a majiteľka centra.“
Text článku bol doplnený spolu štyrmi fotografiami s popiskami. V poradí prvá fotografia zachytáva v kruhu na zemi sediace deti a dve dospelé osoby v interiéri pri hre a detské hračky; tváre osôb sú rozrastrované. Na druhej fotografii je záhrada s detskými hračkami a preliezačkami bez osôb, na tretej dve dospelé osoby s dvoma deťmi pri aktivite v záhrade, kde jedna dospelá osoba vedie za ruku dieťa pohybujúce sa medzi kuželkami a na poslednej fotografii vstupná brána z ulice do areálu, na ktorej je tabuľa s názvom detského centra Chobotnička, časť stavby a farebného plota v tvare pasteliek bez osôb. Pri troch fotografiách je opakujúca sa popiska s textom: „Bitie po hlave, zatváranie v kúpeľni, hlad ako trest a dokonca hlava v záchodovej mise – toto je údajne prístup k deťom v bývalom detskom centre Chobotnička v Bratislave“, doplnená pri jednotlivých fotografiách ďalšími odlišnými vetami: „Detské centrum Chobotnička už dnes neexistuje“; „Riaditeľka rada uverejňovala na sociálnych sieťach, ako sa deti majú dobre“; „Riaditeľka minulý rok v lete škôlku predala“.
Podľa čl. II ods. 1 kódexu pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.
Podľa čl. II. ods. 3 kódexu novinár dbá o to, aby všetky jeho verejné prejavy neodporovali základným princípom novinárskej práce ustanoveným v ods. 1 a 2 tohto článku
Rada predovšetkým konštatuje, že článok sa zaoberá témou verejného záujmu, keď sleduje prešetrovanie podozrení na nezákonné postupy a konanie v konkrétnom detskom centre štátnymi orgánmi (Inšpekciou v sociálnych veciach MPSVaR a políciou), vrátane podozrenia na nevhodné správanie sa k maloletým deťom v predškolskom veku zo strany riaditeľky a majiteľky centra. Článok obsahuje citácie z protokolu o kontrole vykonanej inšpekciou, vyjadrenie policajnej hovorkyne k priebehu vyšetrovania, vyjadrenie tlačového oddelenia ministerstva, vyjadrenie riaditeľky centra k podozreniam z nevhodného zaobchádzania s deťmi, ktoré popiera, ako aj vyjadrenie jednej z mamičiek k priebehu vyšetrovania.
Rada nemá pochybnosti o tom, že zámerom článku bolo podať objektívne informácie o prešetrovaní činnosti centra a najmä podozrenia z nevhodného správania sa k deťom v predškolskom veku.
Odporca už prv o prípade podrobne informoval v článku pod názvom „Detičky srdcervúco plakali: PEKLO v detskom centre v Bratislave! Bitky, hlad a hlava v záchode?“ uverejnenom na rovnakom portáli6. novembra 2025. Niektoré časti oboch článkov sú doslovne zhodné, zhodné je aj vyjadrenie riaditeľky centra; skorší článok však podrobne popisuje na základe informácii získaných od jednej z učiteliek situácie, v ktorých boli deti bité po hlave, zatvárané v miestnosti, ako aj situáciu, keď mala byť dieťaťu strčená hlava do záchodovej misy („Keď im došli nervy, strčili dieťaťu hlavu do záchoda, aby sa naučilo, kde má kakať…“).
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že cieľom článku „Hrôza v detskom centre v Bratislave: Bitka či hlava vo WC?! Čo odhalila inšpekcia ministerstva“ uverejneného s odstupom piatich mesiacov, bolo poskytnutie informácii verejnosti o postupe a prípadných výsledkoch prešetrovania skutočností uvedených v skoršom článku.
Ako vyplýva z uverejneného článku, sťažovateľkou namietaná formulácia sa nachádza v jednak titulku „hlava vo WC“, jednak v texte článku „hlava v záchodovej mise“ ako aj v troch popiskách k fotografiám tvoriacim súčasť článku.
Rada považuje za potrebné najprv zvýrazniť, že odporca vykonal opatrenia na zníženie možnosti vzniku rizika nepriamej identifikácie a sekundárnej viktimizácie maloletých dôsledným rozrastrovaním tvárí detí zobrazených na fotografii ako aj neuvádzaním zbytočných identifikačných údajov v texte. Po obsahovej stránke článok prináša potrebné a vhodné informácie o priebehu prešetrovania (na prevažnej ploche článku), zaoberá sa závažnou témou verejného záujmu.
Pretože sťažovateľka namieta nevhodné použite slov „hlava vo WC“ a „hlava v záchodovej mise“, Rada sa zaoberala následne posúdením vhodnosti použitia týchto výrazových prostriedkov odporcom a to najmä s ohľadom na potrebu zvýšenej ochrany maloletých. Rada po komplexnom posúdení dospela k záveru, že vzhľadom na závažnosť spracovanej témy a dôslednú snahu redakcie o nevyzradenie totožnosti dotknutých detí, odporca použitím slov „hlava vo WC“ a „hlava v záchodovej mise“ neprekročil prípustné etické štandardy informovania verejnosti a to ani po osobitnom zohľadnení, že článok sa týkal maloletých detí.
Vzhľadom na uvedené Rada konštatovala, že k porušeniu Kódexu nedošlo
POUČENIE: Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10
Rokovacieho poriadku Rady.
V Bratislave, 9.júna 2026
Mgr. Alena Pániková