č. k. 31/2026
Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, členovia: JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Nora Slišková, Mgr. Martyn Željko Sampor, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Matúš Leviczki a Mgr. Nancy Závodská vo veci vedenej pod č. k. 31/2026 na zasadnutí dňa 9.6.2026 v konaní o podnete sťažovateľky Ing. A.G. na postup redaktoriek J. O. a K.G., redakcia denníka Korzár, vydavateľstvo Petit Press, a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky
ROZHODLA TAKTO:
V článku s titulkom “Štát končí v Košiciach, pamiatky im zachraňuje Budapešť. Ako vidí maďarské voľby juh Slovenska”, uverejnený na portáli www.korzar.sme.sk dňa 9.4.2026,k porušeniu Etického kódexu novinára (ďalej len “EKN”) nedošlo.
Odôvodnenie
Článok s titulkom “Štát končí v Košiciach, pamiatky im zachraňuje Budapešť. Ako vidí maďarské voľby juh Slovenska” sa reportážnou formou venuje blížiacim sa voľbám v Maďarsku z pohľadu občanov, žijúcich v prihraničných oblastiach maďarsko-slovenských hraníc. Cieľom bolo zachytiť nálady a názory na blížiace sa voľby v regióne, ktorý je obývaný aj maďarsky hovoriacimi občanmi. Autorky chceli priniesť aktuálny pohľad na udalosť, ktorá zaujímala väčšinu tamojšieho obyvateľstva a ktorá rezonovala aj v iných médiách. Navštívili viacero miest a oslovovali miestnych obyvateľov, ako aj predstaviteľov obcí.
1. Predmetom skúmania Rady a posudzovania príspevku v kontexte Etického kódexu novinára bolo:
– samotný výber témy reportáže
– postup novinárok pri získavaní informácií
– spôsob spracovania získaných informácií
Rada posudzovala článok podľa všetkých ustanovení EKN, najmä podľa:
– čl. II odsek 2EKN – hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci sú nestrannosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť a zodpovednosť
– čl. IV. odsek 1 EKN – S výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu, novinár nesmie bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby zverejňovať informácie, týkajúce sa výlučne súkromia tejto dotknutej fyzickej osoby, ako ani zverejňovať záznamy osobnej povahy tejto dotknutej fyzickej osoby. Okrem prípadu, ak dotknutá fyzická osoba sama vyvoláva podozrenie že postupuje protizákonne alebo svojím konaním vzbudzuje pohoršenie, nesmie novinár ani pri zverejňovaní informácií a záznamov, týkajúcich sa otázok verejného záujmu podľa predchádzajúcej vety znižovať dobré meno, česť a dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby.
– čl. V. odseky 1 a 2 EKN – Novinár získava textové, zvukové, zvukovo-obrazové a obrazové záznamy a podklady pre články a iné diela tak, aby bolo zrejmé, že je novinár a neskrýva svoje celé meno a príslušnosť ku konkrétnemu médiu.
Na verejných vystúpeniach a zhromaždeniach je novinár oprávnený robiť textové, zvukové, zvukovo-obrazové aj obrazové záznamy bez výslovného súhlas vystupujúcich osôb, ak nedochádza k porušeniu autorských práv alebo práv súvisiacich s autorským právom. Novinár môže rovnako postupovať aj pri vyhotovovaní záznamov a zbieraní informácií na verejných priestranstvách.
2. Sťažovateľka A.G. požiadala Tlačovo-digitálnu radu SR listom zo dňa 11.4. 2026 preskúmať postup novinárok v predmetnej reportáži. Podľa jej vyjadrenia tam bola spomenutá ako úradníčka, pričom v článku boli podľa nej použité vyjadrenia zo súkromnej komunikácie bez jej vedomia a súhlasu. Táto komunikácia prebiehala podľa vyjadrenia sťažovateľky v jej materinskom (maďarskom) jazyku počas súkromného rozhovoru s pánom starostom a nebola určená na zverejnenie. Sťažovateľka uviedla, že reportérky s ňou od začiatku komunikovali v slovenskom jazyku, avšak bez jej vedomia vypočuli jej súkromnú komunikáciu v maďarskom jazyku a následne ju použili v reportáži.
Konkrétne ide o tento odstavec v texte:
Úradníčka sa začudovala, prečo médiá riešia maďarské parlamentné voľby. „Nerozumiem, načo sa tým zaoberáte. Načo je dobré to písať.“ Starostovi do telefónu povedala, že novinárky sa s ním chcú stretnúť a „riešiť hlúposti“. N. si čas nenašiel.
Podľa sťažovateľky je takýto postup novinárok neetický, neprofesionálny a v rozpore so zásadami novinárskej etiky, keďže podľa nej ide o použitie súkromnej komunikácie bez súhlasu dotknutej osoby, čo zároveň mohlo viesť k skresleniu významu jej slov.
3. TR SR vyzvala listom 15.4. 2026 vedenie redakcie, aby sa k podnetu vyjadrilo. Šéfredaktorka denníka Korzár K.G. vo svojom vyjadrení dňa 16.4.2026 priblížila dôvody aj spôsob spracovania témy, aj postup redaktoriek v predmetnej reportáži. V stanovisku uviedla:
“Redaktorky sa po príchode na obecný úrad dvom zamestnankyniam predstavili ako novinárky, uviedli, aké médium zastupujú. Redaktorky zároveň ozrejmili tému (blížiace sa maďarské parlamentné voľby), s ktorou chcú osloviť starostu, ktorý na úrade nebol.
Obe pracovníčky miestneho úradu komunikovali s redaktorkami v slovenskom, nie v maďarskom jazyku. Obe pracovníčky vedeli, že ide o redaktorky, ktoré pripravujú článok, pretože vopred transparentne informovali o účele svojej návštevy. Redaktorky nemali dôvod na to, aby bližšie informovali respondentov o tom, či ovládajú cudzí jazyk, vrátane maďarského.
Rozhovor pracovníčky obecného úradu so starostom nebol súkromný, odohrával sa v blízkosti redaktoriek. Pracovníčka úradu nijako neinformovala/neupozornila redaktorky, že ide o rozhovor súkromného charakteru.
Pripomíname, že úlohou reportáže je pravdivo zachytiť a popísať skutočnosť, taktiež reakcie respondentov v ich autentickej podobe. Vyjadrenie úradníčky o tom, že nerozumie potrebe zisťovať informácie o blížiacich sa voľbách v Maďarsku a že to považuje za hlúposť v tomto prípade zapadá do kontextu reportáže. Zároveň uvádzame, že sme správanie a výpoveď úradníčky zaznamenali pravdivo a s ohľadom na jej súkromie sme neuviedli jej meno, pretože to nebolo pre kontext reportáže dôležité.”
4. Tlačovo-digitálna rada SR sa oboznámila s argumentami šéfredaktorky. Rada po preskúmaní článku konštatuje, že výber témy článku bol z hľadiska aktuálnosti témy nespochybniteľný, išlo o verejný záujem, nakoľko voľby u našich južných susedov boli ostro sledované vo všetkých médiách.
5. Postup novinárok pri získavaní informácií bol profesionálny a plne v súlade s EKN, najmä v súlade s čl. II odsek 2 EKN, čl. IV. odsek 1 EKN a čl. V. odseky 1 a 3 EKN. Novinárky sa predstavili svojimi menami, rovnako uviedli, pre aké médium pracujú a akú tému idú spracovávať. Povinnosťou novinárov nie je informovať respondentov o tom, aké cudzie jazyky ovládajú.
6. Na argument sťažovateľky, že bez jej vedomia vypočuli jej súkromnú komunikáciu so starostom v maďarskom jazyku a následne ju použili v reportáži, Rada uvádza:
Telefonický rozhovor so starostom nebol súkromnou komunikáciou, odohral sa v blízkosti novinárok na pôde Mestského úradu a dôvodom telefonátu bola práve návšteva novinárok. Sťažovateľka mu nevolala zo súkromných dôvodov, ale ako pracovníčka Mestského úradu, ktorú novinárky požiadali o sprostredkovanie informácií/odpovedí od starostu. V článku je vyslovene napísané: “Starostovi do telefónu povedala, že novinárky sa s ním chcú stretnúť a riešiť hlúposti.”
Rozhovor navyše prebiehal na pôde mestského úradu, ktorý možno označiť za verejné priestranstvo. Zbieranie informácií na verejnom priestranstve môže novinár aj bez výslovného súhlasu vystupujúcich osôb, ako sa píše v čl. V odsek 3 EKN.
7. Novinárky v článku nepoužili meno úradníčky, pretože podľa vyjadrenia šéfredaktorky nebola táto informácia pre kontext reportáže dôležitá. Urobili tak aj s ohľadom na jej súkromie. Rada teda konštatuje, že nedošlo ani k zásahu do dobrého mena sťažovateľky.
8. S ohľadom na vyššie uvedené TR SR dospela k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.
POUČENIE: Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 9 Rokovacieho poriadku TR SR.
V Bratislave, dňa 09.06.2026
Mgr. Alena P á n i k o v á
predsedníčka TR SR