Rozhodnutie 41/2026

č. k. 41/2026

Senát Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky zriadený (ďalej aj ako „senát TRSR“ alebo „senát“) na základe § 2 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025 v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Matúš Leviczki na neverejnom zasadnutí dňa 11.08.2026predbežne prerokoval podnet sťažovateľa Spoločenstva majiteľov a technikov STK, PEK, PKO (SMaT) (ďalej len ,,sťažovateľ“) vedený pod č. k. 41/2026 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby ,,TV Markíza“, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom: Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava – Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873 (ďalej len ,,odporca“) v prípaderelácie TN live štúdio, 03.06.2026 rozhovor moderátora M. Š. s Ing. J.H. – „Prešli ste STK a myslíte si, že máte pokoj? Môže Vás čakať nepríjemné prekvapenie“ (ďalej len „relácia“).

rozhodol takto:

Sťažnosť odmieta ako neopodstatnenú

Odôvodnenie:

I. Popis sťažnosti

Rada pre mediálne služby (ďalej aj ,,Regulátor“) z dôvodu vecnej príslušnosti postúpila dňa 01.07.2026 Asociácii na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) podnet sťažovateľa zo dňa 26.06.2026(ďalej ako „podnet“), aby preskúmala, či podnetom namietaný obsah relácie bol v súlade so zásadami Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj ,,Protokol“) a ustanoveniami Etického kódexu novinára (ďalej aj ,,EK“).

Sťažovateľ v podnete uviedol, že relácia sa venovala návrhu legislatívnej zmeny zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke smerujúcej k zvýšeniu pokuty za odmietnutie opakovanej technickej kontroly vozidla (tzv. otočky) zo 198 eur na 1 500 eur, ako aj plánovanému presunu kompetencie technických služieb v prospech štátu od roku 2033. Ide podľa neho o tému s priamym regulačným a ekonomickým dosahom na prevádzkovateľov staníc technickej kontroly a na technikov STK, teda na skupinu, ktorej záujmy sťažovateľ zastupuje, pričom z hľadiska obsahovej klasifikácie ide o program aktuálnej publicistiky.

Sťažovateľ namietal, že hosť relácie predniesol skutkové tvrdenia pripisujúce technikom STK ako profesijnej skupine protiprávne konanie, a to bez akéhokoľvek dôkazového podkladu prezentovaného v programe. Konkrétne označil výroky, že vodič odmietne opakovanú technickú kontrolu preto, „lebo mu dal k tomu pokyn samotný technik, aby to odmietol“, že „technik dá znamenie tomu vodičovi, napríklad pokrútením hlavy, aby to nerobil“, že „drvivou väčšinou sa jednalo o špekulatívne vykonávanie alebo špekulatívne odmietnutie“, že technikom „sa to veľmi opláca odmietnuť tieto technické kontroly“ a že „technik tým ušetrí veľké stovky, respektíve až tisíce eur“. Podľa sťažovateľa program neposkytol žiaden protichodný pohľad, komentár ani verifikáciu týchto tvrdení zo strany nezávislého subjektu alebo dotknutej profesijnej skupiny.

Sťažovateľ ďalej namietal, že hosť relácie nie je nezávislým odborníkom, ale predstaviteľom subjektu vykonávajúceho odborný dozor nad stanicami technickej kontroly, ktorý má priamy inštitucionálny záujem na navrhovanom zvýšení pokút, pričom táto skutočnosť nebola divákom oznámená a hosť bol predstavený výlučne ako neutrálny „odborník na kontrolu vozidiel“. Do relácie zároveň nebol prizvaný žiadny zástupca prevádzkovateľov STK, technikov STK ani ich zastupujúcich organizácií a sťažovateľ nebol pred odvysielaním relácie kontaktovaný redakciou za účelom poskytnutia stanoviska. Žiadosti sťažovateľa o priestor na reakciu zo dňa 09.06.2026 ani jeho upozorneniu zo dňa 12.06.2026 odporca podľa tvrdenia sťažovateľa vecne nevyhovel.

Napokon sťažovateľ namietal, že po celý čas trvania rozhovoru bola v pozadí štúdia zobrazená fotografia budovy stanice technickej kontroly s dobre čitateľným logom obchodnej spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s.r.o., a to bez akéhokoľvek označenia sponzorského alebo komerčného charakteru tohto zobrazenia, v čom videl naplnenie znakov umiestňovania produktov, subsidiárne skrytej mediálnej komerčnej komunikácie. Sťažovateľ svoj podnet právne kvalifikoval ako porušenie § 25 písm. a) a b), § 96 ods. 1 písm. b) a § 72 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odporca sa k sťažnosti vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.07.2026 a navrhol, aby ju senát TR SR posúdil ako neopodstatnenú. Uviedol, že namietaný obsah nebol spravodajskou reportážou, v ktorej by prezentoval vlastné skutkové závery, ale publicisticko-informačným rozhovorom s odborným hosťom k aktuálnej téme, pričom moderátor kládol hosťovi vecné otázky k podstate opakovanej technickej kontroly, k právnym následkom jej odmietnutia, k dôvodom navrhovaného zvýšenia pokuty, k početnosti a zameraniu kontrol, k tomu, kto kontrolu platí, k postihu technika a k ďalším metódam výkonu dozoru.

Odporca poukázal na to, že povinnosť zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu sa viaže na vysielanú obsahovú službu ako celok a podľa čl. 9 ods. 2 Protokolu sa posudzuje v dlhšom časovom úseku vysielania, že výber tém, udalostí a hostí je podľa čl. 10 ods. 7 Protokolu súčasťou jeho redakčnej nezávislosti a že stanovisko sťažovateľa bolo súčasťou hlavného spravodajského príspevku odvysielaného v ten istý deň, ako aj skôr dňa 30.05.2026, a bolo zverejnené aj na spravodajskom portáli TN Live.

Odporca ďalej uviedol, že počas vysielania relácie bol niekoľkokrát zobrazený text „J.H., vedúci inšpekčného útvaru, TESTEK“, že inštitucionálnu príslušnosť deklaroval opakovane aj samotný hosť a že hodnotiace vyjadrenia boli zreteľne prezentované ako odpovede identifikovaného hosťa na otázky moderátora, nie ako vlastné skutkové závery odporcu. Skutočnosť, že hosť pôsobí v prostredí technickej služby technickej kontroly, podľa odporcu nepredstavuje konflikt záujmov, ale vysvetľuje jeho odbornú relevanciu pre tému relácie. Námietku týkajúcu sa zobrazenia loga označil za právne nepriliehavú s tým, že otázka mediálnej komerčnej komunikácie sa posudzuje podľa odlišných kritérií a je predmetom posúdenia iného orgánu.

Odvysielanie relácie považuje odporca za realizáciu svojej slobody prejavu, do ktorej možno zasiahnuť len po vykonaní testu proporcionality, pričom odkázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Handyside proti Spojenému kráľovstvu, Jersild proti Dánsku a Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. proti Slovenskej republike. Odporca zároveň podľa § 5 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR požiadal o účasť na rokovaní senátu TR SR, ktorý sa sťažnosťou bude zaoberať.

II. Prepis obsahu relácie:

,, M.Š.
Technická kontrola vozidla je pre väčšinu vodičov rutinnou záležitosťou. Len málokto však vie, že aj po úspešnom absolvovaní STK môže byť jeho auto vybrané na takzvanú opakovanú kontrolu, ktorou štát preveruje kvalitu práce samotnej stanice technickej kontroly. Práve tento systém je teraz predmetom diskusie. Ministerstvo dopravy totiž navrhuje výrazne sprísniť sankcie pre vodičov, ktorí by takúto opakovanú kontrolu odmietli. Pokuta by mohla stúpnuť zo súčasných 198 eur až na 1500 a zároveň by sa zrušila platnosť práve vykonanej technickej kontroly. Viac o tom sa porozprávam s odborníkom na kontrolu vozidiel J.H.. Vitajte u nás! Dobrý deň.

Ing. J.H.
Dobrý deň.

M.Š.
Tak vozidlo prejde emisnou technickou kontrolou. Teším sa, že mám hotovo, ale hneď potom môže prísť takzvaná opakovaná kontrola. Čo to vlastne je, vysvetlíte nám, Pretože možno niektorí vodiči naozaj sa s niečím takým ešte nestretli.

Ing. J.H.
Jedná sa o preverenie postupu technika, ktorý hodnotil vozidlo pri tej takzvanej prvotnej technickej kontrole, kedy kontrolóri alebo teda naši inšpektori prídu na stanicu technickej kontroly, otočia vozidlo, vykonajú takzvanú inšpekciu, alebo ľudovo povedané otočku a pod dohľadom kontrolórov skontrolujú opakovane ten technický stav toho vozidla , kde sa vlastne zisťujú a kontroluje sa tá činnosť, toho technika, že či správne vyhodnotil to vozidlo a jeho technický stav.

M.Š.
Takúto kontrolu môže vodič odmietnuť. Je tam tá sankcia, ktorá sa bude zvyšovať. Ale čo ešte potom ďalej? Nasleduje .

Ing. J.H.
Takto dodržiavanie právnych predpisov nie je voľba. To je vlastne zákonom daná povinnosť. A ten vodič vlastne nemá ako keby právo odmietnuť. Ale pokiaľ takéto niečo urobí, že odmietne túto opakovanú technickú kontrolu pod dohľadom kontrolórov, tak nastupuje sankcia. Momentálne je to 198 eur za odmietnutie s tým, že potom príslušný správny orgán mu nariadi vykonanie tejto technickej kontroly takzvane mimo lehôt.

M.Š.
A tá pokuta, ako som spomínal, sa zvýši zo 198 eur na 1500, čo je už celkom drastické zvýšenie. Čiže ako sa na to pozeráte?

Ing. J.H.
No to má také dve také dva pohľady. Čo sa týka tej výšky pokuty , z nášho pohľadu sa jedná o primeranú výšku pokuty a to vzhľadom na nebezpečnosť takéhoto chovania. Pretože ak sa toto deje a v praxi sa to deje, že vodič vozidla odmietne vykonanie tejto nariadenej technickej kontroly a častokrát sa to tak stáva kvôli tomu, lebo mu dal k tomu pokyn samotný technik, aby to odmietol , tak tá nebezpečnosť konania spočíva v tom, že potom to vozidlo, ktoré nie je podrobené našej kontrole pod našim dohľadom, tak sa bežne vyskytuje v cestnej premávke s týmito vážnymi alebo nebezpečnými chybami, ktoré môžu ohrozovať zdravie a životy ľudí . A čo sa týka tej primeranosti, ono to v praxi funguje asi tak, že pokuty pre technikov za zistenie vážnych a nebezpečných chýb na tých vozidlách sú ďaleko vyššie ako táto poriadková pokuta. To znamená, pokiaľ sa odmietne podrobiť vodič tejto opakovanej technickej kontrole nariadenej, tak síce dostane 198 eurovú pokutu, ak to zaplatí do dvoch týždňov, tak je to 132 eurová pokuta, ale technik tým ušetrí veľké stovky, respektíve až tisíce eur, ktoré by musel zaplatiť vtedy, keby sme my tou našou kontrolou zistili, že nejaké tie vážne alebo nebezpečné chyby nezistil na vozidle. To znamená to nebezpečnosť toho konania je tam za prvé a za druhé, čo sa môže stať, keď to vozidlo je v cestnej premávke? S týmito chybami? A za druhé , má to taký dostatočný, by som povedal, motivačný charakter. Aby toho vodiča a hlavne toho technika to od toho odradilo od tohto konania a to je pristaviť to vozidlo na nariadenú technickú kontrolu.

M.Š.
Čiže zvýšenie pokút vnímate ako cestu predísť obchádzaniu systému.

Ing. J.H.
Presne tak, a je to z nášho pohľadu ako veľmi účinný systém, od ktorého očakávame to, že takéto prípady sa stávať potom nebudú.

M.Š.
Ako často sa stáva, že vozidlo je vybrané na opakovanú kontrolu?

Ing. J.H.
No za minulý rok sme spravili 81 tých tzv. otočiek. Celkovo asi za našu nejakú históriu tej našej činnosti. To znamená za nejakých tých 8 rokov, ktoré vykonávame, ten odborný dozor. Sú to stovky vykonaných odborných dozorov, ale keď sa na to pozrieme z pohľadu k pomeru k celkovému počtu vykonaných technických kontrol, na Slovensku sa ročne vykoná milión dvesto tisíc technických kontrol. Z toho našou inšpekciou sa spraví z toho nejakých 80 týchto kontrol . A tých odmietnutí je tam asi 16 % z nich. .

M.Š.
A to číslo sa postupne zvyšuje. Čo sa týka opakovaných kontrol a ako to funguje v podstate v praxi, že kto udáva, že toľko kontrol máte urobiť za mesiac alebo za rok.

Ing. J.H.
nám schvaľuje plán kontrolnej činnosti ministerstvo dopravy. My dáme návrh toho plánu. Ten návrh si vlastne urobíme sami. Na základe našich nejakých personálnych kapacít a v podstate dávame to na odsúhlasenie ministerstvu dopravy a ministerstvo dopravy nám na to dá súhlasné stanovisko.

M.Š.
A na aké autá sa zameriavate? Pri otáčkach?

Ing. J.H.
Zameriavame sa na vozidlá vo všeobecnosti alebo spravidla to bývajú staršie vozidlá na vozidlá s vysokým nájazdom kilometrov a na vozidlá, ktoré už v minulosti mali nejaký problém. Na technických kontrolách prejsť, lebo to vidíme v našom informačnom systéme. Tak vlastne na takéto vozidlá sa zameriavame. Kde je vysoký predpoklad a veľmi oprávnený a opodstatnený. Z našej kontrolnej činnosti na týchto vozidlách sa vyskytujú závažné a nebezpečné chyby.

M.Š.
Takáto opakovaná kontrola je totožná s tou, ktorá sa udiala predtým.

Ing. J.H.
Áno, jedná sa vlastne o presne takú istú technickú kontrolu. To znamená, že čo ten vodič absolvuje pri tej prvotnej technickej kontrole, tak to teraz v rámci tej inšpekcie alebo tej opakovanej technickej kontroly nariadenej vykonávame my a naši inšpektori. Takže jedná sa o riadnu pravidelnú technickú kontrolu. Nič nad rámec. Je to obyčajná technická kontrola.

M.Š.
A kto ju platí .

Ing. J.H.
Plati ju tá STK čka, na ktorej sa to vozidlo otáča .

M.Š.
Stretli ste sa s mnohými prípadmi, keď vodiči odmietnu opakovanú kontrolu? Je toho veľa .

Ing. J.H.
Je to asi za minulý rok sa to stalo v 12 tich prípadoch. To znamená, keď sa to dá do pomeru k celkovému počtu vykonaných tých tzv. otočiek, tak sa to jedná o 16% zo všetkých kontrol, ktoré my vykonávame touto formou, ale zakaždým sa jednalo drvivou. Väčšinou sa jednalo o špekulatívne vykonávanie alebo špekulatívne odmietnutie, kedy vlastne technik dá znamenie tomu vodičovi. Napríklad po krútením hlavy, aby to nerobil. A ten a ten vodič s tým vozidlom odchádza a odoprie nám túto súčinnosť.

M.Š.
Prípadne ešte aké dôvody ešte uvádzajú vodiči, aby nemuseli podstúpiť túto kontrolu.

Ing. J.H.
Vodiči, väčšinou vodiči, väčšinou argumentujú v podstate buď nedodajú žiaden dôvod a pokiaľ ho údaju, tak sa vyhovárajú na čas. Časové zaťaženie.

M.Š.
A aký je v súčasnosti postih pre toho technika? Tiež ste vraveli, že že sa nevyhne pokute, ak by náhodou do toho nešiel, tak aké tam sú sumy?

Ing. J.H.
No pokiaľ nám niekto poskytne to vozidlo na tú nariadenú technickú kontrolu, na tú otočku a my na tom vozidle zistíme, že ten technik nezistil nejakú vážnu alebo nebezpečnú chybu, tak potom platí pokuty. Ten technik a platí ju asi tak, že pokiaľ zistí čo i len jednu vážnu takzvanú chybu, tak je tam sankcia 210 eur. Ak nezistí nebezpečnú chybu, tak platí pokutu 300 eur, ale spravidla platí asi to, že A takisto platí aj to, že tie pokuty kumulujú. To znamená, koľko pokút ten technik nezistí tak krát toľko platí pokutu. To znamená. Preto hovorím, že im sa to veľmi opláca. Odmietnuť tieto technické kontroly a túto otočku, pretože keď zaplatí len takéto malé množstvo peňazí, za to odmietnutie, tak je to v nepomere k tomu, koľko by sme mu mohli zistiť. Tých porušení toho technika za to, keby sme to vozidlo fyzicky videli a keby sme ho mohli skontrolovať.

M.Š.
Akými inými spôsobmi kontrolujete priebeh a správnosť emisných a technických kontrol?

Ing. J.H.
No máme také tri zaužívané metódy, čo sa týka tohoto týchto inšpekcií, tak to je taká najefektívnejšia metóda vykonávania odborného dozoru, pretože vidíme to vozidlo fyzicky. Môžeme si ho takpovediac prehliadať a vidieť. V podstate ten naozajstný reálny stav to je. V podstate to považujeme za najefektívnejší spôsob. Potom tu máme takzvanú analýzu videa a analýzu údajov z valcových skúšobní bŕzd. To znamená každá stanica technickej kontroly je povinne vybavená kamerovým systémom a takisto do systému informačného sa prenášajú údaje o kontrolách a meraní bŕzd. Takže toto máme k dispozícii a kontrolujeme. Vlastne robíme video, takzvanú analýzu a analýzu údajov z bŕzd. Toto je druhý spôsob. A tretí spôsob, ktorý takisto využívame pri našej činnosti je takzvaný mystery shopping, kedy na stanicu technickej kontroly pristavíme naše vozidlo z prednastavenými alebo predpísanými chybami, o ktorých vieme a kontrolujeme a sledujeme, ako ten technik tieto chyby zisťuje a či ich zistil, koľko ich zistil alebo ich nezistil.

M.Š.
Keď sme hovorili o zvýšení pokút, tak odkedy by to malo začať platiť?

Ing. J.H.
Myslím si, že v tej novele je od 1. Januára 2027.

M.Š.
A máme tam aj nejaké ďalšie zmeny, o ktorých by ste chceli povedať.

Ing. J.H.
Áno, tento zákon . Vlastne je tam viacero zmien a jedna z takých tých najpodstatnejších zmien, ktorá sa nás asi týka ako technických služieb, ktorý zabezpečujeme. Vlastne servis a činnosti pre stanice technickej kontroly. Tak toto toto . Táto kompetencia technických služieb by mala prejsť pod štát od roku 2033 . A čo je na tom najviac zarážajúce z nášho pohľadu, že v čase konsolidácie táto zmena si vyžiada zo štátneho rozpočtu a z peňazí daňových poplatníkov stovky miliónov eur. Pretože štát bude musieť vybudovať kapacity pre zabezpečovanie vlastne činnosti technických služieb a teraz vlastne tento systém, ktorý je teraz aktuálny, že sme vlastne my ako štátom poverená technická služba, tak štát nestojí ani cent .

M.Š.
Výborne. Ďakujem veľmi pekne za Váš čas, že ste prišli do Záhorskej Bystrice do TN Live. J.H. bol mojim hosťom. Prajem pekný deň.

Ing. J.H.
Ďakujem krásne za pozvanie.“

III. Pôsobnosť TR SR

Rada pre mediálne služby zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike do zoznamu samoregulačných orgánov a Druhý opčný protokol k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných kódexov dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania právomocí vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektami vysielania (najmä v oblasti objektivity a ochrany osobnosti) profesijnej samospráve.

V rozsahu Protokolu Regulátor postupuje doručené sťažnosti na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.

TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samoregulačný orgán je podľa § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti. Odporca/poskytovateľ obsahovej služby/strana Protokolu sa zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrenév Druhom opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannostia v Etickom kódexe novinára.

Senát TR SR posudzoval obsah podanej sťažnosti v kontexte ustanovení Protokolu a EK z dôvodu, že odporca je stranou Protokolu, ktorým tento vysielateľ pristúpil k Protokolu a EK, a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie odporca redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany odporcu nebola uplatnená výhrada podľa čl. 20 ods. 1 písm. a) Protokolu.

Predmetom posudzovania senátu TR SR bola relácia ,,TN live štúdio“, rozhovor moderátora M. Š. s Ing. J.H.– „Prešli ste STK a myslíte si, že máte pokoj? Môže Vás čakať nepríjemné prekvapenie“, odvysielaná dňa 03.06.2026, ktorú odporca uverejnil v rámci svojej obsahovej služby.

IV. Etický rámec, aspekty rozhodovania, rozbor

Senát TR SR posudzoval sťažnosť vo vzťahu k nasledujúcim ustanoveniam EK a Protokolu.

Podľa čl. II ods. 2 EK: ,,Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.

Podľa čl. III ods. 3 EK: ,,Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.

Podľa čl. III ods. 8 EK: ,,Komentáre a názory musia byť jasne označené a odlíšené od spravodajstva a faktov. Názory a hodnotiace úsudky uvedené v komentári musia vychádzať a logicky vyplývať z dostatočného skutkového základu.

Podľa čl. 8 ods. 2 Protokolu: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky.“

Podľa čl. 8 ods. 3 Protokolu: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 dbá pri spravodajstve a programoch aktuálnej publicistiky na to, aby názory a hodnotiace komentáre boli oddelené od informácií spravodajského charakteru.“

Podľa čl. 9 ods. 1 Protokolu: „Strana Protokolu zabezpečuje všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci ňou vysielanej obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1.“

Podľa čl. 9 ods. 2 Protokolu: „Dodržanie všestrannosti informácií a názorovej plurality sa posudzuje v dlhšom časovom úseku vysielania s výnimkou sledovaného predvolebného obdobia, kde je časovým úsekom sledované predvolebné obdobie a predmetom skúmania v tomto období sú tak programy podľa čl. 8 ods. 1 a 2, ako aj prítomná politická propagácia mimo týchto programov.“

Podľa čl. 10 ods. 7 Protokolu: „Výber tém, udalostí alebo hostí v programoch je súčasťou redakčnej nezávislosti (a redakčnej zodpovednosti, ktorá náleží výlučne poskytovateľovi obsahovej služby), pričom výber nesmie podliehať politickému vplyvu či vplyvu zadávateľov mediálnej komerčnej komunikácie (reklamy), avšak môže byť závislý od uplatňovanej redakčnej línie, ktorá nie je arbitrárna.“

Podľa čl. 3 ods. 6 Protokolu: ,,Programom aktuálnej publicistiky sa rozumie publicistický program tematicky spätý so spravodajstvom, ktorý obsahuje komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja, politické stanoviská k udalostiam alebo názory politikov na jednotlivé témy; publicistickým programom sa rozumie program, ktorý svojou dramaturgiou a žánrovo zodpovedá charakteristike žurnalistických publicistických celkov a jednotlivých publicistických žánrov.

Podľa čl. 7 ods. 5 Protokolu: ,,Vylúčenie zo zodpovednosti podľa odseku 2 nezbavuje novinára povinnosti pridržiavať sa základných princípov novinárskej činnosti obsiahnutých v Kódexe, napríklad aj overiť si dôležitý fakt, pokiaľ je to možné a nevyžaduje si to tomu neúmerné úsilie, alebo uviesť informáciu tretej osoby na pravú mieru, pokiaľ jej chýba kontext, ktorý je známy a dôležitý na jej správne pochopenie, alebo ak obsahuje nepravdivé tvrdenie, ktoré možno v danej chvíli vyvrátiť aj bez väčšieho úsilia.

Podľa čl. 8 ods. 5 Protokolu: ,,V rámci objektívnosti spravodajstva sa skúma predovšetkým transparentnosť, presnosť a vecnosť, pri zachovaní práva na omyl a práva na generalizáciu, pričom objektívnosť sa posudzuje z hľadiska jej miery, dosiahnutej v rámci programu ako celku, pri súčasnom zohľadnení výluk z redakčnej zodpovednosti, rešpektovaní garancií slobody prejavu a jej limitov a s ohľadom na redakčnú líniu.

Podľa čl. 8 ods. 6 Protokolu: ,,Ak sa v rámci spravodajstva a aktuálnej publicistiky skúma vyváženosť ako kritérium objektívnosti alebo nestrannosti, rozhodujúcim je kvalitatívne hľadisko; časový nepomer (kvantitatívne hľadisko) nie je sám o sebe porušením princípu objektívnosti alebo nestrannosti, pokiaľ nejde o celkom zjavný časový nepomer, ktorý sa javí ako účelový.

Podľa čl. 8 ods. 7 Protokolu: ,,Ak ide o spravodajské rozhovory a programy aktuálnej publicistiky, nie je porušením nestrannosti či objektívnosti, ak redaktor alebo moderátor názory prezentované prítomnou názorovou skupinou osobne vyvažuje v prospech neprítomnej názorovej skupiny.

Podľa čl. 10 ods. 2 Protokolu: ,,Za dodržanie zásad objektívnosti, nestrannosti, všestrannosti informácií a názorovej plurality (ďalej len „zásady čl. 8 a 9“) sa považuje už samotné poskytnutie možnosti sa vyjadriť; absencia vyjadrenia dotknutej strany, ktorá sa odmietla vyjadriť alebo sa nevyjadrila v poskytnutom termíne, nie je prekážkou zverejnenia informácie, pričom dodatočné zverejnenie vyjadrenia nie je vo vzťahu k už zverejnenému programu ani programu obsahujúcemu toto vyjadrenie porušením zásad čl. 8 a 9.

Podľa čl. 10 ods. 3 Protokolu: ,,Dodržaním zásad čl. 8 a 9 je aj prítomnosť argumentácie alebo konfrontácie (názoru) hosťa alebo názorovej skupiny či tvrdenia, ktoré sa javí nepravdivým alebo nepresným, pomocou moderátora programu, redaktora alebo inej osoby v tom istom programe alebo aj vo forme referencie, reakcie alebo komentáru v inom programe, pokiaľ si to vyžaduje povaha tvrdenia, vykonané overovanie faktov alebo objektívne existujúca okolnosť, ktorá napríklad neumožnila priamu argumentáciu alebo konfrontáciu v tom istom programe.

Podľa čl. 10 ods. 5 Protokolu: ,,Porušením zásad čl. 8 a 9 nie je ani absencia skutkového tvrdenia alebo faktu, ak ide o mieru zovšeobecnenia, ktorá je v žurnalistike bežná, nie je významný pre pochopenie informácie alebo významne nemení podstatu informácie.

Senát TR SR po podrobnom preskúmaní podnetu sťažovateľa a vyjadrenia odporcu, na základe detailnej analýzy zvukovoobrazového záznamu relácie a jej prepisu, ako aj na základe posúdenia ďalšieho obsahu uverejneného odporcom k tej istej téme, dospel k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Nad rámec tvrdení strán senát TR SR zo spisového materiálu zistil nasledujúce skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodujúce.

Po prvé, inštitucionálna príslušnosť hosťa bola divákovi oznámená v obrazovej zložke relácie. Titulok „J.H. – vedúci inšpekčného útvaru, TESTEK“ je zobrazený v čase 00:57 – 01:05 stopáže relácie, teda bezprostredne pri prvej odpovedi hosťa, a následne opakovane v čase 07:33 – 07:39 a 08:39 – 08:45. Tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého táto skutočnosť „nebola divákom oznámená“ a hosť bol predstavený „výlučne ako neutrálny odborník na kontrolu vozidiel“, je preto v rozpore s obsahom posudzovaného záznamu.

Po druhé, stanovisko sťažovateľa odporca odvysielal vo svojej hlavnej spravodajskej relácii v ten istý deň. V príspevku „Sprísnenie pokuty vyvoláva rozpory“ vystupuje generálny sekretár sťažovateľa Mgr. A.Č. dvakrát s vecnou protiargumentáciou k navrhovanej sankcii a k dôvodom, pre ktoré vodič nemusí byť schopný podrobiť sa opakovanej kontrole. Ten istý príspevok obsahuje kritiku navrhovaného zvýšenia pokuty zo strany dvoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vrátane výslovného spochybnenia premisy o pochybeniach technikov, ako aj vyjadrenie ministra dopravy Slovenskej republiky. Redakcia odporcu teda dotknutú profesijnú skupinu preukázateľne oslovila a jej stanovisko uverejnila.

Po tretie, kvantitatívny základ tvrdení hosťa zaznel priamo v posudzovanej relácii. Hosť sám uviedol, že za predchádzajúci rok bolo vykonaných 81 tzv. „otočiek“, z toho v 12 prípadoch došlo k odmietnutiu, čo predstavuje približne 16 %, pričom na území Slovenskej republiky sa ročne vykoná približne 1 200 000 technických kontrol. Divák tak dostal údaje umožňujúce posúdiť skutočný rozsah opisovaného javu.

Po štvrté, ilustračné obrazové sekvencie použité v relácii sú v obraze označené grafikou „ilustračné zábery“. Fotografia budovy stanice technickej kontroly s logom spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s.r.o. je statickým prvkom scénografie štúdia umiestneným na projekčnom paneli, ktorý nie je v obraze zvýrazňovaný, snímaný v detaile ani slovne spomenutý.

Na okraj senát TR SR poznamenáva, že relácia bola odvysielaná dňa 03.06.2026, hoci podnet sťažovateľa uvádza dátum 04.06.2026. Tento nesúlad nemá na identifikáciu posudzovaného obsahu ani na posúdenie veci vplyv, keďže relácia je jednoznačne určená názvom, moderátorom, hosťom a obsahom.

Relácia je programom, ktorý možno hodnotiť ako program aktuálnej publicistiky. V zmysle čl. 3 ods. 2 Protokolu „Aktuálnou publicistikou sa rozumie produkt novinárskej činnosti sprostredkúvajúci verejnosti popri faktoch a informáciách o nich aj vlastné hodnotenie, kritiku, záver, analýzu, syntézu, názor alebo úsudok, ktorý slúži verejnosti na utváranie si vlastných názorov a popri informovaní môže sledovať aj iný účel, napríklad vzdelávanie alebo zábavu.“

Takýto program, na rozdiel od spravodajstva, sprostredkúva verejnosti popri faktoch a informáciách o nich aj vlastné hodnotenie, kritiku, záver, analýzu, syntézu, názor alebo úsudok, ktorý slúži verejnosti na utváranie si vlastných názorov. Je samozrejmé, že sťažovateľ sa nemusí stotožniť s každým názorom, ktorý v programe zaznel. Skutočnosť, že hosť relácie prezentoval vlastné hodnotenie primeranosti navrhovanej sankcie, vlastný odborný úsudok a skúsenosť z výkonu odborného dozoru, preto sama osebe porušením etických pravidiel nie je. Odporca je vzhľadom na programový typ relácie a v súlade s čl. 10 ods. 7 Protokolu oprávnený vybrať témy, udalosti alebo hostí v danom programe a toto oprávnenie je súčasťou jeho redakčnej nezávislosti. Pozvanie vedúceho inšpekčného útvaru poverenej technickej služby technickej kontroly k téme výkonu odborného dozoru nad stanicami technickej kontroly nie je výberom arbitrárnym, ale výberom vecne priliehavým predmetu relácie. Senát TR SR nezistil žiadnu okolnosť nasvedčujúcu tomu, že by tento výber podliehal politickému vplyvu či vplyvu zadávateľov mediálnej komerčnej komunikácie.

Pri aplikácii vyššie citovaných ustanovení senát TR SR najskôr skúmal, či v relácii zazneli informácie, ktoré by boli preukázateľne nepravdivé alebo ktoré by boli prezentované spôsobom skresľujúcim objektívnu realitu v zmysle čl. III ods. 3 EK. Faktografické jadro relácie, teda výška súčasnej i navrhovanej sankcie, navrhovaná účinnosť novely od 1. januára 2027, presun kompetencie technických služieb pod štát od roku 2033, výška sankcií ukladaných technikovi, subjekt znášajúci náklady opakovanej kontroly, kritériá výberu vozidiel i metódy výkonu odborného dozoru, zostalo nespochybnené aj samotným sťažovateľom. Sťažovateľ nekonkretizoval žiadne skutkové tvrdenie, o ktorého nepravdivosti by odporca vedel alebo musel vedieť. Rovnako nebolo preukázané, že by došlo k zamlčaniu podstatných faktov alebo súvislostí, ktoré by zásadným spôsobom menili význam prezentovaných informácií; naopak, hosť v relácii uviedol aj údaje o rozsahu opisovaného javu, ktoré divákovi umožňovali posúdiť váhu jeho hodnotení, resp. vážnosť tohto spoločenského problému.

Senát TR SR sa ďalej zaoberal otázkou objektívnosti a nestrannosti podľa čl. II ods. 2 EK a čl. 8 ods. 2 Protokolu. Objektívnosť v programe aktuálnej publicistiky neznamená absenciu kritiky ani povinnosť prezentovať všetky existujúce pohľady v rámci jednej relácie. Podľa čl. 8 ods. 5 Protokolu sa skúma predovšetkým transparentnosť, presnosť a vecnosť, pri zachovaní práva na omyl a práva na generalizáciu, pričom objektívnosť sa posudzuje z hľadiska jej miery dosiahnutej v rámci programu ako celku, pri rešpektovaní garancií slobody prejavu a s ohľadom na redakčnú líniu.

Ťažiskovou námietkou sťažovateľa v tejto rovine je nepriznaný konflikt záujmov hosťa. Táto námietka neobstojí. Ako je uvedené vyššie, obrazová zložka relácie hosťa identifikovala titulkom „J.H. – vedúci inšpekčného útvaru, TESTEK“, a to už pri jeho prvej odpovedi. K tomu pristupuje, že hosť sám priebežne a opakovane hovorí v prvej osobe množného čísla („naši inšpektori“, „my kontrolujeme“, „pod naším dohľadom“, „sme štátom poverená technická služba“), teda z pozície subjektu vykonávajúceho odborný dozor, čo napokon vo svojom podnete cituje aj samotný sťažovateľ. Divákovi tak bolo zrejmé, že hosť nevystupuje ako nezaujatý tretí subjekt, ale ako predstaviteľ jednej zo strán opisovaného kontrolného vzťahu, a divák mal k dispozícii informáciu potrebnú na kritické hodnotenie jeho vyjadrení. Slovné uvedenie hosťa v úvodnom slove moderátora ako „odborníka na kontrolu vozidiel“ bolo síce menej presné než obrazový titulok, avšak požiadavka transparentnosti sa v zmysle čl. 8 ods. 5 Protokolu posudzuje podľa miery dosiahnutej v programe ako celku, nie podľa izolovanej formulácie v úvode.

Senát TR SR poznamenáva, že za konflikt záujmov nemožno bez ďalšieho označiť samotnú skutočnosť, že hosť pôsobí v systéme dozoru nad kontrolovanou činnosťou. Táto okolnosť predovšetkým zakladá jeho odbornú relevanciu pre tému relácie. Argumentácia sťažovateľa je navyše selektívna, keďže predmetom relácie nebola iba výška sankcie; v jej závere hosť kriticky hodnotil inú časť tej istej navrhovanej legislatívnej zmeny, a to presun kompetencie technických služieb pod štát od roku 2033, ktorý sa priamo dotýka subjektu, za ktorý hovoril. Tvrdenie o jednostrannom inštitucionálnom záujme hosťa na celej navrhovanej novele tak nemá oporu v obsahu relácie.

Senát TR SR nemohol prisvedčiť ani námietke, že moderátor nepredložil hosťovi žiadnu kritickú protiotázku a de facto sa stotožnil s jeho hodnotiacou perspektívou. Podľa čl. 8 ods. 7 Protokolu osobné vyvažovanie názorov prítomnej názorovej skupiny zo strany moderátora v prospech neprítomnej názorovej skupiny predstavuje oprávnenie, nie povinnosť; toto ustanovenie je formulované ako pravidlo vylučujúce porušenie, nie ako pravidlo zakladajúce povinnosť konfrontačného vedenia rozhovoru. Moderátor navyše pasívny nebol – navrhované zvýšenie sankcie sám označil za „celkom drastické zvýšenie“ a otázkou na dôvody, ktoré uvádzajú vodiči, otvoril priestor pre perspektívu druhej strany. Podľa čl. 8 ods. 6 Protokolu je pri posudzovaní vyváženosti rozhodujúce kvalitatívne hľadisko, pričom časový nepomer sám osebe porušením objektívnosti alebo nestrannosti nie je.

Senát TR SR ďalej posudzoval, či boli názory a hodnotiace komentáre oddelené od informácií spravodajského charakteru v zmysle čl. 8 ods. 3 Protokolu a čl. III ods. 8 EK. Predmetná relácia mala charakter aktuálnej publicistiky, nie spravodajstva. Spravodajský prvok spočíval v uvedení aktuálneho legislatívneho a regulačného kontextu, ktorý podal moderátor v úvodnom slove. Hodnotiace a analytické vyjadrenia zazneli výlučne ako odpovede identifikovaného hosťa na otázky moderátora a boli formulované v prvej osobe a s výslovnou atribúciou („z nášho pohľadu“, „považujeme“, „myslím si“, „preto hovorím“). Odporca ich neprezentoval ako vlastné nespochybniteľné skutkové závery a pre diváka boli rozpoznateľné ako vyjadrenia hosťa. Názory a hodnotiace úsudky hosťa zároveň vychádzali z dostatočného skutkového základu, ktorý v relácii sám uviedol, teda z výsledkov vlastnej kontrolnej činnosti a z konkrétnych počtov vykonaných a odmietnutých opakovaných kontrol. Senát TR SR preto nedospel k záveru, že by došlo k stieraniu rozdielu medzi správou a komentárom v takej miere, ktorá by predstavovala porušenie čl. 8 ods. 3 Protokolu; sťažovateľ napokon ani nekonkretizoval, ktoré informácie spravodajského charakteru mali byť s hodnotiacimi komentármi neoddelene zmiešané.

Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 9 Protokolu, ktorý ukladá zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu, senát TR SR vychádzal z toho, že podľa čl. 9 ods. 2 Protokolu sa dodržanie týchto zásad posudzuje v dlhšom časovom úseku vysielania; výnimka pre sledované predvolebné obdobie sa v posudzovanej veci neuplatní. Uvedené ustanovenie preto nemožno vykladať ako povinnosť prezentovať v každom jednotlivom programe všetky existujúce názorové prúdy alebo zabezpečiť bezprostrednú prítomnosť názorového oponenta ku každému vyslovenému tvrdeniu. Námietka založená výlučne na zložení jednej relácie tak neobstojí už z hľadiska konštrukcie posudzovaného pravidla.

V posudzovanej veci je táto námietka vyvrátená aj skutkovo. Ako je uvedené vyššie, odporca v hlavnej spravodajskej relácii toho istého dňa poskytol priestor priamo sťažovateľovi, ako aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky kriticky sa vyjadrujúcim k navrhovanému zvýšeniu sankcie. Podľa čl. 10 ods. 2 Protokolu sa za dodržanie zásad čl. 8 a 9 považuje už samotné poskytnutie možnosti sa vyjadriť; v danom prípade dotknutá strana nielenže takúto možnosť dostala, ale jej stanovisko bolo aj reálne uverejnené. Podľa čl. 10 ods. 3 Protokolu je dodržaním zásad čl. 8 a 9 aj prítomnosť argumentácie alebo konfrontácie názoru hosťa vo forme referencie, reakcie alebo komentáru v inom programe, čo presne zodpovedá vzťahu medzi uvedeným spravodajským príspevkom a posudzovaným štúdiovým rozhovorom. Z obsahu posudzovanej relácie ani z iných zistení nevyplynulo, že by odporca systematicky alebo zámerne vylučoval určitý relevantný názorový prúd z verejnej diskusie. Senát TR SR preto nevyhodnotil, že by v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v zmysle čl. 9 Protokolu.

Osobitnú pozornosť senát TR SR venoval tým výrokom hosťa, ktoré sťažovateľ označil za tvrdenia pripisujúce technikom STK protiprávne konanie, teda výrokom, že vodič odmietne opakovanú technickú kontrolu preto, „lebo mu dal k tomu pokyn samotný technik“, a že „technik dá znamenie tomu vodičovi, napríklad pokrútením hlavy, aby to nerobil“. Senát TR SR nezastiera, že ide o skutkové tvrdenia opisujúce konanie, ktoré môže napĺňať znaky správneho deliktu, a že moderátor sa v relácii nespýtal na ich dôkazový podklad, teda na to, v koľkých z opísaných prípadov bol takýto záver potvrdený rozhodnutím príslušného orgánu. Ide o otázku, ktorú bolo v záujme úplnosti informovania namieste položiť.

Prah porušenia etických pravidiel však týmto nedostatkom prekročený nebol. Podľa čl. 7 ods. 5 Protokolu vzniká novinárovi povinnosť uviesť informáciu tretej osoby na pravú mieru vtedy, ak jej chýba kontext, ktorý je známy a dôležitý na jej správne pochopenie, alebo ak obsahuje nepravdivé tvrdenie, ktoré možno v danej chvíli vyvrátiť aj bez väčšieho úsilia. Ani jedna z týchto podmienok v posudzovanej veci splnená nie je. Kontext rozhodujúci pre správne pochopenie informácie v relácii nechýbal, keďže hosť sám uviedol, že za predchádzajúci rok išlo o 12 prípadov odmietnutia z 81 vykonaných „otočiek“ pri približne 1 200 000 technických kontrolách ročne; divák tak nemohol nadobudnúť dojem plošného javu týkajúceho sa celej profesijnej skupiny. Zároveň nejde o tvrdenie vyvrátiteľné bez väčšieho úsilia – na existenciu takejto praxe v ten istý deň nezávisle poukázal aj minister dopravy Slovenskej republiky ako predkladateľ novely.

Senát TR SR ďalej prihliadol na čl. 8 ods. 5 a čl. 10 ods. 5 Protokolu, ktoré poskytovateľovi obsahovej služby priznávajú právo na generalizáciu. Zovšeobecnenia, ktoré hosť použil, sa vzťahovali na okruh 12 zistených prípadov odmietnutia, ktorý v relácii výslovne pomenoval, a boli podané ako jeho odborný úsudok vychádzajúci z výkonu kontrolnej činnosti, nie ako paušálna charakteristika celej profesijnej skupiny. Takáto miera zovšeobecnenia je v žurnalistike bežná a nemení podstatu informácie. Napokon si odporca overovaciu povinnosť voči dotknutej strane splnil tým, že jej stanovisko odvysielal v hlavnej spravodajskej relácii toho istého dňa, čím bola naplnená aj hypotéza čl. 10 ods. 3 Protokolu. Senát TR SR preto uzatvára, že ani v tejto časti nedošlo k porušeniu čl. II ods. 2 a čl. III ods. 3 a 8 EK, ani čl. 7 ods. 5 a čl. 8 ods. 2 Protokolu.

Vo vzťahu k námietke, že odporca vecne nereagoval na žiadosť sťažovateľa o priestor na reakciu zo dňa 09.06.2026 a na jeho upozornenie zo dňa 12.06.2026, senát TR SR konštatuje, že Protokol ani EK neustanovujú povinnosť takejto žiadosti vyhovieť ani povinnosť na ňu odpovedať; inštitút práva na odpoveď je nástrojom mediálneho práva, o ktorom senát TR SR nerozhoduje. Keďže stanovisko sťažovateľa už bolo uverejnené v hlavnej spravodajskej relácii odporcu, nedošlo ani k ujme verejnosti na prístupe k informáciám. Senát TR SR preto z tohto konania samostatné porušenie etických pravidiel nevyvodzuje, považuje však za potrebné uviesť, že nereagovanie na doloženú žiadosť dotknutej profesijnej organizácie nezodpovedá dobrej redakčnej praxi.

Námietkou týkajúcou sa zobrazenia loga spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s.r.o. v obrazovej zložke relácie sa senát TR SR vecne nezaoberal, keďže táto námietka je mimo jeho vecnej pôsobnosti. Protokol podľa čl. 1 ods. 1 a 2 upravuje etické pravidlá pri uverejňovaní a šírení spravodajstva a aktuálnej publicistiky vo vzťahu k prístupu verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti; neupravuje mediálnu komerčnú komunikáciu, skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu ani umiestňovanie produktov. Posúdenie súladu s § 72 a § 96 ods. 1 písm. b) zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách patrí Rade pre mediálne služby, prípadne inému orgánu príslušnému podľa charakteru pravidla. Nad rámec uvedeného senát TR SR poznamenáva, že aj pri podpornom posúdení podľa čl. III ods. 9 EK by námietka neobstála, keďže pojmovým znakom umiestňovania produktov aj skrytej reklamy je odplata alebo iná protihodnota, ktorú sťažovateľ nepreukazuje a sám ju ponecháva na dokazovanie regulátorovi, pričom ide o statický ilustračný prvok scénografie štúdia, ktorý v obraze nie je zvýrazňovaný ani komentovaný.

Senát TR SR napokon prihliadol aj na to, že predmetom relácie bola téma nepochybného verejného záujmu, a to bezpečnosť prevádzky vozidiel v cestnej premávke a pripravovaná zmena zákonnej úpravy, ktorá v čase odvysielania relácie prechádzala legislatívnym procesom. V takýchto veciach požíva sloboda prejavu poskytovateľa obsahovej služby a právo verejnosti prijímať informácie zvýšenú ochranu, čo zodpovedá aj judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú odkázal odporca. Keďže senát TR SR nezistil porušenie žiadneho z posudzovaných etických pravidiel, otázka prípustnosti zásahu do slobody prejavu odporcu v posudzovanej veci nevznikla.

Senát TR SR preskúmal aj ostatné námietky sťažovateľa uvedené v podnete. V rozsahu, v akom smerovali proti obsahovému nastaveniu relácie, proti hodnoteniam hosťa alebo proti vecnej správnosti jeho odborných záverov bez preukázania zásahu do pravdivosti, objektívnosti, nestrannosti alebo do zásad všestrannosti informácií a názorovej plurality, senát TR SR zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je hodnotiť vecnú správnosť odborných či politických stanovísk prezentovaných v programe, primeranosť ostrosti kritiky ani obsahové smerovanie relácie ako také, ale výlučne posúdiť, či došlo k porušeniu konkrétnych povinností vyplývajúcich z EK a Protokolu. Vo zvyšnej časti sa preto týmito námietkami nebolo potrebné podrobnejšie zaoberať, keďže sa netýkali porušenia posudzovaných ustanovení.

V. Záver

Senát TR SR, dbajúc na ochranu osobitných aspektov objektívnosti a nestrannosti a tiež osobitných aspektov všestrannosti informácií a názorovej plurality, konštatuje, že odvysielaním relácie dňa 03.06.2026 odporca neporušil čl. II ods. 2 ani čl. III ods. 3 a 8 Etického kódexu novinára, ani čl. 7 ods. 5, čl. 8 ods. 2 a 3 a čl. 9 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti. V časti týkajúcej sa zobrazenia obchodnej značky v obrazovej zložke relácie senát TR SR posúdil námietku sťažovateľa ako námietku mimo vecnej pôsobnosti Protokolu. Senát TR SR preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

POUČENIE: Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.

V Bratislave dňa 27. augusta 2026

Mgr. Alena Pániková v.r.

Predsedníčka TR SR