č. k. 38/2026
Tlačovo–digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) ako výkonný orgán etickej samoregulácie Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike prostredníctvom senátu TR SR zriadeného na základe § 2 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025 v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Matúš Leviczki na neverejnom zasadnutí dňa 5. 8. 2026 po predbežnom prerokovaní podnetu fyzickej osoby (ďalej len ,,sťažovateľ“) postúpeného Radou pre mediálne služby týkajúcom sa diskusnej relácie ,,V politike“ odvysielanej na programovej službe TA3 dňa 7. 6. 2026 v konaní vedenom pod č. 38/2026 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby ,,TA3“, C.E.N. s.r.o., sídlo Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 780 886 (ďalej len ,,odporca“), príslušná podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR, čl. 2 ods. 1
Druhého opčného protokolu K Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj ,,2. Protokol“), § 1 ods. 1 Štatútu TR SR a v súlade s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodla takto:
Podnet sa zamieta ako neopodstatnený.
Odôvodnenie
I. Obsah podania
Rada pre mediálne služby (ďalej aj ,,Regulátor“) z dôvodu vecnej príslušnosti postúpila dňa 9. 6. 2026 TR SR podnet sťažovateľa z toho istého dňa na preverenie možného porušenia povinností vysielateľa v prípade diskusnej relácie ,,V politike“, ktorú odporca odvysielal dňa 7. 6. 2026. Sťažovateľ v podnete uviedol: ,,7. 6. 2026 v relácii TA3 „V politike“ povedala hostka relácie J.B.C. o. i., že „F.sa pchá P. do riti“. Môj podnet smeruje voči postupu moderátora B.K., ktorý výrok Mgr. C. ignoroval – prešiel ho mlčaním. Zodpovedá v tomto prípade poskytovateľ obsahovej služby (TA3) za predtým uvedený výrok?“
II. Prepis namietanej časti relácie
S1: moderátor B.K.
S2: minister obrany a podpredseda vlády SR R.K. (Smer-SD)
S3: poslankyňa NR SR J.B.C. (nezaradená)
S1: Pán K., bude ma zaujímať, ako to napokon dopadne, čo sa týka peňazí z európskeho mierového nástroju, pretože prenikli informácie, že európsky mierový nástroj nemá peniaze. Týka sa to darovanej techniky na Ukrajine, viacero členských štátov Európskej únie v tých prvých dňoch po vypuknutí konfliktu darovalo svoju alebo časť svojej techniky Ukrajine, čo aj NKÚ napokon skonštatoval, že v tomto to hodnotil ako pozitívne rozhodnutie vlády, lebo bez týchto prostriedkov by sa Ukrajina v tých prvých dňoch, hlavne vojenského konfliktu ťažšie bránila. Lenže, ten moment, ten status bol nastavený tak, že sa malo preplácať 84 %, nakoniec to bolo 46 %. Teraz hrozí, že to bude len desatina. Dôvodov je viacero. V každom prípade odovzdali sme techniku za 661 000 000, čiže mali sme tam niekde dostať približne polovicu, dostali sme 92 000 000. Chýba nám 245. Koľko z tých 245 uvidíme? A ak áno, kedy?
S2: Už nič. Dokonca nás vyzýva, aby sme ešte doplatili. To je včerajšia správa, ktorú som dostal práve po tom rozpočte, vlastne ten príspevok Slovenska je vyšší, ako by sme už mali dostať, takže z tohto pohľadu to je naozaj jedno obrovské klamstvo, ktoré opätovne bývalá vláda vlastne tu pred všetkými predvádzala, že ona má všetko. Ani nie, že vláda, to vlastne bol N., pretože áno, to budem objektívny, pretože on to všetkým povedal, oni to potom len replikovali. Ale to proste nie je pravda. To znamená momentálne tak, ako to je nastavené je, že Slovensko už v zásade nedostane nič, naopak, ešte by malo pri matematickom výpočte doplatiť ešte 3 000 000 na to, a to je len známkou toho, že to nijakým spôsobom dohodnuté nemal. Ale netýka sa to len nás. Akoby rád zase zaútočil, že veď si to tam vybavte. To on zle interpretoval veci. Keby sa vedeli tie veci vtedy, ako to naozaj bolo, tak by možno vláda nerozhodla o tom darovaní, pretože aj teraz má Poľsko obrovský problém, Poľsko má vo fonde 2 miliardy a nedostane z toho takmer nič. To znamená, že tí, čo pomáhali ako prví, dostanú najmenej a nad tým by sa mala komisia zamyslieť. Že či toto náhodou nie je nesprávny prístup, že tí, čo čakali 3 roky a v kľude si vlastne urobili nové zmluvy a potom tie svoje staré veci dali preč, alebo ako Poľsko alebo Slovensko, ktoré dali priamo zo služby, priamo zo služby sme dali naše systémy a už nás potom nič nechránilo, že či by teda nemalo byť nejakým iným spôsobom. Toto je vec, otázka komisie a o tom, kde vlastne všetky peniaze, ktoré pôvodne tam boli, lebo nejaké peniaze…
S1:Jeden z tých dôvodov je ale aj blokácia V.O., ktorý tam blokoval a teraz je otázka, či…no dobre, len niektoré krajiny tam prestali dávať peniaze, keď videli, že Maďarsko to blokuje. Je to jeden z dôvodov.
S3:Dobre, opäť oddeľme dva problémy. Jedna je pomoc Ukrajine, ktorá bola nutná a druhá je potom následne podmienky, ktoré mali byť vyrokované, boli vyrokované, to sa môžeme o tom baviť, ktoré sme za tú pomoc by mali vlastne dostať akoby refundáciu. A teraz chcem povedať, že čo sa týka tej pomoci Ukrajiny, tak ako ste správne povedali, ako to vtedy bez debaty bolo nutné, ale takisto ako ja sa netvárim, že Kuby a Migy a podobne, z neviem akého roku znižujú obranyschopnosť Slovenska, keď ste ich niekam posunuli, tak sa, prosím vás, vy netvárte, že tam išlo o nejakú strašne teraz aktívnu techniku a znížila sa strašne obranyschopnosť Slovenska, lebo potom nie ste vecný, lebo to tiež rovnako nie je pravda, hej? Tam sa odovzdávali veci, ktoré jednoducho my sme nevyužívali, nefungovali, oni si vedeli často tie veci opraviť atď. takáto bola vtedy argumentácia, toto nebolo ani u vás, áno, ale toto nebolo ani vami vyvrátené, hej? Že dobre, poviete, mi, keď áno, ale teda, že tá časť tej techniky bola v takom stave, že bola teda u nás nepoužiteľná a oni vďaka tomu, že sú z tejto časti sveta, tak si to vedeli vlastnými prostriedkami opraviť. Čiže jedna vec je to, že tá pomoc bola potrebná a teraz, že aká je jej hodnota, no a druhá časť, a to je to, o čom sa tu bavíme, je to, že za nejakých pravidiel sme do tohto vstúpili a áno, možno keby sme vedeli, ako to dopadne, tak sme možnože rozvážnejší, teda priznám osobne, ja ani nie. Ja som rada za každý zachránený život, lebo si myslím, že je to lepšie, ako keď to má ležať v sklade, ale dobre, možno iní kolegovia, príklad, R.S.by bol presne ten, ktorý by si dal vypracovať excelovskú tabuľku o prínosoch, výdavkoch atď.
S1:Však on si tú tabuľku v minulosti aj dal, a preto potom s M. si nevedeli prísť na meno, aj to bol jeden z tých dôvodov, že boli excelovské tabuľky.
S3: Toto skôr platí v prípade pána N., že naozaj tam boli informácie iné, ako sú teraz reálne. Dobre, v poriadku, ale vo výsledku, ja som nepočula za celý čas, čo Maďarsko blokovalo túto tranžu, tak ja som nepočula akože od vás nič, ani zmienku, kde je tá vaša politika na všetky štyri svetové strany? Kde sú tie vaše kontakty teraz? Prečo teraz nezavoláte do Maďarska, M. a neviem komu, aby jednoducho ste využili tú vašu úžasnú politiku a tie dobré kontakty? Lebo ja mám taký pocit, že tým, že sa F. pchá P. do riti, keby sme ho…
S2: Vás poprosím veľmi pekne pani poslankyňa…
S3: Prepáčte…áno…Keby sme tu P. a jeho útoky nemali, tak toto ani neriešime, hej? Ale jemu sa tam chodí poklonkovať, čo spôsobuje, že potom na tej druhej strane mu ani nezdvihnú telefón a potom mať, hrdili ste sa, vaša vláda alebo vaše zoskupenie sa hrdí dobrými vzťahmi s Maďarskom, politikou výbornou na všetky štyri svetové strany. Tak ako je možné, že ste ani nepípli, keď Maďarsko nám blokovalo alebo bolo spoluzodpovedné za to, že nám blokujú peniaze a že teraz nedokážete vyrokovať diplomatickou cestou to, že ako prví, keď sme pomáhali a najviac sme pomáhali alebo jeden z najviac, ako to, že nám Európa, keď máte také dobré vzťahy, nedá viac peňazí?
S2: Pani poslankyňa, po prvé, je tu informácia zo včera, že vlastne teda je to v zásade vybalansované na nulu, respektíve ešte by sme mali dať viacej. Čiže budeme o tom určite debatovať. Nie sme to len my, ale sú to aj ostatné krajiny, ako napríklad Poľsko a mnohé ďalšie, ktoré tam v tom majú miliardy. Čiže nie je to o zlom alebo dobrom F., ako by ste radi naznačili, nie je to vôbec samozrejme pravda. A navyše, prečo sú nefunkčné tie systémy, keď Poliaci si dodneška nechali MIG 29 a navyše tá základná vec, povedal N. vám a tým oklamal celú koalíciu, že žiadny z nich nelieta a pritom v roku 2022, kedy sa išli darovať, lietalo 8 kusov, len v ten rok ich z tých 12 lietalo…
S3: Ja musím potvrdiť, že my sme dostávali informácie, že komplet všetka technika, čo sa daruje, je u nás nepoužiteľná.
S2:Jasné, a to, čo S. vlastne bol oklamaný, to preto, lebo mu N. povedal, že žiadne medzinárodné záväzky na tom neviaznu a v obidvoch zmluvách boli medzinárodné záväzky, ktoré zakazovali to vyviesť zo Slovenska bez súhlasu, a to je medzinárodný záväzok, a preto je R.S. nahnevaný, pretože vlastne on ho uviedol do toho, že musel aj on porušiť zákon a vydať licenciu na niečo, na čo podľa zákona licenciu vývoznú vydať nemal. Ale to sú všetko vedľajšie veci.
S3: Stále ste mi neodpovedali na tie vaše dobré vzťahy, tá politika na štyri svetové strany. Ako to mohlo takto dopadnúť?
S2:Ja nemôžem hasiť to, čo vy ste pokazili, keď ste boli vo vláde. Budeme mať za chvíľku Európsku radu a my na Európskej rade si to samozrejme prejdeme, akým spôsobom to je.
III. Pôsobnosť TR SR a procesné náležitosti
Rada pre mediálne služby zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike do zoznamu samoregulačných orgánov a Druhý opčný protokol K Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných Kódexov dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania právomocí vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektami vysielania profesijnej samospráve.
V rozsahu 2. Protokolu Regulátor postupuje doručené sťažnosti na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.
TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti, § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR, § 1 ods. 1 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025, ktorým sa dopĺňa Rokovací poriadok TR SR, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samoregulačný orgán je podľa §131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnený rozhodovať o podnete voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti. Procesné pravidlá konania pred samoregulačným orgánom upravuje priamo samoregulačný orgán.
Odporca ako poskytovateľ obsahovej služby a strana Protokolu sa zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrené v 2. Protokole a v Etickom kódexe novinára (ďalej aj ,,EKN“).
Senát TR SR posudzoval obsah podnetu v kontexte ustanovení 2. Protokolu a EKN z dôvodu, že odporca/vysielateľ TA3 je stranou 2. Protokolu, ktorým tento vysielateľ pristúpil k 2. Protokolu a EKN a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie TA3 redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany TA3 nebola uplatnená výhrada podľa čl. 20 ods. 1 písm. a) 2. Protokolu.
Predmetom posudzovania bola diskusná relácia ,,V politike“ odvysielaná dňa 7. 6. 2026, ktorú odporca uverejnil v rámci svojej obsahovej služby.
Senát TR SR v rámci prípravy na predbežné prerokovanie konštatoval, že podnet obsahuje potrebné náležitosti a sú splnené podmienky ustanovené 2. Protokolom a Rozhodnutím predsedníčky TR SR č. 2/2025, ktorým sa dopĺňa Rokovací poriadok TR SR na preverenie veci.
IV. Vyjadrenie odporcu
Odporca v stanovisku odmietol dôvodnosť podnetu:,,Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že predmetná relácia bola vysielaná naživo. Živé vysielanie je charakteristické spontánnosťou jednotlivých vyjadrení účastníkov diskusie, ktoré vznikajú bez možnosti ich predchádzajúceho redakčného posúdenia alebo autorizácie zo strany vysielateľa.“
Podľa odporcu z Etického kódexu novinára ani z opčných protokolov nemožno vyvodiť povinnosť moderátora reagovať v reálnom čase na každý expresívny, polemický alebo kontroverzný výrok účastníka diskusie: ,,Takýto výklad by viedol k neprimeranému rozšíreniu zodpovednosti vysielateľa a v konečnom dôsledku by znamenal požiadavku priebežnej obsahovej kontroly všetkých spontánnych prejavov hostí relácie.“
Odporca zdôraznil, že úlohou moderátora politickej diskusie nie je vykonávať jazykovú alebo obsahovú cenzúru jednotlivých účastníkov relácie ani hodnotiť každý ich výrok bezprostredne po jeho vyslovení: ,,Úlohou moderátora je zabezpečovať riadny priebeh diskusie, vytvárať priestor na prezentáciu rozdielnych názorových postojov a umožniť verejnosti oboznámiť sa s argumentmi jednotlivých účastníkov verejnej diskusie.“
,,Požiadavka, aby sa moderátor po každom expresívnejšom alebo kontroverznom výroku od takéhoto výroku okamžite dištancoval alebo ho korigoval, by bola nezlučiteľná s povahou živého politického vysielania a mohla by viesť k neprimeranému obmedzeniu slobodnej výmeny názorov.“
Odporca konštatoval, že ,,predmetný výrok nepredstavoval stanovisko vysielateľa ani moderátora relácie. Išlo o individuálne vyjadrenie jednej z diskutujúcich osôb, ktorá za svoj prejav nesie vlastnú zodpovednosť. Samotná skutočnosť, že vysielateľ umožnil odvysielanie výroku v rámci živej politickej diskusie, neznamená, že sa s jeho obsahom stotožnil“.
Podľa odporcu je potrebné prihliadnuť aj na povahu samotného výroku: ,,Predmetný výrok predstavoval hodnotiaci úsudok a expresívne politické hodnotenie zahraničnopolitických postojov predsedu vlády Slovenskej republiky. Išlo o súčasť politickej polemiky medzi predstaviteľmi rozdielnych politických názorových prúdov, ktorá bola prezentovaná expresívnejšími výrazovými prostriedkami.“
Odporca sa odvolal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sú hranice prípustnej kritiky vo vzťahu k politikom podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromným osobám: ,,Namietaný výrok poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky bol v medziach tolerovaných aj Európskym súdom pre ľudské práva, a preto de iure nevznikla potreba tento výrok zo strany moderátora relácie akýmkoľvek spôsobom komentovať alebo vyvažovať.“
V. Aspekty rozhodovania, etický a právny rámec, rozbor
Senát TR SR predmetnú vec posudzoval s osobitným zameraním na nasledujúce etické pravidlá 2. Protokolu a EKN:
Podľa čl. 5 ods. 1 DruhéhoOpčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Protokol sa vzťahuje na a) uverejnený program, ktorý strana Protokolu uverejnila, šíri alebo umožňuje šíriť na území Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky v rámci niektorej z obsahových služieb podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2, b) na obsahovú službu podľa čl. 1 ods. 1 strany Protokolu.“
Podľa čl. 8 ods. 2 DruhéhoOpčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky.“
Podľa čl. 9 ods. 1 DruhéhoOpčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Strana Protokolu zabezpečuje všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci ňou vysielanej obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1.“
Podľa č. 10 ods. 2 DruhéhoOpčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Za dodržanie zásad objektívnosti, nestrannosti, všestrannosti informácií a názorovej plurality (ďalej len „zásady čl. 8 a 9“) sa považuje už samotné poskytnutie možnosti sa vyjadriť; absencia vyjadrenia dotknutej strany, ktorá sa odmietla vyjadriť alebo sa nevyjadrila v poskytnutom termíne, nie je prekážkou zverejnenia informácie, pričom dodatočné zverejnenie vyjadrenia nie je vo vzťahu k už zverejneného programu ani programu obsahujúcemu toto vyjadrenie porušením zásad čl. 8 a 9.“
Podľa čl. 10 ods. 3 DruhéhoOpčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Dodržaním zásad čl. 8 a 9 je aj prítomnosť argumentácie alebo konfrontácie (názoru) hosťa alebo názorovej skupiny či tvrdenia, ktoré sa javí nepravdivým alebo nepresným, pomocou moderátora programu, redaktora alebo inej osoby v tom istom programe alebo aj vo forme referencie, reakcie alebo komentáru v inom programe, pokiaľ si to vyžaduje povaha tvrdenia, vykonané overovanie faktov alebo objektívne existujúca okolnosť, ktorá napríklad neumožnila priamu argumentáciu alebo konfrontáciu v tom istom programe.“
Podľa čl. II ods. 2 Etického kódexu novinára: ,,Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR: ,,Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“
Podľa čl. 26 ods. 3 Ústavy SR: ,,Cenzúra sa zakazuje.“
Podľa čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach: ,,Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.“
Senát TR SR posudzoval predmetnú reláciu ako program aktuálnej publicistiky, ktorým sa v zmysle čl. 3 ods. 6 2. Protokolu rozumie ,,publicistický program tematicky spätý so spravodajstvom, ktorý obsahuje komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja, politické stanoviská k udalostiam alebo názory politikov na jednotlivé témy…“.
Senát TR SR konštatoval, že odporca dodržal povinnosť vyplývajúcu mu z čl. 8 ods. 3 2. Protokolu a reláciu riadne oddelil od správ, spravodajských blokov, spravodajstva.
Sťažovateľ namietal absenciu reakcie moderátora na výrok opozičnej poslankyne, resp. jeho korekcie/konfrontácie počas vysielania diskusnej relácie odporcu ,,V politike“ zo dňa 7. 6. 2026: „…F. sa pchá P. do riti.“ Senát TR SR posudzoval, či v danom prípade mohlo dôjsť k porušeniu povinností odporcu dodržiavať etické kódexy a daná vec bola spôsobilá založiť rozpor s požiadavkami objektívnosti, nestrannosti a vyváženosti vysielania (čl. 8. ods. 2, čl. 9 ods. 1 2. Protokolu, čl. II ods. 2 EKN).
Analýza odvysielaného obsahu a vyhodnotenie dôkazov v rámci konania nepreukázali kolíziu odporcu so záväzkami 2. Protokolu a EKN. Senát TR SR k aspektom rozhodovania a dôvodom tohto záveru uvádza nasledovné:
1. Politická diskusná relácia je z povahy veci postavená na výmene názorov a súboji argumentov politických rivalov. Cieľom je ukázať postoje verejných činiteľov na aktuálne dianie, konfrontovať politikov s otázkami verejného záujmu a nechať diváka urobiť si vlastný názor. Rola moderátora v zmysle žurnalistických doktrín a etických pravidiel spočíva v zabezpečení férového a vyváženého priebehu diskusie. Jeho úlohou je klásť otázky, riadiť debatu a nie napomínať hostí za ich legitímne politické postoje/názory/hodnotiace úsudky, slobodnú interpretáciu udalostí a kritickú optiku na politiku oponenta. Nie je prípustné, aby moderátor vkladal do debaty svoje politické a osobné postoje. Moderovanie tohto typu relácií predpokladá neutrálny nezaujatý postoj moderátora, ktorý neuprednostňuje žiadnu zo strán, zachováva rovnaký meter, spravodlivý prístup k hosťom vrátane poskytnutia rovnakého časového priestoru.
2. Výrok opozičnej poslankyne (v plnom znení:) ,,Lebo ja mám taký pocit, že tým, že sa F. pchá P. do riti, keby sme ho…“ je z hľadiska významového a gramatického výkladu hodnotiacim úsudkom chráneným slobodou prejavu (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach).
Na rozdiel od skutkového tvrdenia, ktoré je merateľné faktami (vyžaduje dôkaz pravdy), v prípade hodnotiaceho úsudku nie je možné objektívne dokázať jeho pravdivosť alebo nepravdivosť. Je nepochybné, že predmetný výrok nepopisuje fyzický akt, ale metaforicky hodnotí správanie sa. Konkrétne, že osoba, ku ktorej výrok smeruje je podľa autorky vyjadrenia servilná, submisívna atď. Neexistuje ani vedecký, ani právny (anatomický) test, ktorým by sa dalo zmerať, či miera konkrétnej politiky dosiahla, prípadne prekročila mieru ,,pchania sa niekam“, čo v sledovanej veci potvrdzuje, že poslankyňou nebol vyslovený fakt, ale formou expresívnej hyperboly hodnotiaci úsudok.
Politička ním v rámci slobody slova vyjadrila svoje presvedčenie, osobné politické hodnotenie, čo si v diskutovanej téme myslí o zahraničnej politike premiéra SR a predsedu Smeru-SD.
Moderátor nie je arbiter pravdy, aby politické názory hostí vyvracal či potvrdzoval, a nie je ani cenzor, aby ich zakazoval. Keďže výrok nebol skutkovým tvrdením, akákoľvek jeho korekcia nebola objektívne možná a takýto zásah by navyše vyvolal odôvodnené pochybnosti o nestrannosti moderátora a vysielania.
3. Ostré metafory sú nástrojom politickej kritiky a platí, že verejní činitelia musia zniesť väčšiu mieru kritiky, najviac, ak ide o predstaviteľov exekutívy, pričom úlohou opozície je kontrola moci.
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzuje, že sloboda prejavu sa vzťahuje aj na názory, ktoré sú znepokojujúce, šokujúce, urážajúce, vrátane nevyberaných výrazov, hrubých metafor a hyperbolizácie. T. j. aj prehnaná ostrosť, ak ide o otázky verejného záujmu a spoločensky závažné témy je prípustná (napr. rozsudky: Handyside v. Spojené kráľovstvo, r. 1976, Oberschlick v. Rakúsko (č.2) r. 1997, Lingens v. Rakúsko, r. 1986, Klein v. Slovenská republika, r. 2006, Feldek v. Slovenská republika, r. 2001).
4. Samotná drsnosť nezbavuje výrok ochrany v zmysle čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čl. 26 ods. 1 Ústavy SR. Prípustnosť končí podľa právnych rámcov a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva tam, kde prejav prechádza do podnecovania k násiliu a nenávisti, hranicou je extrémistický obsah a zneužitie práv, hanobenie a útoky na ľudskú dôstojnosť.
V prípade etických kódexov limity vyjadrujú najmä: čl. 6 Opčného Protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých, podľa ktorého: ,,Všetky mediálne produkty a obsahové služby rešpektujú ľudskú dôstojnosť“ a čl. 7 ods. 2 Opčného Protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých, podľa ktorého: ,,Mediálny produkt ani obsahová služba nesmú propagovať násilie alebo otvorenou či skrytou formou podnecovať násilie alebo nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, majetku, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, narodenia, národného alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, štátnej príslušnosti, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine“.
Na základe rozboru namietaného obsahu a dôkazov senát TR SR konštatoval, že predmetný výrok objektívne nenaplnil žiadny z uvedených znakov a v rámci konania posudzovanie obsahu vo vzťahu k týmto ustanoveniam vylúčil.
5. Treba dodať, že hodnotiaci úsudok musí mať dostatočný skutkový základ, inak môže byť vyhodnotený ako neprimeraný a prehnaný. V posudzovanom prípade ide o všeobecne známe skutočnosti, keď opozícia, vrátane poslankyne v štúdiu, kritiku premiéra SR a predsedu Smeru-SD opiera najmä o opakované návštevy Ruskej federácie a prezidenta V.P., (takisto ďalších vrcholových predstaviteľov Smeru-SD), jeho postoje k vojne na Ukrajine, či názory na kroky EÚ.
A hoci s danou kritikou časť verejnosti nemusí súhlasiť neznamená to, že predmetným vyjadrením počas vysielania odporcu došlo k porušeniam povinností zabezpečiť objektívnosť, nestrannosť a vyváženosť vysielania.
6. Samotný vývoj a priebeh epizódy nepotvrdil porušenie etických štandardov, pričom diskusia ako celok naplnila rámec slobodnej politickej súťaže.
Voči slovám poslankyne sa ohradil oproti sediaci podpredseda vlády a popredný predstaviteľ najsilnejšej vládnej strany, ku ktorej lídrovi kritika smerovala: ,,Vás poprosím veľmi pekne pani poslankyňa…“
Politička reagovala ospravedlnením sa za vulgarizmus: ,,Prepáčte…áno…“ a doplnila svoje vyjadrenie: ,,Keby sme tu P. a jeho útoky nemali, tak toto ani neriešime, hej? Ale jemu sa tam chodí poklonkovať, čo spôsobuje, že potom na tej druhej strane mu ani nezdvihnú telefón…“ Výmena názorov (témou bolo nevyplatenie plnej finančnej kompenzácie SR za darovanú vojenskú techniku na Ukrajinu predchádzajúcou vládou) pokračovala reakciou podpredsedu vlády: ,,….Nie sme to len my, ale sú to aj ostatné krajiny, ako napríklad Poľsko a mnohé ďalšie, ktoré tam v tom majú miliardy. Čiže nie je to o zlom alebo dobrom F., ako by ste radi naznačili, nie je to vôbec samozrejme pravda….“
Vyvažovanie prezentovaného názoru v prospech dotknutej strany moderátorom je možné (nie je to však povinnosť) v prípade ,,neprítomnej názorovej skupiny“ (čl. 8 ods. 7 2. Protokolu). V danom prípade však došlo k priamej reakcii a konfrontácii výroku poslankyne zo strany zástupcu Smeru-SD ( čl. 10 ods. 2 2. Protokolu, podľa ktorého sa za dodržanie zásad objektívnosti, nestrannosti, všestrannosti informácií a názorovej plurality považuje už samotné poskytnutie možnosti sa vyjadriť, tiež čl. 10 ods. 3 2. Protokolu, podľa ktorého je dodržaním zásad objektívnosti a nestrannosti argumentácia inej osoby v tom istom programe, prípadne reakcia v inom programe).
7.Takisto posudzovanie vysielania (spravodajstvo a publicistika čl. 8 ods. 1 a 2 2. Protokolu) odporcu v dlhšom časovom úseku (čl. 9. ods. 2 2. Protokolu) preukazuje, že názorová pluralita a všestrannosť informácií sú v danej téme dodržiavané. Strany sporu majú priestor na komentáre a reakcie. V rámci širšieho kontextu je vo vysielaní zaznamenávaný prebiehajúci politický konflikt koalície a opozície o tzv. kolenačkovej politike, kto komu viac poklonkuje, podporovaný na oboch stranách aj tvrdými vyjadreniami, pričom postoje zástupcov jednotlivých táborov sú reflektované.
8. Vulgarizmy z princípu nepatria do verejného priestoru ani vysielania. Vzhľadom na bezprostredné ospravedlnenie zo strany poslankyne a celkový priebeh epizódy sa však senát TR SR domnieva, že zásah moderátora by bol v danom prípade neúčelný.
9. V podnete sťažovateľ formuloval otázku: ,,Zodpovedá v tomto prípade poskytovateľ obsahovej služby (TA3) za predtým uvedený výrok?“
DruhýOpčný protokol k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti sa vzťahuje na uverejnený program, ktorý odporca uverejnil, šíri alebo umožňuje šíriť na území Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky v rámci niektorej z obsahových služieb podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 (čl. 5 ods. 1 2. Protokolu). Na dodržiavanie 2. Protokolu dohliada TR SR (čl. 2. ods. 1 ). Senát TR SR konal vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie TA3/odporca redakčnú zodpovednosť, pričom samoregulačný orgán je oprávnený rozhodovať o podnete voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.
VI. Záver
Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky vo veci vedenej pod č. k. 38/2026 po posúdení podnetom namietaného obsahu a diskusnej relácie ako celku, nezistil porušenie pravidiel vyjadrených v Druhom opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (najmä ustanovení čl. 8 ods. 2 a čl. 9 ods. 1) a v Etickom kódexe novinára (najmä zásad čl. II ods. 2) a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
POUČENIE: Toto rozhodnutie Tlačovo–digitálnej rady Slovenskej republiky je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 28. 8. 2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR