Rozhodnutie 37/2026 – Asociácia na ochranu novinárskej etiky

č. k. 37/2026

Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj „TR SR“) prostredníctvom senátu v zložení: Mgr. Nora Slišková, Mgr. Matúš Leviczki, JUDr. Marek Ogurčák, zriadeného na základe § 2 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025, po predbežnom prerokovaní podnetu na podklade sťažnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287(ďalej len „sťažovateľ“), proti odporcovi Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253 (ďalej len „odporca“), vo veci článku:https://www.sme.sk/domov/c/migal-dal-1-4-miliona-poliakovi-na-kryptoprojekt-nasli-sme-prazdne-kancelarie-a-nefunkcne-cislo, publikovaného dňa 28.mája 2026 o 17:59 hod. na webovej stránke odporcu www.sme.sk (ďalej len „článok“), ako výkonný orgán AONE

r o z h o d l a :

podnet sťažovateľa odmieta ako neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e

I. Obsah podnetu sťažovateľa

TR SR bol dňa 1.6.2026 prostredníctvom Rady pre mediálne služby postúpený podnet sťažovateľa zo dňa 29. mája 2026. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že v predmetnom článku boli podľa názoru sťažovateľa zverejnené nepravdivé, neoverené, zavádzajúce informácie, ktoré nezodpovedajú skutočnosti a poškodzujú dobré meno sťažovateľa, pri spracovaní článku nebol dodržaný princíp objektivity a overovania informácií z viacerých relevantných zdrojov. Sťažovateľ uviedol konkrétne príklady a informácie z článku, v ktorých videl porušenie povinností, a to nasledovne:

Nepravdivý titulok článku – minister S.M. nedal žiadne peniaze Poliakovi.
Nepravdivé tvrdenia v článku, ktoré spochybňujú kontrolné mechanizmy sťažovateľa, všetky informácie má podľa sťažovateľa odporca k dispozícii a napriek tomu v článku tvrdia je uvedený opak poskytých informácií,
Redaktor odporcu nepočkal na odpovede sťažovateľa na jeho otázky redaktora, napriek tomu, že sťažovateľ redaktora kontaktova s tým, že na odpovediach pracuje a poskytne ich čo najskôr. Napriek tomu odporca zverejnil článok bez vyjadrení ministerstva. Jeho argument, že nedostal presný čas ich poskytnutia je irelevantný.
Podľa sťažovateľa redaktor odporcu v článku zavádzal, že minister dal peniaze a pritom toto tvrdenie mu nepotvrdil žiadny zdroj, a túto informáciu odporca nezmenil ani po tom, keď mu táto skutočnosť bola zo strany odporcu oznámená.

Z uvedeného dôvodu sťažovateľ požiadal o preverenie, či zverejnením predmetného obsahu nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov a princípov objektívneho a nestranného informovania. Podľa názoru sťažovateľa je neprípustné, aby redaktor svojvoľne a beztrestne zverejňoval informácie, o ktorých vie, že nie sú pravdivé, aby porušoval základné princípy žurnalistiky a to princíp objektivity, vyváženosti, nestrannosti a overených informácií.

Prílohou podanej sťažnosti bola aj časová os komunikácie sťažovateľa s redaktorom odporcu.

II. Vyjadrenie odporcu

Odporca prostredníctvom šéfredaktora denníka SME doručil TR SR písomné vyjadrenie zo dňa 16.júna 2026 k sťažnosti sťažovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca reagoval na jednotlivé námietky stažovateľa podľa jednotlivých sporných okruhov, keď uviedol , že sťažovateľ v podnete uvádza, že redaktor nepočkal na odpovede a článok zverejnil, napriek uisteniu tlačového odboru, že na odpovediach pracuje. K jednotlivým častiach sťažnosti odporca uviedol nasledovné:

Nedodržanie novinárskej uzávierky: Redaktor zaslal detailné a presne formulované otázky sťažovateľovi dňa 27. mája 2026 o 16:54 hod., pričom explicitne stanovil primeranú lehotu na odpoveď do štvrtka 28. mája 2026 do 15:00 hod..
Absencia termínu zo strany sťažovateľa: Dňa 28. mája 2026 o 15:24 hod. (teda po uplynutí stanovenej lehoty) zaslal tlačový odbor MIRRI SR e-mail s informáciou, že na odpovediach pracuje a zašle ich „ASAP“. Sťažovateľ však neuviedol žiadny, ani len orientačný časový rámec či konkrétny termín, kedy budú informácie dodané. Termín ASAP sa dá vykladať rôzne, redaktor nemôže vedieť, či to v predstavách rezortu nie je o 24 hodín alebo v pondelok po víkende. Ak by ministerstvo uviedlo, že odpovede zašle napr. 28.mája do 14:00 nepochybne by SME so zverejnením článku počkalo.
Právo verejnosti na včasné informácie: Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek záväzného termínu zo strany ministerstva redakcia pristúpila k zverejneniu článku dňa 28. mája 2026 o 17:59 hod.. Redakcia nemôže niesť zodpovednosť za interné procesy štátneho orgánu, ktorý pri správe verejných alebo európskych prostriedkov (dotácia 1,4 milióna eur z Plánu obnovy) nedokáže v primeranom čase poskytnúť stanovisko alebo upresniť, kedy odpovede zašle.

Odporca zároveň v odpovedí konkretizoval, kedy a ako reagoval na stanovisko zaslané sťažovateľom do redakcie, keď uviedol, že hneď ako sťažovateľ dňa 29. mája 2026 o 8:31 hod. zaslal oficiálne odpovede, redaktor ich spracoval a v doobedňajších hodinách dňa 29.mája 2026 (o 10:15 hod.) implementoval do textu článku zverejnému na webe. Stanovisko ministerstva bolo do textu zapracované a to v rovnakom čase, ako bol publikovaný na hlavnej stránke portálu. Dovtedy bol článok publikovaný len na podsekcii portálu a mal minimum prečítaní textu, takmer nikto ho nevidel a nečítal.

V súvislosti s úpravou titulku článku odporca uviedol, že redakcia denníka SME upravila titulok článku dňa 29.mája 2026, teda 6 dní pred tým, ako sťažovateľ podal podnet na Tlačovú radu a hodinu potom, ako sa sťažovateľ obrátil telefonicky a mailom na redakciu SME s tým, že titulok nie je úplne presný. Titulok odporca zmenil dňa 29.mája okolo 12:00 hod. Odporca uviedol, že je, že titulok vychádzal z toho, že zmluva s prijímateľom na 1,4 milióna eur bola zverejnená v CRZ a MIRRI nikde neuvádzalo, že peniaze vyplatené neboli.

V súvislosti s pôvodným znením titulku „M. dal 1,2 milióna Poliakovi na kryptoprojekt. Našli sme prázdne kancelárie a nefunkčné číslo“ a jeho zmenou na aktuálne znenie titulku „M. priklepol 1,2 milióna Poliakovi na kryptoprojekt. Našli sme prázdne kancelárie a nefunkčné číslo“ uviedol, že z hľadiska novinárskej praxe je potrebné rozlišovať medzi právnicko-technickým termínom (fyzické uvoľnenie a prevod financií na účet) a publicistickou skratkou v novinárskom titulku.

Slovo „dal“ je v kontexte informovania o dotačných schémach a štátnych zákazkách bežne a legitímne používané vo význame „schválil dotáciu“ alebo „podpísal zmluvu o poskytnutí prostriedkov“.
Keďže zmluva na predmetnú dotáciu vo výške 1,4 milióna eur bola riadne zverejnená v Centrálnom registri zmlúv (CRZ) a schválená v rámci procesov MIRRI SR, použitie tohto slova v titulku je vecne podložené.
Napriek tomu sa redakcia SME po komunikácii so sťažovateľom rozhodla titulok upraviť slovo „dal“ zamenila za slovo „priklepol“. Redakcia navyše po doručení stanoviska sťažovateľa precizovala text doplnením informácie, že peniaze sa uvoľňujú až na základe žiadostí o platbu a doposiaľ neboli fyzicky odoslané.

Záverom odporca a redakcia denníka SME uviedli, že striktne dodržali povinnosti overovania informácií z verejne dostupných zdrojov (Centrálny register zmlúv). Sťažovateľovi bol poskytnutý štandardný časový priestor na vyjadrenie. Sťažovateľ mal možnosť požiadať o dodatočný čas na zaslanie odpovedí, ale nevyužil ho. Informácia, že odpovede budú doručené ASAP nedáva žiadnu odpoveď na to, kedy je možné odpovede očakávať, či o 24 hodín alebo s odstupom niekoľkých dní.

III. Pôsobnosť rady a procesné náležitosti

TR SR konštatuje, že v zmysle § 127 ods. 1, ods.2 a ods. 3 písm. a) zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ustanoveniami § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR a § 1 ods. 1 Štatútu TR SR je vecne príslušná na posúdenie predloženého podnetu. Podnet sťažovateľa smeruje voči obsahu uverejnenému v článku „M. dal 1,2 milióna Poliakovi na kryptoprojekt. Našli sme prázdne kancelárie a nefunkčné sídlo“, zverejnenému dňa 28. mája 2026 o 17:59 hod. na spravodajskom webovom portáli odporcu www.sme.sk.

Sťažnosť explicitne nenamieta porušenie žiadneho článku Etického kódexu novinára, pričom sa zameriava výlučne na tvrdené porušenie zákona, žiada o preverenie, či zverejnením predmetného obsahu nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov a princípov objektívneho a nestranného informovania.

V procesnej rovine TR SR preverila všetky formálne náležitosti podania. Konštatuje, že sťažnosť zo dňa 29. mája 2026, podaná sťažovateľom, bola predložená v súlade s predpismi upravujúcimi činnosť TR SR. K podnetu bol vyžiadaný a zo strany TR SR zabezpečený dôkazný materiál v podobe pôvodného znenia článku a upraveného znenia článku obsahujúceho vyjadrenie sťažovateľa. Vyjadrenie odporcu ako vydavateľa bolo vyžiadané a doručené TR SR v riadnej a stanovenej lehote písomným podaním zo dňa 16.júna 2026. Senát po komplexnom vyhodnotení dôkazov rozhodol vo veci s prihliadnutím na ustálenú aplikačnú prax, znenie EKN, opčných protokolov, ako aj normy definujúce ústavné limity slobody prejavu a verejného záujmu.

IV. Obsah napadnutého článku a napadnuté časti článku

Na účely meritórneho posúdenia prípadu vykonala TR SR detailné posúdenie obsahu pôvodného článku zverejneného na spravodajskom webovom portáli a tiež obsahu článku po zmenách vykonaných v texte článku po doručení vyjadrenia k otázkam sťažovateľa odporcovi, resp. po doručení žiadosti o opravu titulku článku.

Aktuálne znenie článku zverejnené na spravodajskom webovom portáli odporcu je nasledovné:

„M. priklepol 1,2 milióna Poliakovi na kryptoprojekt. Našli sme prázdne kancelárie a nefunkčné číslo.

MIRRI reagovalo, že firme peniaze neposlalo.

Článok je aktualizovaný o reakciu MIRRI.

Nestáva sa často, aby sa pred pridelením dotácie objavilo toľko varovných a podozrivých signálov. M. ministerstvo investícií ich všetky prehliadlo a schválilo 1,2 milióna eur z plánu obnovy schránkovej firme Biape na experimentálny výskum.

Firma Biape má virtuálne sídlo v bratislavskej bytovke. Jediným majiteľom je Poliak s trvalým pobytom v zahraničí, ktorý firmu získal len niekoľko mesiacov pred vyhlásením výzvy, pravdepodobne od bieleho koňa.

Deklarované tržby firmy sú zrejme fiktívne, na webovej stránke je telefónne číslo, ktoré neexistuje, na e-mail nikto neodpovedá.

Firma ako referencie spomína niekoľko výskumných projektov, no bez konkrétnych informácií, podľa ktorých by sa dali preveriť.

Za dotáciu má zamestnať dvadsaťšesť vedcov. Biape v zmluve tvrdí, že výskumu sa bude venovať v kancelárskej budove v Poprade. Boli sme sa tam pozrieť, ale firmu Biape sme tam nenašli.

Ministerstvo neposlalo odpovede na otázky do uzávierky, ale až po zverejnení článku. Reaguje v nich aj na samotný článok. Jeho odpovede dopĺňame na konci článku.

Fiktívne tržby, osobný bankrot

„Biape, s. r. o, je skúsený tím profesionálov s vášňou pre technológie, inovácie a špičkové riešenia,“ predstavila sa firma v projektovej žiadosti. Časť žiadosti je súčasťou zverejnenej prílohy k zmluve.

Firma o sebe ďalej píše, že jej hlavným záujmom sú DLT technológie ako blockchain. Vraj už vyvinula vlastnú automatickú obchodnú platformu určenú na digitálne aktíva a členovia tímu majú dlhoročné skúsenosti s lokálnymi aj medzinárodnými projektmi.

Žiadne konkrétne mená sa v zmluve ani na firemnom webe nespomínajú. Údaje o kontaktnej osobe sú začiernené.

Oficiálne je jediným majiteľom firmy S.W. s trvalým pobytom v poľskej Poznańi. O W. tohto mesta sme nenašli žiadny verejný záznam.

Firma Biape sa javí skôr ako schránková firma bez majetku a histórie, a preto je podozrivé, že dostala taký veľký výskumný grant.

Vznikla v roku 2023, za rok 2024 mala ešte pod inými majiteľmi tržby 87-tisíc eur a žiadneho zamestnanca. Nie je jasné, čomu vtedy venovala, tržby môžu byť fiktívne.

W. totiž vlastní aj firmu Miape. A Miape a Biape nemajú len podobný názov, ale aj identickú históriu vlastníkov, sídlo a prekvapivo aj totožnú výšku tržieb a zisku za posledný zverejnený rok 2024.

Celé účtovníctvo oboch firiem je identické vrátane nákladov či záväzkov, čo je silný náznak, že tržby sú fiktívne. Keď sa firma uchádza o dotácie, pôsobí dôveryhodnejšie, ak mala v minulosti nejaké tržby.

Veľmi zvláštne pôsobí aj to, že Biape podala účtovnú závierku za rok 2024 až v apríli 2026, niekoľko dní po podpise zmluvy s ministerstvom. Znamená to, že 1,2 milióna eur dalo firme, ktorá ani nemala zverejnenú účtovnú závierku v zákonnej lehote.

V novembri 2024 sa vlastníkom Biape stal G.B., ktorý má v obchodnom registri ako svoju adresu iba Humenné bez ulice. Môže to znamenať, že ide o človeka bez domova. Podľa verejných záznamov vyhlásil rok predtým osobný bankrot.

Boško figuruje v desiatkach ďalších firiem a zrejme ide o bieleho koňa.

V marci 2025 sa stopercentným spoločníkom firmy stal S.W. Nie je jasné, či W. vedel o tom, od koho firmu získal, no ani to, či je skutočným vlastníkom Biape.

Výpočet podozrivých okolností sa ani tu nekončí.

Telefónne číslo neexistuje

M. ministerstvo vyhlásilo výzvu na podporu výskumu a vývoja v oblasti digitálnej transformácie v lete 2025 a uzavrelo ju na jeseň.

Biape žiadala ministerstvo o peniaze na vybudovanie platformy na bezpečnú úschovu a správu digitálnych aktív, ako sú kryptomeny, digitálne peniaze či NFT.

Projekt má trvať od decembra 2025 do júna 2026, aj keď zmluva na 1,2 milióna bola podpísaná až na konci marca 2026. Končiť má teda už o mesiac.

Väčšina z dotácie má ísť na mzdy, ďalších 776-tisíc eur mala firma zabezpečiť z vlastných zdrojov. Namieste je otázka, odkiaľ by mala takéto zdroje.

Webstránka firmy je pomerne jednoduchá s pár textmi – rovnakými, aké boli aj v žiadosti. Biape sa pritom v projekte zaviazala, že bude na webe informovať o aktualitách, novinkách a dosiahnutých míľnikoch, sľubovala blogy a články a tiež aktivitu na sociálnych sieťach. Nič z toho sa nedeje.

Na webe je telefónne číslo, ktoré neexistuje, na e-mail ani na správu cez kontaktný formulár nikto nereagoval.

Prázdne kancelárie

V zmluve sa píše, že z kapacitných dôvodov sa projekt uskutoční mimo sídla firmy, konkrétne v kancelárskej budove Modrá administratívne centrum v Poprade na druhom poschodí.

V budove sídli niekoľko desiatok firiem, dá sa v nej voľne pohybovať, vrátnica tam nie je.

Firmu Biape sme nenašli na druhom ani na inom poschodí.

Žiadosť o grant, ako aj web spomína v referenciách viacero starších projektov, ale podľa ich názvu sa o nich na internete nedá nájsť žiadna zmienka.

Referencie neobsahujú žiadne špecifické informácie, podľa ktorých by bolo možné ich preveriť – názvy firiem, inštitúcií, klientov, alebo publikácie, kódy projektov či patenty.

Aj opisy sú pomerne všeobecné. Napríklad o projekte „Post-kvantová kryptografia a jej validácia v reálnych pilotných implementáciách“ sa píše, že prebiehal v rokoch 2022 až 2024 „v spolupráci s viacerými technologickými a kryptografickými poskytovateľmi v oblasti digitálnej identity, správy privátnych kľúčov a custody riešení pre digitálne aktíva“.

V ďalšom projekte sa členovia tímu údajne podieľali „na výskume hybridných cloudových riešení pre spracovanie citlivých dát v zdravotníctve a bankovníctve v rámci V4 regiónu“.

MIRRI videlo riziko

MIRRI v reakcii na zverejnený článok upozornilo, že na projekt zatiaľ neboli uvoľnené žiadne finančné prostriedky. „Peniaze sa uvoľňujú až na základe žiadostí o platbu, ktoré prijímateľ predkladá MIRRI a ktoré následne prechádzajú kontrolou,“ vysvetľuje. Firma zatiaľ o peniaze z projektu nežiadala.

Projekt firmy Biape prešiel vraj riadnym hodnotením, v ktorom uspel. Hodnotili ho dvaja odborníci.

„Odborné hodnotenie projektov sa zameriavalo najmä na kvalitu a ambicióznosť projektu, prínos projektu, skúsenosti a expertízu tímu, metodiku, očakávaný dopad projektu, spôsob šírenia výsledkov, projektový plán, riadenie projektu, odborné kapacity žiadateľa a efektívnosť plánovaných výdavkov,“ píše MIRRI.

Hodnotitelia vraj mali posúdiť aj referencie a skúsenosti žiadateľa.

Ministerstvo tvrdí, že má vypracovaný interný dokument „red flags“, v ktorom identifikovalo firmy, „pri ktorých mohli vzniknúť pochybnosti o úprimnosti ich snahy realizovať projekty.“

Pri firme Biape vraj identifikovali neštandardnú vlastnícku štruktúru. Firmu však nemohli vylúčiť len preto, že pôsobila rizikovo, pretože spĺňala podmienky výzvy, vysvetľuje MIRRI.

„Napriek zjavnej tendenčnosti vnímame článok ako dobrý podnet na to, aby sa nepodcenila kontrola žiadneho z realizovaných projektov. Na druhej strane však ministerstvo čelí kritike aj zo strany opozície, že kontrolné procesy trvajú príliš dlho a podpisovanie zmlúv postupovalo pomaly,“ dodáva ministerstvo.“

Pôvodné znenie článku zverejneného dňa 29.5.2026 o 17:59 hod. na spravodajskom webovom portáli odporcu bolo nasledovné:

„M. dal 1,2 milióna Poliakovi na kryptoprojekt. Našli sme prázdne kancelárie a nefunkčné číslo

Deklarované tržby firmy sú zrejme fiktívne, na webovej stránke je telefónne číslo, ktoré neexistuje, na e-mail nikto neodpovedá.

Firma ako referencie spomína niekoľko výskumných projektov, no bez konkrétnych informácií, podľa ktorých by sa dali preveriť.

Za dotáciu má zamestnať dvadsaťšesť vedcov. Biape v zmluve tvrdí, že výskumu sa bude venovať v kancelárskej budove v Poprade. Boli sme sa tam pozrieť, ale firmu Biape sme tam nenašli.

Fiktívne tržby, osobný bankrot

Žiadne konkrétne mená sa v zmluve ani na firemnom webe nespomínajú. Údaje o kontaktnej osobe sú začiernené.

Oficiálne je jediným majiteľom firmy S.W. s trvalým pobytom v poľskej Poznańi. O W. z tohto mesta sme nenašli žiadny verejný záznam.

Firma Biape sa javí skôr ako schránková firma bez majetku a histórie, a preto je podozrivé, že dostala taký veľký výskumný grant.

Vznikla v roku 2023, za rok 2024 mala ešte pod inými majiteľmi tržby 87-tisíc eur a žiadneho zamestnanca. Nie je jasné, čomu vtedy venovala, tržby môžu byť fiktívne.

B. figuruje v desiatkach ďalších firiem a zrejme ide o bieleho koňa.

V marci 2025 sa stopercentným spoločníkom firmy stal S.W.. Nie je jasné, či W. vedel o tom, od koho firmu získal, no ani to, či je skutočným vlastníkom Biape.

Výpočet podozrivých okolností sa ani tu nekončí.

Telefónne číslo neexistuje

M. ministerstvo vyhlásilo výzvu na podporu výskumu a vývoja v oblasti digitálnej transformácie v lete 2025 a uzavrelo ju na jeseň.

Biape žiadala ministerstvo o peniaze na vybudovanie platformy na bezpečnú úschovu a správu digitálnych aktív, ako sú kryptomeny, digitálne peniaze či NFT.

Projekt má trvať od decembra 2025 do júna 2026, aj keď zmluva na 1,2 milióna bola podpísaná až na konci marca 2026. Končiť má teda už o mesiac.

Väčšina z dotácie má ísť na mzdy, ďalších 776-tisíc eur mala firma zabezpečiť z vlastných zdrojov. Namieste je otázka, odkiaľ by mala takéto zdroje.

Na webe je telefónne číslo, ktoré neexistuje, na e-mail ani na správu cez kontaktný formulár nikto nereagoval.

Prázdne kancelárie

V zmluve sa píše, že z kapacitných dôvodov sa projekt uskutoční mimo sídla firmy, konkrétne v kancelárskej budove Modrá administratívne centrum v Poprade na druhom poschodí.

V budove sídli niekoľko desiatok firiem, dá sa v nej voľne pohybovať, vrátnica tam nie je.

Firmu Biape sme nenašli na druhom ani na inom poschodí.

Žiadosť o grant, ako aj web spomína v referenciách viacero starších projektov, ale podľa ich názvu sa o nich na internete nedá nájsť žiadna zmienka.

Referencie neobsahujú žiadne špecifické informácie, podľa ktorých by bolo možné ich preveriť – názvy firiem, inštitúcií, klientov, alebo publikácie, kódy projektov či patenty.

V ďalšom projekte sa členovia tímu údajne podieľali „na výskume hybridných cloudových riešení pre spracovanie citlivých dát v zdravotníctve a bankovníctve v rámci V4 regiónu“.

V. Relevantné ustanovenia

Pri rozhodovaní v tejto veci vychádzala TR SR z nasledujúcich kľúčových ustanovení EKN, zohľadňujúc ústavné limity, ktoré určujú hranice slobody prejavu a právo na informácie na strane jednej a obmedzenie slobody prejavu na strane druhej:

Etický kódex novinára (EKN):

Článok II ods. 2: Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.

Článok II ods. 4: Novinár publikujúci na internete je viazaný aj Kódexom preberania obsahu na internete IAB Slovakia, ktorý bol schválený Valným zhromaždením Združenia pre internetovú reklamu IAB Slovakia 21. Januára 2015.

Článok III ods. 1: Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov.

Článok III ods. 2: Novinár je povinný vždy uvádzať zdroj svojich informácií, ak nie sú tieto informácie všeobecne známe, alebo sa nepovažujú za všeobecne známe v odvetví, ktorému sa novinár venuje. Zdroj neuvádza v prípade použitia utajeného alebo dôverného zdroja. Takýto zdroj môže použiť v súlade s ustanoveniami tohto Etického kódexu o využití mimoriadnych zdrojov.

Článok III ods. 3: Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.

Článok III ods. 4: Titulky článkov alebo programov nesmú byť nepravdivé vo vzťahu k obsahu textu. To isté platí pre upútavky a reklamy, ktorými sa články a programy propagujú.

Článok IV ods. 7: Novinár používa vždy primerané výrazové prostriedky.

VI. Vyhodnotenie skutkového a právneho stavu

TR SR po detailnom preskúmaní obsahu sťažnosti a namietaných skutočností, písomností poskytnutých oboma stranami sporu a obsahu napadnutej relácie dospela k jednoznačnému záveru uvedenému vo výrokovej časti rozhodnutia. Sťažovateľom bol článok napadnutý z dôvodu, že podľa jeho názoru obsahoval nepravdivé, neoverené alebo zavádzajúce informácie, ktoré podľa tvrdenia sťažovateľa nezodpovedajú skutočnosti a poškodzujú dobré meno sťažovateľa, a pri spracovaní článu nebol dodržaný princíp objektivity, vyváženosti, nestrannosti a overovania informácií z viacerých zdrojov.

V súvislosti s uvedenými namietanými skutočnosťami považuje TR SR za potrebné uviesť že z hľadiska obsahu uverejnených informácií je potrebné rozlišovať medzi fyzickou osobou ministra a právnickou osobou – sťažovateľom, pričom tieto subjekty nie je možné ani stotožňovať ani zamieňať. Každý minister, stojaci na čele akéhokoľvek ministerstva sa prijatím funkcie ministra a vymenovaním do funkcie ministra stáva osobou verejne činnou, ktorá je povinná strpieť záujem verejnosti a médií o túto osobu ale aj jej činnosť. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná v súvislosti s informáciami v texte článku, ktoré sa týkali ministra, ktorý aktuálne vedie dané ministerstvo-sťažovateľa, stojí na jeho čele, riadi činnosť sťažovateľa a koná na vonok v jeho mene. Vo vzťahu k vláde zodpovedá minister za činnosť daného ministerstva, na čele ktorého stojí. Z uvedeného dôvodu je možné činnosť ministerstva pripisovať ministrovi, ktorý zodpovedá za jeho činnosť, úspechy aj pochybenia.

Sťažovateľ uviedol v sťažnosti 4 konkrétne časti článku, pri ktorých nebol podľa názoru sťažovateľa dodržaný princíp objektivity a overovania faktov, pričom tieto boli vymedzené nasledovne.

1.) titulok článku

Vo vzťahu k titulku článku sťažovateľ namieta, že je nepravdivý, keďže minister S.M. nedal žiadne peniaze Poliakovi.

V prípade titulku článku je potrebné uviesť, že úlohou titulku článku je upútať pozornosť čitateľa a z uvedeného dôvodu môže titulok obsahovať určité zjednodušenia a neprestnosti. Dôležité je v tejto súvislosti celkové vyznenie titulku a článku a tiež to, či titulok korešponduje s obsahom článku, v ktorom sú informácie uvedené správne, úplne a korektne. Vzhľadom na obmedzené možnosti vydavateľa uviesť v titulku článku úplné znenie obsahu článku a všetkých okolností a informácií, je úlohou vydavateľa, resp. editora, naformulovať znenie článku čo najvystížnejšie vo vzťahu k obsahu článku.

Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že znenie titulku článku nemusí byť úplne presné a dokonca môže obsahovať prvky provokácie alebo prehánania. V tejto časti je potrebné uviesť, že samotná informácia nesmerovala voči sťažovateľovi ale voči ministrovi ako fyzickej osobe, ktorá vedie a zodpovedá za činnosť prideleného ministerstva.

Najvyšší súd SR v rozsudku v právnej veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/136/2024, uviedol, že „Nie je preto možné bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie (alebo skreslenie) musí nevyhnutne viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby.“ V odôvodnení NS SR tiež uviedol, že „Nie je možné zotrvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tým vo svojich dôsledkoch na novinárov neplniteľné nároky“. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodujúce je podľa súdu celkové vyznenie informácie (titulku aj textu samotného článku spoločne), ktoré musí zodpovedať pravde. V danom prípade neboli TR SR zistené žiadne nepresnosti skutkových tvrdení článku, ktoré by predstavovali porušenie Etického kódexu novinára, či už z hľadiska objektivity, vyváženosti alebo nestrannosti.

Rovnako je v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na rozhodnutie ESĽP vo veci Gutiérrez Suárez proti Španielsku, č. 16023/07, rozsudok zo dňa 1. 6. 2010, v ktorom ESĽP okrem iného uviedol, že titulok môže byť formulovaný expresívnejšie a môže určitým spôsobom zjednodušovať alebo zvýrazňovať informáciu, a jeho význam treba posudzovať v spojení s celým článkom.

Vo veci De Haes and Gijsels proti Belgicku ESĽP v rozsudku zo dňa 24. 2. 1997, uviedol, že podstatné je, že “preháňanie“ neznamená právo uvádzať nepravdivé skutkové tvrdenia. ESĽP rozlišuje medzi legitímnym publicistickým zjednodušením, expresívnym titulkom, nadsádzkou či provokáciou, a na druhej strane vedomým šírením nepravdivého skutkového tvrdenia, zavádzajúcim titulkom, ktorý vytvára úplne iný skutkový dojem než samotný článok.

Z citovaných rozhodnutí súdov vyplýva, že v prípade, ak cieľom článku (vrátane titulku) nebolo iba strohé podanie informácie, ale aj „čitateľov zaujať, či dokonca šokovať“, samotná snaha zaujať alebo šokovať čitateľov nepredstavovala exces, teda vybočenie z medzí legitímneho cieľa. Legitímnym cieľom bolo v prípade napadnutého článku poukázať na nakladanie s verejnými financiami v prípade vedecko-výskumných projektov, kde z dostupných informácií vyplynulo, že sťažovateľ uzavrel so spoločnosťou Biape zmluvu, na základe ktorej jej vznikla možnosť čerpať finančné prostriedky v sume 1,2 mil. eur na experimentálny výskum, po splnení podmienok uvedených v zmluve. Ministerom riadiacim sťažovateľa v čase podávania, vyhodnocovania žiadostí ako aj v čase podpisu zmluvy so spoločnosťou Biape bol minister M.

Podľa vyjadrenia odporcu a redakcie, zistenia, ku ktorým redaktor dospel po preverení informácií týkajúcich sa spoločnosti Biape, dávali priestor pre otázky, z akého dôvodu sťažovateľ nepreveril podozrivé okolnosti týkajúce sa spoločnosti Biape už v roku 2025, z informácií, ktoré boli a sú dostupné z verejný zdrojov a naznačujú, že predmetný žiadateľ nemá potrebné skúsenosti, výsledky ale ani personálne a technické zabezpečenie/zázemie pre uskutočnenie experimentálneho výskumu, a svoju doterajšiu činnosť a výsledky v danej oblasti s výnimkou vlastných tvrdení nijako nepreukázal. Odporca si v danom prípade plnil svoju úlohu „public watch dog“ a poukázal na nezrovnalosti v postupe a nastavených mechanizmoch sťažovateľa pri posudzovaní projektov a podpisovaní zmlúv so žiadateľmi.

Z uvedeného teda vyplýva, že titulok nemusí byť absolútne presnou reprodukciou všetkých skutkových okolností, z textu článku. Judikatúra slovenských súdov a ESĽP pripúšťa, aby periodická tlač pri informovaní verejnosti používala vzhľadom na špecifiká novinárskej práce určité zjednodušenia, expresívnejšie formulácie, nadsádzku alebo provokáciu, a to vrátane titulkov určených na upútanie pozornosti čitateľa. Samotná neúplná alebo menej presná formulácia titulku preto automaticky nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv sťažovateľa ale ani porušenie princípov EKN z hľadiska objektivity, vyváženosti alebo nestrannosti. Rozhodujúce je najmä celkové vyznenie článku a to, či toto vyznenie v podstatných rysoch zodpovedá pravde.

2.) ďalšie nepravdivé tvrdenia, ktoré spochybňujú kontrolné mechanizmy

Ako vyplýva z obsahu článku a vyššie rozobratých skutočností, redaktor overil z verejne dostupných zdrojov informácie týkajúce sa spoločnosti Biape a tvrdení tohto žiadateľa pri podaní žiadosti sťažovateľovi, ktoré mohli a mali byť predmetom záujmu sťažovateľa, resp. mali byť súčasťou kontrolných mechanizmov sťažovateľa pri posudzovaní žiadosti, pred podpisom zmluvy so spoločnosťou Biape. Vzhľadom na skutočnosť, že po podpise zmluvy medzi sťažovateľom a Biape vznikol zmluvný vzťah, vznikla teoretická možnosť vyplatenia sumy 1,2 mil. Eur, bolo legitímnym záujmom odporcu a jeho redaktora preverenie podozrivých okolností týkajúci sa žiadateľa a ním uvádzaných skutočností v žiadosti.

Pri správnom nastavení mechanizmov u sťažovateľa, by boli v článku uvádzané skutočnosti zistené dávno pred podpisom zmluvy medzi sťažovateľom a spoločnosťou Biape a nevznikli by pochybnosti o správnosti postupu sťažovateľa ani otázky týkajúce sa hrozby vyplatenia sumy 1,2 mil eur spoločnosti, na experimentálny výskum.

V danom prípade je potrebné sa nesústrediť len na kontrolný mechanizmus týkajúci sa vyplatenia/nevyplatenia sumy žiadateľovi v súvislosti s jeho projektom ale už na samotný fakt a mechanizmus posudzovania žiadostí, kde by už na samotnom začiatku procesu, správnym nastavením pravidiel a podmienok pre žiadateľov, boli vopred vylúčené žiadosti subjektov, ktoré sú schránkovými spoločnosťami, bez reálnej činnosti v oblasti, vo vzťahu ku ktorej žiadajú poskytnutie finančnej podpory, a bez akýchkoľvek reálne preukázateľných výsledkov alebo aspoň preukázania skutočnosti, že sa venujú oblasti a činnostiam, na ktoré žiadajú udelenie finančných prostriedkov.

Úlohou tlače bolo, je a bude poukazovať na podobné prípady a podozrenia, a to vo verejnom záujme, z dôvodu nakladania s verejnými financiami a kontrolou činnosti štátnych orgánov. Zverejňovaním informácií týkajúcich sa nakladania s verejnými financiami nemôže porušovaniu princípu nestrannosti, vyváženosti alebo objektivity pri informovaní.

3.) Redaktor nepočkal na odpovede na jeho otázky, napriek tomu, že ho sťažovateľ kontaktoval s tým, že na nich sťažovateľ pracuje a poskytne mu ich čo najskôr. Napriek tomu došlo k zverejneniu článku bez vyjadrenia ministerstva

V súvislosti s podanou sťažnosťou je potrebné si uvedomiť, že smeruje voči vydavateľovi periodickej tlače/prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu, ktorý je z hľadiska periodicity denníkom. Odporca na dennej báze prináša verejnosti nové informácie spravodajského charakteru a informuje čitateľov o zisteniach a skutočnostiach vyplynuvších z jeho redakčnej činnosti, pričom čitatelia majú právo na aktuálne informácie týkajúce sa veci verejných.

Odporca/redaktor odporcu zaslal sťažovateľovi svoju žiadosť emailom zo dňa 27.5.2026 o 16:54 hod., čo je možné vyhodnotiť ako žiadosť doručenú po obvyklom pracovnom čase orgánov štátnej správy. Nebolo preto možné očakávať reakciu sťažovateľa ešte dňa 27.5.2026 a práve z tohto dôvodu už v svojom emaili požiadal redaktor o zaslanie stanoviska do nasledujúceho dňa 28.5.2026 do 15:00 hod. kvôli redakčnej uzávierke. Otázky redaktora boli formulované jasne, zrozumiteľne, bol označený konkrétny prípad/subjekt, na ktorý sa redaktor pýta/ ku ktorému žiada stanovisko, a rovnako bol v emaili redaktora uvedený link na Centrálny register zmlúv, ku konkrétnej zmluve uzavretej so spoločnosťou Biape.

Tlačový odbor sťažovateľa reagoval na túto žiadosť redaktora dňa 28.5.2026 o 15:24 hod. s tým, že na spracovaní odpovedí pracuje, avšak v emaili nebol uvedený žiadny termín a čas, v ktorom budú odpovede na položené otázky redaktorovi sťažovateľom zaslané/reálne poskytnuté- išlo teda o paušálnu odpoveď sťažovateľa bez zaslania akéhokoľvek vecného stanoviska alebo informácie k položeným otázkam alebo obsahu článku. Sťažovateľovi teda trvalo 22,5 hodiny, aby reagoval emailom na žiadosť redaktora o stanovisko, v ktorom mu neposkytol žiadnu odpoveď na žiadnu z položených otázok – redaktor bol len informovaný o tom, že sťažovateľ na odpovediach pracuje. Sťažovateľ disponujúci celým komunikačným odborom teda nebol schopný operatívne reagovať na doručenú žiadosť o stanovisko/odpoveď a nedodržal ani v emaili redaktora avizovaný termín redakčnej uzávierky pred zverejnením článku (28.5.2026 do 15:00 hod.) na zaslanie akéhokoľvek stanoviska alebo odpovede na doručenú žiadosť. Žiadosť redaktora nebola adresovaná fyzickej osobe ale štátnej inštitúcii, disponujúcej dostatočným aparátom, ktorý by mal byť schopný reagovať flexibilnejšie na doručené žiadosti, pričom samotnú dĺžku lehoty na vyjadrenie považuje TR SR v prípade redaktora denníka za primeranú.

Napadnutý článok bol zverejnený na spravodajskom webovom portáli dňa 28.5.2026 o 17:59 hod. po tom, ako sťažovateľovi márne uplynula lehota na zaslanie jeho stanoviska alebo vyjadrenia k položeným otázkam. Z dôvodu, že redaktor žiadne vecné stanovisko alebo odpoveď sťažovateľa neobdržal, uverejnil článok v znení bez vyjadrenia sťažovateľa a to v podsekcii spravodajského webového portálu (teda nie na jeho titulnej/hlavnej časti).

Následne po doručení stanoviska sťažovateľa dňa 29.5.2026 o 8:31 hod. bol text článku preukázateľne doplnený o vyjadrenie/stanovisko sťažovateľa a v tomto novom a doplnenom znení bol zverejnený na hlavnej časti spravodajského webového portálu odporcu. Na základe žiadosti sťažovateľa týkajúceho sa titulku článku bola v texte titulku článku dňa 29.mája okolo poludnia vykonaná oprava, kde slovo „dal“ bolo nahradené slovom „priklepol“.

Text článku bol teda doplnený o relevantné informácie z vyjadrenia sťažovateľa bez zbytočného odkladu po tom, ako boli tieto informácie doručené odporcovi/redaktorovi odporcu. Titulok článku mohol u časti obyvateľstva po krátku dobu (od 28.5.2026 a 17:59 hod. do 29.5.2026 a 10:15 hod.) vzbudovať dojem a predstavu o tom, že peniaze za experimentálny výskum boli sťažovateľom spoločnosti Biape aj vyplatené, avšak to len v prípade, ak by si čitateľ neprečítal obsah celého článku, v ktorom absentuje skutkové tvrdenie odporcu alebo redaktora v podobe vyplatenia sumy 1,2 mil. eur sťažovateľom spoločnosti Biape. Z textu článku v pôvodnom znení ale aj po jeho úprave dňa 29.5.2026 a 10:15 hod. nevyplýva informácia o tom, že by boli sťažovateľom finančné prostriedky spoločnosti Biape skutočne vyplatené ale text článku poukazoval a poukazuje na podozrenia týkajúce sa pozadia, vlastníctva, ekonomickej činnosti a spôsobilosti spoločnosti Biape vôbec vykonávať nejaký výskum alebo vývoj z dôvodu absencie personálneho alebo aj technického zabezpečenia tejto spoločnosti. Zo zistených informácií odporcu vyplývalo, že v prípade spoločnosti Biape sa jednalo skôr o schránkovú spoločnosť, pri ktorej existovalo podozrenie zo snahy o vylákanie sumy 1,2 mil. eur od sťažovateľa na neexistujúci výskum/vývoj.

4.) podľa sťažovateľa redaktor zavádza, že minister dal peniaze a pritom toto tvrdenie mu nepotvrdil žiadny zdroj, nezmenil to ani keď mu táto skutočnosť bola z našej strany oznámená.

Tak ako bolo uvedené už pod bodmi 1-3) v prípade titulku článku išlo o redakčné zjednodušenie obsahu článku a samotná text článku žiadnu takúto informáciu neobsahoval. Keďže text článku neobsahoval uvedeného tvrdenie (je potrebné rozlišovať medzi titulkom článku a jeho textom) nebolo potrebné uvedenú informáciu podoprieť 2 nezávislými zdrojmi. Na možné nebezpečenstvo skresleného vnímania titulku reagoval odporca tým, že znenie titulku zmenil a článok je v súčasnej dobe pod titulkom M. priklepol 1,2 milióna Poliakovi na kryptoprojekt. Našli sme prázdne kancelárie a nefunkčné číslo. Z obsahu článku je zistiteľné, že priezvisko aktuálneho ministra M., bolo v texte použité z dôvodu, že tento stojí na čele ministerstva, ktoré posudzovalo predloženú žiadosť a rovnako rozhodlo o uzavretí zmluvy so spoločnosťou Biape (viď údaje registrované v Centrálnom registri zmlúv). Text článku jasne uvádza, že celý tento proces bol realizovaný „M. ministerstvom investícií“ a nie samotnými ministrom M. V texte článku je zrejmé, z akých informácií redaktor pri spracovaní vychádzal (napr. register zmlúv, obchodný register, osobná návšteva v kancelárskej budove v Poprade, register účtovných závierok v súvislosti s obratmi a tržbami/ziskom spoločnosti Biape). Rovnako je v texte článku uvedené stanovisko sťažovateľa, z ktorého vyplýva, že zazmluvnené finančné prostriedky v sume 1,2 mil Eur spoločnosti Biape neboli vyplatene nakoľko spoločnosť o ich vyplatenie ani nežiadala.

Pri posúdení obsah článku, jeho titulku a to každej z napadnutých informácií samostatne aj vo vzájomných súvislostiach nenašiel senát TR SR žiadne porušenie etického princípu EKN a to tak z hľadiska objektivity, vyváženosti alebo nestrannosti zverejneného obsahu odporcom. Z obsahu článku vyplýva, že odporca si informácie uvedené v texte článku overoval, zistené skutočnosti boli v texte článku spracované objektívne a vyvážene, pričom po doručení stanoviska sťažovateľa bol text článku doplnený aj o vyjadrenie/stanovisko sťažovateľa.

VII. Záver

TR SR po posúdení priložených podkladov a obsahu článku dospela k definitívnemu záveru, že podnet na vyvodenie etickej či administratívnej zodpovednosti za porušenie mediálnej a novinárskej etiky je neopodstatnený.

Z uvedených dôvodov TR SR rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

POUČENIE: Toto rozhodnutie rady je v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady SR konečné a nie je ho možné napadnúť opravným prostriedkom.

V Bratislave, dňa 24.8.2026

Mgr. Alena Pániková

predsedníčka Tlačovo-digitálnej rady SR