Rozhodnutie 49/2026

č. k. 49/2026

Tlačovo–digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) ako výkonný orgán etickej samoregulácie Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike prostredníctvom senátu Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky zriadeného podľa § 3 Rokovacieho poriadku TR SR v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Marek Ogurčák, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., na neverejnom zasadnutí dňa 28. 10. 2026 po predbežnom prerokovaní podnetu fyzickej osoby (ďalej len ,,sťažovateľ“) postúpeného Radou pre mediálne služby týkajúcom sa programu odvysielanom na programovej službe TA3 dňa 23. 7. 2026 pod názvom ,,Správanie novinárov a verejných osôb“, v konaní vedenom pod č. 49/2026 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby ,,TA3“, C.E.N. s.r.o., sídlo Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 780 886 (ďalej len ,,odporca“), príslušná podľa § 1 ods. 2 Rokovacieho poriadku TR SR, čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu K Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj ,,2. Protokol“), § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, v súlade s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle § 21 ods. 5 Rokovacieho poriadku TR SR rozhodla takto:

Podnet sa zamieta ako neopodstatnený.

Odôvodnenie

I. Obsah podania

Rada pre mediálne služby (ďalej aj ,,Regulátor“) z dôvodu vecnej príslušnosti postúpila dňa 2. 9. 2026 TR SR podnet sťažovateľa zo dňa 1. 9. 2026 týkajúci sa programu, ktorý odporca odvysielal dňa 23. 7. 2026 pod názvom ,,Správanie novinárov a verejných osôb“.

Sťažovateľ v podnete uviedol (prepis): ,,Obraciam sa na Vás s podnetom na preverenie programu televízie TA3, resp. rozhovor publikovaného pod názvom „Odborníci o naháňaní šéfa FPU: Hanbím sa za obe strany. Výpovedná hodnota nula, sledovanosť sto“, v televízii s titulkom Správanie novinárov a verejných osôb zverejneného dňa 23. júla 2026. Predmetom rozhovoru bolo hodnotenie postupu novinárov voči predsedovi Rady Fondu na podporu umenia M.O., ktorý po rokovaniach rady odmieta odpovedať na otázky médií a následne pred novinármi odchádza, resp. utekal. V relácii vystúpili M.T. a K. L. Obaja hostia zastávali v podstatných otázkach prakticky zhodný názor a postup novinárov opakovane hodnotili ako nedôstojný, bulvárny, neprofesionálny, infantilný či dokonca prejav ako správanie ,,verejných paparazzov“.Len kritické názory hostí samozrejme nepovažujem za problém. Hostia majú právo vyjadrovať aj veľmi ostré hodnotenie práce médií. Za podstatné však považujem, že pri téme, ktorá bola zjavne kontroverzná a týkala sa priamo profesionálneho výkonu novinárskej práce, boli do toho pozvaní dvaja hostia s prakticky totožným hodnotiacim postojom a ich tvrdenia neboli konfrontované s relevantným opačným pohľadom. V programe podľa môjho názoru absentovalo buď zastúpenie kritizovaných novinárov, prípadne odborník zastáva iný pohľad na oprávnenosť tzv. doorstep otázok a konfrontovania verejných funkcionárov, alebo dostatočne dôsledná moderátorská oponentúra.Za problematické považujem najmä skutočnosť, že viaceré závažné tvrdenia hostí zostali prakticky bez preverenia. Išlo napríklad o tvrdenia, že novinári podobné situácie zámerne vyhľadávajú pre sledovanosť, že ich motiváciou sú „lajky“ a pozornosť, že sa z respondenta „zrejme aj bavili“, prípadne o všeobecné závery o „vulgarizácii, bulvarizácii a infantilizácii“ slovenskej žurnalistiky. Pri takýchto tvrdeniach podľa môjho názoru bolo namieste konkrétneho prípadu, rozlišovať medzi konkrétnym incidentom a všeobecným hodnotením novinárskej obce, a to aj s argumentom, že predmetom novinárskeho záujmu bol verejný funkcionár a otázky týkajúce sa verejného záujmu.Namiesto toho moderátorské otázky samotnými hodnotiacimi rámcami hostí preberali. Ako príklad možno uviesť otázku: „Dá sa to čítať aj tak, že novinári poznali vedenie FPU a retorické schopnosti M.O., a možno rátali s tým, že to môže padnúť práve takto?“Takto formulovaná otázka podľa môjho názoru je možný úmysel novinára použiť alebo využiť nevhodnú reakciu respondenta, hoci v rozhovore nebol predložený dôkaz, že takýto názor existoval.Podobne bola diskusia uvedená rámcom: „Kde je hranica medzi profesionálnou žurnalistikou a naháňaním respondentov pre čísla a kliky na sociálnych sieťach?“Už samotná formulácia vytvára predpoklad, že motiváciou predmetného novinárskeho postupu mohli byť čísla a kliky. Táto téza bola následne hosťami opakovane rozvíjaná, avšak bez adekvátneho faktického overovania.Bez výraznejšej oponentúry zostalo aj tvrdenie, že „dobrý novinár“ si má s respondentom vopred dohodnúť stretnutie, čas, miesto a následne musel požiadať o súhlas, aby som mohol nahrávania. Ide o jednu z legitímnych foriem novinárskej práce, nie však o univerzálne pravidlo. Pri verejných funkcionároch, ktorí podporujú komunikáciu alebo sa otázkam vyhýbajú, môžu byť neohlásené kladenie otázok legitímnym nástrojom kontroly verejnej moci. Ani tento aspekt nebol v relácii primerane zastúpený.Zarážajúce je tiež to, že z jednotlivých anekdotických skúseností – napríklad zo spomienok na nezverejnenie pádu M.A. v roku 1999 – boli vyvodzované široké závery o páde dnešnej slovenskej žurnalistiky bez toho, aby moderovanie preverilo porovnateľnosť uvedených situácií. Náhodný zahraničnej politiky a pád reakcie verejnej funkcie, ktorý odmieta odpovedať na otázky týkajúce sa výkonu svojej funkcie, predstavujúce z hľadiska verejného záujmu zjavne rozdielnu situáciu.Za osobitne významné považujem, že rozhovor neposkytol najbežnejší priestor na základné vysvetlenie: prečo novinári verejných funkcionárov oslovujú aj bez vopred dohodnutého rozhovoru, aké možnosti majú v prípade dlhodobého odmietania odpovedí a za akých okolností je zaznamenanie samotného vyhýbania sa otázka informácií vo verejnom záujme.V programe sa dvaja hostia opakovane navzájom utvrdzovali v kritike novinárov, zatiaľ čo moderovanie ich hodnotenia prevažne rozvíjalo namiesto toho, aby ich systematicky konfrontovalo s relevantnými faktami. “

II. Pôsobnosť TR SR a procesné náležitosti

Rada pre mediálne služby zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike do zoznamu samoregulačných orgánov a Druhýopčnýprotokol k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných Kódexov dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania právomocí vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektami vysielania profesijnej samospráve.

V rozsahu 2. Protokolu Regulátor postupuje podnety na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.

TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti, § 1 ods. 2 Rokovacieho poriadku

TR SR, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samoregulačný orgán je podľa §131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnený rozhodovaťo podnete voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti. Procesné pravidlá konania pred samoregulačným orgánom upravuje priamo samoregulačný orgán.

Odporca ako poskytovateľ obsahovej služby a strana Protokolu sa zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrené v Druhom opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti a v Etickom kódexe novinára (ďalej aj ,,EKN“).

Senát TR SR posudzoval obsah podnetu v kontexte ustanovení 2. Protokolu a EKN z dôvodu, že odporca/vysielateľ TA3 je stranou 2. Protokolu, ktorým tento vysielateľ pristúpil k 2. Protokolu a EKN a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie TA3 redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany TA3 nebola uplatnená výhrada podľa čl. 20 ods.1 písm. a). 2. Protokolu.

Predmetom posudzovania bol program,,Správanie novinárov a verejných osôb“odvysielaný dňa23. 7. 2026, ktorý odporca uverejnil v rámci svojej obsahovej služby.

Senát TR SR v zmysle § 8 a 9 Rokovacieho poriadku TR SR v rámci prípravy na predbežné prerokovanie konštatoval, že podnet obsahuje potrebné náležitosti, sú splnené podmienky na konanie vo veci a pristúpilk prerokovaniu podnetu.

K podnetu bol vyžiadaný a zo strany TR SR zabezpečený dôkazný materiál v podobe záznamu programu a prepisu znenia programu. Vyjadrenie odporcu bolo vyžiadané a doručené TR SR v stanovenej lehote písomným podaním zo dňa 16. 9. 2026.

III. Vyjadrenie odporcu

Podľa odporcu je podnet založený ,,predovšetkým na nesúhlase sťažovateľa s dramaturgickým a redakčným spôsobom vedenia Relácie, konkrétne s tým, že v programe vystúpili dvaja hostia – M.T. a K.L. – ktorých názory sa podľa sťažovateľa v podstatných otázkach zhodovali, pričom ich postoje neboli podľa názoru sťažovateľa dostatočne konfrontované s opačným pohľadom. Sťažovateľ ďalej namieta jednotlivé formulácie otázok moderátorkou a skutočnosť, že niektoré hodnotenia hostí neboli v rámci Relácie výslovne vyvrátené alebo doplnené o opačný názor“.

Odporcu uvádza, že ,,žiadne ustanovenie EKN ani Druhého opčného protokolu neustanovuje povinnosť Vysielateľa, aby každý jednotlivý program aktuálnej publicistiky obsahoval matematicky vyvážené zastúpenie protichodných názorových skupín, ani povinnosť, aby pri každom hosťovi bol prítomný osobitný názorový oponent“. Odporca sa odvolal na čl. 10 ods. 7 Druhého opčného protokolu, podľa ktorého je výber tém a hostí súčasťou redakčnej nezávislosti a redakčnej zodpovednosti, ktorá náleží poskytovateľovi obsahovej služby.

V stanovisku odporca poukázal na čl. 9 ods. 2 Druhého opčného protokolu, podľa ktorého sa dodržanie všestrannosti informácií a názorovej plurality posudzuje v dlhšom časovom úseku vysielania. ,,Toto pravidlo je významné pri posudzovaní nestrannosti konkrétnej relácie v širšom kontexte vysielania, pretože požiadavku názorovej plurality a všestrannosti nemožno izolovať od ostatného vysielania Vysielateľa“. Odporca konkretizoval ďalšiu svoju reláciu, ktorá sa téme venovala a jej obsahom bolo aj ocenenie novinárskeho výkonu.

Odporca uvádza, že ,,pri Relácii posudzovanej v tomto konaní je osobitne potrebné rozlišovať medzi opačným názorom na konkrétny skutkový prípad a opačným pohľadom na všeobecnú otázku novinárskej etiky. Ak bola predmetom diskusie v Relácii otázka, či bolo správanie novinárov pri oslovovaní verejného funkcionára M.O. profesionálne a eticky prípustné a hostia Relácie zastávali názor že nie, opačný pohľad nemusí spočívať v tom, že konkrétna osoba bude tvrdiť, že predmetní novinári postupovali správne. Opačným názorovým pólom je podľa Vysielateľa aj všeobecný štandard profesionálnej novinárskej práce — teda pohľad, podľa ktorého je kladenie otázok verejným funkcionárom, overovanie ich postojov a konfrontovanie ich s otázkami verejného záujmu legitímnou súčasťou žurnalistiky, ak sa vykonáva profesionálne, vecne a s rešpektom k pravidlám novinárskej etiky“. Podľa odporcu z tohto pohľadu nebolo potrebné, aby ,,v posudzovanej jednej relácii vystupoval osobitný „oponent” obhajujúci konkrétnych novinárov“.

Podľa odporcu je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na objektívnosť a nestrannosť programu a požiadavkou na konkrétnu dramaturgickú podobu programu.V stanovisku argumentoval, že ,,Druhý opčný protokol neustanovuje, že objektívnosť možno dosiahnuť iba formou diskusie dvoch protichodných názorových pozícii alebo prizvaním osoby, ktorá bude každé tvrdenie hosťa bezprostredne spochybňovať. Aj v prípade programu aktuálnej publicistiky môže byť téma spracovaná prostredníctvom rozhovoru s viacerými hosťami zastávajúcimi podobný názor“.

Odporca dodal, že sťažovateľ namieta, že ,,v Relácii odzneli tvrdenia o motivácii novinárov, o „lajkoch, sledovanosti, pozornosti alebo o údajnej „vulgarizácii, bulvarizácii a infantilizácii“ slovenskej žurnalistiky“, čo sú hodnotiace úsudky a názory hostí. Takéto vyjadrenia nemožno stotožňovať so skutkovými tvrdeniami, ktorých pravdivosť by bolo možné objektívne overiť rovnakým spôsobom ako údaj o jednoznačne zistiteľnej skutočnosti“.

Odporca sa v prípade kritických hodnotení práce novinárov hosťami odvolal na ústavné práva a slobodu prejavu. Odporca uvádza, že sťažovateľ neidentifikuje konkrétne skutkové tvrdenie, ktoré by bolo preukázateľne nepravdivé alebo nepresné a ktorého neuvedenie na pravú mieru by viedlo k skresleniu podstaty informácie. Podľa odporcu sťažovateľ namieta ,,predovšetkým spôsob hodnotenia konkrétneho novinárskeho postupu a všeobecné hodnotiace závery hosti“. Podľa odporcu ,,takéto hodnotenia požívajú ochranu slobody prejavu a nemožno od vysielateľa požadovať, aby každý názorový úsudok nahrádzal vlastným hodnotením alebo, aby v každom jednotlivom programe zabezpečil osobu zastupujúcu opačnú hodnotovú pozíciu“. Odporca uviedol, že rovnako nemožno za porušenie objektívnosti považovať znenie moderátorských otázok citované v sťažnosti. V stanovisku odporca žiadal zamietnutie podnetu.

IV. Prepis

S1: moderátorka D.Š.

S2: hosť M.T.

S3: hosť K.L.

S1: Kde je hranica medzi profesionálnou žurnalistikou a naháňaním respondentov pre čísla a kliky na sociálnych sieťach? A na druhej strane, mali by verejný funkcionári a ľudia, ktorí sa zodpovedajú verejnosti, utekať pred otázkami novinárov alebo majú byť pripravení svoje rozhodnutia vysvetľovať? Posledná udalosť so šéfom FPU opäť otvorila diskusiu o tom, kde sú hranica médií, aké povinnosti majú verejné osoby a kam sa posúva vzťah medzi novinármi a mocou. Opýtam sa dnešných hostí, vitajte pri sledovaní. Diskutovať o tom dnes budeme s M.T., odborníkom na protokol a komunikáciu. Vitajte. Ďakujem pekne, že ste prišli. A v on-line spojení by sme mali byť aj s bývalým novinárom, kňazom K.L.. Vitajte vo vysielaní. Páni, predtým, než si celú túto situáciu rozoberieme, tak ak sa našiel nejaký divák alebo nejaký občan, ktorý včera nezachytil, čo sa vlastne udialo, o čom budeme diskutovať. Pozrime si teda krátku dokrútku a následne moje otázky:

Zvukovoobrazový záznam udalosti:

Novinár: Presvedčil vás? Pán O., už ste sa vybehali? Už nám poviete niečo?

Predseda Rady FPU: Fond na podporu umenia podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za šírenie poplašnej správy ohľadne vecí, ktoré medializujete.

Novinár: A to je konkrétne ktorá poplašná správa? Čo má byť nepravdivé na tom všetkom?

Novinárka: A prepáčte, mňa zaujíma, že mohla to byť priemyselná špionáž? Hovoril pán K.. A čo tým myslel?

Predseda Rady FPU: Neviem.

Novinárka: Že akože niekto…

Predseda Rady FPU: Nechajme konať orgány činné v trestnom konaní.

Novinárka: A čo by to znamenalo, že niekto sem prišiel, zvonka nejaký žiadateľ…(nezrozumiteľné)…prosím vás, nebudete hádam pred nami utekať.

…

Novinár: Máme ísť výťahom, pán O., alebo…Pán O., môžete nám zastaviť?

Predseda Rady FPU: Nie, nie, nie.

…

Novinárka: Ako ste mysleli tú priemyselnú špionáž, prosím vás?

…

Novinár: Pán O., čo konkrétne z toho je poplašná správa? Poviete nám, ktorá konkrétne informácia má byť nepravdivá.

…

Novinár: Ste v poriadku?

…

Novinárka: Prosím vás, môžete sa zastaviť?

…

Novinár: No ale prečo utekáte, prosím vás?

Predseda Rady FPU: …(nezrozumiteľné)Pred vami

…

Novinár: Ale nám prosím vás povedzte, čo z toho je teda poplašná správa? Kvôli čomu

podávate trestné oznámenia?

Novinárka: Aká poplašná správa? Nikto tu nebude riešiť odpočúvacie zariadenia?

S1: Sme to mohli vidieť, pán T., pozrieme sa na to aj možno z toho politického alebo toho protokolárneho hľadiska, aj z toho novinárskeho s K.L. Čo na to hovoríte?

S2: Úprimne poviem, že mám z toho pocit takej prenesenej hanby. A hanbím sa za obidve strany, aj za pána O., ktorý v takejto neprístojnej až ľudský nedôstojnej situácii sa ocitol čiastočne aj svojim zavinením. A určite aj veľkú rolu v tom hrá metóda a postup médií, novinárov. Nebolo to vôbec dôstojné. Nebolo to dôstojné človeka, ktorý má 66 rokov. To je niečí dedko. A 25-ročné redaktorky ho s mobilným telefónom naháňajú a vysielajú to. Neviem, akú to má výpovednú hodnotu. Robil som redaktora, reportéra televízneho. Robil som novinára, aj hovorcu. Robil som aj vedúceho vydania. Ja by som toto neodvysielal. Neodvysielal by som to preto, pretože mi to nič nepovedalo o hlavnej téme – o odpočúvaní v zamestnancov FPU. Povedalo mi to len niečo o fyzickej kondícii staršieho pána, ktorý skoro skolaboval pred kamerami, ktoré ho nahrávali a zrejme sa aj na tom bavili. Z hľadiska profesionálnej komunikácie, z hľadiska profesionálneho pohľadu, vedenie FPU v tejto krízovej komunikácii zlyhalo. To je bez debaty. Nedokážu dobre obhájiť túto pozíciu a táto situácia je seriózna, je vážna a nedokázali ju odkomunikovať. To je pravda. To je jeden pohľad. Ale tá osobná rovina, tá ľudská je, že zlyhali aj médiá, ktoré toto vysielajú, ktoré idú tabloidným spôsobom, čiže spôsobom bulvárnym a vedia, že to bude mať sledovanosť. Výpovedná hodnota 0 bodov, sledovanosť a záujem 100 bodov, 100%. Takže z tohto pohľadu je to ukážka toho, že tá rozpoltená spoločnosť, v ktorej žijeme, bude ešte viacej rozpoltená, pretože sa tu kričí po slušnosti, korektnosti a nejakom takom vzájomnom rešpektovaní a kým človek, ktorý vyjde z toalety, má nárok, napriek tomu je, že šéf FPU, má odpovedať na tie nepríjemné otázky. Má byť na to pripravený. Nebol, neodpovedal alebo čiastočne odpovedal. Ale má nárok ísť na toaletu a má nárok sa aj pripraviť a zodpovedne si dopredu pripraviť odpovede a vedieť, kedy to nahrávanie už bude nahrávaním a nie, že ho nahrávam vlastne hneď ako vyjde z toalety.

S1: Rozoberieme si tie obidve dve strany. Rovnako otázka aj na K.L. Ako sa na to pozeráte z toho novinárskeho hľadiska?

S3: Úplne rovnako, ako hovoril M.T. Tá vulgarizácia, bulvarizácia, infantilizácia novinárskej práce, to, čo vnášajú do toho verejného priestoru, prestáva byť únosné. Tak ako hovoril M., môžeme si predstaviť na mieste 66-ročného pána O. svojho otca, svoju matku, svoju babičku, svojho dedka a v tom prípade už to prestáva byť akokoľvek smiešne. To, čo mňa na tom najviac vyrušilo, bolo to vysmievanie sa a posmešky novinárov v pozadí. To, že zlyhal pán O. ako vysoký štátny úradník, je jedna vec, ale ak zlyhá vysoký štátny úradník alebo zlyhá politik, tak nemusí ešte zlyhať automaticky aj novinár. Príkladom môže byť americký prezident D., ktorýT. sa nespráva vôbec štandardne a už vôbec nie štátnicky, ale napriek tomu nevidíme, že by sa americkí novinári k nemu správali tak, ako sa k politikom a vysokým štátnym úradníkom správajú novinári na Slovensku.

S1: Ak sa pozrieme, aj samostatne sa opýtam pán T. na tých novinárov, ak sa pozrieme ešte na to vedenie FPU, tak jednak to malo byť rokovanie, ktoré malo byť prístupné novinárom, ktorí na ňom následne neboli. Čiže, už to bol možno nie úplne správny krok zo strany inštitúcie, nevpustím ich niekam, kam možno patria. To je možno jedna otázka a zároveň, či to je argumentom, že neodpovedá nám a uteká niekto, kto sa má zodpovedať verejnosti, má odpovedať novinárom. Otázka je, či už ten spôsob takto mal vyzerať. Viem si predstaviť, že by to bolo 20 sekundové video o tom, lebo on sa napokon aj vyjadril, že podáva FPU podnet, respektíve trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. A viac to možno nechcel komentovať. Čiže aj ten spôsob, M.O. nebol úplne správny, ale zároveň asi to nemalo zájsť úplne až za tú hranicu.

S2: Som lektorom, venujem sa mediálnym tréningom, komunikácií, prezentačným zručnostiam, ale aj etikete a protokolu. A viem, že ľudia, z vlastnej skúsenosti, viem, že ľudia, ktorí nastupujú do takýchto pozícií, časť takýchto ľudí predtým ako nastúpi, alebo hneď ako nastúpil do takejto vysokej funkcie, prejde nejakým mediálnym tréningom, pripraví si svoj mediálny tím, PR, oddelenie, hovorcu, tlačové. Skrátka pripraví sa na to, že polovica vášho úspechu je vaša profesionalita.

S1: Pardon, že vám do toho skočím, ale on vlastne mohol odpovedať a zároveň nemusel nič povedať. Mohol dať jedno stanovisko. Pri tomto, páni novinári, zostanem a viac vám nepoviem. Nemusel utekať a tým pádom vyprovokovať tú druhú stranu.

S2: Ak dovolíte dokončím tú tému, polovica vášho úspechu je v tom, aký ste profesionál v tej oblasti kultúry, umenia – ako manažér. A druhá polovica je v tom, ako to dokážete predať verejnosti a médiám. No a nech pán O. je akýkoľvek odborník na oblasť kultúry, tak odborník na oblasť médií a komunikácie je slabý. Urobil fatálnu chybu, pretože pri krízovej komunikácii sa hovorí, že keď zavriete ten tlakový hrniec, tak tam vznikne vysoký tlak a dôjde k výbuchu. Nemôžete zavrieť dvere a nekomunikovať vtedy, kedy musíte komunikovať otvorene, rýchlo, pohotovo, aby ste čo najmenej škôd svojej inštitúcii urobili. Čiže krízová komunikácia je otvorená komunikácia. A čím viac, tým lepšie. Ale pozor, premyslene a premyslieť si každý jeden výstup. Pán O. si ho jednak nepremyslel, jednak nevedel, čo bude hovoriť a ani nebol pripravený na takýto mediálny záujem, na ktorý mal byť pripravený. Ale na toaletu ten človek, hádam, môže ísť. Takže z môjho pohľadu došlo k veľkému pochybeniu aj v FPU, že jednoducho, keď niečo ututlávam, keď zakrývam, tak pre novinára je to normálne ako med pre osu. Jednoducho to láka. Jednoducho tam každý chce ísť. Takže urobili chybu, nekomunikujú správne a to je ich chyba. Na druhej strane veľkú chybu tak ako Karol povedal a som rád, že to povedal, robia aj novinári a média, ktorí vyslovene takéto naháňačky, že vám vlezú do limuzíny, otvoríte dvere a hneď vás nahrávajú, strčia vám tam mikrofón. Oni to vyhľadávajú. Nebolo by zaujímavé, keby pán O. povedal, 20 sekúnd by odpovedal. Nikto by sa o tom nerozprával. Ani ja by som tu v štúdiu nebol, by som hrabal lístie doma v Pezinku.

S1: Dosiali to, čo chceli, pán L. môžete to aj doplniť, ale čítame to tak, že aj tí novinári tým, že poznajú to vedenie FPU, poznajú možno tie rétorické schopnosti aj M.O. Čiže možno rátali s tým, že to môže takto dopadnúť. A my si nájdeme dnes dobrý obsah a dobrý kontent na to, aby sme im troška uškodili.

S3: Presne, ako hovoríte. To je to, čo som povedal v tej svojej predchádzajúcej odpovedi, keď som ako príklad uviedol prezidenta T. My tiež vieme, ako sa bude chovať, ako sa chová a napriek tomu by sme mu nemali dávať tie návody, že ho chceme vidieť v tej najnevhodnejšej forme. To je jedna vec. Druhá vec, s M.T. sme obaja zažili divoké 90-ky. Videli sme utekať ministra kultúry I.H., videli sme vysokého štátneho úradníka ministerstva kultúry M.F. Ale myslím, že brať ľuďom dôstojnosť, tak ako to vidíme dnes v prípade slovenských novinárov, ktorí sa bohužiaľ i v tom štandardnom mediálnom priestore menia na besných paparazzov, to je niečo, čo tú spoločnosť vrhá niekam, kde by nemala byť. My často vidíme len politikov ako jednu zo strán konfliktu, že oni sú zodpovední, ako spoločnosť vyzerá. Ale i tá posledná udalosť s pánom O. ukazuje, že spoluvinníkmi nie sú len politici, ale i novinári ako druhá časť, ktorá robí znesvárenú spoločnosť znesvárenou.

S1: Pán L., spomenuli ste už nejaké príklady. Pamätáme si aj na V.M., ako to vyzeralo aj s novinármi. Preto aj tá moja ďalšia otázka, či sme možno pochybili aj v tej novinárskej obci alebo či tu ešte vidíme nejakú profesionalitu. Ak sú tu príklady toho, že kedysi sa takto politici taktiež správali a kedysi taktiež možno boli odvážnejší novinári alebo tí, ktorí sa menej držali nejakých pravidiel toho remesla, tak je to dnes horšie, ak tu máme takéto príklady aj z minulosti?

S3: To, že sa politik správa nevhodne a je neslušný, neznamená, že aj ja musím byť

neslušný a musím sa správať nevhodne. Ak chcem kritizovať ktoréhokoľvek politika, nesmiem sa správať ako on, aby som bol dôveryhodný a aby tú kritiku odo mňa zobral. Je to otázka, či mi ide o to, že chcem získať iba lajky a nejakú pozornosť a byť chrumkavý pre nejakú stranu spoločnosti, alebo chcem naozaj tomu politikovi v úvodzovkách pomôcť v tom, aby sa zmenil po tom, čo si prečíta. Ja som veľmi kritický, napríklad vo svojich komentároch aj voči predsedovi vlády R.F., keď sa nevhodne vyjadril na adresu novinárky STVR, tak som veľmi kriticky napísal veľmi tvrdé slová. Tvrdé slová ale neznamenajú veľké slová. Tvrdé slová neznamenajú, že budem vulgárny, že budem za každú cenu bulvárny a že bude ten priestor infantilizovať tým, že budem dávať rôzne prívlastky akémukoľvek politikovi. Dnes už veľkými slovami nezaujmeme. A mám pocit, že toto sa práve dostáva do toho verejného priestoru.

S1: Pán T., doplňte to, pán L. hovorí aj o tom, že tí novinári sú teraz chrumkaví. Pre časť verejnosti. My sme to teda mohli na tom internete vidieť. A deje sa to pravidelne aj po nejakých iných tlačových besedách v parlamente, na úrade vlády. A hovoríme o tom, že by sme mali zostať slušní. Ak ste slušný k časti politikov, tak ten druhý tábor vám povie, že vlastne vy im nadŕžate. To je ten najväčší problém. Ak sa správate takto, znamená to, že ste na tej správnej strane a ste tým strážcom demokracie, pretože kontrolujete vládu a konfrontujete tých jednotlivých politikov alebo verejne činné osoby. Viem si predstaviť to urobiť spôsobom slušnosťou, odbornosťou a pripravenosťou v tom rozhovore a dostať toho politika do úzkych tým, že možno viem viac o jeho téme ako on. Toto by mal byť ten správny spôsob, ako zažiariť novinársky. Nie spôsobom, ako sme to videli na tom videu.

S2: Som veľmi rád, že ste to spomenuli. Presne, dobrý novinár nie je ten, ktorý naháňa po schodoch s kamerou, či vlastne nie s kamerou, ale s mobilným telefónom nejakého politika a vysmieva sa mu. Dobrý novinár je taký, ktorý si s ním dohodne dopredu stretnutie, pripraví si aj ťažké otázky, dôležité témy. A je taký lišiak a taký šikovný, že dokáže z neho vytiahnuť aj to, čo by normálne nepovedal. Ale to môžete len vtedy, kedy vám ten politik dôveruje, kedy vie, že ste profesionál a vtedy do tej polemiky tých názorov s vami ide. Kým v minulosti, ja si pamätám, ako sme to robili pred 25, 26 rokmi. Príklad. V 1999 roku som prišiel ako redaktor televízie robiť reportáž o tom, ako prišla M.A., vtedy šéfka diplomacie USA a prišla na Slovensko tesne po nástupe vlády M.Dz. Snažili sme sa integrovať sa do NATO. A ona pri prijatí u R.S. sa potkla o koberec vo veľkej sále a spadla, poviem to ľudovo, ako kabela, ochrankári ju zdvihli. A samozrejme, v dnešnej dobu by to bola otváracia správa – M.A. spadla v Prezidentskom paláci.

S1: Takto sme videli aj M.Z. ako sa potkol.

S2: Áno, ale to už bolo v súčasnej dobe. A vtedy, čo sa stalo. Po tomto stretnutí prišiel za nami zamestnanec z tlačového odboru kancelárie prezidenta a povedal novinárom – prosím vás, tu je hlavnou témou integrácia Slovenska do NATO. Viete, ako nám na tom záleží. Nie je určite hlavnou témou to, že sa potkla. Chcem vás slušne poprosiť, aby ste to neodvysielali. Nikto to neodvysielal. Nikto tú fotografiu nezverejnil. Všeobecne sme sa dohodli, že to tak nespravíme. Nikto ani Nový čas to nedal. A dnes 25-26 rokov, od 1999 roku by to dali ako prvú správu. By to išli ako prvé flešky, že jednoducho sa potkla a spadla. Jednoducho sme zbulvarizovali médiá, aj sme si vychovali ľudí na to, že ideme po povrchu. Ich zaujíma to, čo mal kto oblečené, ako sa ministerka kultúry obliekla, aký má účes, nie to, čo v kultúre sa zmenilo. A toto je vlastne ten problém, že by sme sa mali vrátiť z tej vykoľajenej dráhy naspäť do tých koľají. A začať sa venovať žurnalistike. Čo je teda problém v FPU? Odpočúvanie. Aj to je akože povrchná téma. Hlavná téma je, či tie financie na tú kultúru sú prerozdeľované seriózne, či tá kultúra môže rásť vďaka tejto podpore štátu a či je to transparentné. Toto je dôležité. Nie je to, že aj keď samozrejme určite je to téma, že vám dal niekto údajne, nevieme, odpočúvacie zariadenie. Zase ideme len po povrchu, je to bulvár. A žiaľ, podľahli sme tomu obojstranne. Aj my čitatelia, aj my si to na sociálnych sieťach pozrieme ako prvé. Takže cesta von z tohto je, novinári by mali byť novinári, kuchári, kuchármi a politici politikmi.

S1: Pán L., neviem, či ste zachytili, čo hovoril pán T. ale hovoríme o tom, že sa možno dnes hľadá viac nejaký bizár, viac bulvárne veci ako nejaká odbornosť, to ako konfrontovať tých politikov. Pamätám si niekoľko Tém dňa, kde sme hovorili o novom rokovacom poriadku v parlamente. Vidíme, ako ten parlament dnešný funguje. Vidíme, že tí novinári idú, cez tri poschodia, naháňajú konkrétnych politikov, ktorí nechcú odpovedať. Toto nebola jediná vec s M.O. A tie argumenty na to, kde a ako by sa malo natáčať, zneli, že my predsa potrebujeme tých politikov zaskočiť. Pretože my očakávame, že všetci tí 150 poslanci vedia o tej dvestovke zákonov, ktorá je v parlamente, o ktorej sa rokuje, že niečo na tej sedemnástej strane je a oni to nevedia. A z toho vlastne urobíme bizár, že čo teda tí politici v tom parlamente robia. Je to správne?

S3: To je to, čo vnímame dlhodobo a ja som o tom už hovoril. To je tá bulvarizácia, vulgarizácia, infantilizácia toho verejného priestoru, na ktorej sa i médiá takýmto spôsobom spolu zúčastňujú. A niekedy tie štandardné médiá, ktoré sa tvária, že sú profesionálne, zahanbujú bulvárne médiá. Príkladom z Českej republiky je ochorenie prezidenta M.Z. a vtedy bol v nemocnici odfotografovaný v nelichotivých pozíciách a vybavujem si, že štandardné médiá…(nezrozumiteľné). Bol to práve denník Blesk, ktorý povedal – Máme k dispozícii fotografie, ale vzhľadom na dôstojnosť prezidenta Z. tieto fotografie nezverejníme. To je aj príklad, ako mohli médiá zareagovať v súvislosti s pánom O. Povedať – Nedôstojne utekal, neodpovedal na otázky. Máme k dispozícii filmové zábery, ale vzhľadom na dôstojnosť respondenta ich nezverejníme.

S1: Ak sa pozrieme aj na ten včerajší prípad, ale aj na ten mnou spomínaný parlament, ako to v ňom funguje, ťažko si predstaviť, že majú takú slobodu novinári aj v iných krajinách a v parlamente. Ale, ak si otočíme tu šachovnicu a pozrieme sa na to, ako sa na to dívajú tí novinári, že nedostávajú odpovede, že sú ignorovaní, že sú vybraní, týmto odpoviem a tým druhým neodpoviem, týchto pozvem na tlačovú besedu tých ďalších nie, prípadne urobím iba vyhlásenie a nedovolím klásť otázky, tak či sa vieme pozrieť aj z toho novinárskeho hľadiska na to, že aj tam je možno problém a preto aj tie reakcie takto vyzerajú.

S3: Určite áno, ale toto nie je cesta. Na tom sa asi zhodneme. Keď sa pozrieme aj na tieto zábery s pánom O. a na to, čo táto kauza do budúcnosti spôsobí, komu viac pomôže, komu uškodí, tak novinári určite nebudú víťazi.

S1: Pán T., chcete to doplniť?

S2: Opakujem a musím prízvukovať tým, že som bol aj novinár, aj hovorca, tak som si to zažil z obidvoch strán a vždy som sa snažil byť otvorený a pomáhať tým novinárom v ich práci, pretože ich práca je odhaľovať, prinášať informácie, ale mal som rád, keď novinár išiel aj hlbšie, keď nešiel len po tom povrchu. A bolo to ťažšie aj pre mňa, pretože ja som ako hovorca musel hľadať viacej faktov, viacej argumentov ako racionálne, ale niekedy aj emocionálne vedieť vykĺznuť z tých jeho spárov a nenechať sa nachytať na udičku tomu novinárovi. Čiže áno, je to taký vzájomný súboj medzi novinárom a respondentom, tým politikom alebo tým štátnym funkcionárom. Ale to nemá byť o nenávisti, nemá byť to o nerešpekte. Predsa len, ak ja som mladšia redaktorka, toto je starší pán, v etikete platí, že starší, žena a nadriadení majú prednosť. Jednoducho mali by sme rešpektovať aj ten vek toho človeka, aj jeho ľudskú dôstojnosť. A klásť otázky tam, kde je na to priestor. Preto hovorím, dávno si novinár dohodol s respondentom čas, termín, miesto a otázky. A keď aj nie, tak aspoň tému. Prišli, stretli sa, pozdravili sa, porozprávali sa, ešte sa stále nenahrávalo. Až potom sa spýtal redaktor, môžem ísť už, teraz som bol off-line, môžem už nahrávať? Áno, môžete. Prepáčte, ale ešte sa potrebujem pripraviť. Pripravím si to. Nakoľko to potrebujete? Na minútu tú reakciu.

S1: Ale dnes sa už aj ten prístup tých politikov voči novinárom taktiež zmenil a tam sa pýtam na ten problém, že ako by sme mali reagovať.

S2: Prístup politikov je taký, že politici už sú arogantní, privlastňujú si to právo nevypovedať. Alebo si povedia čo chcú, zosmiešňujú prácu novinárov a novinára. Nie je to tiež pekné. Ale myslím si, že obidvom týmto táborom vyhovuje táto situácia, že udriem si ja do novinára, novinár potom do mňa a ja do svojho súpera a oponenta. Ale pre mňa už by správy v rádiu a v televízii mali byť s hviezdičkou a pre deti nad 18 rokov…

S1: Ak hovoríte, že by sme si mali vážiť starších politikov, rovnako tak by mali prejavovať aj oni rešpekt aj k mladším novinárom.

S2: Samozrejme.

S1: A to sa taktiež nedeje. Vy to vidíte aj na Úrade vlády, alebo v parlamente, ako to na tých tlačových besedách vyzerá. A potom je to už iba akcia reakcia.

S2: A práve o tom to je, že k tejto nekultúre nemôžeme prispieť nekultúrnym naháňaním niekoho, komu sa vysmievame, dokonca sme videli, že mnohé zvukové časti tejto naháňačky boli vystrihnuté. Prečo asi? Niečo tam chýbalo. Čiže, ja viem, aké to je a zažil som, ako keď do redakcie prišiel novinár a povedal – To som tomu F. alebo tam tomu alebo Dz.- teraz sme mu dali. A ešte vás aj pochválila vedúca vydania. Áno, robí sa to, ale opakujem, na prvom mieste má byť to, že novinár má prinášať témy, informovať a odhaľovať, ale novinár má byť aj kultivovaný, slušný, má byť tým nositeľom kultúrneho jazyka, pretože je tiež verejným činiteľom.

S1: Pán L., môžete to doplniť, ale vyšla aj správa Európskej komisie o právnom štáte, ktorý zároveň hovorí o tom, že sú slabo chránení novinári na Slovensku. Myslíte si, že slovenskí novinári nemajú dostatočnú slobodu?

S3: Aj to, čo sme videli s pánom O. je dôkazom toho, že sloboda novinárov na Slovensku nie je na teraz nejako ohrozená. Pokiaľ sa budú správať tak, ako sa správajú, tak myslím, že budú strácať svojich sympatizantov. Nebolo to len video s pánom O., kde som v poslednom čase zaregistroval výsmechy a posmešky novinárov, kedy sa vysmievajú svojim respondentom. A my z toho cítime, na koho strane stoja. Toto je niečo, čo ani v tých 90 – rokoch nebolo možné a nebolo mysliteľné. Takýmto ostentatívnym spôsobom dávať najavo respondentovi, čo si o ňom myslím. Prečo chceš s ním robiť rozhovor, keď sa k nemu správaš nedôstojne?

S1: Pán T., posledná otázka a posledná otázka aj na pána L., máme pár minút. Uzavrime to tým, že čo očakávame, že sa možno zmení alebo kam sa to posunie. Ťažko si predstaviť, že sa naozaj vráti aj do politiky aj do tej novinárčiny slušnosť. Otázka je, kam sa to môže posunúť, kde to môže vyeskalovať. A či budeme potom naozaj svedkami toho, že je tu časť novinárov, ktorá sa k svojim politikom dostane a časť nie. Po výmene vládnej garnitúry to môže byť presne naopak. Bolo by to správne? Čo si o to myslíte? Čo očakávate?

S2: To triedenie tých dobrých a zlých novinárov, s tým nesúhlasím. Aj keď aj sám som zažil situáciu, kedy som nevpustil novinárku na tlačovú konferenciu k prezidentovi republiky. A stojím si za tým, pretože to bolo v situácii, kedy osoba veľmi blízka pána prezidenta, mala vážne zdravotné problémy. A jednoducho bola to hraničná situácia, kedy som jednoducho tak vyhodnotil. Ale nesúhlasím s tým kategorizovaním novinárov na tých mojich a tých cudzích, na tých, ktorých pustím alebo nepustím. Ale aj ten novinár by sa mohol vedieť obliecť, pozdraviť, slušne sa vyjadrovať. A to je vlastne tá vzájomná úcta. Takisto aj politik musí rešpektovať, že bez toho novinára…dobre, dnes mám sociálne médiá, takže politici z toho ťažia. Keby sme ich vypli z Facebooku, tak by prosili a škrabkali, aby mohli ísť do každej relácie. Takto povedia, nepotrebujem vašu reláciu, ja si ju robím livestream. Ale ten novinár je takisto potrebný pre prácu politika, pretože politik musí svoju prácu vedieť aj prezentovať verejnosti a vy ste prostredníkmi. A vy môžete tie témy nastoľovať, vy ich môžete spracovať odborne. A práve tu ide o to, aby možno, poviem to tak, aby novinára robil človek, ktorý to má vyštudované, aby sa stále vzdelával, aby na sebe pracoval aj ako z hľadiska etiky a kultivovanosti vystupovania, odievania. Čiže celkovo tej slušnosti a zdvorilosti, pretože takému tie kľučky sa nebudú zamykať a nezabuchne vám nikto dvere pred nosom. A príkladom je napríklad váš kolega B.K., ktorý vie kriticky poštekliť, poškrabkať aj pohrýzť, ale nemyslím si, že by mu odmietali účasť politici. Chodia tam do tej jeho relácie práve preto, pretože vedia, že je korektný.

S1:Pán L., uzavrime to vami, zhodnoťme to, aké máme očakávania od slovenskej žurnalistiky aj do budúcna v súvislosti s tým, ako to dnes vyzerá. Videli sme aj posledné prieskumy o tom, že naozaj tá dôvera aj v slovenské médiá klesá. Tak to uzavrite.

S3: To, čo by nám všetkým pomohlo, čo by pomohlo Slovensku je, aby sme prestali hrať hru obrazne povedané na hlúpych, aby sme, ak sa politik správa nevhodne, aby sme sa nevhodne nesprávali aj my. To je cesta. Kto prvý začne so slušnosťou, to bude ten základný kameň pre víťazstvo nás všetkých.

S1: Takže začať od seba. Ďakujem pekne. K.L., M.T.

V. Etický a právny rámec

Po posúdení dôkazov senát TR SR rozhodol, že vec bude posudzovať s osobitným zameraním na nasledujúce etické pravidlá 2. Protokolu a EKN, články Ústavy SR, Európskeho dohovoru o ľudských právach, Charty základných práv EÚ a Európskeho aktu o slobode médií (nariadenie (EÚ) 2024/1083 (ďalej aj ,,EMFA“):

Podľa čl. 7 ods. 3DruhéhoOpčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Súčasťou redakčnej zodpovednosti je nielen právo na redakčné rozhodnutia bez cenzúry a iných zásahov orgánov verejnej moci do slobody médií, ale aj redakčná nezávislosť vrátane práva uplatňovať redakčnú líniu.“

Podľa čl. 8 ods. 2 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky.“

Podľa čl. 8 ods. 7 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Ak ide o spravodajské rozhovory a programy aktuálnej publicistiky, nie je porušením nestrannosti či objektívnosti, ak redaktor alebo moderátor názory prezentované prítomnou názorovou skupinou osobne vyvažuje v prospech neprítomnej názorovej skupiny.“

Podľa čl. 9 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Strana Protokolu zabezpečuje všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci ňou vysielanej obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1.“

Podľa čl. 10 ods. 6 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Porušením zásad čl. 8 a 9 nie je ani prítomnosť či absencia konkrétnej témy, konkrétnej udalosti alebo konkrétneho typu programu.“

Podľa čl. 10 ods. 7 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Výber tém, udalostí alebo hostí v programoch je súčasťou redakčnej nezávislosti (a redakčnej zodpovednosti, ktorá náleží výlučne poskytovateľovi obsahovej služby), pričom výber nesmie podliehať politickému vplyvu či vplyvu zadávateľov mediálnej komerčnej komunikácie (reklamy), avšak môže byť závislý od uplatňovanej redakčnej línie, ktorá nie je arbitrárna.“

Podľa čl. II ods. 2 Etického kódexu novinára: ,,Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR: ,,Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“

Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR: ,,Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.“

Podľa čl. 26 ods. 3 Ústavy SR: ,,Cenzúra sa zakazuje.“

Podľa čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach: ,,Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym a filmovým spoločnostiam.“

Podľa čl. 11 ods. 2 Charty základných práv EÚ: ,,Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií.“

Podľa čl. 4 ods. 2 Európskeho aktu o slobode médií (nariadenie (EÚ) 2024/1083: „Členské štáty rešpektujú skutočnú redakčnú slobodu a nezávislosť poskytovateľov mediálnych služieb pri výkone ich profesionálnych činností. Členské štáty vrátane svojich národných regulačných orgánov a subjektov nezasahujú do redakčných politík a redakčných rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb ani sa nesnažia o ich ovplyvňovanie.“

Podľa čl. 2 ods. 7 Európskeho aktu o slobode médií (nariadenie (EÚ) 2024/1083: „Redakčné rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré sa pravidelne prijíma na účely plnenia redakčnej zodpovednosti a súvisí s každodennou prevádzkou poskytovateľa mediálnych služieb.“

Podľa čl. 2 ods. 8 Európskeho aktu o slobode médií (nariadenie (EÚ) 2024/1083: „Redakčná zodpovednosť je vykonávanie účinnej kontroly tak nad výberom programov alebo tlačových publikácií, ako aj nad ich usporiadaním na účely poskytovania mediálnej služby bez ohľadu na existenciu zodpovednosti podľa vnútroštátneho práva za poskytnutú službu.“

VI. Aspekty rozhodovania a rozbor

Senát TR SR posudzoval predmetnú vec ako program aktuálnej publicistiky, ktorým sa v zmysle čl. 3 ods. 6 2. Protokolu rozumie ,,publicistický program tematicky spätý so spravodajstvom, ktorý obsahuje komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja“. Podľa ods. 2 toho istého čl. 2. Protokolu aktuálnou publicistikou sa rozumie produkt novinárskej činnosti sprostredkúvajúci verejnosti popri faktoch a informáciách o nich vlastného hodnotenie, kritiku, záver, analýzu, syntézu, názor alebo úsudok, ktorý slúži verejnosti na utváranie si vlastných názorov“.

Pri výklade senát TR SR vychádzal z chráneného priestoru slobody prejavu, redakčnej autonómie a slobody vysielateľa (čl. 26 ods. 1) a 2) Ústavy SR, čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čl. 11 ods. 2 Charty základných práv EÚ, čl. 4 ods. 2 EMFA, čl. 7 ods. 3 a čl. 10 ods. 7 2. Protokolu).

Senát TR SR konštatoval, že odporca dodržal povinnosť vyplývajúcu mu z čl. 8 ods. 3 2. Protokolu a predmetný obsah označením ,,Rozhovor“ riadne oddelil od spravodajstva.

Diskusia moderátorky s hosťami zo dňa 23. 7. 2026, ktorú odvysielal odporca pod názvom ,,Správanie novinárov a verejných osôb“ a uviedol textovým zahlásením: ,,Rozhovor D.Š. s M. T. a K.L. o súčasnej kvalite žurnalistiky a o správaní verejných funkcionárov“ komunikovala tému verejného záujmu, keď reflektovala legitímne otázky vo vzťahu k profesionalite novinárov a verejných činiteľov.

Hostia pri komentovaní sledovanej udalosti (konfrontácia vtedajšieho predsedu RadyFPU v súvislosti s podozreniami o odpočúvaní pracovníkov FPU a jeho útek pred novinármi) zaujali kritický postoj k novinárskej práci a negatívne hodnotili komunikačné zlyhanie predsedu Rady FPU v kauze odpočúvania. Aktéri debaty posudzovali profesionálny a ľudský rozmer situácie, novinárske spracovanie, okolnosti, kontext nahrávania rozhovoru a výstup verejného činiteľa. Komentáre zasadili do hlbších spoločenských súvislostí polarizovanej spoločnosti, pričom kládli dôraz na zodpovednosť novinárskej obce ako aj verejných činiteľov. Diskusia vyúsťovala do apelu na vzájomný rešpekt, slušnosť, zachovanie ľudskosti a dôstojnosti a principiálnu potrebu kultivovania verejného priestoru.

Senát TR SR v konaní konštatoval, že podnet sťažovateľa nevymedzuje konkrétne pravidlá EKN a 2. Protokolu, ktoré mal odporca odvysielaním programu porušiť. Sťažovateľ v podnete uvádza, že ,,len kritické názory hostí“ nepovažuje ,,za problém“: ,,Hostia majú právo vyjadrovať aj veľmi ostré hodnotenie práce médií“. Sťažovateľ namieta prítomnosť hostí s ,,prakticky totožným hodnotiacim postojom“ a absenciu ďalšieho, resp. iného účastníka debaty, ktorý by zastupoval kritizovaných novinárov alebo experta na danú tému. Podnet napadá konkrétne vyjadrenia v debate. Sťažovateľ vytýka odporcovi nedostatočnú oponentúru moderátorky, namieta absenciu,,adekvátneho faktického overovania“. Moderovanie podľa sťažovateľa hodnotenie hostí ,,prevažne rozvíjalo namiesto toho, aby ich systematicky konfrontovalo s relevantnými faktami“.

Analýza predmetného obsahu a vyhodnotenie dôkazov senátom TR SR nepreukázali porušenie povinností odporcu dodržiavať etické pravidlá. Senát TR SR po dôkladnom preverení programu nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali rozpor s požiadavkami objektívnosti, nestrannosti a vyváženosti vysielania (čl. 8. ods. 2, čl. 9 ods. 1 2. Protokolu, čl. II ods. 2 EKN).

Podnet namieta dramaturgiu programu, čo je výlučnou záležitosťou redakčnej nezávislosti vrátane práva uplatňovať redakčnú líniu a redakčnej zodpovednosti. Výber témy, udalostí, hostí, spôsob spracovania je legitímnou redakčnou voľbou a redakčným rozhodnutím (čl. 2. ods. 7 a 8 EMFA chráneným podľa čl. 4 ods. 2 EMFA, čl. 7 ods. 3ačl. 10 ods. 7 2. Protokolu).

Uvedené články EMFA zaväzujú členské štáty EÚ rešpektovať efektívnu redakčnú slobodu a nezávislosť poskytovateľov mediálnych služieb, pričom výslovne zakazujú zasahovať do redakčných rozhodnutí. To znamená, že ani štát/Rada pre mediálne služby a ani orgán etickej samoregulácie/TR SR nemôžu vysielateľovi diktovať výber tém a hostí.

Treba dodať, že to súčasne neruší povinnosť vysielateľa dodržiavať princípy objektívnosti, nestrannosti, názorovej plurality a všestrannosti informácií. Vysielateľ v zmysle zákonač. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov austanovení 2. Protokolu a EKN zodpovedá za naplnenie týchto princípov vrátane zabezpečenia skutočnej, kontextovo primeranej nestrannosti odvysielaného obsahu.

V danom prípade boli podľa senátu TR SR tieto požiadavky naplnené. Diskusia sledovala legitímny cieľ – profesionalitu a etiku vo verejnom priestore. Aktéri z pozície znalcov mediálneho prostredia/problematiky (obaja boli v minulosti žurnalistami, jeden z hostí zastával tiež post hovorcu prezidenta SR) reflektovali udalosť vlastnou optikou, tlmočili svoje názory, presvedčenia, postoje, vrátane zovšeobecňujúcich pomenovaní (,,vulgarizácia, bulvarizácia, infantilizácia slovenskej žurnalistiky“) a komentáre opierali o vlastné skúsenosti z dlhoročného aktívneho pôsobenia v žurnalistike.

Senát TR SR konštatoval, že hodnotiace úsudky hostí mali dostatočný skutkový základ, teda reálnu oporu vo faktoch. Treba zdôrazniť, že hodnotiace úsudky na rozdiel od skutkových tvrdení nevyžadujú dôkaz pravdy a sú pod intenzívnejšou ochranou (aj expresívne a tvrdé výrazy), čo vyplýva z judikatúry ESĽSP a ÚS SR (nálezy: sp. zn. II. ÚS 184/2015, sp. zn. II. ÚS 340/09, Lingens v. Rakúsko, r. 1986, F. v. Slovenská republika, r. 2001).

Podnetom namietané časti programu podľa senátu TR SR neprekročili medze prípustnej a vecnej kritiky a žiadne z tvrdení a výrokov v programe nepresiahlo hranice ústavne chráneného prejavu.

V konanísa nepreukázalo že by predmetný program obsahoval nepravdivé informácie, manipuloval s faktami, skresľoval skutočnosť a bránil recipientom vytvoriť si vlastný úsudok. V danom prípade nebola podľa senátu TR SR vyjadrovaná excesívna kritika novinárov. Program nevykazoval jednostrannosť, ani samoúčelnú kritiku novinárskeho výkonu bez faktických väzieb, ako to vyplýva z podnetu sťažovateľa. Treba tiež uviesť, že novinárska obec nie je nekritizovateľná a aj novinári podliehajú verejnej pozornosti a dohľadu.

Odporca dodržal zadanie avizované recipientom. Program nezavádzal publikum, obsahovo nevybočil zo zvolenej témy a z tohto hľadiska splnil očakávania divákov.

K námietke sťažovateľa o absencii ďalšieho účastníka debaty s iným postojom senát TR SR uvádza, že objektívnosť nevznikne, ak sa v relácii stretnú dva opačné názory. Objektívnosť a vyváženosť nie je záležitosť aritmetiky alebo kvóty/diktátu – ,,ku všetkému musí byť protinázor“. Tento prístup popiera základné poslanie žurnalistiky, ktorým je hľadanie pravdy. Ak hostia v pozícii znalcov problematiky vyslovili zhodný názor, nemožno to hodnotiť ako ,,jednu stranu sporu“, v zmysle faktického sporu, kde by nutne musel v danej chvíli zaznieť aj opačný postoj. V takej situácii ide o legitímny konsenzus a nie deficit vyváženosti, čo je aj prípad posudzovaného programu. Vyžadovanie si umelého oponenta v zmysle mechanickej vyváženosti bez ohľadu na relevanciu by podľa senátu TR SR vytvorilo falošný dojem kontroverzie tam, kde v konkrétnej situácii prevládol odborný konsenzus podložený vecnými argumentmi. V predmetnej veci by to simulovalo spor v situácii, kde bola názorová zhoda pozvaných znalcov otázky podložená dostatočnými dôkazmi a chránená ústavným právom slobody prejavu.

Relevancia ako jedno z kritérií objektívnosti predpokladá, že nie každý názor si vyžaduje rovnaký priestor v rovnakom čase s inými postojmi iba preto, že existuje. Inými slovami, vyvážený obsah nezahŕňa všetky názory, kľúčový je kritický úsudok novinára, ktorý posudzuje ich dôveryhodnosť a relevanciu.

Podnetom napadnutá diskusia mala odbornú povahu, keď sa týkala etiky a profesionality novinárov a verejných osôb a tomu zodpovedalo redakčné rozhodnutie o výbere hostí z radov bývalých novinárov. V štúdiu odporcu sa 23. 7. 2026 o 14. 00. hod. neodohrával zápas o politickú otázku,kde sa sporia politickí oponenti, ktorí z povahy veci zaujímajú odlišné, nepriateľské postoje, pričom v takom prípade je oprávnené očakávať reakciu druhej strany.

Je tiež potrebné dodať, že vynucovanie umelého oponenta, falošná vyváženosť (false balance) môže viesť k faktickej nepravdivosti, resp. k relativizácii pravdy. (Viac o falošnej rovnováhe Rietdijk, N. and Archer, A. ,,Post Truth, False Balanse, and Virtuous Gatekeeping“. Virtues, Epistemic Dependence and Disfranchisement, London: Routledge, 2026, philarchive. org., tiež Rozhodnutie Senátu TR SR č. k. 35/2026). Senát TR SR zdôrazňuje, že prístup predstieranej/falošnej vyváženosti (tzv. bothsideizmus), ktorý predpokladá existenciu dvoch protichodných stanovísk s rovnakou váhou bez ohľadu na dôkazy a relevanciu, nie je službou verejnosti, ale cestou likvidácie racionálnej a slobodnej debaty. Racionálna diskusia nie je o protinázoroch, ale o faktoch, pomenúvaní problémov a hľadaní riešení. Vyžadovanie mechanickej rovnováhy by však neviedlo len k falošnej vyváženosti, ale predstavovalo by neoprávnený a neproporcionálny zásah do slobody prejavu a redakčnej autonómie vysielateľa chránenej čl. 4 ods. 2 EMFA, čl. 7 ods. 3, čl. 10 ods. 72. Protokolu, cit. čl. Ústavy SR, Európskeho dohovoru o ľudských právach, Charty základných práv EÚ). Pričom takýto zásah by nesledoval žiadny v ústavných rámcoch a etických kódexov aprobovaných cieľov obmedzenia.

Vo vzťahu k ďalším námietkam v podnete, ktoré smerujú k spôsobu moderovania senát TR SR uvádza, že moderátorka reflektovala kritické body tak k FPU a vtedajšiemu predsedovi Rady FPU, ako aj novinárom a súčasne upozorňovala na sťažené podmienky novinárskej práce. Konkrétne – kladenie účelových prekážok novinárom zo strany politikov, neprípustné selektovanie novinárov, znemožňovanie prístupu k informáciám, ohrozenia práva na informácie. Spôsob vedenia diskusie hodnotí senát TR SR ako vyvážený. Moderátorka kládla hosťom otázky, čo je základný nástroj žurnalistiky. Moderátorka má v zmysle čl. 3 ods. 2 2.Protokolu právo na vlastné hodnotenie. Rovnako v zmysle čl. 8. ods. 7 2.Protokolu nie je povinnosťou moderátorky vyvažovať každý argument hostí v prospech neprítomnej strany. Úlohou moderátorky nie je ,,opravovať“ názory a presvedčenia hostí, televízna debata nie je súdna sieň a moderátor nie je ,,arbiter správnosti názorov“.

Program aktuálnej publicistiky predpokladá analýzu vymedzenej témy a výber hostí so znalosťou problematiky. Podľa princípu náležitej nestrannosti (due impartiality) vysielateľ nemá povinnosť zahrnúť každý existujúci argument v každej situácii a podľa čl. 10. ods. 6 2. Protokolu porušením etických zásad nie je absencia konkrétnej témy, či udalosti.

V podnete sa uvádza: ,,V programe sa dvaja hostia opakovane navzájom utvrdzovali v kritike novinárov, zatiaľ čo moderovanie ich hodnotenia prevažne rozvíjalo namiesto toho, aby ich systematicky konfrontovalo s relevantnými faktami. “

Podľa senátu TR SR podnet zamieňa vedenie vecnej debaty s predstavou o korekcii jej názorového vyústenia. Je vylúčené a neprípustné žiadať od moderátora systematické spochybňovanie výrokov hostí iba z dôvodu ich kritického vyznenia.

Senát TR SR netvrdí, že moderovanie má imunitu, ale ako už jednoznačne uviedol, v konaní sa nepreukázala žiadna obsahová a kontextová nepravda v rámci programu, ktorá by si vyžadovala moderátorský vstup pri konkrétnom nedostatku.

,,Sloboda prejavu chráni nielen zvolenú tému, ale tiež druh a spôsob jej spracovania“ (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 4035/14, cit. nález sp. zn. IV. ÚS 23/05 (N 111/46 SbNU 41). Ústavný súd Českej republiky v tomto rozhodnutí súčasne konštatoval, že ,,sloboda prejavu médiám svedčí bez toho, aby samé médiá museli dokazovať oprávnenosť záujmu na vysielaní určitého programu“.

Sťažovateľ v podnete formuluje vo vzťahu k programu vlastné hodnotiace úsudky, predstavy o zostave hostí, obsahu debaty, argumentácii a moderovaní, ktoré sú odlišné od postojov aktérov diskusie, čo je súčasťou konzumácie názorovej žurnalistiky. Je prirodzené, že nie každý divák s vyslovenými názormi hostí v predmetnom programe súhlasil, ale to samé osebe nie je dôkazom porušovania etických pravidiel vyjadrených v EKN a 2. Protokole.

Rovnako treba dodať, že súdna a regulačná rozhodovacia prax potvrdzuje, že princíp vyváženosti nie je vlastnosťou jednej relácie. ÚS SR v rozhodnutí (sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. decembra 2014)konštatoval: ,,Občania (recipienti informácií) nie sú „šedá masa“, rozhodovanie a utváranie názorov ľudí nie je závislé od jednej spravodajskej relácie a v nej odprezentovaných názorov alebo jednej krátkej správy či jednej politicko-publicistickej diskusie. V dobe plurality zdrojov informácií je v zásade každá téma týkajúca sa verejného (politického) života predmetom diskusie na viacerých verejných fórach a v publicistických príspevkoch či rozmanitých spravodajských programoch viacerých médií.“ Inak povedané, daná téma sa ani nezačala, ani sa neskončila dňa 23. 7. 2026 predmetnou reláciou v TA3 a názormi pozvaných hostí. Pri udalosti senát TR SR zaznamenal vo verejnom priestore zachovanie názorovej plurality a všestrannosti informácií, keďže o udalosti prebiehala v médiách a na rôznych platformách široká verejná diskusia, pričom zaznievala celá názorová škála, vrátane oceňovania práce novinárov, ktorá viedla k odstúpeniu predsedu Rady FPU.

Z cit. nálezu Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 307/2014 z r. 2014) vyplýva, že právo prijímať informácie zahŕňa právo na informácie rôznej kvality a z rôznych uhlov pohľadu. Pričom práve konfrontácia rôznorodých správ z viacerých médií podnecuje diváka ku kritickému mysleniu a slobodnému utváraniu vlastného názoru.

VII. Záver

Podľa senátu Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky program odporcu ,,Správanie novinárov a verejných osôb“ odvysielaný dňa 23. 7. 2026 plnil spoločenskú funkciu vytvárania priestoru pre otvorenú a slobodnú diskusiu o otázkach verejného záujmu, výmenu názorov a formulovanie vecnej a kultivovanej kritiky. Senát TR SR zastáva názor, že program umožnil verejne pomenovať problémy, nastoliť otázky, predložiť argumenty a podrobiť reflexii pôsobenie novinárov a verejných činiteľov.

Práve takáto slobodná diskusia, ktorá prispieva k utváraniu názorov verejnosti a k jej kontrole nad výkonom spoločensky významných funkcií je nevyhnutnou súčasťou fungovania demokratickej spoločnosti.

Senát TR SR zdôrazňuje, že zásah do redakčnej slobody musí byť odôvodnený. V danom prípade senát TR SR nezistil, že by predmetný obsah zakladal rozpor s požiadavkami zakotvenými v Druhom Opčnom Protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti a v Etickom kódexe novinára a teda skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do redakčnej autonómie a slobody vysielateľa. Z týchto dôvodov senát Tlačovo–digitálnej rady Slovenskej republiky po komplexnom posúdení veci v konaní č. 49/2026 rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

POUČENIE: Toto rozhodnutie TR SR je konečné a v zmysle § 21 ods. 4 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady SR ho nie je možné preskúmať.

V Bratislave, dňa 28. 10. 2026

Mgr. Alena Pániková

predsedníčka Tlačovo-digitálnej rady SR