č. k. 01/2026
Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky zriadený (ďalej aj ako „senát TRSR“ alebo „senát“) na základe § 2 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025 v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Matúš Leviczki na neverejnom zasadnutí dňa 02.03.206predbežne prerokoval podnet sťažovateľa X. (ďalej len ,,sťažovateľ“) vedenej pod č. k. 01/2026 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby ,,Rádio EXPRES“, BAUER MEDIA Slovakia, k.s., so sídlom: Vrútocká 48, 821 04 Bratislava, IČO: 35 792 094, (ďalej len ,,odporca“) v prípaderelácie B.Z. naživo s názvom M.: Vláda zbabrala energopomoc, bohatí opäť dostanú dotácie na vykurovanie bazénov odvysielanej dňa 11.12.2025 (ďalej len „relácia“).
rozhodol takto:
Sťažnosť odmieta ako neopodstatnenú
Odôvodnenie:
I. Popis sťažnosti
Rada pre mediálne služby (ďalej aj ,,Regulátor“) z dôvodu vecnej príslušnosti postúpila dňa 09.01.2026 Asociácii na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) podnet sťažovateľa zo dňa 20.12.2025, aby preskúmala, či podnetom namietaný obsah relácie bol v súlade so zásadami Druhého Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj ,,Protokol“) a ustanoveniami Etického kódexu novinára (ďalej aj ,,EK“).
Sťažovateľ v podnete uviedol, že už samotný názov relácie jednoznačne predurčoval jednostranný, hodnotiaci a politicky zameraný charakter vysielania, bez ambície ponúknuť poslucháčovi vyvážené, pluralitné alebo fakticky korektné informácie. Sťažovateľ ďalej v podnete namieta nasledovné:
„Nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia o energopomoci
Hosť opakovane používal expresívne hodnotenia energopomoci, napríklad:
„je to babráctvo“,„horšiu vizitku vlády si už ani neviem predstaviť“,„je to totálne spackané“,„bohatí dostávajú, chudobní nie“.
Ako ilustráciu uviedol bohatého majiteľa prosperujúcej firmy, ktorý žije z dividend, má krytý bazén a má údajne dostať energopomoc.
Toto tvrdenie bolo nepravdivé, keďže vláda už 10. 12. 2025 schválila zmenu, podľa ktorej sa do posudzovania bonity započítava aj príjem z dividend. O tejto zmene sa navyše verejne hovorilo už pred jej schválením.
Je nepravdepodobné, aby si túto skutočnosť neboli vedomí moderátor aj hosť, a napriek tomu ju v relácii úplne zamlčali. Výsledkom bolo, že nepravdivý príklad ostal v éteri bez korekcie a slúžil na umocnenie negatívneho obrazu vlády.“.
Jednostranné hodnotenia bez faktického kontextu
V relácii zaznievali všeobecné tvrdenia o „úpadku všade kam sa pozrieme“, bez akéhokoľvek vyváženia alebo konkrétnych dát.
Hosť kritizoval neprepojené databázy, pričom práve ich prepojenie a vytvorenie funkčného systému bolo hlavným dôvodom časovej náročnosti prípravy energopomoci. O tomto fakte verejne informovala ministerka hospodárstva. Žiadne z jej vyjadrení však v relácii neodznelо.
Selektívna kritika a dôkaz zaujatosti
Moderátor aj hosť sa rozčuľovali nad tým, že energopomoc nedostane každý, napríklad domácnosti kúriace drevom.
Neodznel však zásadný fakt, že žiadna energopomoc od roku 2022 nikdy plošne nezahŕňala kúrenie drevom – vždy sa týkala plynu a elektriny.
Zaujímavé je, že rovnakú výhradu hosť nevzniesol v roku 2022, keď bola pri moci vláda E.H. Ide o jasný znak selektívneho prístupu a politickej zaujatosti.
Manipulatívne používanie pojmu „energetická chudoba“
Hosť opakovane používal pojem energetická chudoba, hoci vláda nikdy netvrdila, že 90 % príjemcov energopomoci patrí do tejto kategórie.
Vláda otvorene komunikovala, že:
• systém je potrebné postupne vylepšovať,
• pomer 10/90 bol zvolený s cieľom minimalizovať chybovosť pri nízkopríjmových domácnostiach,
• a to aj za cenu, že pomoc dostanú aj niektorí, ktorí ju striktne nepotrebujú.
Ak by energopomoc nastavovala pravicovo-liberálna vláda, pomoc by podľa verejných vyjadrení jej predstaviteľov získalo možno len 10 % domácností. Úradnícka vláda Ľ.O. mala možnosť pravidlá zmeniť, no neurobila tak, čo v relácii neodznelо.
Ignorovanie oficiálnych vyjadrení vlády. V deň vysielania relácie, 11. 12. 2025 približne o 9:00 hod., mala ministerka hospodárstva tlačový brífing k energopomoci.
Zaznelo na ňom, že:
• chybovosť systému je približne 1 %,
• čo je pri zavádzaní komplikovaného adresného mechanizmu výrazným úspechom.
Žiadna z týchto informácií v relácii neodznelа, hoci moderátor aj hosť mali k dispozícii čas a priestor ich uviesť.
Nepravdy o úradníckej vláde a databázach
Hosť tvrdil, že dôvodom plošnej energopomoci počas úradníckej vlády boli „extrémne vysoké ceny energií“.
To je nepravdivé – extrémne ceny kulminovali v roku 2022 a boli tlmené stropmi ešte pred nástupom vlády Ľ.O..
Ďalej hosť tvrdil, že ani dnes nemáme databázy a mechanizmus na adresnú pomoc, čo je zavádzajúce.
Práve aktuálna vláda vytvorila a spustila tento mechanizmus, zatiaľ čo predchádzajúce vlády ho nepripravili vôbec. Moderátor na tieto nepravdy nereagoval.
Moderátor ako aktívny spolutvorca obsahu
Moderátor počas celej relácie:
• nereagoval na nepravdivé výroky hosťa,
• servilne pritakával,
• opakovane prezentoval vlastné názory (napr. o náporoch na okresné úrady).
Neodznel fakt, že podpora pre občanov bola pripravená vrátane call centra a ďalších mechanizmov, o ktorých ministerka verejne informovala.
Ekonomické prognózy bez kontextu
Hosť najprv hovoril o raste HDP 7 %, čo moderátor výnimočne korigoval; následne hosť upravil číslo na 4 %.
Neodznel však kontext, že:
• pri prepojení slovenskej ekonomiky na Nemecko je takýto rast nereálny,
• Slovensko v rokoch 2023 – 2025 rástlo 3–5× rýchlejšie než Nemecko, ktoré bolo v stagnácii až recesii.
Zneužitie rebríčkov a katastrofické scenáre
Hosť sa odvolával na rebríček časopisu The Economist, z ktorého vyvodil, že „Slovensko je posledné vo všetkých rebríčkoch“, bez ich špecifikácie a možnosti overenia.
Moderátor tieto tvrdenia nekorigoval, hoci existujú verejne dostupné údaje (Eurostat, Eurobarometer), podľa ktorých rok 2024 na Slovensku nebol rokom kolapsu, ale adaptácie – väčšina domácností situáciu zvládala, celková spokojnosť so životom zostala stabilná.
Nepravdivé tvrdenia o porušovaní zákona
V závere hosť tvrdil, že vláda a parlament porušujú zákon pri hlasovaní o dôvere vláde a pri odvolávaní ministrov.
Ide o nepravdivé tvrdenia:
• právny poriadok SR neurčuje lehotu, v ktorej musí parlament o dôvere hlasovať,
• ani Ústava, ani rokovací poriadok NR SR neukladajú povinnosť rozhodnúť o odvolaní ministra v konkrétnom čase.
Moderátor tieto fakty neuviedol a stal sa tak spolušíriteľom klamlivých informácií.
Záver
Relácia poskytla jednostranný, nevyvážený a politicky zaujatý obraz vládnej politiky, obsahovala viacero nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení, pričom moderátor zlyhal v úlohe nestranného moderátora a aktívne sa podieľal na ich šírení“
II. Prepis obsahu relácie:
Vláda ešte ani nezačala rozdávať energopomoc a už musí opravovať chyby. Podpredseda parlamentu Za Smer T.G. s platom cez 7 tisíc eur pokladá túto pomoc za svoje ústavné právo. Ale ťažko skúšané domácnosti na severe alebo východe Slovenska, ktoré kúria drevom, zatiaľ nedostanú nič.
Minister práce sa zas pochválil, že 13. dôchodky seniorom určite prídu. No a že máme stále vlaky zadarmo.
Slovensku sa medzi tým ale vôbec nedarí. Ekonomicky upadá a naše rodinné rozpočty čaká po poslednej konsolidácii ťažký rok. Naša ekonomika padla v rebríčku výkonností krajín, organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj až na posledné miesto.
Čo to pre nás znamená? Aký rok nás to vlastne čaká? Budeme mať dosť peňazí na všetky naplánované výdavky?
Budú svoje účty stíhať platiť domácnosti? Aké vôbec máme možnosti? A budúcnosť?
No a o tom všetkom sa budeme baviť dnes tu v štúdiu s ekonómom a našim bývalým ministrom financií, I.M.. Pán M., dobrý deň, vitajte opäť u nás.
[I.M.]
Ďakujem pekne za pozvanie. Dobrý deň.
[B.Z.]
Naopak, to my ďakujeme, že ste prišli, aby sme mohli pokračovať v našom rozhovore. Je toho aktuálne hodne, okrem toho, v akom stave sa nachádza Slovensko, naša ekonomika, tak samozrejme aj tie aktuálne veci, ktoré sa dejú napríklad v Národnej rade SR, alebo ktoré prijíma naša vláda. No a tým by som chcel aj začať, ak dovolíte aktuálne.
Vláda odklepla pravidla adresnej pomoci s cenami energii pre domácnosti za 385 miliónov eur, plus ďalšie milióny eur, ktoré súvisia s nejakou administráciou a prípravou celého tohto projektu. Tá energopomoc má od januára nahradiť doterajšiu plošnú pomoc, s cenami energii, podľa vládnych sľubov by ju malo dostať 90 % domácnosti. No tak, ak dovolíte, najskôr tak všeobecne, pretože ministerka hospodárstva D.S.pripravovala túto energopomoc celé dva roky od svojho nástupu do vlády.
My sme, bohužiaľ, nemali doteraz za tie dva roky, možno sa s ňou o tom porozprávať. No a už som spomínal, že aj tá samotná administrácia stojí milióny. No tak tá všeobecná otázka by mohla byť taká, že podľa vášho názoru splnila si ministerka hospodárstva a vláda svoju domácu úlohu dobre, je to adresná pomoc, je nastavená správne?
[I.M.]
No ak by som mal hodnotiť túto energopomoc jedným slovom, tak by som povedal, že je to babráctvo. A myslím, že nepotrebuje ani vysvetľovať, prečo už z toho, čo ste povedali a čo by sa dalo dodať, kto ju dostáva, kto ju nedostáva. Ale ešte by som povedal jednu vec.
Ona mala byť adresná. Ja si myslím, že už sama definícia, že keď má byť niečo adresné, niečo, čo má pomôcť tým, ktorí trpia energetickou chudobou, a zároveň sa povie, že to má dostávať 90 % ľudí, tak musím povedať, že horšiu vizitku vlády a strán, ktoré tú vládu tvoria a vládnu už štvrtýkrát, si ani neviem predstaviť, keď po 15 rokoch toho, ako vládnu, by sme logicky potom mali byť v situácii, kedy by 90 % ľudí na Slovensku bolo ohrozených energetickou chudobou. Po 15 rokoch vládnutia.
Ja si myslím, že ale nie je 90 % ľudí. Napriek tomu, o čom budeme všetkom hovoriť, ako zaostávame, ako vidíme úpadok všade, kam sa pozrieme, napriek tomu si myslím, že je to nezmysel a že 90 % ľudí na Slovensku netrpí energetickou chudobou. Ale už z toho vidno, aké je to nezmyselné.
Ak vy nahradíte plošnú pomoc, ktorú dávate úplne všetkým, pomocou, ktorú dávate 90 % ľudí, tak vlastne šetríte veľmi málo. A zároveň sa ukazuje… Ja si inak myslím, že to nedostane 90 % ľudí.
No aj to je otázne, aké je to percento domácností, ktorý kúria drevom.
[B.Z.]
No údajne, až jedna tretina. Tak tým pádom už mínus túto jednu tretinu domácnosti.
[I.M.]
No ale zásadný problém, ktorý tam je, je, že je to urobené, že napriek tomu, že to bolo pripravené, ako hovoríte, dva roky, je to tak spackané, je to tak babrácke, že vlastne dostávajú bohatí, nedostávajú chudobní, že sú tam také rozdiely, ktoré sú absurdné, že dokonca nielenže bohatí dostávajú, dostávajú takí, ktorí patria medzi najbohatších, lebo väčšinou majitelia firiem nemajú plat, ale majú príjmy z dividend. A z tých dividend majitelia tých veľkých, tých prosperujúcich firiem majú násobne.
Čiže nakoniec to vyjde tak, že napríklad bohatý majiteľ prosperujúcej firmy, ktorý neberie plat v tej firme, ale žije z dividend, žije vo veľkej vile, kde vykuruje svoj napríklad krytý bazén, tak dostane, možno na príjazdovú cestu, viete, že dostane tú energopomoc, kým skutočne ľudia, ktorí trpia tou energetickou chudobou, nedostanú.
A ďalšia vec, ktorá to ilustruje, o ktorej sa málo hovorí, je tá, že my sme za tie desaťročia, z ktorých väčšinu, vládla teda dnešná vládna koalícia a jej strany, najmä strana Smer, neboli schopní, napriek tomu, že sme investovali najmä z eurofondov do digitalizácie miliardy eur, miliardy eur, tak nemáme prepojené databázy. Keby sme mali digitálne prepojené databázy, tak nie je problém urobiť tú adresnú skutočnú pomoc, bez toho, aby to malo také nedostatky, aké má tento dnešný systém.
[B.Z.]
Výsledok, toto je skôr na vaše komentáre, ale súvisí to presne s tým, čo hovoríte, že vláda tú pomoc ešte len schválila a už sa tam ukázali chyby. Oni sa týkali množstva ďalších vecí, napríklad trvalých pobytov, detí, ktoré už nežijú so svojimi rodičmi, ale žijú v nejakých podnájmoch, kde ale zase nemajú prihlásený ten trvalý pobyt, čiže stále navyšujú koeficient svojich rodičov v tom pôvodnom trvalom pobyte, alebo prenájmy, ktorých majitelia vykazujú v mieste svojho trvalého bydliska, také príjmy, že majú nárok na energopomoc, ale ona sa potom týka všetkých tých nehnuteľností, ktoré niekomu prenajímajú a samozrejme z toho benefitujú.
Alebo povedzme, že mal niekto nárok na pomoc s cenami plynu, ale zistil, že nemá nárok na pomoc s cenami elektrickej energie. Pričom výpočet toho koeficientu je identický. No alebo fakt, ktorý sme tiež spomenuli, že sa úplne obišli ľudia a domácnosti, ktoré kúria drevom.
A pokiaľ sa bavíme o nejakých severných alebo východných oblastiach Slovenska, tak sú to ľudia, ktorí teoreticky by skutočne mohli mať núdzu s tým, ako svoje energie a ďalšie výdavky zaplatiť.
[I.M.]
Lebo treba povedať k tomu, že aj cena toho dreva rastie. Čiže im náklady na to vykurovanie vlastne stúpajú a nedostanú nič.
[B.Z.]
Ako sa toto môže stať?
[I.M.]
Keď vládnu babráci, tak logickým výsledkom musí byť babráctvo.
[B.Z.]
Ale to nikoho nenapadlo, že keď sa bavíme o pomoci s cenami energii, že energie je niečo, z čoho vykurujeme, z čoho varíme, z čoho si ohrievame vodu a radiátory a že to nemusí byť len plyn a elektrina?
[I.M.]
Neviem, či to niekoho napadlo alebo nenapadlo, ale zjavne to urobili tak, ako to urobili. A k tomu, čo ste povedali, by sa dali ešte dodať ďalšie veci. Napríklad tie, že dôchodcovia dostávajú čistý príjem a podľa neho je to hodnotené, ale ten nárok pri tých, ktorí sú zamestnávaní, sa počíta z hrubej mzdy.
[B.Z.]
Čiže v skutočnosti to zase znevýhodňuje dôchodcov ktorý je nadštandardný, je úplne niečo iné ako 1500 eur čistého príjmu.
[I.M.]
Čiže tých dôvodov na to, aby sme to mohli hodnotiť, je tam nesmierne veľa. Ale ja vám poviem, ako by sa to bolo dalo urobiť.
[B.Z.]
Ja by som sa k tomu dostal. Ešte mám jednu takú vec a hneď vás pustím k tomuto, pretože je asi dôležité spomenúť, pretože je zaujímavé, že na tú energopomoc, ktorá je vládou klasifikovaná, nájdeme to všetko na stránke energopomoc.sk, teda stránke ministerstva hospodárstva. A tam sa doslova píše toto.
Adresná energopomoc je určená domácnostiam, ktorým ich finančná situácia zťažuje zvládanie zvýšených nákladov na energie. No ale podľa všetkého, v realite to nie je pravda, pretože nárok mali aj poslanci NR SR, ktorí v rátane paušálnych náhrad, to som spomínal pri pánovi T.G., zarobia cez 7300 eur mesačne. No a ministerka hospodárstva avizovala, že tie dotácie poslancom zoberú nejakým vládnym nariadením.
Na to sa hneď opýtam. Ale na toto zareagoval práve spomínaný pán T.G. zo Smeru a on vyhlásil, to je citát, ako reakciu pani ministerke, že teraz mi chcete povedať, že tí poslanci, ktorí majú nárok, ho nemajú mať? To je v rozpore s ústavnými právami.
Pán G. vníma energopomoc ako svoje ústavné právo? Poslanec s platom vrátane paušálnych náhrad cez 7300 eur?
[I.M.]
Áno, asi sa zhodneme na tom, že ak má štát pomáhať s nejakými dotáciami na náklady, na energie, tak by mal pomáhať tým, ktorí sú ohrození energetickou chudobou.
[B.Z.]
Tak ako to sám píše.
[I.M.]
Ak niekto si myslí, že s platom poslanca, ktoré sa mimochodom znásobili, tým, že si zvýšili tie paušálne mimochodom nezdanené…
[B.Z.]
Celá časť platu, tie paušálne náhrady cez 3000 eur sú nezdanené a nezodvodnené. To je čistý príjem pána alebo pani Poslankyne.
[I.M.]
Oni sa tam ani nepočítajú, však to je dôvod, prečo oni majú. Čiže nielen, že z nich im platia dane, ešte aj sa nepočítajú do príjmov, na základe ktorých by sa malo vypočítať, či niekto je alebo nie je ohrozený energetickou chudobou. Ak teda ktorýkoľvek poslanec tvrdí, že pri týchto príjmoch je ohrozený energetickou chudobou, tak si nenapadá ma iné slovo, ako nehoráznosť a strata súdnosti.
[B.Z.]
Veď práve, ale to je aj druhá časť tej otázky, pretože to nariadenie pani ministerky hospodárstva hovorí, že ak ide o energetickú domácnosť, ktorej členom je poslanec NR SR, považuje sa bonita energetickej domácnosti za vyššiu ako hraničná hodnota bonity energetickej domácnosti. Čiže vládnym nariadením chce konkrétne 150, menovite 150 poslancov NR SR, vyčleniť z tej energopomoci.
[I.M.]
Hej, potom ako to dva roky pripravovali.
[B.Z]
Tak, áno, to je dôležité dodať, ale tam aj ex-minister hospodárstva K.H. upozorňuje na to, že ak priamo vo vládnom nariadení sa takto môžu vylučovať, menovite konkrétni ľudia, ktorí na niečo konkrétne nemajú nárok, či to nehraničí z budúcnosti, z rizikom zneužívania dát a ich manipuláciou práve vyťahovaním, ja neviem, nejakých konkrétnych jednotlivcov, že teraz nedostanú týchto alebo dostanú týchto.
Je to štandardné takýmto spôsobom to upravovať, opravovať?
[I.M.]
No, navyše tie dáta sú samozrejme dôležité z hľadiska tej citlivosti a mimochodom z hľadiska témy, o ktorej ste hovorili pred chvíľou v správach, ohľadom podozrení na zneužívanie informačnej služby proti opozícii a proti verejne aktívnym ľuďom, ktorí kritizujú tú vládu. Takže áno, tých dôvodov, pre ktoré som si dovolil nazvať toto babráctvom je strašne veľa a mohli by sme naozaj o tom hovoriť veľmi, veľmi dlho.
[B.Z.]
No dobré, tak teraz už k tomu, kde som vás prerušil, ja to zarámcujem otázkou opäť si pomôžem aj tou situáciou vlády, ktorej práve ministrom hospodárstva bol K.H. a vyplácala sa plošná pomoc za miliardy eur. No ale vtedy stal plyn 350 eur za megawatt hodinu, dnes stojí 27 eur za megawatt hodinu. H. upozornil, že navyše k tým cenovým rekordom dochádzalo v čase, keď ruský plyn ešte stále prúdil do Európy, ale Rusko manipulovalo s dodávkami toho plynu.
No a dnes, keď je tá cesta a hlavná vetva cez Rusko, alebo respektíve cez Ukrajinu do Európskej únie zastavená a chystá sa zákaz úplného odoberania ruského plynu, sú ceny oveľa nižšie. No tak teraz je tá otázka, že aký toto celé dáva zmysel? Mali by sme vôbec v energopomoci a v tej situácii, v ktorej sme pokračovať, aby toho nebolo málo, tak aby ste už mohli vy pokračovať, je vôbec energopomoc systémová a principiálne nutná?
Je to nutný mechanizmus pomoci?
[I.M.]
Tak, veľmi dobrá otázka. Čiže celkom určite by nemala nikdy a za žiadnych okolností fungovať plošné dotovanie CN, čiže plošná energopomoc. Proste tá by nemala existovať nikdy.
Dôvod, prečo aj tá úradnícka vláda musela urobiť, bol, že vtedy naozaj tie ceny boli extrémne vysoké a že sme nemali, a do dnes nemáme, musím povedať, dostatočné databázy prepojené a mechanizmus na to, aby sme vedeli odlíšiť, kto je a kto nie je ohrozený energetickou chudobou. Čiže keďže bola situácia taká, že ceny boli extrémne vysoké, nemali sme tieto nástroje na adresnú pomoc, tak sa dávala plošná pomoc. Dnes ale, keďže ceny, ako ste povedali, zásadne sú nižšie a zároveň vláda sama deklaruje, že ide dávať 90% tam a 90% nie je, to sme si už povedali na začiatku, to nie je proste adresná pomoc.
V skutočnosti to zrejme nie je tých 90% ale oveľa menej, ale navyše to nie je adresnosť, ak dávate bohatým a nedávate chudobným. Čiže celé je to totálne spackané. Ako by sa to naozaj dalo a malo robiť sú…
Mimochodom, prečo je dotovanie cien tak veľkému počtu ľudí aj pri nižších cenách nezmyselné, je jednoducho preto, že to nevytvára žiaden tlak na úspory, na znižovanie spotreby, keď je proste tá cena dotovaná. V iných krajinách, a mimochodom Smer, ktorý tu vládne už dlho, to vždy robil tak, že oni síce tlačili na to, aby ceny boli nižšie, či už cez dotácie alebo cez tlak na URSO, aby ceny boli nižšie vtedy, keď rástli a chválili sa tým, ako oni vlastne ľuďom pomáhajú, lebo inak by boli ceny vyššie. Ale už nehovoria to B.
Už nehovoria o to, že keď ceny klesali, a v krajinách, ktoré toto nerobili, napríklad v Česku, klesali potom ceny aj ľuďom v domácnostiach, neklesali, čiže napríklad SPP alebo iné podniky boli spokojné, pretože síce oni strácali v tom čase, keď ceny boli vysoké, keď museli predávať za nižšie tým domácnostiam, ale zase im to viac ako kompenzovalo vtedy, keď vlastne tie svetové ceny klesli, ale tá cena bola udržiavaná na tej oveľa vyššej úrovni, čiže nakoniec, a to je dôležité, nakoniec na to tie domácnosti doplatili, pretože síce zaplatili menej, keď boli ceny vyššie, ale zaplatili oveľa viac, keď boli nižšie a celkovo, keď sa tie sumy porovnali, tak to, čo ušetrili, bolo menšie ako to, čo zaplatili na viac.
[B.Z.]
Hej, skutočne to tak vychádza?
[I.M.]
Skutočne to tak vychádza. No a teraz, ako by sa to dalo a malo robiť? Ak teda to robiť, tak to robí tak, že robí to adresne, čiže naozaj pomáhať len tým, ktorí objektívne sú ohrození energetickou chudobou.
Tu sme si už povedali, ako mať prepojené registre a databázy, proste vedieť, aby štát z informácií, ktoré mimochodom ľudia poskytujú, ľudia, podniky, podnikatelia poskytujú štátu tieto údaje, len štát tieto údaje nezdigitalizoval tak, napriek tomu, že sa minuli miliardy, aby vedel tieto…
[B.Z.]
Čiže mohol by to vlastne z tohto extrahovať?
[I.M.]
Len to nemáme, len to nemáme. Dnes to nemáme. Nemáme prepojené tie databázy, pretože sa tak spackala vlastne tá digitalizácia, že sa značená časť tých peňazí rozkradla alebo využila tak neefektívne, že to nefunguje.
Ako nefunguje IHELD, ako nefunguje Slovensko atď. alebo funguje oveľa horšie, ako by mohlo na základe toho, koľko peňazí sa tam investovalo. Ale existuje aj druhá možnosť.
Dokonca, ak aj nemáme tieto nástroje a mechanizmy na štandardnú…
[B.Z.]
To je dôležité povedať, lebo hneď som sa chcel spýtať, že tým pádom nemá inú možnosť, takže má. Tak sa to dá, jasné.
[I.M.]
A veľmi jednoducho. Dá sa to tak, pretože vieme, že ľudia majú rôznu spotrebu energii a vieme, že čím je človek a domácnosť chudobnejšia alebo nízkopríjmovejšia, tým má menšiu celkovú spotrebu energii. Čiže napríklad sa to dá robiť tak, že budete dotovať prvých ja neviem koľko, teraz nechcem streliť nejaké hausnumero, ale nejaké kilovat hodiny, ktoré pokrývajú väčšinu tých chudobných ľudí a všetku spotrebu nad tú minimálnu spotrebu budú dávať vyššiu cenu, trhovú cenu.
Toto vám automaticky jednoduché primitívne opatrenie, ktoré sa dá urobiť aj pri dnešných dátach, ktoré štát má. A zároveň potom, samozrejme, môžu sa tam vyskytnúť výnimky, ale to už sú desiatky, stovky, maximálne tisíce prípadov, ktoré sú na tom zle príjmovo a sú ohrozené energickou chudobou, ale objektívne spotrebovávajú viac tej energie, ako je to minimum, ktoré je dotované nižšou cenou. Napríklad o hospodáreniu veľkých domov alebo čokoľvek.
A tam sa dá už zavádzať potom opatrenia, ktoré takéto výnimočné prípady riešia. Tým, že sú výnimkou a dostanú na to energiu. Ušetrili by sme rádovo viac peniazí.
Však bavíme sa o 400 miliónov takmer. Nie takmer, ono to bude 400 miliónov, pretože keď sa do toho započítajú tie náklady administratívne, tak to bude určite aj viac. Keď si myslíte, koľko ľudí musí administrovať, spravovať ten systém.
Teraz musia chodiť tí ľudia. Straty, ktoré vyplynú z toho, že keď tam majú nahlásené trvale bydlisko, ale nebývajú tam, tak teraz to idú riešiť. Musia fyzicky prísť alebo splnomocniť tých, napríklad svoje deti.
[B.Z.]
Presne tak, vedia aj tie okresné úrady. Čakajú obrovský nápor bez toho, aby dopredu vedeli, že toto sa nám rozširuje agenda, potrebujeme na vyše peniaze. Povedzme aj ľudí, ktorí potom to obhospodárujú.
[I.M.]
Že oni to robili najhoršie ako mohli. Čiže nemajú ten mechanizmus k dispozícii. A keď ho nemajú, tak mohli pristúpiť k tomuto jednoduchému riešeniu.
Ale oni ho nemajú a pristúpili k riešeniu, ktoré je také, že ako keby ho mali. A z toho vyplývajú všetky tie nezmysly, všetky tie chyby, o ktorých vlastne teraz hovorím.
[B.Z.]
Tak to bude ešte zaujímavé, ako sa to bude vyvíjať práve na základe náporu ľudí, ktorí sa budú pýtať na tie veci. Je takáto vec bežná aj v Európe? Že vlády pomáhajú ľuďom s cenami energii?
[I.M.]
Nie, vlády pomáhajú, ale pomáhajú inak. A to som práve hovoril na príklade Českej republiky. Česká republika je nám veľmi podobná.
Tam jednoducho, keď ceny rástli, svetové ceny, tak rástli aj ceny, napríklad, plynu pre domácnosti.
[B.Z.]
Áno. A oni vtedy do toho zasahujú.
[I.M.]
Zároveň, pokiaľ tie ceny sa vyvíjajú aj pre domácnosti na základe vývoja tých svetových cien, tak samozrejme nemusíte prijímať, dotovať ceny. Zároveň vtedy pri extrémnom raste, ako bolo napríklad po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine, keď vyskočia ceny príliš vysoko, tak samozrejme štát musí pristúpiť k nejakému riešeniu. A riešením kľudne môže byť aj krátke, dočasné dotovanie, dokonca aj plošné, ak nemá tie iné nástroje, ale len vtedy, keď je to naozaj treba.
Vy ste presne vystihli, že dávno ceny klesajú a my stále hovoríme o síce vraj adresnom, ale aj o 90-percentnom dotovaní. To je absolútny nezmysel.
[B.Z.]
A navyše my nemáme žiadne politické garancie alebo nejaké iné garancie, že ako to bude pokračovať aj v ďalších rokoch. A týmto by sme to mohli nejak uzavrieť, lebo, a to si vy pamätáte určite najlepšie, že práve v tých časoch po páde M. vlády a prvej Dz. vlády bola obrovská téma deregulácia cien energií. A bol to problém, pretože samozrejme sa ukázalo po tých rokoch, že štát na to nemá a že budú to musieť platiť samotné domácnosti.
No tak nedostali sme sa aj my teraz do pasce energopomocí, ktorú sa odteraz už každá vláda, každý politik bude báť nejakým spôsobom okresať, aby nenahneval svojich voličov, pretože ono to jasne vyplýva aj z toho, čo hovoríte. Vláda síce deklaruje pomoc s cenami energii 90% domácnosti, ale očividne to tak nebude. Čiže skôr je to také, že to sama nadhodnocuje, aby to znelo dobre.
No tak ako z tej pasce potom von?
[I.M.]
No len tá pasca, tá jama je ešte oveľa hlbšia v tom, že na jednej strane áno, 13. dôchodky energopomoci, iné výdavky štátu a zároveň klesajúca výkonnosť slovenskej ekonomiky. Čiže mešec sa nám napĺňa čoraz menej, ale zároveň dávame čoraz viac na takéto opatrenia.
A aj preto je slovenská ekonomika v takom úpadku, v akom je. Potom sa musia zvyšovať dane, odvody, ešte sa zvyšujú nezmyselne, tie zavádzané nezmyselné transakčné dane a podobne. Dusí to ekonomikou.
A ešte menej vytvárame zdrojov, ktoré by sme potrebovali inde, ktoré by sme potrebovali v investíciách, ktoré by sme potrebovali vo vzdelaní, v zdravotníctve a tak ďalej. Ale míňame ich tu.
[B.Z.]
To ste mi rovno vošli do tej otázky. Pretože áno, keď sme pri tých plošných výdavkoch minister práce z hlasu E.T.nedávno urobil tlačovku len, aby potvrdil občanom, že áno, vláda ide vyplácať 13. dôchodky. I keď nebolo celkom jasné, prečo by sa nemali, veď samotná táto vláda schválila 667 eur pre každého seniora. V rámci konsolidácie jej vláda na 3 roky zmrazila tie 13. dôchodky. Ale predstavte si, že keď som sa to naposledy rozprával s pánom ministrom práce E.T. tak on sám v štúdiu zauvažoval, že je dokonca možnosť, že ten rozdiel v tých zmrazených peniazoch, lebo tam ide o desiatky eur ročne, by ešte nejako možno dôchodcom extra vyplácal. Tak to som zvedavý, ako sa k tomu dostane.
Ale to je presne to, čo ste naznačili, pán M. Tá otázka, či skutočne my máme a čo všetko si potom musíme práve preto, práve pre tieto výdavky odpustiť a škrtať.
[I.M.]
Tak. Ja mám veľmi konkrétny príklad, ktorý vlastne o tomto hovorí. Čiže naša ekonomika vlastne už zhruba od roku 2012 vlastne sa prepadáva.
Keď by ste aj avizovali reláciu o rebríčkoch, tak z hľadiska tej ekonomickej výkonnosti, ale poviem to teraz, lebo z hľadiska tej ekonomickej výkonnosti je kľúčové, že proste, či tá ekonomika rastie alebo nie, pretože ak rastie ekonomika, tak nám rastú aj zdroje, ktoré vieme dávať na zdravotníctvo, školstvo, vzdelanie, kultúru, sociálny systém, dôchodky a tak ďalej.
[B.Z.]
Áno, samozrejme.
[I.M.]
Na sociálnu pomoc. No ale keď nám tá ekonomika nerastie a my už od roku 2012 sa prepadávame v tej rastovej výkonnosti, my sme do roku 2012-2013 dobiehali napríklad Českú republiku, v roku 2012-2013 sme dosiahli 93% v Európskej Únii. Odvtedy sa znovu prepadávame, vzdiaľujeme nielen do Českej republiky, ale aj od iných krajín a tam všetkým menším.
A tým pádom my vlastne máme menší koláč, ktorý rozdeľujeme, pretože nám ten koláč rastie, ale rastie nám o mnoho pomalšie ako rastie iným krajinám. Poľsku, Česku, Baltským krajinám. A teraz, ak my z toho koláča väčší podiel dávame napríklad na dôchodky starobné, ako príklad to hovorím, ale aj na energopomoc, ak dávame väčší podiel z toho málo rastúceho koláča, tak je logické, že nám ostanú menšie podiely potom na iné výdavky.
No a napríklad to vyzerá tak, že… alebo sa zadlžíme. Alebo sa zadlžíme.
Napríklad to vyzerá tak, že pri starobných dôchodkoch ten rozdiel medzi starobnými dôchodkami našimi a českými síce je v náš neprospech, ale nie je veľký.
[B.Z.]
Akože máme mierne nižšie starobné dôchodky.
[I.M.]
Ale na dôchodky vydávame oveľa väčší diel tohto koláča. Čiže logicky na iné veci musíme vydávať menej. A napríklad pri verejných výdavkoch pre obce, mesta a župy, regióny, to potom vyjde tak, že máme len polovičku na jedného obyvateľa v tých prostriedkoch.
Obce, mesta a regióny majú len polovicu prostriedkov, ktoré na jedného obyvateľa má Česká republika. Preto potom samozrejme aj tie služby, ktoré poskytujú obce, mesta, župy, aj tie verejné priestranstva, aj tie verejné investície vyzerajú inak v tej Českej republike ako vychádzajú na Slovensku. A k tomu rastu ešte chcem povedať jedno porovnanie, na ktorom to možno bude najviac pochopiteľné.
Keď chcete vedieť, pri akom ekonomickom raste sa vám za koľko rokov zdvojnásobí hrubý domáci produkt. Aby sme tomu rozumeli, ten hrubý domáci produkt to je to, z čoho môžeme potom čerpať. Čo ostáva aj v rukách štátu.
Štát napríklad zhruba, aby sme to zjednodušili, dnes je to u nás asi 47% si berie štát.
[B.Z.]
Rozumiem.
[I.M.]
Podiel verejných výdavkov na HDP je 47%. Ale aby sme to zjednodušili, povedzme, že je to 50%. Dobre, dobre.
Teraz, ak vám rastie ekonomika o 1% ročne, čo je mimochodom rast teraz Slovenska asi, ktorý bude v budúcom roku ešte menší, tak trvá ale pri 1% trvá 72 rokov, kým sa ten koláč, to HDP, zdvojnásobí. Ale pri rastie 7,2%, okolo 7%, ktorý sme napríklad mali po reformách druhej Dzurindovej vlády, sa vám ten koláč zdvojnásobí za 10 rokov. A teraz, ak teda 50%, polovička toho koláča ide na verejné výdavky, teda výdavky na zdravotníctvo, školstvo, kultúru, verejnú správu atď.
Tak za 10 rokov pri 1% rastie vám sa zvýšia reálne očistené o infláciu tie prostriedky, ktoré štát má o 12%. Ale ak rastie tým 7% rastom, tak sa vám zvýšia dvojnásobne o 100%.
[B.Z.]
To je zásadný rozdiel. Ale mimochodom, nie len štát, aj keď rast na úrovni 7-8%, to už je dnes asi skôr taká, že…
[I.M.]
Dobre, ale rast 4% sa vám 4x zvýšia. Rozumiem. Ja hovorím preto o tých 7%, že sa to ľahko počíta, že je to za 10 rokov zdvojnásobenie a také rasty sme mali v minulosti.
Čiže ten problém je v tom, že nie len štátu sa pri vyššom ekonomickom raste zväčšujú možnosti aj finančné, ako financovať tieto verejné služby, ale aj tá druhá polovička, čo ostáva v rukách ľudí a firiem, sa zdvojnásobí pri vyššom raste.
[B.Z.]
Rozumiem.
[I.M.]
No a ešte jeden náš problém, a tým ukončím toto debatu o rastoch, je, že my sme krajinou, ktorá za posledných takmer 20 rokov, od roku 2007, sa nám veľkosť štátu zvýšila jednoznačne najviac pomedzi všetkých krajín Európskej únie. To sa meria podielom verejných výdavkov, všetkých, na HDP. My sme v roku 2007, po reformách druhej Dz. vlády, mali 36%, čo štát si bral 36%, niečo viac ako tretinu, a niečo menej ako dve tretiny ostávali v rukách ľudí a firiem.
Áno. Dnes sa tento podiel je okolo 47-48%. Čiže takmer polovica všetkého.
Čiže ten nárast bol, myslím, že 12 percentuálnych bodov, kým druhá, myslím, že najrýchlejšia krajina, kde to rástlo najrýchlejšie, bol 6 percentuálnych bodov. Čiže práve preto, že máme malú výkonnosť z ekonomiky a malý ekonomický rast, štát sa nám zväčšil, ale z malého koláča. Z málo rastúceho koláča si štát odkrajuje čoraz viac a čoraz menej ostáva ľuďom, firmám.
A teda v tomto zmysle je tá ekonomika udusená, zadusená. A keď ešte z toho, čo štát si berie, dáva taký veľký diel na také nezmysly, ako je takto zbabraná energopomoc, tak samozrejme to je ešte horšie.
[B.Z.]
Inak tam som chcel aj dodať k tomu, že v tých časoch extrémnych rastov ekonomiky z toho celkom slušne profitovala práve prvá vláda R.F. s V.M. a J.S., ktorá po druhej Dz. vláde nastúpila. No ale keď už ste to otvorili, tak to potom aj dokončíme, pán M-, pretože ste napísali komentár k tomu, že ekonomika Slovenska v rebríčku časopisu the Economist z 36 krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, teda OECD, padla na posledné 36. miesto.
Čo je to za rebríček, čo skúma a porovnáva a čo to vlastne znamená? To je to, čo ste teraz hovorili?
[I.M.]
Tento rebríček konkrétne hovorí o tom, ako sa ktorej z tých 36 krajín OECD darilo v roku, ktorý práve končí, v roku 2025.
[B.Z.]
Čiže pozrieme sa spätne na tento rok.
[I.M.]
Čiže to nehovorí nič o bohatstve tej krajiny, ani o dlhodobom ekonomickom raste, ani o konkurencieschopnosti, ale hovorí o tom, ako sa tej, ktorej krajine darilo v tomto roku, na základe 5 ukazovateľov. Prvý je inflácia, druhý je medziročná zmena inflácie, čiže či sa znižuje alebo nie. Tretí je ekonomický rast, to je to, čo znamená.
Čo je dôležitý. Štvrtý je vývoj cien akcií firiem z toho, ktorého štátu. A piaty je rast zamestnanosti.
Do akej miery rast je zamestnanosť. Čiže rast počtu ľudí, ako vznikajú nové pracovné miesta. No a hodnotilo sa 36 krajín OECD a Slovensko skončilo na poslednom mieste.
[B.Z.]
Fakt, že najhorší zo všetkých tých?
[I.M.]
Tu by som ale zároveň povedal, že toto nie je zásadný problém. Zásadný problém to nie je preto, že je to problém samozrejme, ale nie je zásadný preto, že toto hodnotí aktuálnu výkonnosť, ako keby ročnú. A pri takomto rebríčku, lebo Economist ho robí na základe dát OECD už 5 rokov, tam bývajú pomerne veľké výkyvy.
[B.Z.]
Áno, všimol som si, že aj Fínsko je najšťastnejšia krajina na svete.
[I.M.]
Na konci, na chvoste rebríčka. No a práve to, že v tomto konkrétnom rebríčku máme takých susedov, ktorí sú síce len lepšie ako my, ale nie je až o toľko veľa. A keď vezmeme tie posledné tri roky, tak dokonca Fínsko, že nie len tento rok, ale aj vlani, tak dokonca Fínsko dopadlo ešte horšie.
Je tam pri nás aj Estónsko, a Fínsko je vyspelá najšťastnejšia krajina podľa tých prírastkov. Estónsko je podľa môjho názoru najúspešnejšia postkomunistická krajina. Je tam napríklad Rakúsko, síce nad nami, ale veľmi tesne.
Len náš problém nie je v tom, že teraz momentálne sme malovýkonní, tie ekonomiky. Náš problém je, že my sme na chvoste vo všetkých rebríčkoch. Teda aj v tých, v ktorých je Fínsko, Rakúsko alebo to Estónsko oveľa vyššie ako sme my.
Čiže to je náš zásadný problém. Toto len ilustruje, že sa tá situácia nezlepšuje a dokonca keby sme urobili odhad, a to je môj odhad, len taký hrubý toho, ako na tom budeme v budúcom roku, tak neviem, či budeme posledný, ale budeme určite jedni z posledných, pretože tieto ukazovatele sa dajú už odhadnúť aj v budúcich rokoch. A vieme napríklad, že Slovenská ekonomika bude rásť najpomalšie alebo jedna z najpomalšie rastúcich.
Nie len v porovnateľných krajinách, ale v celej EU. Vieme, že aj inflácia bude vyššia v budúcom roku práve preto, že sa odkladala tá deregulácia energetická a že teraz bude vyšší vývoj tých cien. No len ten zásadný problém teda nie je v tomto samotnom ukazovateli, ale v tom, že vo väčšine tých, ktoré hovoria, ktoré sú oveľa komplexnejšie, hovoria o ekonomickej úrovni, o konkurencie schopností, o inovatívnej schopnosti, tak v tých my sme tiež na chvoste.
Zhruba to vyzerá tak, ja to teraz trošku zjednoduším, ale porovnateľné krajiny pre nás sú tie postkomunistické krajiny, ktoré sú členskými krajinami Európskej únie. To je jeden z krajín. Vyšegradská štvorka, baltská trojka, T7, Rumusko-Bulharsko , Slovinsko-Chorvátsko.
Z týchto jeden z tých krajín ešte pred nejakými 13-14 rokmi, 12-13, okolo roku 2012-2013, sme boli vo väčšine týchto rebríčkov, tá ekonomická úroveň je tam kľúčová, z toho sa odvíjajú platy potom samozrejme. Vo väčšine tých rebríčkov sme boli na 3. mieste za Českom a Slovinskom.
Dnes vo väčšine týchto rebríčkov sme buď predposlední, alebo tretí od konca a v niektorých dokonca poslední.
[B.Z.]
A vidíte, my počúvame našich vládnych predstaviteľov, ktorí uvádzajú príklady ako Francúzsko v súvislosti s výškou nášho verejného dlhu, alebo hovoria o rekordných úrovniach nezamestnanosti, myslím teda tých akoby minimách.
[I.M.]
No keď sa bavíme o dlhu napríklad, tak áno, je pravda, že bohaté krajiny napríklad aj Francúzsko majú vyšší verejný dlh, ako má Slovensko, lenže zároveň treba povedať, že bohaté krajiny si môžu dovoliť vyšší verejný dlh. Čiže nedá sa to takto porovnávať.
[B.Z.]
Hej, Slovensko 60%, Francúzsko, ja neviem, 120% a teraz my sme lepší.
[I.M.]
Zároveň je pravda, že vlani mali deficit verejných financií, sme nemali my najhorší, no ale mali sme štvrtý najhorší z 27 krajín EU. A zároveň ale je pravda, že my máme druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu z celej európskej 27. A to znamená do budúcna, že máme obrovský problém.
Mimochodom, rýchlejšie starnúcu populáciu má ešte jedna krajina v EU a to je Luxembursko, lenže Luxembursko je najbohatšia krajina EU, my sme jedna z najchudobnejších. A po druhé, Luxembursko už dnes robí kroky, aby sa s tým vedelo vysporiadať, napríklad tým, že má už dlhodobo prebytkové rozpočty, aby vytvára si rozpočtovú rezervu na budúce financovanie dôchodkov, neviem čo všetkého.
[B.Z.]
No my naopak, my sme sa vlastne k prebytkovému rozpočtu priblížili tuším v roku 2019, ale to len na papieri, keď vtedy odchádzajúci minister financií naplánoval práve na ten rok štátny rozpočet z vyrovnaným štátnym rozpočtom. To sa ale nikdy, treba povedať, nepodarilo naplniť a zároveň aj v tom čase platilo, že aj tieto postkomunistické krajiny, členovia Európskej únie, tak mnohé z nich mali už vtedy prebytkové rozpočty.
[I.M.]
Nie len tie. Vtedy, v rokoch 2018-19, mala polovica krajín Európskej 27 prebytkové rozpočty.
[B.Z.]
No, tak k tomu sme sa ani nepriblížili a to je vlastne tá situácia, alebo už budem musieť aj končiť, do ktorej sme sa dnes dostali, že podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vláda už prekročila limit aj časový, aj percentuálny, čo sa týka výšky nášho verejného dlhu, a teda časový tej hranice, kedy musí NR SR požiadať práve preto to, ako jednu zo sankcií toho ústavného zákona, o dôveru. Vláda sa k tomu vôbec nemá, keď počúvam ich vyjadrenia, pán minister obrany
K. hovoril, že je to predčasná otázka a podobné iné veci. No tak mala by to vláda urobiť bezodkladne. Mala to už vláda urobiť.
Má v tomto opozícia v rukách nejaké páky? Ja neviem obrátiť sa na ústavný súd, čokoľvek.
[I.M.]
Ale vláda ignoruje zákony nie len čo sa týka zákona o rozpočtovej zodpovednosti, veď už vyše roka ležia v parlamente návrh na odvolávanie ministrov. Áno, a sú presunuté opäť na ďalšiu schôdzu. Nikdy sa nestalo, a to viem, o čom hovorím, lebo samého ma odvolávali, ja neviem, či nie, sedemkrát, kým som bol ministrom.
Vždy sme rešpektovali toto právo opozície, dať návrh na odvolanie člena vlády, diskutovať o tom, či sú tam dôvody, nie sú tam dôvody. Oni sa obávajú tejto diskusie. Nie, neumožňujú skrátka rokovanie schôdzi na tieto…
Čiže oni porušujú zákon a rokovací poriadok na jednom poriadku. Takže toto je len jeden z príkladov, ako ho porušujú.
[B.Z.]
Počkáme si na to, ale je to zaujímavé, že v situácii, keď táto vláda vládne dva roky, má za sebou tri konsolidačné balíky v ohlasovanej hodnote, už teraz nehovorím v reálnej, ale v ohlasovanej, okolo 7 miliárd eur, ale zároveň vidíme, že máme naplánovaný deficit verejných financií, nášho rozpočtu, deficit rozpočtu na rok 2026 na úrovni takmer 6 miliárd. Pán M., kde sú tie peniaze? Jeden by povedal, že ak konsolidujete za 6 miliárd, no tak nebudete mať deficit 6 miliárd, ale nula, aj keď samozrejme ekonomika je zložitejšia a nedá sa to takto priamo počítať, ale isto nie je na takmer takej istej úrovni.
[I.M.]
No, to je na dlhšie, ale ten zásadný problém je, že oni proste dusia ekonomiku, dusia ekonomický rast a ten koláč sa nezväčšuje.
[B.Z.]
Čiže tými výdavkami všelijakými?
[I.M.]
Navyše majú obrovské množstvo, máme obrovské množstvo neefektívnych výdavkov, plytvania, máme prezamestnanosť vo verejnom sektore, s ktorým sa nevedia vysporiadať, no to sú všetko veci, ktoré si vyžadujú prácu. Napríklad prezamestnanosť vo verejnom sektore si vyžaduje audity vo všetkých verejných inštitúciách. Personálne, informačné, procesné audity.
[B.Z.]
Áno, je to zložitejšie ako napísať na papier, že 13. dôchodok. No to len napíšete a vyplácate.
[I.M.]
Ale oni to ani nezačali robiť. To je ten problém, že predseda vlády povie, že v budúcom roku sa už bude konsolidovať cez znižovanie výdavkov, ale tieto audity ešte ani nezačali robiť. Tak ako chcú konsolidovať cez znižovanie výdavkov?
[B.Z]
No, neviem, tak aký rok nás čaká, povedzte.
[I.M.]
No, žiaľ Bohu, nečaká nás dobrý rok a to hovoria aj prognózy Národnej banky, medzinárodne inštitúcie, že budeme mať jeden z najnižších ekonomických rastov. Myslím, že neviem, či nie 0,5 %. Dôležitosť ekonomického rastu sme si myslím aj v tejto debate vysvetľovali.
[B.Z.]
Áno, celkom jasne. No dobre, tak keď budete mať čas, prďte znovu a pokračujme v tejto téme, lebo zdá sa, že to naozaj nebude jednoduchý rok ani pre naše domácnosti, ani napriek energopomoci, o ktorej sme sa tu dnes rozprávali. Veľmi pekne ďakujem, I.M., ekonóm, náš bývalý minister financií.
Všetko dobré, ak by sme sa nevideli aj do Nového roku.
[I.M.]
Ďakujem pekné sviatky, všetko dobré aj vašim poslucháčom. Ďakujeme, dovidenia.
III. Pôsobnosť TR SR
Rada pre mediálne služby zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike do zoznamu samoregulačných orgánov a Druhý opčný protokol k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných Kódexov dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania právomocí vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektami vysielania (najmä v oblasti objektivity a ochrany osobnosti) profesijnej samospráve.
V rozsahu Protokolu Regulátor postupuje doručené sťažnosti na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.
TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samoregulačný orgán je podľa §131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti. Odporca/poskytovateľ obsahovej služby/strana Protokolu sa zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrenév Druhom opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannostia v Etickom kódexe novinára.
Senát TR SR posudzoval obsah podanej sťažnosti v kontexte ustanovení Protokolu a EK z dôvodu, že odporca je stranou Protokolu, ktorým tento vysielateľ pristúpil k Protokolu a EK a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie odporca redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany odporcu nebola uplatnená výhrada podľa čl. 20 ods.1 písm. a). Protokolu. Predmetom posudzovania senátu TR SR bola relácia ,, B.Z. naživo s názvom M.: Vláda zbabrala energopomoc, bohatí opäť dostanú dotácie na vykurovanie bazénov odvysielaná dňa 11.12.2025, ktorú odporca uverejnil v rámci svojej obsahovej služby.
V zmysle § 4 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 senát Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky dňa 02.03.2026 sťažnosť predbežne prerokoval.
IV. Etický rámec, aspekty rozhodovania, rozbor
Senát TR SR posudzoval sťažnosť vo vzťahu k nasledujúcim ustanoveniam EK a Protokolu.
Podľa čl. II ods. 2 EK: ,,Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
Podľa čl. III ods. 3 EK: ,,Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.“
Podľa čl. III ods. 7 EK: ,, Titulky článkov alebo programov nesmú byť nepravdivé vo vzťahu k obsahu textu. To isté platí pre upútavky a reklamy, ktorými sa články a programy propagujú.“
Podľa čl. 8 ods. 2 Protokolu: ,, Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky.“
Podľa čl. 8 ods. 3 Protokolu: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 dbá pri spravodajstve a programoch aktuálnej publicistiky na to, aby názory a hodnotiace komentáre boli oddelené od informácií spravodajského charakteru.“
Podľa čl. 9 ods. 1 Protokolu: „Strana Protokolu zabezpečuje všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci ňou vysielanej obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1.“.
Podľa čl. 9 ods. 2 Protokolu: „Dodržanie všestrannosti informácií a názorovej plurality sa posudzuje v dlhšom časovom úseku vysielania s výnimkou sledovaného predvolebného obdobia, kde je časovým úsekom sledované predvolebné obdobie a predmetom skúmania v tomto období sú tak programy podľa čl. 8 ods. 1 a 2, ako aj prítomná politická propagácia mimo týchto programov.“
Podľa čl. 10 ods. 3 „Dodržaním zásad čl. 8 a 9 je aj prítomnosť argumentácie alebo konfrontácie (názoru) hosťa alebo názorovej skupiny či tvrdenia, ktoré sa javí nepravdivým alebo nepresným, pomocou moderátora programu, redaktora alebo inej osoby v tom istom programe alebo aj vo forme referencie, reakcie alebo komentáru v inom programe, pokiaľ si to vyžaduje povaha tvrdenia, vykonané overovanie faktov alebo objektívne existujúca okolnosť, ktorá napríklad neumožnila priamu argumentáciu alebo konfrontáciu v tom istom programe.“
Podľa čl. 10 ods. 7 Protokolu: „Výber tém, udalostí alebo hostí v programoch je súčasťou redakčnej nezávislosti (a redakčnej zodpovednosti, ktorá náleží výlučne poskytovateľovi obsahovej služby), pričom výber nesmie podliehať politickému vplyvu či vplyvu zadávateľov mediálnej komerčnej komunikácie (reklamy), avšak môže byť závislý od uplatňovanej redakčnej línie, ktorá nie je arbitrárna.“
Senát TR SR po podrobnom preskúmaní podnetu sťažovateľa a na základe detailnej analýzy zvukovoobrazového záznamu relácie, ako aj prepisu relácie odporcu dospel k záveru, že informácie, témy ani skutočnosti ktoré zazneli v relácii nepôsobia jednostranne alebo nevyvážene. Súčasne nemožno súhlasiť ani s námietkami sťažovateľa voči názvu relácie, nakoľko názov neobsahuje žiadne nepravdivé informácie vo vzťahu k obsahu textu.
Relácia je programom, ktorý je možno hodnotiť ako program aktuálnej publicistiky. V zmysle čl. 3 ods. 2 Protokolu „Aktuálnou publicistikou sa rozumie produkt novinárskej činnosti sprostredkúvajúci verejnosti popri faktoch a informáciách o nich aj vlastné hodnotenie, kritiku, záver, analýzu, syntézu, názor alebo úsudok, ktorý slúži verejnosti na utváranie si vlastných názorov a popri informovaní môže sledovať aj iný účel, napríklad vzdelávanie alebo zábavu.“
Takýto program, na rozdiel od spravodajstva sprostredkúva verejnosti popri faktoch a informáciách o nich aj vlastné hodnotenie, kritiku, záver, analýzu, syntézu, názor alebo úsudok, ktorý slúži verejnosti na utváranie si vlastných názorov. Je samozrejmosťou, že sťažovateľ sa nemusí stotožniť s každým názorom, ktoré zazneli v programe. Nemožno však privoliť sťažovateľovi, že obsah relácie bol jednostranný, hodnotiaci a politicky zameraný, bez ambície ponúknuť poslucháčovi vyvážené, pluralitné alebo fakticky korektné informácie. Odporca je vzhľadom na programový typ relácie oprávnený aj v súlade s čl. 10 ods. 7 Protokolu vybrať témy, udalosti alebo hostí v danom programe a toto oprávnenie je súčasťou jeho redakčnej nezávislosti. Senát TR SR má zato, že tento výber ani nepodlieha politickému vplyvu, nakoľko Odporca v relácii pozýva hostí z rôznych oblastí a názorových alebo politických spektier. Sám moderátor v relácii spomína aj výroky ministra T. napr:.: „Ale predstavte si, že keď som sa to naposledy rozprával s pánom ministrom práce E. T., tak on sám v štúdiu zauvažoval, že je dokonca možnosť, že ten rozdiel v tých zmrazených peniazoch, lebo tam ide o desiatky eur ročne, by ešte nejako možno dôchodcom extra vyplácal. Tak to som zvedavý, ako sa k tomu dostane.“, čo svedčí o tom, že v relácii je poskytnutý relevantný priestor aj oponentom, resp. predstaviteľom vlády.
Čo sa týka sťažovateľom údajných expresívnych výrokov, tieto predstavujú hodnotiace úsudky. Hodnotiaci úsudok ako taký nepodlieha testu pravdivosti, pokiaľ vychádza z existujúceho skutkového základu a je zrozumiteľne prezentovaný ako názor. Z obsahu podnetu nevyplýva, že by tieto výroky boli prezentované ako spravodajská informácia. Ide o typické hodnotenia v rámci diskusného formátu. Senát si tiež dovoľuje na okraj poznamenať, že ani charakter výrokov nevybočoval nijak z rámca etických noriem alebo noriem slušnosti.
Podľa názoru senátu z relácie nevyplýva vedomé šírenie nepravdivých informácií zo strany odporcu. Časť namietaných výrokov má povahu hodnotiacich úsudkov alebo interpretácií, ktoré nepodliehajú rovnakému testu pravdivosti ako skutkové tvrdenia. Samotný nesúhlas s interpretáciou, rozsahom uvedených údajov alebo s ich kontextom nepostačuje na záver, že došlo k vedomému šíreniu nepravdivých informácií alebo k zamlčovaniu podstatných skutočností.
Povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky nemožno vykladať ako povinnosť prezentovať všetky možné fakty a všetky možné názory v rámci jednej relácie. Objektívnosť sa posudzuje v širšom kontexte a zohľadňuje povahu konkrétneho formátu. Diskusný program môže byť postavený na názorovej konfrontácii, pričom zásady objektívnosti sú dodržané aj vtedy, ak je argumentácia alebo prípadná korekcia zabezpečená v rámci toho istého alebo iného programu, pokiaľ si to povaha tvrdenia vyžaduje. Nevyplýva pritom, že by každé sporné tvrdenie muselo byť bezprostredne a detailne korigované v tej istej relácii.
Zásada všestrannosti informácií a názorovej plurality sa neposudzuje izolovane na základe jednej relácie, ale v dlhšom časovom úseku vysielania, pokiaľ nejde o predvolebné obdobie. Samotná skutočnosť, že v konkrétnom programe zaznel kritický pohľad alebo že nebol prítomný opačný názor v rovnakom rozsahu, nepostačuje na záver o porušení názorovej plurality, ak nie je preukázané dlhodobé a systematické vylučovanie určitého názorového prúdu. V prípade tejto konkrétnej relácie je toto porušenie v zásade vylúčené, nakoľko odporca pozýva do relácie hostí z rôznych názorových spektier a tiež s rôznymi názormi. Výber tém, udalostí a hostí patrí do rámca redakčnej nezávislosti a redakčnej zodpovednosti poskytovateľa obsahovej služby. Samotný nesúhlas s výberom hostí alebo s dôrazom, ktorý bol v relácii kladený na určité aspekty témy, neznamená porušenie etických zásad, pokiaľ výber nepodliehal politickému vplyvu a nebol arbitrárny.
Po zovšeobecnenom posúdení veci možno konštatovať, že v relácii nebolo preukázané vedomé zverejnenie nepravdivých informácií ani porušenie zásad objektívnosti, nestrannosti, oddelenia názorov od spravodajských informácií či názorovej plurality. Namietané skutočnosti sa pohybujú v rámci legitímnej názorovej polemiky v programe aktuálnej publicistiky, a preto nie je dôvod na konštatovanie porušenia citovaných ustanovení.
Senát sa oboznámil aj s ostatnými námietkami sťažovateľa, napríklad s polemikou o správnosti nastavenia systému energopomoci či s hodnotením ekonomického vývoja a hospodárskej politiky štátu. Tieto výhrady však smerujú k vecnej a politickej oponentúre obsahu relácie, nie k preukázaniu porušenia etických pravidiel upravených v EK alebo v Protokole. Z ich obsahu nevyplýva zásah do povinností týkajúcich sa pravdivosti, objektívnosti, nestrannosti alebo názorovej plurality. Nie je úlohou senátu posudzovať správnosť vládnych rozhodnutí, ekonomických koncepcií ani politických postojov účastníkov diskusie. Rovnako nie je povinnosťou senátu vyjadrovať sa ku každej námietke, ktorá nie je relevantná z hľadiska aplikácie EK a Protokolu. Predmetom posúdenia je výlučne súlad obsahu s etickými pravidlami, a v tomto smere porušenie zistené nebolo.
V. Záver
Senát TR SR dbajúc na ochranu osobitných aspektov objektívnosti a nestrannosti a tiež osobitných aspektov všestrannosti informácii a názorovej plurality konštatuje, že v relácii odvysielanej odporcom nedošlo k porušeniu predmetných aspektov a preto Senát TR SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
POUČENIE: Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 02.03.2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR