č. k. 03/2026
Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky zriadený na základe § 2 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025 v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Matúš Leviczki na neverejnom zasadnutí dňa 19. 2. 2026 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa J. z Michaloviec (ďalej len ,,sťažovateľ“) vedenej pod č. k. 03/2026 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby ,,TV Markíza“, MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., sídlo: Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava – Záhorská Bystrica, IČO: 31444873, (ďalej len ,,odporca“) v prípade reportáže ,,Nedostatok detských psychiatrov“ odvysielanej v hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny dňa 19. 1. 2026. Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky
rozhodol takto:
Sťažnosť odmieta ako neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I. Popis sťažnosti
Rada pre mediálne služby (ďalej aj ,,Regulátor“) z dôvodu vecnej príslušnosti postúpila dňa 20. 1. 2026 Asociácii na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) podnet sťažovateľa zo dňa 20. 1. 2026, aby preskúmala, či sťažnosťou namietaný obsah reportáže bol v súlade so zásadami Druhého Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj ,,Protokol“) a ustanoveniami Etického kódexu novinára (ďalej aj ,,EK“). Sťažovateľ v podnete uviedol, že v reportáži, ktorú odporca odvysielal dňa 19. 1. 2026 v hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny bolo ,,prezentované, že na detskej psychiatrii sa lieči autizmus“. V podnete sťažovateľ ďalej konštatuje: ,,Môžete sa opýtať hociktorého odborníka. Autizmus sa liečiť nedá. Je to porucha, s ktorou sa človek narodí aj zomrie. Reportáž je teda zavádzajúca.“ Sťažovateľ v podnete vyjadril súhlas, aby v prípade, ak Regulátor nie je vecne príslušný na vybavenie podnetu, podnet postúpil vecne príslušnej inštitúcii.
II. Prepis reportáže
Moderátor: Detský psychiater na Slovensku je už takmer rarita. Je ich žalostne málo a deti čakajú na vyšetrenia dlhé mesiace, niekedy aj rok. V obci Hraň na východnom Slovensku je jediná liečebňa svojho druhu u nás a je prakticky stále plná.
Moderátorka: My sme sa tam s kamerou dostali exkluzívne a potvrdili nám to, o čom sa len šepká. Mládeže s diagnózami pribúda a dotknúť sa to môže každej rodiny.
Hlavná odborníčka MZ SR pre detskú psychiatriu: Vzhľadom na to, aké problémy má spoločnosť a ako narastá počet pacientov, detská psychiatria je personálne poddimenzovaná. Detských psychiatrov je veľmi málo. V podstate atestovaných je tak do päťdesiat.
Redaktor: Toto je unikátna nemocnica. Deti sa tu zo svojich tráum a diagnóz liečia zvyčajne tri mesiace, zriedkavo aj pol roka. Najmladšie malo štyri roky, najstaršie tesne po osemnástke. Detí s problémami pribúda, lekári však chýbajú.
Hlavná odborníčka MZ SR pre detskú psychiatriu: Máme len 22,5 alebo 7 ambulancií na milión dvestotisíc detí, čo je strašne málo.
Redaktor: Do tejto liečebne už privážajú deti, ktorých stav nie je akútny. Cez rôzne terapie, rozhovory a aktivity sa im snažia pomôcť.
Primár v Detskej psychiatrickej liečebni: U chlapcov sú častejšie poruchy správania a absencie školskej dochádzky, možno užívanie psychoaktívnych látok, ADHD. Veľmi častý je aktuálne autizmus. V liečebni máme možno pätnásť, dvadsať autistických detí. Aktuálne u dievčat sú to častejšie afektívne poruchy, úzkostné poruchy, sebapoškodzovanie.
Hlavná odborníčka MZ SR pre detskú psychiatriu: Deti v podstate sú len nositeľmi problému rodiny. A len odrážajú to, čo sa deje v rodinách, čo sa deje v spoločnosti.
Redaktor: Neustále tlačenie na výkon, honba za dokonalosťou a večné porovnávanie deťom ubližuje.
Hlavná odborníčka MZ SR pre detskú psychiatriu: Zajtra má prísť na hospitalizáciu mladý muž, pätnásťročný chlapec, ktorý mi hovorí: Teta, mám všetko, mamka je dobrá, stará sa o mňa, ale nikdy sa ma neopýtala, ako sa mám. Čiže citová výchova, záujem o deti veľmi chýba. Čítala som štatistiku, že otec trávi so svojím dieťaťom priemerne pätnásť minút a mama 20 – 25 minút denne.
Redaktor: A ani navonok dokonalá rodina sa nemusí vyhnúť problémom.
Primár v Detskej psychiatrickej liečebni: To je perfektné, keď sa pekne starajú, rodina je funkčná, je to super. Ale to dieťa nemôže mať všetko. Ani my nemáme všetko, ani ono v živote nebude mať všetko. Bude potom iba v strese, úzkosti, že to nemôže dosiahnuť. Dôležité je v dnešnej dobe, aby deti mali režim, aby dodržiavali pravidlá, aby boli stanovené pravidlá, aby vychádzali s rodičmi, aby boli v režime.
Hlavná odborníčka MZ SR pre detskú psychiatriu: Myslia si, že robia pre svoje dieťa najlepšie, keď mu dovolia všetko a deti nemajú hranice.
Redaktor: Táto lekárka sama v minulom roku vyšetrila vyše šesť tisíc detí. Na ich ubolené duše zle vplýva aj celková atmosféra v krajine.
Hlavná odborníčka MZ SR pre detskú psychiatriu: Celá spoločnosť je značne polarizovaná, je v nej veľké napätie, veľa agresivity. Deti sa nestretávajú s prijatím, láskou. Rodičia bývajú nervózni, podráždení. Veľa rodín je v hmotnej núdzi, v sociálnej tiesni.
Redaktor: Táto liečebňa v kaštieli v Hrani pripomína hotel. Akurát tu deti majú digitálny detox, sú bez mobilov a sociálnych sietí. A zaujala nás ešte jedna informácia. Ak dieťa potrebuje akútnu hospitalizáciu, neraz treba cestovať.
Hlavná odborníčka MZ SR pre detskú psychiatriu: Košice ako druhé najväčšie mesto Slovenska nemajú jediné lôžko už niekoľko rokov.
Redaktor: Trinásť okresov na východnom Slovensku nemá žiadneho detského psychiatra a o nič lepšie to nie je ani v iných častiach Slovenska. A vraj, keby sa tu zrazu zjavilo 150 odborníkov v tejto oblasti, mali by čo robiť. Zo Zemplína J.T., Televízia Markíza.
III. Pôsobnosť TR SR
Rada pre mediálne služby zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike do zoznamu samoregulačných orgánov a Druhý opčný protokol k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných Kódexov dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania právomocí vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektami vysielania (najmä v oblasti objektivity a ochrany osobnosti) profesijnej samospráve.
V rozsahu Protokolu Regulátor postupuje doručené sťažnosti na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.
TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samoregulačný orgán je podľa §131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.
Odporca/poskytovateľ obsahovej služby/strana Protokolu sa zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrené v Druhom opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti a v Etickom kódexe novinára.
Senát TR SR posudzoval obsah podanej sťažnosti v kontexte ustanovení Protokolu a EK z dôvodu, že odporca/vysielateľ TV Markíza je stranou Protokolu, ktorým tento vysielateľ pristúpil k Protokolu a EK a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie TV Markíza redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany TV Markíza nebola uplatnená výhrada podľa čl. 20 ods.1 písm. a). Protokolu.
Predmetom posudzovania senátu TR SR bola reportáž ,,Nedostatok detských psychiatrov“ odvysielaná v hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny dňa 19.1.2026, ktorú odporca uverejnil v rámci svojej obsahovej služby.
V zmysle § 4 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 senát Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky dňa 19. 2. 2026 sťažnosť predbežne prerokoval.
IV. Etický rámec, aspekty rozhodovania, rozbor
Senát TR SR posudzoval sťažnosť vo vzťahu k nasledujúcim ustanoveniam EK a Protokolu.
Podľa čl. II ods. 2 EK: ,,Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
Podľa čl. III ods. 3 EK: ,,Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.“
Podľa čl. 8 ods. 1 Protokolu: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov; to sa primerane vzťahuje aj na spravodajsko-publicistický program vrozsahu jeho spravodajských rubrík, ako aj na program obsahujúci spravodajstvo v rozsahu tohto spravodajstva.“
Senát TR SR po podrobnom preskúmaní sťažnosti a na základe detailnej analýzy zvukovoobrazového záznamu reportáže odporcu dospel k záveru, že príspevok neobsahuje žiadne informácie, tvrdenia alebo hodnotiace úsudky, ktoré by boli nepravdivé, zavádzajúce či realitu skresľujúce.
Reportáž z Detskej psychiatrickej liečebne v Hrani ako celok komunikovala tému aktuálneho stavu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti deťom s diagnostikovanými psychickými poruchami. Príspevok identifikoval alarmujúci nedostatok detských psychiatrov na Slovensku v pomere k počtu detí a vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti o detských pacientov sa zameriaval na ďalšie s tým súvisiace výzvy a problémy. Príspevok nerozoberal konkrétne diagnózy, nijakým – a to ani kontextuálnym – spôsobom neotváral otázku klinického obrazu, diagnostických postupov a individuálnych prognóz.
Redaktor svojimi vstupmi v rámci členenia reportáže nezasahoval do klinickej a medicínskej problematiky. Odborné závery reportáž ponechávala výlučne na respondentov, ktorými boli špecialisti v oblasti detskej psychiatrie. Vyjadrenia oboch lekárov sa vo vzťahu k téme obmedzovali na popis situácie a relevantné súvislosti.
Z kontextu strednej časti príspevku vyplýva, že v Detskej psychiatrickej liečebni je poskytovaná zdravotná starostlivosť, liečba aj deťom s autizmom. Redaktor uvádza, že ,,deti sa tu (DPL) zo svojich tráum, diagnóz liečia zvyčajne tri mesiace, zriedkavo aj pol roka“. V ďalšej časti sa vyjadruje primár v Detskej psychiatrickej liečebni: ,,U chlapcov sú častejšie poruchy správania a absencie školskej dochádzky, možno užívanie psychoaktívnych látok, ADHD. Veľmi častý je aktuálne autizmus. V liečebni máme možno 15 – 20 autistických detí. Aktuálne u dievčat sú to častejšie afektívne poruchy, úzkostné poruchy, sebapoškodzovanie.“
Sťažnosť vo svojej podstate namieta, že výraz liečba/liečiť je v tomto prípadenevhodný/nesprávny, pretože – (citát zo sťažnosti): ,,Autizmus sa liečiť nedá. Je to porucha, s ktorou sa človek narodí aj zomrie“.
I keď senát TR SR rozumie vyjadreniu sťažovateľa, ním vyvodené závery nezodpovedajú gramatickému a obsahovému profilu slov liečba a liečiť. Sťažnosť pripisuje reportáži významy/interpretácie, ktoré táto neobsahuje a ktoré prekračujú jej skutočný rámec.
V slovenskom jazykovom prostredí výrazy liečba a liečiť svojou významovou štruktúrou neutrálne označujú proces alebo súbor opatrení, nie ich výsledok. Nevyjadrujú ani neimplikujú vyliečiteľnosť či nevyliečiteľnosť.
Liečba je komplex alebo konkrétna forma lekárskych opatrení, ktoré majú za cieľ zlepšenie stavu pacienta a jeho uzdravenie. Rovnako sa však liečba chápe aj ako súbor diagnostických, terapeutických a preventívnych opatrení či intervencií zameraných na zmiernenie príznakov, zlepšenie funkčných schopností a zvýšenie kvality života. V odbornom aj laickom jazyku sa teda pojem liečba používa tak pri chronických nevyliečiteľných stavoch, (vrátane diagnóz s dlhodobým atrvalým charakterom príznakov), ako aj pri vyliečiteľných. Človek môže byť liečený, i keď je jeho stav chronický alebo trvalý.
Tomuto obsahovému a konotatívnemu rozboru slov liečba a liečiť plne zodpovedá spomínaná časť reportáže. Použitie slovesa liečia je v predmetnom príspevku správne z gramatického hľadiska a je obsahovo aj vecne presné.
V prípade poruchy autistického spektra (PAS) je pojem liečba zakotvený aj v oficiálnych dokumentoch a štandardoch vydaných napr. Ministerstvom zdravotníctva SR: Štandardné postupy: ,,Poruchy autistického spektra – Manažment autizmu – 2. revízia“. Tiež: ,,Preventívna starostlivosť o osoby s poruchami autistického spektra“. Citácia z dokumentu: ,,V rezorte zdravotníctva sa taktiež vyžaduje, aby sa diagnostika vykonala tzv. správne, t. j., aby sa vykonali všetky potrebné úkony na správne určenie diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby v súlade s moderným vedeckým poznaním a štandardnými klinickými postupmi.“ (dostupné na health.gov.sk)
V. Záver
Senát Tlačovo – digitálnej Rady Slovenskej republiky pri posudzovaní reportáže ,,Nedostatok detských psychiatrov“ odvysielanej v hlavnej spravodajskej relácii odporcu Televízne noviny dňa 19.1.2026 nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s dodržiavaním etických štandardov vyjadrených v Protokole a EK. Reportáž bola spracovaná na profesionálnej úrovni, objektívne, bez etických, vecných či obsahových pochybení a preto senát Tlačovo – digitálnej Rady Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
POUČENIE:
Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 19. 2. 2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR