č. k.15 /2025
Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky vytvorený na základe § 2 rozhodnutia predsedníčky Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky č. 1/2025 v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD. a JUDr. Marek Ogurčák na neverejnom zasadnutí senátu dňa 22.08.2025 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, IČO: 00156752, Sídlo: P.O.BOX 45, Karloveská 2, 842 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, Obchodný register Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Pš, vložka č. 32/B (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby „TV Markíza“, MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31444873, Sídlo: Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava – Záhorská Bystrica (ďalej len „vysielateľ“), v súvislosti s reportážou odvysielanou dňa 19.07.2025 v relácii Televízne noviny s názvom: „Už štátu účtoval prvý milión“, a takto
rozhodol:
Sťažnosť sa odmieta ako neopodstatnená.
Odôvodnenie:
I.
Sťažovateľ sa podnetom zo dňa 30.07.2025, doručeným Rade pre mediálne služby dňa 06.08.2025 na vysielateľa TV Markíza, v súvislosti s reportážou odvysielanou dňa 19.7.2025 v relácii Televízne noviny s názvom: „Už štátu účtoval prvý milión“ (ďalej len „reportáž“), domáha uloženia povinnosti vysielateľovi prijať účinné opatrenia na odstránenie zjavného porušenia a zároveň zabezpečiť, aby v budúcnosti nedochádzalo k ďalšiemu zasahovaniu do práv a oprávnených záujmov sťažovateľa.
Sťažovateľ tvrdí, že reportáž obsahuje nepravdivé, skresľujúce a zavádzajúce tvrdenia, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú jeho dobrú povesť. Motívom reportáže podľa neho nebol spoločensky uznávaný účel, ale snaha o „vykonštruovanie pseudokauzy“ a zneužitie dobrého mena podniku.
Titulok reportáže „Už štátu účtoval prvý milión“ je podľa sťažovateľa nepravdivý, pretože dotknutá advokátska kancelária ku dňu odvysielania reportáže „nezinkasovala“ (t. j. reálne neprijala na účet) sumu presahujúcu milión eur.
Reportáž podľa sťažovateľa vytvára nepravdivý a „absurdný“ dojem, že by uhrádzal faktúry za právne služby poskytované Ministerstvu životného prostredia SR. Sťažovateľ zdôrazňuje, že všetky úkony sú vykazované výlučne za služby poskytnuté jemu.
Sťažovateľ tvrdí, že reportáž je postavená na nepodložených domnienkach redaktorky, ktorá si dostatočne neoverila fakty, nepočkala na jeho vyjadrenie a zvolila si „cestu rýchlosti na úkor pravdivosti“. Reportáž tak podľa neho nemá informačnú hodnotu a iba skresľuje názor verejnosti.
Sťažovateľ namieta, že informácia od bývalého štátneho tajomníka Michala K. o tom, že v minulosti boli náklady na právne služby rozdelené medzi päť advokátskych kancelárií, bola nepravdivá. V skutočnosti išlo o jednu kanceláriu, čo si redaktorka podľa sťažovateľa neoverila.
Sťažovateľ deklaruje, že právne služby obstaral transparentne a v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a príslušným uznesením vlády, pričom všetky dokumenty a faktúry riadne zverejňuje na svojom webovom sídle.
V reportáži bolo uvedené nasledovné:
Už štátu vyúčtoval prvý milión
Patrik Š., moderátor:
Externý právnik, ktorý získal minulý rok v rezorte životného prostredia niekoľko kontraktov, podľa zistení Markízy, zinkasoval od štátu dohromady už vyše milión eur.
Lenka V., moderátorka:
Je to viac, ako sa z pôvodne zverejnených rámcových zmlúv s jeho kanceláriou dalo predpokladať.
Martina T., redaktorka:
Na meno Patrik P. sme natrafili vo vlastnostiach dokumentov k zákonu, ktorý poslalo ministerstvo na pripomienkovanie. Rýchlo sa ukázalo, že ide o externého právnika, ktorý získal 100 tisícové zákazky v envirorezorte. S ministrom sa poznajú a žijú od seba pár domov.
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Snáď môžete mať právo ako štátny funkcionár robiť s právnikmi, ktorým dôverujete.
Martina T., redaktorka:
Po roku zisťujeme, koľko roboty si externá kancelária vyúčtovala. Priamo na ministerstve nie je od neho žiadna faktúra.
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Pani redaktorka, všetko čo urobil, tak má vyfakturované. Nie? To je celé.
Martina T., redaktorka:
No u vás na rezorte nie je ani cent faktúra zverejnená od neho.
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Napíšte na ministerstvo, že čo všetko má a to sedí, nie? Teraz vy vlastne idete kritizovať, že my málo fakturujeme na ministerstve životného prostredia? To je neuveriteľná vec.
Martina T., redaktorka:
Nejde o kritizovanie. Ide o zaujímavosť. Na ministerstve vyfakturované nula celá nič, ale na Vodohospodárskej výstavbe, ktorú vedie ministrov nominant, takmer milión eur. Spočítali sme zverejnené faktúry v roku 2025 aj tie, ktoré sú z roku 2024.
Tamara S., poslankyňa parlamentu, PS:
Tá suma je naozaj šokujúca a zároveň zarážajúca.
Peter M., generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby:
Šetríme oproti predchodcovi takmer polovicu. Čiže na právnych službách šetríme polovicu nákladov.
Michal K., št. tajomník MŽP, Demokrati:
Keď si to porovnáme s rokmi 2021-2022, kedy bolo ročná fakturácia na právne služby približne milión eur, tu máme opäť jeden rok a milión eur a o úspore nemožno hovoriť. Jediný rozdiel je v tom, že kým vtedy to bolo fakturované pre 5 advokátskych kancelárií, teraz je to jediná advokátska kancelária, ktorá je známeho pána ministra T.
Martina T., redaktorka:
Pán P. sa podieľa aj na rokovaniach ohľadom Gabčíkova?
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Viete čo, on je môj poradca.
Martina T., redaktorka:
Jaj, on je váš poradca. On je váš poradca ako…
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
No to si zistite.
Martina T., redaktorka:
On je zamestnanec rezortu?
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Viete čo, myslím si, že…
Martina T., redaktorka:
Dohodár?
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
To sú dohodári, hej. Nie? Však normálne.
Tamara S., poslankyňa parlamentu, PS:
Je to skutočne paradoxné, pretože práve minister dohodárov na ministerstve životného prostredia v minulosti kritizoval.
Martina T., redaktorka:
Envirorezort po otázkach nič nepresnil. Žiadne odpovede sme nezískali ani od právnika.
Michal K., št. tajomník MŽP, Demokrati:
Konanie pána T. a pána P. považujem za príklad možného klientelizmu.
Martina T., redaktorka:
Môžeme sa teda ešte dobaviť o tých… To je naozaj veľmi vysoká faktúra.
Peter M., generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby:
Môžete. Áno, šetríme polovicu oproti predchodcovi.
Martina T., redaktorka:
Pán P. má nejakých subdodávateľov, lebo to na človekohodiny nevychádza.
Peter M., generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby:
Stíha to. Sme spokojní s prácou.
Martina T., redaktorka:
Právne služby poskytuje P. ešte aj Slovenskému vodohospodárskemu podniku, ktorý ale faktúry zverejňuje tak, že sa v nich nedá reálne vyhľadávať a zoradené sú chaoticky. No s pomocou viacerých ITčkárov sme tam zatiaľ identifikovali platby za vyše ďalších 200 tisíc eur. Martina T., Televízia Markíza.
II.
Dňa 06.08.2025 Rada pre mediálne služby postúpila podnet sťažovateľa Tlačovo – digitálnej rade SR v časti namietajúcej porušenie čl. 19 ods. 1 Ústavy SR: „ Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“, na ktorý nadväzuje § 61 zákona č. 264/2022 Z. z. v príslušnom znení, podľa ktorého Obsahová služba, ktorú poskytuje vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, musí rešpektovať ľudskú dôstojnosť, najmä nesmie:
a)propagovať vojnu alebo opisovať kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktorý je ich nevhodným zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním,
b)šíriť alebo sprístupňovať informácie verejnosti s úmyslom verejne podnecovať na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo verejne schvaľovať niektorý z trestných činov terorizmu,
c)propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať násilie alebo nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, majetku, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, narodenia, národného alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, štátnej príslušnosti, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine,
d)bezdôvodne zobrazovať scény reálneho násilia, kde sa nenáležitou formou zdôrazňuje skutočný priebeh umierania alebo sa zobrazujú osoby vystavované fyzickému či psychickému utrpeniu, a to so zvláštnym ohľadom na obete trestných činov alebo ich príbuzných spôsobom, ktorý sa považuje za neoprávnený zásah do ľudskej dôstojnosti.
III.
Regulátor dňa 07.03.2025 zapísal Asociáciu na ochranu novinárskej etiky (ďalej len „Asociácia“) do zoznamu samoregulačných orgánov. V rozsahu Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej len „Protokol“), Regulátor postupuje doručené sťažnosti/podnety na porušenie ustanovení zákona o mediálnych službách na vybavenie Asociácii ako samoregulačnému orgánu. Výkonným orgánom Asociácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky, ktorá dohliada na dodržiavanie Protokolu.
V súlade s § 4 rozhodnutia predsedníčky Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky č. 1/2025 senát Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa.
IV.
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky zabezpečila pre senát úplné znenie reportáže „Už štátu účtoval prvý milión“ vysielateľa TV Markíza odvysielanej v relácii Televízne noviny dňa 19.07.2025.
Predmetom posudzovania senátom boli nasledovné časti reportáže:
Je to viac, ako sa z pôvodne zverejnených rámcových zmlúv s jeho kanceláriou dalo predpokladať.
Martina T, redaktorka:
Na meno Patrik P. sme natrafili vo vlastnostiach dokumentov k zákonu, ktorý poslalo ministerstvo na pripomienkovanie. Rýchlo sa ukázalo, že ide o externého právnika, ktorý získal 100 tisícové zákazky v envirorezorte. S ministrom sa poznajú a žijú od seba pár domov.
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Snáď môžete mať právo ako štátny funkcionár robiť s právnikmi, ktorým dôverujete.
Martina T., redaktorka:
Po roku zisťujeme, koľko roboty si externá kancelária vyúčtovala. Priamo na ministerstve nie je od neho žiadna faktúra.
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Pani redaktorka, všetko čo urobil, tak má vyfakturované. Nie? To je celé.
Martina T., redaktorka:
No u vás na rezorte nie je ani cent faktúra zverejnená od neho.
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Napíšte na ministerstvo, že čo všetko má a to sedí, nie? Teraz vy vlastne idete kritizovať, že my málo fakturujeme na ministerstve životného prostredia? To je neuveriteľná vec.
Martina T., redaktorka:
Nejde o o kritizovanie. Ide o zaujímavosť. Na ministerstve vyfakturované nula celá nič, ale na Vodohospodárskej výstavbe, ktorú vedie ministrov nominant, takmer milión eur. Spočítali sme zverejnené faktúry v roku 2025 aj tie, ktoré sú z roku 2024.
Tamara S., poslankyňa parlamentu, PS:
Tá suma je naozaj šokujúca a zároveň zarážajúca.
Peter M., generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby:
Šetríme oproti predchodcovi takmer polovicu. Čiže na právnych službách šetríme polovicu nákladov.
Michal K., št. tajomník MŽP, Demokrati:
Keď si to porovnáme s rokmi 2021-2022, kedy bolo ročná fakturácia na právne služby približne milión eur, tu máme opäť jeden rok a milión eur a o úspore nemožno hovoriť. Jediný rozdiel je v tom, že kým vtedy to bolo fakturované pre 5 advokátskych kancelárií, teraz je to jediná advokátska kancelária, ktorá je známeho pána ministra T.
Martina T., redaktorka:
Pán P. sa podieľa aj na rokovaniach ohľadom Gabčíkova?
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Viete čo, on je môj poradca.
Martina T., redaktorka:
Jaj, on je váš poradca. On je váš poradca ako…
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
No to si zistite.
Martina T., redaktorka:
On je zamestnanec rezortu?
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
Viete čo, myslím si, že…
Martina T., redaktorka:
Dohodár?
Tomáš T., minister životného prostredia, nom. SNS:
To sú dohodári, hej. Nie? Však normálne.
Tamara S., poslankyňa parlamentu, PS:
Je to skutočne paradoxné, pretože práve minister dohodárov na ministerstve životného prostredia v minulosti kritizoval.
Martina T., redaktorka:
Envirorezort po otázkach nič nepresnil. Žiadne odpovede sme nezískali ani od právnika.
Michal K., št. tajomník MŽP, Demokrati:
Konanie pána T. a pána P. považujem za príklad možného klientelizmu.
Martina T., redaktorka:
Môžeme sa teda ešte dobaviť o tých… To je naozaj veľmi vysoká faktúra.
Peter M., generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby:
Môžete. Áno, šetríme polovicu oproti predchodcovi.
Martina T., redaktorka:
Pán P. má nejakých subdodávateľov, lebo to na človekohodiny nevychádza.
Peter M., generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby:
Stíha to. Sme spokojní s prácou.
Martina T., redaktorka:
Právne služby poskytuje P. ešte aj Slovenskému vodohospodárskemu podniku, ktorý ale faktúry zverejňuje tak, že sa v nich nedá reálne vyhľadávať a zoradené sú chaoticky. No, s pomocou viacerých ITčkárov sme tam zatiaľ identifikovali platby za vyše ďalších 200 tisíc eur. Martina T., Televízia Markíza.
Senát sa detailne oboznámil s obsahom podanej sťažnosti (podnetu) sťažovateľa, oboznámil sa s celým obsahom reportáže a dospel k nasledovným záverom.
Po dôkladnom a komplexnom posúdení všetkých aspektov podnetu sťažovateľa v kontexte obsahu reportáže je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že podnet je v celom rozsahu nedôvodný z dôvodov rozobratých nižšie v texte tohto rozhodnutia senátu Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky.
Reportáž ako celok sa zameriavala na tému prvoradého verejného záujmu – transparentnosť a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi, ako aj na potenciálny konflikt záujmov vyplývajúci z osobných väzieb medzi vrcholným predstaviteľom štátnej moci a dodávateľom právnych služieb pre jemu podriadené organizácie.
Novinárska práca v tomto prípade spočívala v syntéze informácií z viacerých verejne dostupných zdrojov (zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavreté so sťažovateľom, zmluvy o poskytovaní právnych služieb so Slovenským vodohospodárskym podnikom , zmluvy uzavreté s Ministerstvom životného prostredia SR). Agregácia fakturovaných súm z verejných zdrojov pod spoločným menovateľom rezortu životného prostredia je plne legitímny a logický žurnalistický postup, ktorý umožňuje divákovi pochopiť skutočný rozmer finančných tokov, ktoré by pri izolovanom pohľade na jednotlivé zmluvy mohli pôsobiť menej závažne.
Tvrdenia o finančnom objeme kontraktov boli v reportáži v zásade presné a podložené dátami z verejne dostupných registrov. Reportáž sa odvolávala na celkový objem kontraktov v rámci celého „enviro rezortu“, pričom pod pojem „štát“ je možné zahrnúť všetky štátne podniky (teda aj sťažovateľa a Slovenský vodohospodársky podnik). Sám sťažovateľ vo svojom podnete priznáva, že jednou advokátskou kanceláriou bola za bežné poradenstvo v roku 2024 fakturovaná suma vo výške 91.460 Eur bez DPH a v roku 2025 suma vo výške 20.384 Eur bez DPH; za zastupovanie v rozhodcovskom konaní, zmierovacom konaní, súdnom konaní, správnom konaní alebo v inom obdobnom konaní bola v roku 2024 fakturovaná suma vo výške 330.181 Eur bez DPH a v roku 2025 suma 354.610 Eur bez DPH. K tejto sume je potrebné pripočítať zmluvné vzťahy s ďalším štátnym podnikom v gescii MŽP, Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., ktorý mal podľa dostupných informácií z registrov uhradiť cca. 200.000 eur. Súčet týchto hodnôt dosahuje jeden milión eur (bez DPH), čo plne legitimizuje novinársku formuláciu o „prvom milióne“. Sťažovateľova snaha zúžiť problém na rozdiel medzi fakturáciou a inkasom je pokusom odviesť pozornosť od podstaty veci. Pre verejnosť je relevantná informácia o celkovom objeme verejných zákaziek smerujúcich k jedinej advokátskej kancelárii. Navyše, legitímnosť novinárskeho záujmu podčiarkuje aj skutočnosť, že kým v rokoch 2021-2023 mala dotknutá advokátska kancelária priemerné obraty 200-300 tisíc eur, v roku 2024 jej tržby stúpli na 791-tisíc eur.
Námietka sťažovateľa týkajúca sa poškodenia jeho „dobrej povesti“ je neopodstatnená, nakoľko štátny podnik v monopolnom postavení musí znášať vyššiu mieru verejnej kritiky a jeho reputácia je primárne odvodená od dôvery verejnosti v jeho správu, nie od trhovej konkurencieschopnosti. V demokratickej spoločnosti je verejná kontrola hospodárenia štátnych inštitúcií nevyhnutná a judikatúra opakovane potvrdzuje, že v prípade stretu práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu sa priznáva širší priestor slobode prejavu. Ujma, ktorú sťažovateľ pociťuje, nie je právne relevantným poškodením obchodnej reputácie, ale dôsledkom zverejnenia informácií, ktoré môžu viesť k zníženiu dôvery verejnosti v jeho manažment, čo je legitímny výsledok práce kontrolných mechanizmov. Reportáž neobsahovala nepravdivé tvrdenia o nezákonnej činnosti, ale legitímne poukazovala na netransparentné procesy a možné klientelistické väzby.
Novinár má povinnosť overovať fakty, avšak rovnako dôležitou etickou zásadou je transparentné uvádzanie zdrojov informácií. Reportáž jasne a správne atribútovala sporné tvrdenie Michalovi K., čím dodržala princíp rozlišovania medzi faktom a tvrdením zdroja. Detail, či v minulosti platil štátny podnik vysokú sumu jednej alebo piatim kanceláriám, je pre hlavnú tému reportáže irelevantný. Paradoxne, upresnenie sťažovateľa, že aj v minulosti išli porovnateľne vysoké sumy jedinej advokátskej kancelárii , posilňuje argument reportáže o dlhodobom probléme koncentrácie drahých právnych služieb. Kľúčovým rozdielom, na ktorý reportáž upozorňovala, je však osoba nového dodávateľa – advokáta s priamou osobnou väzbou na súčasného ministra.
Tvrdenie sťažovateľa, že redaktorka „nepočkala“ na jeho vyjadrenie, samo osebe potvrdzuje, že redaktorka o vyjadrenie požiadala, čím si splnila svoju etickú povinnosť. Ak verejná inštitúcia neposkytne stanovisko v primeranom čase, nemôže to slúžiť ako dôvod na pozastavenie publikovania informácií overených z iných zdrojov. Odmietnutie komunikácie zo strany dotknutého subjektu sa stáva súčasťou príbehu a novinár nemôže byť v takejto situácii braný na zodpovednosť za údajnú neúplnosť informácií. Vysielateľ neporušil Etický kódex novinára, naopak, konal v súlade s poslaním médií ako „strážneho psa demokracie“. Reportáž bola legitímnym výkonom novinárskeho povolania a prispela k informovanosti verejnosti o závažnej téme.
Sťažovateľ v závere svojho podnetu žiada Radu pre mediálne služby, aby „uložila vysielateľovi… povinnosť prijať účinné opatrenia“ a „zabezpečila, aby v budúcnosti nedochádzalo k ďalšiemu zasahovaniu“ do jeho práv. Požiadavky sťažovateľa na uloženie povinností do budúcna prekračujú právomoci Tlačovo-digitálnej rady SR z dôvodu, že v prípade reportáže sa jednalo o jednorazové informovanie verejnosti o skutočnostiach a faktoch uvedených v reportáži a nehrozí jeho opakovanie. Navyše v prípade obsahu napadnutej reportáže sa jednalo a jedná o zverejnenie pravdivých informácií týkajúcich sa verejného záujmu v súvislosti s nakladaním s verejnými finančnými zdrojmi. V prípade, ak sa sťažovateľ cíti dotknutý na dobrej povesti, môže sa domáhať ochrany svojich práv na civilnom súde.
V.
Pri posudzovaní obsahu podanej sťažnosti sťažovateľa posudzoval senát obsah podanej sťažnosti v kontexte ustanovení Etického kódexu novinára a tiež Protokolu z dôvodu, že vysielateľ TV Markíza je stranou Protokolu, ktorým tento vysielateľ pristúpil k Protokolu a Etickému kódexu novinára, a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie TV Markíza redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany TV Markíza nebola uplatnená výhrada podľa čl.20 ods.1 písm. a).
Predmetom posudzovania senátom bol uverejnený obsah – reportáž, ktorú TV Markíza uverejnila na území SR v rámci svojej obsahovej služby.
Senát posudzoval obsah reportáže v kontexte pravidiel definovaných v článku 6 a nasledujúce Protokolu a princípov uvedených v článku II. a nasledujúce Etického kódexu novinára. V tejto súvislosti neboli zistené žiadne skutočnosti alebo informácie, ktorým by reportáž nerešpektovala ľudskú dôstojnosť, ktorejkoľvek z osôb, uvedených v reportáži. Pri spracovaní reportáže boli dodržané základné princípy práce novinára, kde reportáž slušne, vecne informovala o skutočnostiach dostupných z verejne dostupných zdrojov, pričom s týmito zisteniami redaktorka konfontovala tak ministra životného prostredia ako aj samotného sťažovateľa. Redaktorka nestranne, objektívne a vyvážene informovala verejnosť o zistených skutočnostiach a fakty zverejnené v reportáži boli (ako vyplýva aj z jej obsahu) podložené overením ich pravdivosti a správnosti vo verejne dostupných registroch, ktorými došlo k dôslednému overeniu zverejnených faktov. Redaktorka v reportáži jasne a zrozumiteľne uviedla zdroj svojich informácií, pričom informácie boli doplnené vyjadreniami dotknutých osôb pôsobiacich na Ministerstve životného prostredia SR v súčasnom období aj v minulom funkčnom období. V obsahu reportáže nenašiel senát zverejnenú žiadnu nepravdivú informáciu týkajúcu sa sťažovateľa a nebolo zistené ani žiadne manipulovanie s obrazovými alebo zvukovoobrazovými informáciami. Pri posudzovaní obsahu reportáže nebol senátom zistený ani žiadny konflikt záujmov redaktorky Martiny T.j vo vzťahu k obsahu reportáže alebo respondentov uvedených v reportáži. Ako vyplýva z obsahu reportáže, neboli zverejnené žiadne informácie, ktoré by sa týkali súkromia osoby a bola rešpektovaná prezumpcia neviny všetkých osôb, uvedených v reportáži.
Senát vyhodnotil celý obsah reportáže komplexne vo vzájomných súvislostiach a z vyššie uvedených dôvodov nezistil porušenie Protokolu.
POUČENIE: Toto rozhodnutie senátu Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky je konečné a nie je napadnuteľné opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 22.08.2025
Mgr. Alena Pániková
predsedníčka Tlačovo-digitálnej rady SR