Rozhodnutie 26/2025

č. k. 26/2025

Tlačovo – digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) ako výkonný orgán etickej samoregulácie Asociácie na ochranu novinárskej etiky v SR príslušná podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady SR, čl. 2 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj ,,Protokol“), § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, členovia JUDr. Peter Kerecman PhD., JUDr. Marek Ogurčák, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Nora Slišková, Mgr. Ján Golais, Mgr. Matúš Leviczki a Željko Martyn Sampor väčšinou hlasov všetkých jej členov rozhodla formou hlasovania ,,per rollam“ v konaní vedenom pod č. k. 26/2025 proti odporcovi – vysielateľovi programovej služby ,,TV Markíza“, MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., sídlo: Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava – Záhorská Bystrica, IČO 31444873, (ďalej len ,,odporca“)

takto:

1. Odporca v programovej službe TV Markíza príspevkom označeným ako „Policajtka klamala“ dňa 06.11.2025 v spravodajskej relácii TV noviny a príspevkom „Policajtka obvinila kolegu, že ju po vianočnom večierku znásilnil. Ukázalo sa, že si to vymyslela“ dostupnom v katalógu AVMS tv noviny a v katalógu AVMS VOYO, porušil

Čl. II ods. 2 Etického kódexu novinára (ďalej aj „EK“),

Čl. III ods. 3 EK,

Čl. III ods. 7 EK,

Čl. IV ods. 2 EK,

Čl. 6 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj „Protokol“)

2.Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky odporcovi vyslovuje upozornenie.

Odôvodnenie:

I. Popis priebehu konania

Rada pre mediálne služby (ďalej aj ,,RPMS“) podala Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada SR podnet doručený dňa 21.11.2025 k príspevku Policajtka klamala, odvysielanom programovou službou TV Markíza vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., 06. 11. 2025 a dostupnom v katalógu AVMS tvnoviny pod názvom Policajtka obvinila kolegu, že ju po vianočnom večierku znásilnil. Ukázalo sa, že si to vymyslela a je dostupný aj v katalógu AVMS VOYO (ďalej aj ako „príspevok“ alebo „príspevky“), aby preskúmala, či odporcom odvysielaný príspevok bol v súlade s etickými zásadami Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých a ustanoveniami Etického kódexu novinára. RPMS v podnete k príspevku v spravodajskej relácii Televízne noviny zo dňa 06.11.2025 uviedla:

,,Gramaticky aj sémanticky je názov zvolený tak, že označuje dokonaný skutkový dej recipientový neponúka inú interpretáciu ako to, že osoba nezvratne klamala. Toto posolstva je explicitne prítomné vo vyjadreniach redaktora v celom odvysielanom príspevku, pričom až na konci príspevku zaznie informácia, že k styku medzi kolegami došlo, ale nedokázalo sa, že žena kládla odpor, čo považujem za podstatnú informáciu vo vzťahu k zhodnoteniu objektívnosti príspevku, resp. zásahu do ľudskej dôstojnosti.

Pri sexuálnom násilí sa rozlišuje „preukázateľne falošné“ (confirmed false) obvinenie a „nepodložené“ (unfounded) obvinenie. Preukázateľne falošným obvineným sa rozumejú prípady, v ktorých existujú dôkazy, že k trestnému činu vôbec nedošlo alebo existujú dôkazy, že by si oznamovateľ/ka skutok vymyslel/a. Nepodloženým obvineným sa rozumejú prípady, v ktorých OČTK tr. stíhanie zastavili (formálne preto, že „skutok sa nestal“, pretože toto iba odzrkadľuje wording v § 215/1/a Tr. poriadku a toto ust. zahŕňa na Slovensku preukázateľne falošné aj nepodložené obvinenia) nie preto, že k skutku vôbec nedošlo, ale v dôsledku dôkaznej núdze špecifickej pre prípady sexuálneho násilia (typicky skúmanie otázky, či bol styk ne/konsenzuálny, príp. stiahnutie alebo zmena výpovedí v dôsledku nátlaku alebo iného psychického nepohodlia preživšej/ieho alebo svedka/ov a vplyv na hodnotenie vierohodnosti).

Slovenské zistenia ukazujú, že dôkazná núdza (71,4 %) a vierohodnosť poškodenej (53,1 %) patria k najčastejším dôvodom na odloženie prípadu (Oče., Mu., Vaj, Sab.: Mapovanie postupov a postojov vyšetrovateľov Policajného zboru v prípadoch násilia páchaného na ženách, 2017, s. 31 – 36).

Zo sporného príspevku v skutočnosti (v rozpore s jeho vyznením) vyplýva, že stíhanie nebolo zastavené preto, že by bolo obvinenie preukázateľne falošné, ale preto, že sa ukázalo ako nepodložené. Vyplýva to práve z informácie v jeho záveru, t. j. k styku medzi dotknutými osobami došlo, ale OČTK ho vyhodnotili ako konsenzuálny. Preto sa javí, že názov príspevku a jeho štruktúra, resp. informácie v ňom uvedené nezodpovedajú požiadavke na objektivitu. Zároveň samotný príspevok konštatuje, že proti oznamovateľke/preživšej bolo začaté tr. stíhanie pre podozrenie zo spáchania tr. činov podľa § 345 – 346 Tr. zákona, t. j. či teda došlo k tomu, že preživšia/oznamovateľa klamala, je predmetom dokazovania v samostatnom tr. konaní a preto bezpodmienečné a dokonané tvrdenie „klamala“ nezodpovedá objektívnemu opisu skutočnosti.

Bol to ten istý vysielateľ, ktorý tento príbeh otvoril (príspevok Policajt mal znásilniť policajta odvysielaný v prúdovom vysielaní 16. 12. 2024, dostupný v katalógoch AVMS). Názov pôvodného príspevku pritom zvolil oveľa zodpovednejšie („mal znásilniť“) rovnako ako jeho obsah.“

(ďalej ako „podnet“)

TR SR väčšinou hlasov všetkých jej členov rozhodla formou hlasovania ,,per rollam“o začatí konania z vlastného rozhodnutia na základe podnetu  doručeného zo strany RPMS dňa 21.11.2025. Predmetom posudzovania TR SR bolo (i) označenie príspevku, a to označenie samotného príspevku v spravodajskej relácii TV noviny, ako aj označenie príspevku dostupnom v katalógu AVMS tvnoviny a v katalógu AVMS VOYO v kontexte obsahu príspevku a súčasne (ii) obsah príspevku.

Príspevok bol v spravodajskej relácii TV noviny vysielanej 06.11.2025 označený ako „Policajtka klamala“ a ďalej v katalógu AVMS tv noviny a v katalógu AVMS VOYO označený ako „Policajtka obvinila kolegu, že ju po vianočnom večierku znásilnil. Ukázalo sa, že si to vymyslela“, hoci z obsahu samotných príspevkov nevyplýva, že došlo k jasnému preukázaniu, že by policajtka klamala alebo, že by si vymyslela obvinenie kolegu, že ju po vianočnom večierku znásilnil. Z obsahu príspevku naopak vyplýva, že vyšetrovanie vo veci pre trestný čin Krivá výpoveď, Krivá prísaha a krivé obvinenie bolo vyšetrovateľom inšpekčnej Úradu inšpekčnej služby začaté, avšak nie právoplatne skončené, a teda nie je zrejmé či si policajtka obvinenie kolegu vymyslela, resp. či naozaj klamala.

Prepis príspevku:

,, Všetko je inak. Prípad, ktorý pred rokom otriasol políciou v T. a spustil otázky o tom, čo sa deje v štátnej inštitúcii, nabral nečakaný smer.

Policajtka tam obvinila kolegu, že ju znásilnil. Po mesiacoch vyšetrovania vyšlo najavo, že nehovorila pravdu. Viac informácií zisťoval Roman R .

Budova Okresného riaditeľstva Policajného zboru po vianočnom večierku sem pozval policajt kolegyňu na kávu, kde ju mal podľa jej verzie znásilniť. Policajtka sa o tom zverila kamarátovi a ten to nahlásil na políciu a podal trestné oznámenie. Spustila sa kauza, ktorá zasiahla celý zbor. O pár hodín skončil policajt v policajnej cele. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu znásilnenia. Po necelom roku detailného preverovania , výsluchov, analýz a konfrontácií dospeli vyšetrovatelia k záveru, že policajtka si znásilnenie vymyslela. Teda klamala. V septembri tohto roku bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko bol odôvodnený záver, že skutok sa nestal.

Policajt, ktorý mesiace chodil s nálepkou násilníka, je dnes oficiálne nevinný a policajtka, ktorá tvrdila opak, čelí trestnému stíhaniu.

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby začal trestné stíhanie vo veci pre trestný čin. Krivá výpoveď, Krivá prísaha a krivé obvinenie.

Podľa našich informácií k pohlavnému styku medzi policajtkou a policajtom došlo, no nedokázalo sa, že žena kládla odpor, teda z oboch strán to bolo dobrovoľné .“

Stanovisko odporcu:

Odporca po výzve predsedníčky Tlačovo-digitálnej rady SR Mgr. Aleny Pánikovej, aby sa k podnetu sťažovateľa vyjadril, preskúmal, či došlo k porušeniu Protokolu a EK a rozhodol, či vykoná nápravu , zaslal TR SR nasledujúce stanovisko:

,, K začatému konaniu si Vysielateľ dovoľuje uviesť nasledovné: I. Obsah príspevku: V obrazovej zložke programu sa objaví budova Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom následne prejde kamera na redaktora Vysielateľa, ktorý rekapituluje prvotné skutočnosti – policajt mal pozvať do predmetnej budovy policajtku, kde ju mal podľa jej verzie znásilniť. Následne Príspevok v programe pokračuje informovaním o tom, ako bolo podané trestné oznámenie a začalo sa trestné stíhanie voči policajtovi z trestného činu znásilnenia. Následne na ulici pri policajnom motorovom vozidle redaktor Vysielateľa informuje verejnosť o skutočnosti, že po preverení skutočností sa zistilo, že si policajtka znásilnenie vymyslela, teda klamala. Príspevok v programe pokračuje vstupom ženy, ktorá informuje o tom, že trestné stíhanie voči policajtovi bolo zastavené, nakoľko je prítomný odôvodnený záver, že sa skutok, z ktorého bol obvinený, nestal. Ďalej v príspevku redaktor Vysielateľa uvádza, že policajt je nevinný a sama policajtka čelí trestnému stíhaniu. Príspevok ďalej uvádza opätovný vstup ženy, ktorá identifikuje trestné činy, pre ktoré vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby začal trestné stíhanie voči policajtke. Príspevok sa končí vstupom redaktora o tom, že k pohlavnému styku medzi policajtom a policajtkou došlo, ale nedokázalo sa, že policajtka kládla odpor, pričom malo ísť o dobrovoľný pohlavný styk. (ďalej len „Príspevok v programe“).

II. Príspevok v programe Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediálnych službách“) „Obsahová služba, ktorú poskytuje vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, musí rešpektovať ľudskú dôstojnosť, najmä nesmie a) propagovať vojnu alebo opisovať kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktorý je ich nevhodným zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním, b) šíriť alebo sprístupňovať informácie verejnosti s úmyslom verejne podnecovať na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo verejne schvaľovať niektorý z trestných činov terorizmu, c) propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať násilie alebo nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, majetku, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, narodenia, národného alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, štátnej príslušnosti, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, d) bezdôvodne zobrazovať scény reálneho násilia, kde sa nenáležitou formou zdôrazňuje skutočný priebeh umierania alebo sa zobrazujú osoby vystavované fyzickému či psychickému utrpeniu, a to so zvláštnym ohľadom na obete trestných činov alebo ich príbuzných spôsobom, ktorý sa považuje za neoprávnený zásah do ľudskej dôstojnosti.“ Podľa článku 6 Opčného protokolu „Všetky mediálne produkty a obsahové služby rešpektujú ľudskú dôstojnosť.“ Podľa článku 8 ods. 1 Opčného protokolu „Pri mediálnom pokrývaní trestných činov, nehôd, živelných pohrôm, havárií a katastrof strana Protokolu vždy berie zvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania obetí, pozostalých alebo blízkych osôb, ich zobrazovania a informovania o nich.“ Podľa § 199 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) „Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.“ Podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona „Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ Podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona „Kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ Podľa § 215 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) „Prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie“

Predmetom Sťažnosti je údajné nesprávne zvolený názov Príspevku v programe, keďže podľa sťažovateľa označuje dokonaný skutkový dej, pričom neponúka inú interpretáciu. Sťažovateľ považuje za dôležitú informáciu, že k pohlavnému styku medzi kolegami došlo. Ďalej uvádza, že pri sexuálnom násilí sa používajú pojmy ako „preukázateľne falošné“ obvinenia a „nepodložené“ obvinenia, pričom v prejednávanom prípade sa podľa sťažovateľa jednalo o „nepodložené“ obvinenie. Tento záver má vyplývať z už uvedenej informácie o tom, že k pohlavnému styku došlo, pričom ho len orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili ako konsenzuálny. Ďalej je podľa sťažovateľa v Príspevku v programe uvedená informácia, že voči „oznamovateľke/preživšej“ bolo začaté trestné stíhanie z podozrenia zo spáchania trestného činu v zmysle § 345 a § 346 Trestného zákona – pričom toto má byť predmetom dokazovania v samostatnom trestnom konaní. Vysielateľ je zodpovednou právnickou osobou, ktorá k vysielaniu spravodajských programov a k príprave jednotlivých príspevkov pristupuje zodpovedne a so všetkou vážnosťou. Vysielateľ dbá na ochranu ľudských práv celej spoločnosti, a to aj obetí trestných činov či menšín. Na základe preverenia odvysielaného Príspevku v programu má Vysielateľ za to, že tento informuje verejnosť o aktuálnych udalostiach, pričom žiadnym spôsobom nezasahuje do ľudskej dôstojnosti akejkoľvek ľudskej bytosti v zmysle zákona o mediálnych službách, resp. Opčného protokolu. V podmienkach Slovenskej republiky sa na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia v zmysle § 199 Trestného zákona vyžaduje, aby bol u údajnej obete prítomný odpor. Vysielateľ rozumie pohľadu sťažovateľa no s jeho argumentáciou sa nie je možné stotožniť. V slovenskom právnom poriadku nie je prítomné rozdelenie na „preukázateľné falošné“ a „nepodložené“ obvinenie z trestného činu znásilnenia. Buď sa skutok, tak ako ho predpokladá právna norma ukotvená v § 199 Trestného zákona, stal alebo sa nestal. Uvedené znamená, že buď je pohlavný styk znásilnením v zmysle trestnoprávnej úpravy alebo ním nie je. Na základe uvedeného nie je v kompetencií Vysielateľa v rámci Príspevku v programe vykladať § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, keďže Príspevok v programe neobsahoval a ani nemal obsahovať odborný polemický právny prednes, ktorý by zároveň ani bez znalosti spisu nebol možný. Vysielateľ si dovoľuje poukázať na to, že jeho úlohou a zároveň činnosťou je informovanie verejnosti o aktuálnom dianí, čo bolo aj predmetom odvysielaného Príspevku v programe, keď riadne poukázal na to, že trestné konanie bolo zastavené z dôvodu, že sa skutok nestal. Uvedeným Vysielateľ preberal závery orgánov činných v trestnom konaní, čím si splnil svoje povinnosti. Vysielateľ si zároveň dovoľuje poukázať na to, sa v Príspevku v programe nijakým spôsobom nesnažil niekoho uraziť, zosmiešniť či verejnosti predostrieť nepravdivé informácie. Názov Sťažnosťou napadnutého Príspevku v programe bol zvolený zodpovedne, s dôrazom na dodržiavanie zásad ľudskej dôstojnosti, a zároveň aj s dôrazom na právny záver ustálený orgánmi činnými v trestnom konaní. Vysielateľ taktiež zastáva názor, že na Príspevok v programe nie je z povahy veci možné aplikovať článok 8 ods. 1 Opčného protokolu, keďže tento mediálne nepokrýval trestný čin ako taký(v zmysle záveru, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, sa nestal). V rámci Príspevku v programe nebolo zo strany Vysielateľa nikdy spochybňované, ani nijak hodnotená skutočnosť , či sexuálny styk medzi osobami prebehol, keďže toto z povahy veci ani nemohlo byť predmetom trestného konania. Predmetom trestného konania a aj následného mediálneho informovania bolo len to, či došlo k spáchaniu trestného činu v zmysle § 199 Trestného zákona.

Na záver Sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že použitý výraz „klamala“ je nekorektný, keďže je v danej veci prítomné podozrenie zo spáchania trestných činov v zmysle § 345 a § 346 Trestného zákona, pričom vyšetrovanie nie je skončené. S týmto konštatovaním sťažovateľa sa taktiež Vysielateľ nemôže stotožniť. Vysielateľ v Príspevku v programe nijakým spôsobom nehodnotil či policajtka policajta lživo obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie alebo či ako svedok v trestnom konaní pred prokurátorom alebo policajtom, uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie, alebo či takú okolnosť zamlčala. Vysielateľ aj v tomto prípade len informoval verejnosť o relevantných skutočnostiach, čím len plnil svoju funkciu a postavenie v spoločnosti. Z Príspevku v programe taktiež nie je možno vyvodiť, že „vymyslela“ a „klamala“ dáva Vysielateľ do súvislosti s uvedenými trestnými činmi. Vysielateľ v rámci čo najväčšieho možného zabezpečenia ochrany ľudskej dôstojnosti a korektnosti v Príspevku v programe neoperoval ani ako s podobizňou policajtky, tak policajta. Príspevok v programe taktiež neuvádzal ani mená aktérov, ako ani ich iné identifikujúce údaje (napr. hodnosti). Na základe uvedeného má Vysielateľ za to, že nemohlo dôjsť k zásahu do ľudskej dôstojnosti policajtky, nakoľko túto nie je možné z daného Príspevku v programe jednoznačne identifikovať.

III. Záver

Vysielateľ na základe uvedeného zastáva názor, že s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvysielaním Príspevku v programe nedošlo k porušeniu právnych predpisov. Na základe vyššie uvedeného má Vysielateľ za to, že program (ani Príspevok v programe) neporušuje zákon o mediálnych službách, ani Etický kódex novinára ani Opčný protokol, a teda Sťažnosť je neopodstatnená. Vysielateľ preskúmal či došlo k porušeniu Opčného protokolu a má za to, že k jeho porušeniu zo strany Vysielateľa nedošlo, na základe čoho ani neboli prijaté nijaké opatrenia k náprave.“

II. Pôsobnosť TRSR a procesné náležitosti

Rada pre mediálne služby (RPMS) ako štátny regulátor zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (AONE) do zoznamu samoregulačných orgánov a Opčný protokol k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých dňa 07.03.2025.Tento akt delegovania právomoci vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania profesijnej samospráve.

TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR a § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách. TRSR je podľa § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. v spojení s § 1 ods. 2 Rokovacieho poriadku TRSR a § 1 ods. 1 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025 zo dňa 11.11.2025 oprávnená začať konanie z vlastného rozhodnutia voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.

Odporca MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. (vysielateľ programovej služby TV Markíza) sa explicitne zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrené v:

1. Opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (Opčný protokol č. 1),
2. Opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (Opčný protokol č. 2),
3. Etickom kódexe novinára (EKN).

Senát TR SR posudzoval príspevok v kontexte ustanovení týchto dokumentov, keďže odporca je ich zmluvnou stranou a pristúpil k nim bez výhrady.

III. Právny rámec

Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha PhD. a Mgr. Matúš Leviczki predbežne prerokoval podnet RPMS na neverejnom zasadnutí dňa 22.12.2025 a rozhodol, že podnet pod č. k. 26/2025 postupuje na prerokovanie Tlačovo-digitálnej rade SR. Senát vyhodnotil, že podnet RPMS je opodstatnený a TR SR by mala na základe uvedeného podnetu začať konanie z vlastného rozhodnutia. Podľa názoru senátu TR SR došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti, a to (i) porušením zásady novinára riadiť sa vo svojej práci objektivitou, pravdivosťou a dôsledným overovaním faktov, (ii) porušením povinnosti novinára neskresľovať objektívnu realitu a nezamlčiavať časti existujúcich faktov a súvislosti, (iii) nepravdivosťou titulkov (názvov) príspevkov a (iv) nerešpektovaním prezumpcie neviny, čím odporca porušil Čl. II ods. 2 EK, Čl. III ods. 3 EK, Čl. III ods. 7 EK, Čl. IV ods. 2 EK a Čl. 6 Protokolu.

Podľa čl. II ods. 2 EK „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“

Podľa čl. III ods. 3 EK „Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.“

Podľa čl. III ods. 7 EK „Titulky článkov alebo programov nesmú byť nepravdivé vo vzťahu k obsahu textu. To isté platí pre upútavky a reklamy, ktorými sa články a programy propagujú.“

Podľa čl. IV ods. 2 EK „Novinár rešpektuje prezumpciu neviny a to aj vo vzťahu k osobám podozrivým z trestného činu, obvineným zo spáchania trestného činu alebo obžalovaným zo spáchania trestného činu. Celé mená ľudí podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena predstavuje dôležitý verejný záujem.“

Podľa čl. 6 Protokolu: ,,Všetky mediálne produkty a obsahové služby rešpektujú ľudskú dôstojnosť.“

IV.Vyhodnotenie skutkového a právneho stavu:

Tlačovo-digitálna rada SR vyhodnotila celý obsah príspevku vo vzájomných súvislostiach, ako aj vo svetle prijatého podnetu zo strany RPMS a oboznámila sa so stanoviskom odporcu.

TR SR s poukazom na čl. II ods. 2 EK dohliada na dodržiavanie základných zásad, ktorými sa má novinár riadiť vo svojej práci. V posudzovanom príspevku odporca tieto zásady porušil tým, že v titulku a v samotnom texte spravodajského príspevku kategoricky prezentoval záver, že oznamovateľka klamala a skutok si vymyslela, hoci z obsahu príspevku takýto záver nemožno vyvodiť, a to najmä z toho dôvodu, že trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania tr. činov podľa § 345 – 346 Tr. zákona bolo začaté a stále prebieha, pričom skutočnosť či policajtka klamala alebo si znásilnenie vymyslela má byť predmetom dokazovania v tomto trestnom konaní. Senát TR SR sa preto v tejto časti stotožnil s podnetom RPMS. Súčasne je nutné poznamenať, že v prípade, ak prokurátor vyslovil záver, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie sa nestal, z takéhoto záveru nemožno nutne vyvodiť záver, že oznamovateľ zámerne alebo účelovo klamal alebo si obvinenie vymyslel. Takto formulovaný záver vyšetrovania môže evokovať aj to, že vyšetrovateľ nedisponoval dostatkom dôkazov na to, aby mohol skonštatovať, že k skutku došlo tak, ako ho popisovala oznamovateľka. Takto formulované tvrdenia presahujú rámec overených a nestranne prezentovaných faktov a nahrádzajú ich hodnotiacim záverom redakcie, čím odporca porušil požiadavku objektívnosti a zodpovednosti pri informovaní verejnosti.

Odporca súčasne kľúčovú informáciu o tom, že k pohlavnému styku medzi dotknutými osobami došlo, a že sporná bola výlučne otázka preukázania nesúhlasu, uviedol až v závere reportáže, zatiaľ čo rozhodujúcu časť príspevku vystaval na tvrdení o klamstve oznamovateľky. Takéto rozvrhnutie informácií vytvára u recipienta skreslený obraz skutkového stavu a zamlčuje podstatný kontext, ktorý je nevyhnutný pre pochopenie povahy rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

Titulky „Policajtka klamala“ a „Policajtka obvinila kolegu, že ju po vianočnom večierku znásilnil. Ukázalo sa, že si to vymyslela“ označujú dokonaný skutkový dej a jednoznačne konštatujú vedomé klamstvo. Takéto formulácie však nezodpovedajú obsahu reportáže, z ktorého vyplýva, že otázka pravdivosti výpovede oznamovateľky je predmetom samostatného trestného konania a nebola právoplatne rozhodnutá. Titulky príspevkov sú preto zavádzajúce a nepravdivé vo vzťahu k ich obsahu.

Použité formulácie v reportáži vedú k tomu, že oznamovateľka je verejne prezentovaná ako osoba, ktorá vedome klamala a zneužila trestnoprávne mechanizmy. Takéto označenie nerešpektuje prezumpciu neviny, najmä vzhľadom na skutočnosť, že jej trestná zodpovednosť za krivú výpoveď nebola právoplatne preukázaná, čo je potvrdené práve tým, že vyšetrovanie voči policajtke pre trestný čin krivej výpovede, krivej prísahy a krivého obvinenia bolo ešte len začaté, nie však právoplatne skončené.

Spôsob spracovania reportáže, vrátane použitého jazyka a celkového vyznenia, podľa názoru TR SR nevykazuje dostatočný rešpekt k ľudskej dôstojnosti dotknutej osoby. Namiesto opatrného a vyváženého spracovania bola oznamovateľka vystavená sekundárnej viktimizácii prostredníctvom jednoznačných hodnotiacich záverov o jej údajnom klamstve. Takýto spôsob informovania nezohľadňuje zvýšené riziko stigmatizácie osôb v prípadoch sexuálneho násilia a presahuje rámec primeraného verejného záujmu. Príspevky poskytujú recipientom ustálený záver, ktorý neposkytuje žiaden priestor pre inú interpretáciu skutočností, pričom je však z obsahu príspevkov zrejmé, že tento priestor mal byť recipientom poskytnutý. TR SR tiež vzala do úvahy aj skutočnosť, na ktorú RPMS poukázala v podnete, a síce, že odporca informoval v minulosti o tejto iste téme omnoho opatrnejšie, t.j. najmä s ohľadom na rešpektovanie prezumpcie neviny a tiež s rešpektom k ľudskej dôstojnosti dotknutých aktérov.

TR SR pri svojom rozhodovaní vzala do úvahy skutočnosť, že odporca nepoužil podobizeň policajtky ani policajta. TR SR tiež vzala do úvahy aj to, že príspevky v programe neuvádzali ani mená aktérov, ako ani ich iné identifikujúce údaje (napr. hodnosti), čím možno skonštatovať, že odporca v tomto kontexte bral ohľad na ľudskú dôstojnosť dotknutých aktérov. TR SR tiež vzala do úvahy závažnosť porušenia zásad novinárskej etiky a tiež skutočnosť, že odporca pri prerokovaní podnetu riadne spolupracoval. Z tohto dôvodu TR SR zvolila miernejšiu formu sankcie v podobe upozornenia.

V. Záver

Tlačovo- digitálna rada Slovenskej republiky dbajúc na ochranu ľudskej dôstojnosti rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

POUČENIE: Toto rozhodnutie Tlačovo-digitálnej rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.

V Bratislave, dňa 27.1.2026

Mgr. Alena Pániková

Predsedníčka TR SR