č. k. 27/2025
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej len „TR SR“) v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Ján Golais, Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Matúš Leviczki, Željko Martyn Sampor vo veci vedenej pod č. 27/2025 hlasovaním per rollam v konaní začatom na podklade hromadného podnetu z monitoringu voči spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO 31444873, (ďalej len ,,odporca“), takto
r o z h o d l a :
Odporca odvysielaním príspevkov v programe TV Noviny v dňoch 14. 10. (príspevok „Mŕtvy novorodenec v práčke“), 15. 10. (príspevok „Zadržaný Vietnamec je na slobode“), 16. 10. (príspevok „Obvinili matku mŕtveho novorodenca“) a 27. 10. 2025 (príspevok „Matku do väzby nevzali“),
porušil
- článok IV ods. 1 Etického kódexu novinára tým, že nerešpektoval legitímne očakávanie súkromia dotknutých osôb a z pavlače bytového domu snímal cez okno interiér ich obydlia, pričom tieto zábery nemali v kontexte danej správy informačnú hodnotu prevažujúcu nad právom na ochranu súkromia;
- článok IV ods. 2 Etického kódexu novinára v súbehu s článkom 6 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých tým, že opakovane zobrazoval otca dieťaťa v putách aj v čase, keď už bol prepustený na slobodu a pominuli dôvody zadržania, čím vytvoril falošný vizuálny naratív viny a zasiahol do jeho ľudskej dôstojnosti;
- článok IV ods. 3 Etického kódexu novinára tým, že opakovane uvádzal a kládol dôraz na príslušnosť k menšine obvinenej (podozrivej) osoby a jej blízkych, pričom táto informácia nebola relevantná;
- článok V ods. 4 Etického kódexu novinára tým, že nepristupoval so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobám, ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s novinármi a ktoré sa ocitli v obzvlášť zložitej životnej situácii;
- článok V ods. 6 Etického kódexu novinára tým, že zobrazil obydlie obvinenej (podozrivej) a osôb jej blízkych nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre pochopenie spravodajskej informácie a bez dostatočného legitímneho verejného záujmu,
za čo TR SR odporcovi vyslovuje znepokojenie a
- článok 8 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých tým, že nebral zvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania pozostalej alebo blízkej osoby, keď vzhľadom na osobitosti daného prípadu zobrazil jej obydlie nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre pochopenie spravodajskej informácie, a využil jej zraniteľný stav na získanie vyjadrenia, pričom v danom prípade na tom nebol dostatočný legitímny verejný záujem,
za čo TR SR odporcovi v súlade s čl. 15 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej len „Protokol“) ukladá tieto sankcie: Zverejnenie rozhodnutia o porušení na webovom sídle Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (ďalej len „AONE“) a povinnosť vo forme príkazu prestať šíriť posúdený obsah alebo upraviť uverejnený obsah tak, aby bol etický, ak tak ešte neučinil, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Odporca je zároveň povinný do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia oznámiť TR SR splnenie uloženej sankcie, najmä termín, spôsob a formu splnenia uloženej povinnosti.
Odôvodnenie:
I. Podanie a skutkový stav
Rada pre mediálne služby (ďalej aj „RPMS“) postúpila dňa 21. 11. 2025 AONE podnet smerujúci odporcovi, ktorý sa týkal série tematicky navzájom súvisiacich príspevkov odvysielaných v rámci programu TV Noviny v rámci októbra 2025 (ďalej len „podnet“). Išlo o príspevok zo dňa 14. 10. 2025 pod názvom Mŕtvy novorodenec v práčke, príspevok zo dňa 15. 10. 2025 pod názvom Zadržaný Vietnamec je na slobode, príspevok zo dňa 16. 10. 2025 pod názvom Obvinili matku mŕtveho novorodenca a príspevok zo dňa 27. 10. 2025 pod názvom Matku do väzby nevzali. Všetky uvedené príspevky mali byť zároveň prístupné aj online, vrátane audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie VOYO.
1. Obsah podnetu
V rámci uvedeného podania sa namieta zásah do ľudskej dôstojnosti o. i. tým, že:
„Všetky tieto príspevky informujú o rôznych súvislostiach nálezu mŕtveho novorodenca v byte na Nobelovej ul. v Bratislave. Skutok bol podľa verejne dostupných informácií právne kvalifikovaný ako vražda novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 146 Tr. zákona. Nie je to nezanedbateľné z pohľadu hodnotenia primeranosti použitých záberov a výrazových prostriedkov v príspevkoch, nakoľko táto skutková podstata je vyjadrením toho, že ako spoločnosť výrazným spôsobom odlišujeme úmyselné usmrtenie ľudskej bytosti (základná tr. sadzba 15 až 20 rokov) od úmyselného usmrtenia matkou v popôrodnom rozrušení (štyri až osem rokov).Matka tu nemá iba rolu podozrivej, ale tiež poškodenej (v laickom, nie procesnoprávnom význame), hoci si túto ujmu spôsobila sama.
Vyššie konkretizované príspevky obsahujú zábery na tvár osoby mužského pohlavia ázijského pôvodu, ktorý je autormi príspevkov označený ako otec mŕtveho dieťaťa. Viaceré príspevky obsahujú pokus o rozhovor s ním, pričom je zjavné, že osoba o vedenie tohto rozhovoru nemá záujem (snaží sa nastupovať do auta, prostredníctvom tlmočenia cez telefón vysvetľuje, že všetko je v poriadku).
Časť týchto príspevkov zobrazuje túto osobu so založenými putami v sprievode príslušníkov PZ MV SR.
Iné príspevky zas zobrazujú tvár osoby ženského pohlavia ázijského pôvodu, ktorá je autormi príspevkov označená ako obvinená, resp. podozrivá matka mŕtveho dieťaťa.
Ďalšie príspevky zobrazujú interiér bytu, pričom z kontextu príspevkov vyplýva, že ide o byt poškodeného otca a obvinenej matky. Vzhľadom na ostatné zábery (nahraté z ulice) možno vysloviť záver, že tieto zábery boli vyhotovené z pavlače bytového domu skrz okno.
V žiadnom zo sporných príspevkov nie je použité rozmazanie, resp. rastrovanie záberov na tvár, príp. interiér bytu. Domnievam sa, že z tohto dôvodu došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti všetkých dotknutých osôb. …
… Všetky sporné príspevky obsahujú zábery a informácie, na základe ktorých sú otec i matka mohli stať pre širšie okolie identifikovateľní. …
… Vo všeobecnosti platí, že pri každom použití podobizne a záberov, bez ohľadu na to, či k nemu dochádza na základe zákonnej licencie alebo súhlasu, príp. iného oprávnenia, musí ísť o použitie primerané.
Nemožno hovoriť o akceptovateľnosti zobrazovania tzv. perp walku, resp. walk of shame, pretože informovanie sa sústredilo na prvotné dni po skutku, ani médiá teda neboli schopné hodnotiť, kto je „zlý“ a kto „dobrý“, čo sa nakoniec ukázalo aj v prípade záberov otca so založenými putami, na ktorých taktiež nemal rozmazanú tvár a zároveň nebol kladený dôraz na skutočnosť, že zadržanie môže byť preventívne pre prvotné, neopakovateľné úkony, akým sa aj neskôr ukázalo. V tejto súvislosti možno hovoriť aj o zásahu do prezumpcie neviny.
Použitie všetkých takýchto záberov (bez rozmazania) sa teda javí ako samoúčelné, čo platí aj o záberoch na interiér bytu. …
… V prípade príspevkov MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. upozorňujeme aj na skutočnosť, že sporné zábery sú použité aj v prestrihoch (zatmavené, zvukový podmaz) na zvýšenie dramatizácie príspevkov.“
2. príspevok zo dňa 14. 10. 2025 pod názvom Mŕtvy novorodenec v práčke
Moderátor: Otrasný prípad v Bratislave polícia našla v byte mŕtveho novorodenca. Telo chlapčeka objavili v práčke. Rodičmi je zrejme vietnamský pár, ktorý tam býval. Nasledujúci obsah nie je vhodný pre maloletých divákov a ľudí s citlivou povahou.
Reportér: Niť tohto prípadu sa začala odvíjať dnes v noci v jednom z bytov v bratislavskom Novom Meste. Okolo polnoci z neho vyšiel vietnamský pár. Žena krvácala. Podľa našich informácií muža so ženou priviezol ich známy do nemocnice na Kramároch a tam lekár pomerne rýchlo zistil, že za týmto prípadom môže byť oveľa viac. Žena bola tehotná v nemocnici, ale porodila iba placentu. Otázka znela: Kde je dieťa? Lekár okamžite zalarmoval políciu. Tá v nemocnici zaistila muža a išli k nemu domov. Najskôr podľa našich informácií prehľadali blízke smetné koše a tam našli zakrvavené handry. Okamžite bežali do bytu. Pri prehliadke našli práčku a vo vnútri bol v ďalších látkach zabalený mŕtvy novorodenec.
Polícia (hovorkyňa): Policajti odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave počas dnešného dňa vykonávali potrebné úkony spojené s nálezom tela novorodenca. Toto bolo nájdené bez známok života v jednom z bytov na Nobelovej ulici v Bratislave.
Reportér: Na mieste bola kriminálka, technici, ale aj pravdepodobne otec dieťaťa, ktorý mal vysvetliť, čo sa v byte udialo.
Reportér: Pane, čo sa stalo v byte? Pane viete to nijako okomentovať? Čo sa tam udialo ? Ako sa to stalo? Prečo ste mali novorodenca v práčke?
Policajt: Neprekračujte čiaru.
Reportér: Čo je s vašou manželkou?
(Reportéri kládli otázky počas sprievodu muža v putách z bytu do policajného auta. Aspoň dvaja paralelne sa navzájom prekrikovali pri kladení otázok.)
Reportér: Polícia otca dieťaťa priviezla na miesto činu a aktuálne ho opäť odvážajú na políciu, kde s ním pravdepodobne budú robiť ďalšie úkony. V okolí žije veľa vietnamských rodín a majú kopec detí. Ľudia, ktorí majú vo dvore firmy, ale nikdy nevideli, že by sa k nim správali zle. To, čo sa stalo, ich šokovalo.
Osoba mimo obraz (etnická príslušnosť osoby neznáma): Tu nepočujete, že by niekto z rodičov zdvihol ruku na nich alebo že by tu kričal na nich. Takže som bola prekvapená aj z toho hľadiska, že sa niečo také stalo v ich komunite.
Respondent (v obraze, nie príslušník vietnamskej komunity): Strašné. To mňa máločo zaskočí. Ja som pracoval aj v nemocnici, ale toto bolo také, že čože? Nevedel som na to nereagovať. Po prvom, po prvých chvíľach.
Reportér: Čo presne sa v byte udialo, zatiaľ známe nie je. Polícia bližšie informácie neposkytuje.
Polícia (hovorkyňa): Vzhľadom na vykonávanie procesných úkonov, ako aj citlivosť prípadu, bližšie informácie poskytovať nebudeme.
Reportér: Žena by mala byť stále hospitalizovaná v nemocnici. O tom, či muža polícia nechá za mrežami, rozhodnú najbližšie hodiny.
Príspevok opakovane detailne zobrazoval obydlie vrátane jeho okolia, byt z vonku aj zábery z vnútra bytu. Opakovane bol zobrazený priamo identifikovateľný mužv putách. Raz, keď na neho v sprievode polície novinári, „vykrikovali“ otázky a potom opakovane ako ilustračný záber. Použité aj ilustračné zábery na (pravdepodobne) okolo žijúcich ľudí (miestnu vietnamskú komunitu).
3. príspevok zo dňa 15. 10. 2025 pod názvom Zadržaný Vietnamec je na slobode
Moderátorka: Vietnamec, u ktorého včera v Bratislave našla polícia v práčke mŕtveho novorodenca, je na slobode. Prepustili ho zo zadržania a dnes sa nám s ním priamo pred domom, kde sa všetko stalo, podarilo nakrútiť krátky rozhovor.
Moderátor: Polícia zatiaľ nekomentuje, či má stále v rukách jeho manželku. Začali však trestné stíhanie pre vraždu novorodenca matkou.
Reportér: Takto sme ho videli včera s putami na rukách a v sprievode polície. Mal vysvetľovať, čo sa stalo u nich v byte. Našli tam totiž v práčke mŕtveho novorodenca.
Reportér: (opakovanie krátkeho úseku z reportáže z 14. 10. 2025): Čo sa tam udialo? Prečo ste mali novorodenca v práčke?
Reportér: Dnes už ale bolo všetko inak. Políciu a putá vystriedali tašky s nákupom. Muž, ktorého polícia včera zadržala, je už na slobode. Stretli sme ho dnes pred jeho bytom.
Reportér: … a vedeli by ste nám povedať, čo sa to vlastne u vás stalo? Polícia zadržala. Neviete povedať, čo sa stalo u vás?
(Reportéri kládli otázky mužovi na ulici ako išiel s nákupom domov. Muž v reakcii na otázky ukazuje na nákup a hovorí potichu „tuto veci“ a ukazuje na to, že má nákup. Vidno mikrofón s logom TV Markíza a TV JOJ.)
Reportér: Muž povedal, že po slovensky nevie, na telefón sa nám ale podarilo zohnať iného, ktorý vie po vietnamsky. A tak sme sa pýtali, čo sa to u nich včera stalo. Prečo polícia našla u nich v byte v práčke mŕtveho novorodenca? Prečo a kto tam telo uložil?
(Reportéri následne sledujú muža smerom k autu, zastavia ho, ako chce nastúpiť a prikladajú k nemu telefón; zrejme s tlmočníkom na linke. Osoba, voči ktorej smerujú otázky hovorí do telefónu v cudzom jazyku. Odpoveď zobrazená v slovenčine na obraze titulkami: Všetko je v poriadku, tak ma, prosím, ospravedlňte, že neodpovedám.)
Reportér: Pýtali sme sa aj na jeho manželku, ktorá dieťa porodila. Opäť ale veľa rozprávať nechcel.
(Osoba voči ktorej smerujú otázky hovorí počas toho, ako zdvíha nákup zo zeme v cudzom jazyku. Odpoveď zobrazená v slovenčine na obraze titulkami: Moja žena má ešte nejaké povinnosti v nemocnici. Asi už nebudem odpovedať, pretože som zaneprázdnený.)
Reportér: Potom si už pobral veci a odišiel do bytu. Nám sa podarilo zistiť, že matku dieťaťa, ktoré mŕtve našli v práčke, včera večer prepustili z nemocnice – odišla v sprievode polície. Či je stále zadržaná, alebo prepustili aj ju, zatiaľ nekomentujú. V tomto prípade už ale polícia začala trestné stíhanie.
Polícia (hovorkyňa): V uvedenej veci bolo vyšetrovateľom odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave začaté trestné stíhanie pre zločin – vražda novonarodeného dieťaťa matkou.
Reportér: Vražda novonarodeného dieťaťa matkou je špeciálny paragraf. Hovorí o tom, že matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje dieťa, potrestá sa väzením na štyri až osem rokov. Či ale prišlo v byte k vražde, alebo sa tam udialo niečo iné, aktuálne známe nie je. Polícia na prípade ešte stále pracuje a zatiaľ nikoho neobvinila.
V príspevku je opakovane zobrazené okolie bydliska a bytu. Opakovane plná identifikácia osoby. Z obrazu je zrejmé, že osoba, ktorej boli kladené otázky, má s rozhovorom problém a snaží sa mu vyhnúť.
4. príspevok zo dňa 16. 10. 2025 pod názvom Obvinili matku mŕtveho novorodenca
Moderátor: Vietnamku, ktorej polícia našla v práčke mŕtve bábätko, obvinili.
Moderátorka: Stíhajú ju za vraždu novonarodeného dieťaťa matkou.
Moderátor: Polícia s prokuratúrou podali návrh na jej väzbu. Chcú ju mať za mrežami.
Reportér: Mŕtveho novorodenca našla polícia v jednom z bytov v bratislavskom Novom Meste v utorok v noci. Na podozrivý prípad ich upozornil lekár, za ktorým prišiel vietnamský pár. Žena bola tehotná, no porodila iba placentu. Chýbalo dieťa. To policajti našli v byte mŕtve. Mŕtve telíčko novorodenca bolo zabalené v handrách a položené v práčke. Najskôr zadržali otca mŕtveho bábätka, toho ale neskôr prepustili.
(Osoba voči ktorej smerujú otázky, hovorí do telefónu v cudzom jazyku. Odpoveď zobrazená v slovenčine na obraze titulkami: Všetko je v poriadku, tak ma, prosím, ospravedlň, že neodpovedám. Úvodná časť príspevku bol spracovaná s dramatickou hudbou v pozadí, zobrazovanie záberov bytu z prvej reportáže čiastočne čiernobiele s video efektami, ktoré majú nabudiť dramatickosť situácie – umelý raster vzbudzujúci dojem bezpečnostnej kamery, rozmazávanie obrazu, napodobňovanie technickej poruchy digitálneho signálu. Následne bol zopakovaný zostrih príspevkov zo 14. 10. a 15. 10. 2025.)
Reportér: Matka strávila v utorok niekoľko hodín v nemocnici a následne si ju prevzala polícia. Dnes oznámili, že ju obvinili.
Polícia (hovorkyňa): Vyšetrovateľ krajskej kriminálky po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov vzniesol obvinenie 40-ročnej žene, občianke Vietnamskej socialistickej republiky zo zločinu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou.
Reportér: Vyšetrovateľ chce mať obvinenú matku za mrežami. Podobne to vidí aj prokuratúra, ktorá podala návrh na súd.
Hovorkyňa krajskej prokuratúry Bratislava: Prokurátorka krajskej prokuratúry v Bratislave podala na Mestský súd Bratislava I návrh na vzatie osoby TMT do väzby, a to z dôvodov takzvanej preventívnej a útekovej väzby.
Reportér: Podrobnosti tohto prípadu ale stále nie sú známe. Zatiaľ nevieme, čo presne sa v byte stalo. Či sa dieťatko narodilo živé a ak áno, ako zomrelo a prečo ho manželia mali v práčke. Polícia na prípade stále pracuje. O tom, či žena skončí vo väzbe, by sa malo rozhodnúť už zajtra. A to tu, na Mestskom súde v Bratislave.
5. príspevok zo dňa 27. 10. 2025 pod názvom Matku do väzby nevzali.
Moderátor: Vraj mesiace netušila, že je tehotná. Tvrdí to Vietnamka, v ktorej byte našli v práčke mŕtveho novorodenca.
Moderátorka: Krajský súd v Bratislave rozhodol, že zostáva na slobode. Na väzbu mu chýbali konkrétne dôvody. Dnes ale verejnosť mohla prvýkrát počuť o tom, čo sa v byte stalo.
(Úvodné zábery príspevku vytvárajú obrazovú scénu dramatizujúcim spôsobom. Použite dramatickej hudby, spomalené zábery s prestrihmi pred pojednávacou miestnosťou súdu, žena zakrývajúca si kapucňou tvár, použitie dramatizujúceho zafarbenia obrazu a prestrihov, zábery na osobu, s ktorou pojednávanie prebieha.)
Reportér: Pred dvoma týždňami prišiel do nemocnice na Kramároch vietnamský pár. Žena tam porodila iba placentu. Lekár zalarmoval políciu, lebo chýbalo dieťa. To našli u matky – doma mŕtve ležalo v práčke. Dnes sa žena postavila pred súd, ktorý mal definitívne rozhodnúť o tom, či ju pošle do väzby. Podľa prokuratúry sa dieťa narodilo živé. Matka ho po pôrode doma v kúpeľni zabalila do uterákov a vložila do práčky. Prokurátorka v návrhu na väzbu argumentuje, že žena tam dieťa nechala bez toho, aby k nemu privolala akúkoľvek zdravotnú pomoc. Naopak, obvinená Vietnamka stále tvrdí, že až do pôrodu nevedela o tom, že je tehotná. Rovnako vypovedal aj jej muž a aj najstarší syn. Čo sa dialo po pôrode, prostredníctvom tlmočníka opísala súdu takto.
Hlas zo súdnej siene: Mala ohromné bolesti, ale už odpadávala. Vôbec už nedokázala rozmýšľať, že čo spravila a že ju to veľmi mrzí, že čo sa stalo, ale že vtedy ani už nedokázala myslieť na to dieťa, lebo to boli veľké bolesti.
Reportér: Obhajoba hovorí o kritickom tehotenstve, teda stave, keď žena nevie, že je tehotná a príznaky pripisuje iným príčinám. Prokuratúra to ale spochybňuje tým, že obvinená má už štyri deti, a tak musela vedieť, ako tehotenstvo vyzerá.
Obhajca obvinenej: Existujú už takéto štúdie, ktoré popisujú presne tieto príznaky, aké mala aj obvinená a s najväčšou pravdepodobnosťou mala takéto tehotenstvo.
Prokurátorka: To je verzia pani obvinenej, má na to právo, ona v rámci celého trestného konania môže rozprávať skutočnosti, ktoré uzná za vhodné. Môže uvádzať akékoľvek skutočnosti svedčiace na jej obranu.
Reportér: Ženu stíhajú pre vraždu novonarodeného dieťaťa matkou. Do väzby ju ale súd definitívne nezobral. Nevidí u nej konkrétne dôvody na pokračovaciu či útekovú väzbu, keďže už napríklad odovzdala našim úradom pas. A tak tu podľa súdu zatiaľ nie je obava, že by mohla utiecť napríklad domov do Vietnamu. To, že obvinenú súd nezobral do väzby, neznamená, že sa vyšetrovanie skončilo. Naopak, stíhaná bude naďalej, ale na slobode.
V príspevku boli zobrazené jasne rozpoznateľné tváre osôb, ktorých sa pojednávanie týkalo, vrátane členov rodiny (asi syna obvinenej a ešte jednej osoby v ich spoločnosti). Obvinená bola tiež poznateľná zo záberov na chodbe. V záberoch, kde si obvinená všimla kamery, sa snažila o zakrytie tváre.
II. Pôsobnosť TR SR
Rada pre mediálne služby zapísala AONE do zoznamu samoregulačných orgánov a Protokol do Zoznamu samoregulačných orgánov (a kódexov) dňa 7. marca 2025. Tento akt delegovania vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania profesijnej samospráve.
V zmysle tohto mechanizmu koregulácie RPMS postupuje vymedzený okruh sťažností na porušenie ustanovení zákona o mediálnych službách na vybavenie AONE, ktorej výkonným orgánom samoregulácie je TR SR (čl. V ods. 1 Stanov AONE).
V nadväznosti na § 127 ods. 2 zákona o mediálnych službách je TR SR príslušná na konanie podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu. Samoregulačný organ je podľa s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti/podnete voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.
Pokiaľ ide o posúdenie súladu novinárskych prejavov s Etickým kódexom novinára (ďalej len „Kódex“), je TR SR príslušná na konanie v súlade s čl. V ods. 1 Stanov AONE a podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR.
Odporca (vysielateľ programovej služby TV Markíza) sa explicitne zaviazal dodržiavať etické pravidlá (normy) vyjadrené v tak v Kódexe, ako aj Protokole.
Obsah podnetu príslušný senát TR SR a následne aj TR SR posudzovali v kontexte ustanovení týchto dokumentov, keďže odporca je ich signatárom a pristúpil k nim bez výhrad.
V zmysle § 4 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 príslušný senát TR SR podnet dňa 12. 1. 2026 predbežne prerokoval a rozhodol o jeho prerokovaní pred TR SR, keďže dospel k predbežnému záveru, že potenciálne mohlo dôjsť k porušeniu Protokolu a Kódexu.
Odporca bol o prijatí podnetu informovaný a následne mu bolo podanie zaslané so žiadosťou o vyjadrenie.
III. Vyjadrenie odporcu
K predmetnému podnetu odporca, v zastúpení advokátskej kancelárie, doručil TR SR vyjadrenie. Vo svojom vyjadrení sa odporca odvoláva na ustanovenia § 61 ods. 1 zákona o mediálnych službách, článok 6 a článok 8 ods. 1 Protokolu, ako aj § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Po vecnej stránke vo svojom stanovisku uvádza, „že vražda novonarodeného dieťaťa je zločinom, a nie prečinom.“ pričom „pri tvorbe Príspevkov v programe postupoval štandardne, v súlade s právnymi predpismi, tak ako pri informovaní verejnosti o iných trestných činoch obdobnej závažnosti, resp. o iných závažných udalostiach. Zadržaný otec novonarodeného dieťaťa bol zobrazený rovnako, ako akákoľvek iná zadržaná osoba.“
Podľa odporcu: „Obaja rodičia boli snímaní len na verejných priestranstvách (pred bytovým domom, na súde, a pod.) a obaja dostali priestor na vyjadrenie. Taktiež je potrebné poukázať na to, že bytový dom, resp. byt rodičov bol zároveň miestnom činu a miestom, kde bolo aj voľným okom možno pozorovať príslušníkov PZ, teda sťažovateľmi uvádzané obmedzenia sa nevzťahujú na bydlisko.“
Vo vzťahu k zobrazeniu tváre matky uviedol, že: „Pri matke dieťaťa, podozrivej zo spáchania trestného činu, nie je prítomný dôvod na rozmazanie, resp. rastrovanie tváre zo samotnej podstaty veci. Trestné konania ktoréhokoľvek občana nie sú jeho súkromnou vecou požívajúcou právo na ochranu súkromia. Pokiaľ má kritika za cieľ poukázať na javy, ktoré sú v rozpore so záujmami spoločnosti, nemožno ju považovať za neoprávnený zásah (rozsudok NS SR, R 103/1967). Matka dieťaťa je obvinenou zo závažného trestného činu (zločinu), čo ju bezpochyby stavia do pozície osoby verejného záujmu.“
Vo vzťahu k zobrazeniu otca sa odporca odvoláva tak na skutočnosť, že v čase zadržania bol podozrivý, ako aj na § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka (tzv. spravodajská licencia), podľa ktorého „sa môžu podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.“
Podľa interpretácie odporcu je uplatnenie tzv. spravodajskej licencie v danom prípade možné, keďže: „Na základe tzv. spravodajskej zákonnej licencie možno bez súhlasu oprávnenej osoby vyhotoviť a následne aj použiť obrazové a zvukové záznamy, okrem iného, aj v televíznom spravodajstve. Zákonom ustanoveným predpokladom výnimočne dovoleného zásahu do osobnostného práva podľa vyššie citovaného ustanovenia je, že uvedené predmety ochrany možno použiť primeraným spôsobom so zreteľom na prípustný účel. Primeranosť treba posudzovať z hľadiska vyhotovenia predmetov ochrany, predovšetkým z hľadiska účelu, na ktorý majú slúžiť, z hľadiska rozsahu a z hľadiska miesta, kde dochádza k ich vyhotoveniam. Pritom sa má jednať o vyhotovenie, ktoré sleduje účely spravodajstva. U otca dieťaťa, tak ako aj u matky, je taktiež prítomná zákonná a oprávnená licencia na zverejňovanie jeho podobizne, o to viac, ak sám bol prítomný na doterajších úkonoch príslušného súdu v prejednávanej veci.“
Vo svojej argumentácii sa odporca ďalej odvoláva na nález Ústavného súdu SR (ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 24. 1. 2018, sp. zn. II. ÚS 174/2017, so zvláštnym poukazom na stať, kde ÚS SR vyslovil názor, že zákon týkajúci sa obsahovej regulácie médií: „neslúži na ochranu základných práv a slobôd tých osôb, ktoré sú vzhľadom na adresnosť zásahu do ich práv zo strany vysielateľa, resp. vzhľadom na svoj pobyt, pracovisko, postavenie či iný status v rámci spoločenských vzťahov schopné efektívne hájiť svoje subjektívne práva súkromnoprávnymi prostriedkami ochrany, ktoré im poskytuje právny poriadok.“
Odporca ďalej uvádza, „že v danom prípade sa nejednalo o Príspevky v programe, ktoré by pokrývali skupinu osôb, ako ani o príspevky znevažujúce či inak zasahujúce do ľudskej dôstojnosti aktérov. Vysielateľ zastáva názor, že dané osoby majú v rámci svojho postavenia v spoločnosti možnosť hájiť svoje práva, ak nadobudli dojem, že boli porušené.“
Nestotožňuje sa s názorom vyjadrenom v podnete ohľadom rozoznateľnosti osôb a uvádza, „že matka dieťaťa a otec dieťaťa boli rozpoznateľnými pre širšie okolie prostredníctvom Príspevkov v programe. Udalosť, ktorá nastala v ich životoch, je tak závažného a šokujúceho charakteru, že by o nej bolo informované (a aj bolo) bez intervencie Vysielateľa. Taktiež sú rozpisy súdnych pojednávaní dostupné verejnosti na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.“
Odporca odmietol, žeby porušil prezumpciu neviny pri informovaní ani neoznačoval respondentov za zlých alebo dobrých. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že: „Sťažovateľ sa svojím tvrdením snaží navodiť záver, že média by nemali žiadnu osobu, ktorá je príslušníkmi PZ SR odvádzaná v putách z miesta trestného činu do policajného auta zobrazovať bez rozmazanej tváre. Tento záver by bol popretím akéhokoľvek adekvátneho informovania verejnosti o trestnej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky.“
Na záver odporca uviedol, že: „Odvysielanie Príspevkov v programe považuje Vysielateľ za realizáciu svojej slobody prejavu. Do tejto slobody je možné zasahovať len v prípade splnenia ústavou daných predpokladov. TR SR má povinnosť skúmať, či tieto predpoklady uvedené v čl. 26 ods. 4 ústavy sú dané. Opatrenia obmedzujúce slobodu prejavu je možné vydať len po vykonaní testu proporcionality, ktorý by potvrdil, že sloboda prejavu Vysielateľa má ustúpiť iným právam, resp. záujmom. Vysielateľ má za to, že takéto závery jednoznačne nie sú dôvodné, a je dôvod rešpektovať slobodu prejavu.“
Odporca sa vo svojich záverečných tvrdeniach odvolal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“), a to:
„Rozsudok ESĽP vo veci Handyside proti Spojenému kráľovstvu 1976, Jersild proti Dánsku 1994
Sloboda prejavu platí nie len pre „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sa prijímajú priaznivo alebo sa považujú za neškodné alebo indiferentné, ale je aj pre také, ktoré veľmi urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Takto si to vyžaduje pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje „demokratická spoločnosť“.
Rozsudok ESĽP Jersild proti Dánsku, 1994
Ak ide o vec verejného záujmu, široko rozoberanú v médiách, musí byť postup veľmi opatrný, nakoľko sankcie uložené vnútroštátnym orgánom môžu svojou povahou odradiť tlač od účasti na diskusii o problémoch legitímneho verejného záujmu. Hoci tlač nesmie prekročiť mantinely stanovené okreminého v záujme „ochrany povesti a práv iných“, jej povinnosťou je rozširovať informácie a myšlienky vo veciach verejného záujmu. Nielenže má tlač za úlohu rozširovať takétoinformácie amyšlienky, ale aj verejnosť má právo prijímať ich. Ak by tomu nebolo tak, tlač by nemohla mať dôležitú úlohu „strážneho psa verejnosti“.
ESĽP napr. v rozsudku Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. proti Slovenskej republike z 26.7.2011
Konštatoval, že je povinnosťou vnútroštátnych súdov starostlivo preskúmať prítomnosť a stupeň verejného záujmu na uverejnení sporných informácií, ako aj dobromyseľnosť vydavateľa tlače a ďalšie aspekty prípadu. Súdy majú tiež podľa ESĽP posúdiť, či novinári konali v súlade so svojimi povinnosťami a zodpovednosťou.“
IV. Aspekty a východiská rozhodovania
Pri hodnotení príspevkov TR SR zvažovala relevanciu opakovanej informácie o príslušnosti k menšine, zobrazenie osôb tak, že boli poznateľne a identifikovateľné, zobrazenie obydlia respondentov a spôsob pokusu o rozhovor a následné samotné vedenie rozhovoru s respondentom, pričom brala do úvahy spôsob ich spracovania, ako aj ich relevanciu a funkciu.
Po predbežnom zvážení dospela k záveru, že je účelne a hospodárne posudzovať jednotlivé príspevky spojene ako celok v jednom konaní aj vzhľadom na vzájomnú súvislosť, časovú následnosť a skutočnosť že ide o tematický celok (vyvíjajúcu sa „news story“).
Zároveň, po vzhliadnutí všetkých dôkazov vrátane vyjadrenia odporcu a predbežnom posúdení, TR SR dospela k záveru, že v súvislosti s Kódexom a Protokolom bude podnet posudzovať s osobitným zameraním na tieto etické pravidlá:
Článok IV ods. 1 Kódexu, podľa ktorého: „S výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu, novinár nesmie bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby zverejňovať informácie, týkajúce sa výlučne súkromia tejto dotknutej fyzickej osoby ako ani zverejňovať záznamy osobnej povahy tejto dotknutej fyzickej osoby. Okrem prípadu, ak dotknutá fyzická osoba sama vyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo svojím konaním vzbudzuje pohoršenie, nesmie novinár ani pri zverejňovaní informácií a záznamov, týkajúcich sa otázok verejného záujmu podľa predchádzajúcej vety znižovať dobré meno, česť a dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby.“
Článok IV ods. 2 Kódexu, podľa ktorého: „Novinár rešpektuje prezumpciu neviny a to aj vo vzťahu k osobám podozrivým z trestného činu, obvineným zo spáchania trestného činu alebo obžalovaným zo spáchania trestného činu. Celé mená ľudí podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena predstavuje dôležitý verejný záujem.“
Článok 6 Protokolu, podľa ktorého: „Všetky mediálne produkty a obsahové služby rešpektujú ľudskú dôstojnosť.“
Článok IV ods. 3. Kódexu, podľa ktorého: „Novinár nepodnecuje priamo ani nepriamo akúkoľvek nenávisť, intoleranciu alebo diskrimináciu založenú najmä na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, pohlaví či sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.“
Článok V ods. 4. Kódexu, podľa ktorého: „Novinár pristupuje so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobám, ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s novinármi, neuvedomujú si dôsledky svojho konania, alebo sa ocitli v obzvlášť zložitej životnej situácii, najmä k obetiam alebo svedkom trestných činov, nehôd alebo iných udalostí, ktoré môžu spôsobiť fyzickej osobe značný emočný stres.“
Článok V ods. 6. Kódexu, Novinár a zdroj informácií, podľa ktorého: „Ak to nie je vylúčené s ohľadom na komunikáciu otázok verejného záujmu, má novinár povinnosť chrániť súkromie a oprávnené záujmy osôb uvedených odsekoch 4 a 5 a nezneužívať ich dôveru.“
Článok 8 ods. 1 Protokolu, podľa ktorého: „Pri mediálnom pokrývaní trestných činov, nehôd, živelných pohrôm, havárií a katastrof strana Protokolu vždy berie zvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania obetí, pozostalých alebo blízkych osôb, ich zobrazovania a informovania o nich.“
V. Názor TR SR
1. Zobrazenie osôb
V príspevku zo 14. 10. 2025 bol opakovane zobrazený manžel neskôr obvinenej v putách priamo identifikovateľný tak, ako je to uvedené v časti I.2 tohto rozhodnutia. K plnému zobrazeniu došlo aj v príspevku z 15. 10. 2025 a 16. 10. 2025. V príspevku z 27. 10. 2025 boli zobrazené jasne rozpoznateľné tváre osôb zúčastnených na pojednávaní. Obvinená bola poznateľná zo záberov na chodbe, hoci si zakrývala tvár pred kamerou.
TR SR pri hodnotení tohto postupu aplikovala test proporcionality, vážiac právo verejnosti na informácie o policajnom zásahu proti právu dotknutej osoby na ochranu dôstojnosti a prezumpciu neviny.
(a) Fenomén „Perp Walk“ a judikatúra ESĽP – Zobrazenie osoby v putách (perp walk) predstavuje jeden z najintenzívnejších zásahov do osobnostných práv v rámci spravodajstva. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo svojej judikatúre (napr. H.M. proti Maďarsku, sťažnosť č. 38967/17; Gor. proti Rusku, sťažnosť č. 52058/99) konzistentne judikuje, že použitie pút na verejnosti, ak nie je nevyhnutne vyžadované bezpečnostnými dôvodmi, môže predstavovať ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 3 Dohovoru. V kontexte mediálneho práva ESĽP v prípade Bed. v. Švajčiarsko (sťažnosť č. 56925/08)) zdôraznil, že prezumpcia neviny (čl. 6 ods. 2 Dohovoru) nie je len procesnou zárukou, ale vyžaduje, aby verejné orgány a sprostredkovane aj médiá nevytvárali predčasný dojem viny.
V posudzovanom prípade odporca opakovane odvysielal zábery muža v putách aj v dňoch (15. a 16. 10.), kedy už bol tento muž prepustený na slobodu a bolo zrejmé, že nie je páchateľom skutku. Takáto juxtapozícia (vizuálne spojenie) obrazu spútaného človeka s naratívom o vražde novorodenca, v čase, keď už pominuli dôvody zadržania, vytvára v mysli diváka falošnú a nezmazateľnú asociáciu viny. Odporca týmto konaním porušil čl. IV ods. 2 Kódexu, nakoľko nerešpektoval prezumpciu neviny a vizuálne kriminalizoval osobu, ktorá bola v danom čase už na slobode. Spravodajská licencia (§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka) nepokrýva použitie archívnych záberov v putách spôsobom, ktorý poškodzuje dobré meno osoby v rozpore s aktuálnym skutkovým stavom. TR SR trvá na tom, že v momente prepustenia osoby na slobodu mali byť tieto zábery v ďalšom vysielaní buď vynechané, alebo tvár osoby dôsledne rastrovaná.
(b) Zobrazenie matky v kontexte § 146 Tr. zák. Vo vzťahu k zobrazeniu matky TR SR konštatuje, že médiá zlyhali v zohľadnení špecifickej povahy trestného činu, z ktorého bola obvinená. Ustanovenie § 146 Trestného zákona predpokladá konanie v rozrušení spôsobenom pôrodom. Matka v tomto stave je osobou vyžadujúcou psychiatrickú a medicínsku pomoc, nie len objektom trestnej represie. Plná vizuálna identifikácia ženy v takomto zraniteľnom stave, spojená s dramatizujúcimi prvkami (hudba, filtre, titulky o „vražde“), predstavuje dehumanizáciu a porušenie čl. V ods. 4 Kódexu (zvýšená citlivosť). Verejný záujem na informovaní o skutku bolo možné plne uspokojiť aj bez odhalenia identity matky, ktorá v dôsledku svojho stavu nemohla efektívne brániť svoje právo na súkromie.
2. Informácia o príslušnosti (k menšine)
Informácia o príslušnosti (k menšine) nebola podstatná pre prípad, ktorý bol predmetom príspevku, ako taký. Nešlo o osobu na úteku, ktorú by bolo potrebné identifikovať podľa výzorových charakteristík, ani o rasovo motivovaný čin, či iný trestný čin, kde by príslušnosť ku skupine (menšine) bola relevantná. Rovnako tak ani ďalšie informácie spojené s opakovaným zvýraznením príslušnosti k menšine (okolo žijúcich) neboli pre prípad podstatné. Pokiaľ ide o potenciálny trestný čin, ktorý mal byť predmetom príspevku, ani ten ako taký, aj vzhľadom na v tom čase dostupné informácie, nebolo dôvodne spájať s príslušnosťou ku konkrétnej menšine. Napriek tomu príspevok opakovane zdôrazňoval aspekt príslušnosti k menšine (národnosť, etnicita či štátna príslušnosť).
To, že boli v prvom príspevku použité vstupy osôb (asi) nie vietnamskej menšiny, ktoré mali navodiť dojem, že reportáž sa snaží oddeliť spojenie príslušnosti k menšine s trestným činom, nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť, keďže samotný príspevok vrátane jeho uvedenia zdôrazňoval príslušnosť osôb k menšine.
Najprv bola postavená hypotéza spojenia s príslušnosťou k menšine a následne bola vyvracaná v rámci príspevku z 14.10.2025. Dôraz na príslušnosť k menšine bol daný už úvodnými slovami moderátora („Rodičmi je zrejme vietnamský pár“) a následne reportéra („V okolí žije veľa vietnamských rodín a majú kopec detí“), vrátane ilustračných záberov na ľudí (asi) vietnamskej komunity. Nasledovalo „vyvrátenie“ hypotézy spojitosti činu s príslušnosťou k menšine, a to vyjadrením osôb inej ako vietnamskej menšiny („Takže som bola prekvapená aj z toho hľadiska, že sa niečo také stalo v ich komunite.“).
Vychádzajúc z dobrej viery odporcu zastávame názor, že cieľom reportáže nebolo spájanie potenciálneho trestného činu s konkrétnou menšinou. Spôsob spracovania (vrátane uvádzacej vety moderátora, ktorá informáciu uviedla ako kľúčovú) a niektoré následne zvolené výrazové prostriedky by však u divákov mohli vzbudiť práve takéto nedôvodné uvažovanie.
Napriek uvedenému pokusu o zdôraznenie absencie spojitosti skutku s príslušnosťou k menšine v príspevku zo 14. 10. 2025, ďalšie príspevky naďalej pracovali so zdôrazňovaním príslušnosti k menšine. V príspevku z 15. 10. 2025 sa príslušnosť k menšine objavuje už priamo v názve príspevku, pričom ju moderátorka opakovane zvýraznila, a to ihneď v uvádzacej vete („Vietnamec, u ktorého včera v Bratislave našla polícia v práčke mŕtveho…“); následne sa zvýrazňuje aj v príspevku samotnom. Rovnako tak v príspevku zo 16. 10. 2025, ako je zrejmé z prepisu v časti I.4 tohto rozhodnutia. V príspevku z 27. 10. 2025 sa odporca uchyľuje k označeniu obvinenej ako „obvinená Vietnamka “, hoci opätovne, na to neexistuje eticky udržateľný dôvod.
V uvedených navzájom súvisiacich príspevkoch došlo k opakovanému nedôvodnému zdôrazňovaniu príslušnosti k menšine (v negatívnom kontexte). Okrem autorov príspevku, jediný kto vyslovil zmienku o Vietname, bola policajná hovorkyňa v príspevku zo 16. 10. 2025, keď uviedla, že obvinená je občianka „Vietnamskej socialistickej republiky“. Možno však predpokladať, že táto informácia mala relevanciu vo vzťahu k návrhu na útekovú väzbu. Nevedno čo viedlo políciu k zdieľaniu konkrétne tejto informácie, ani ona však neplnila žiadnu (napr. preventívnu) funkciu v rámci news story a ani bližšie neobjasňovala skutkové okolnosti prípadu. Táto skutočnosť z vyjadrenia polície odznela až v druhom z príspevkov (a to len raz a v príslušnom kontexte), zatiaľ čo príslušnosť k menšine sa inak akcentovala vo všetkých štyroch príspevkoch posudzovaných TR SR bez zrejmého dôvodu, príčinnej súvislosti alebo kontextu (ak opomenieme jej použitie na bližšie identifikovanie danej osoby ako jej príslušníka).
Novinár by sa pri svojej práci mal vyhnúť nedôvodnej spojitosti protispoločenských javov (vrátane trestnej činnosti) s konkrétnym pohlavím, rasou, farbou pleti, etnickým alebo sociálnym pôvodom, genetickými vlastnosťami, jazykom, náboženstvom alebo vierou, politickým alebo iným zmýšľaním, príslušnosťou k národnostnej menšine, etnickej skupine alebo inej menšine, majetkovým postavením, pôvodom, miestom narodenia, zdravotným postihnutím, vekom alebo sexuálnou orientáciou. Pokiaľ takáto informácia nie je relevantná pre podstatu veci, nie je ani spravodajsky relevantná, hoci mu je známa. Ak z okolností vyplýva, že s informáciou ohľadom týchto charakteristík je dôvodné pracovať, pretože je to relevantné z hľadiska pochopenia kontextu, tak by mal postupovať spôsobom, aby, nevytváral falošný naratív (stereotyp) ani neposilňoval stereotypy alebo neparazitoval na nich. S obzvlášť náležitou starostlivosťou je potrebné postupovať v prípadoch, keď ide o charakteristiku, ktorá zároveň vyčleňuje jednotlivca alebo skupinu ako príslušníka menšiny, resp. príslušníka marginalizovanej alebo nezvýhodnenej skupiny.
TR SR pri posudzovaní opakovaného zdôrazňovania vietnamskej národnosti aktérov (rodičov) vychádzala z čl. IV ods. 3 Kódexu, ktorý explicitne zakazuje informovať o príslušnosti k menšine, pokiaľ táto informácia nie je v kontexte príspevku relevantná. V posudzovanom prípade odporca nielenže túto informáciu uviedol, ale postavil na nej kľúčovú časť naratívu (titulky, úvodné vstupy moderátorov), čím vytvoril priame, hoci vecne nepodložené, spojenie medzi etnicitou a spáchaným skutkom.
TR SR zdôrazňuje, že trestný čin podľa § 146 Trestného zákona (vražda novonarodeného dieťaťa matkou) je skutkom, ktorého etiológia je primárne biologická a psychologická, nie kultúrna či etnická. Spúšťačom konania je „rozrušenie spôsobené pôrodom“ – stav vyvolaný hormonálnou búrkou, fyzickým vyčerpaním a popôrodnou traumou. Tieto fyziologické procesy sú univerzálne pre ľudský druh a nezávisia od štátnej príslušnosti či etnického pôvodu matky. Spájanie tohto typu kriminality s vietnamskou komunitou preto postráda akýkoľvek kriminologický základ a slúži len na „exotizáciu“ tragédie, čo je v príkrom rozpore s povinnosťou novinára neposilňovať stereotypy.
Informácia o štátnej príslušnosti relevantná dôvodu následného návrhu na útekovú väzbu, je z časového hľadiska neudržateľná pri príspevkoch odvysielaných pred týmto procesným úkonom (14. a 15. 10. 2025). V tom čase plnilo zdôrazňovanie „vietnamského páru“ funkciu pútania pozornosti na základe inakosti (othering), čím sa zvyšovalo riziko paušálnej stigmatizácie celej komunity v očiach verejnosti. Test verejného záujmu v tomto bode zlyháva: informácia o tragickej smrti novorodenca by mala rovnakú výpovednú hodnotu aj bez etnického prívlastku, avšak s prívlastkom získala potenciál vyvolávať predsudky.
3. Zobrazenie obydlia
Príspevok zo 14. 10. 2025 opakovane detailne zobrazoval obydlie vrátane jeho okolia, byt z vonku aj zábery z vnútra bytu. Príspevok z 15. 10. 2025 opakoval zábery na obydlie vrátane jeho okolia, byt z vonku aj zábery z vnútra v dramatizovanej forme. Ako vyplýva z časti I tohto rozhodnutia, príspevky zobrazovali aj vstup vrátane vstupu do bytu tak, že bol jasne identifikovateľný.
Podľa vyjadrenia odporcu: „Obaja rodičia boli snímaní len na verejných priestranstvách (pred bytovým domom, na súde, a pod.) a obaja dostali priestor na vyjadrenie. Taktiež je potrebné poukázať na to, že bytový dom, resp. byt rodičov bol zároveň miestnom činu a miestom, kde bolo aj voľným okom možno pozorovať príslušníkov PZ, teda sťažovateľmi uvádzané obmedzenia sa nevzťahujú na bydlisko.“
Odporca argumentuje, že zábery interiéru bytu boli vyhotovené z verejne prístupných priestorov (pavlač) a zachytávali miesto činu, čím sú kryté spravodajskou licenciou. TR SR túto argumentáciu odmieta ako právne a eticky neudržateľnú.
Právo na rešpektovanie obydlia (čl. 8 Dohovoru, čl. 21 Ústavy SR) nie je obmedzené len na fyzický vstup do priestoru, ale chráni aj pred nežiaducim nazeraním a zaznamenávaním toho, čo sa deje vo vnútri. V súlade s doktrínou „legitímneho očakávania súkromia“ (legitimate expectation of privacy), ktorú aplikuje aj Ústavný súd SR (napr. II. ÚS 44/99), má jednotlivec právo očakávať, že priestor za oknami jeho obydlia je jeho súkromnou sférou, do ktorej verejnosť nemá prístup. Skutočnosť, že okná vedú na pavlač, neznižuje mieru ochrany súkromia vo vnútri bytu. Pavlač je komunikačným priestorom pre obyvateľov domu, nie verejným pódiom pre televízne štáby.
Použitie technických prostriedkov (kamera, zoom) na snímanie interiéru cez okno predstavuje invazívny zásah do súkromia, ktorý je prípustný len v prípade existencie dôležitého verejného záujmu (napr. ak by bolo cez okno viditeľné páchanie závažnej trestnej činnosti). V tomto prípade však zábery na zariadenie bytu, osobné veci či neporiadok nemali žiadnu dôkaznú ani informačnú hodnotu vo vzťahu k objasneniu skutku. Slúžili výlučne na uspokojenie voyeurskej zvedavosti diváka. Takéto samoúčelné narúšanie intimity obydlia, obzvlášť v čase, keď sa v byte mohli nachádzať pozostalí prežívajúci traumu, je v rozpore s čl. IV ods. 1 a čl. V ods. 6 Kódexu.
4. Spôsob pokusu a následné samotné vedenie rozhovoru s respondentom
Novinár by mal pristupovať so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobám, ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s novinármi, neuvedomujú si dôsledky svojho konania alebo sa ocitli v obzvlášť zložitej životnej situácii. Rovnako tak pri mediálnom pokrývaní trestných činov, by mal brať zvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania pozostalých alebo blízkych osôb, obzvlášť v prípade informovania o trestných činoch, o aké išlo v tomto prípade.
V príspevku zo 14. 10. 2025 reportéri kládli otázky počas sprievodu muža v putách z bytu do policajného auta. Aspoň dvaja sa paralelne navzájom prekrikovali pri kladení otázok vrátane reportéra odporcu. V danej situácii nebolo jasné postavenie osoby, voči ktorej boli smerované otázky, avšak bolo zrejmé, že ide o osobu, ktorá skúsenosti s komunikáciou s novinármi nemá. Zároveň bola v sprievode polície a v stave zjavného rozrušenia. Spôsob kladenia otázok (napr. otázka „Prečo ste mali novorodenca v práčke?“) preto nemožno považovať za adekvátny, a to aj s ohľadom na vtedajšiu absenciu znalostí podstatných okolností prípadu.
V príspevku zo dňa 15. 10. 2025 bolo už jasné, že ide o otca obete a že nie je ani obvineným, keďže ho polícia prepustila a trestné stíhanie bolo začaté pre zločin vraždy novonarodeného dieťaťa matkou, ktorého páchateľom z povahy veci nemôže byť muž.
Reportéri sa pokúsili o rozhovor na ulici ako išiel s nákupom domov. Muž v reakcii na otázky ukazuje na nákup a hovorí potichu „tuto veci“ a ukazuje na to, že má nákup. Reportéri následne sledovali muža smerom k autu, zastavili ho, ako chcel nastúpiť do auta a podali mu telefón s tlmočníkom. Z obrazového záznamu je evidentné, že respondent nielenže javí známky rozrušenia a snahy vyhnúť sa kontaktu, ale existuje tu aj zjavná jazyková bariéra. Reportéri využili moment prekvapenia a fyzickú prevahu (obkľúčenie pri aute), aby si vynútili reakciu od osoby, ktorá pravdepodobne v danom momente plne nechápala kontext a dosah mediálneho vystúpenia. Podávanie telefónu s tlmočníkom osobe v šoku, ktorá sa snaží nastúpiť do auta, a následné odvysielanie jej zmätočnej odpovede („všetko je v poriadku“ – čo bolo v zjavnom rozpore s tragickou realitou), je prejavom cynizmu a neúcty k ľudskej dôstojnosti. Podľa čl. V ods. 4 Kódexu je novinár povinný pristupovať so zvýšenou zodpovednosťou k osobám, ktoré si neuvedomujú dôsledky svojho konania. Využitie jazykového hendikepu a stresovej situácie je hrubým porušením tohto ustanovenia.
Vzhľadom na spoločenské postavenie osoby, s ktorou sa pokúsili reportéri o rozhovor (išlo minimálne o dvoch reportérov, TV Markíza a TV JOJ) bolo zrejmé, že nemá skúsenosti s komunikáciou s novinármi. Keďže bol zároveň otcom obete, ako aj manžel v tom čase potencionálne obvinenej, nemožno pochybovať o tom, že sa ocitol v obzvlášť zložitej životnej situácii. Napriek tomu prístup novinárov k pokusu o rozhovor tieto skutočnosti nezohľadňoval, rovnako tak nebol braný ohľad na formu a spôsob, akým bol zaznamenaný.
Verejný záujem na jeho vyjadrení bol de facto nepatrný. V takýchto situáciách je potrebné zvážiť verejný záujem a prínos takto získaných informácii s ohľadom na následky, ktoré to môže mať na respondenta a ako je vykreslený, berúc do úvahy špecifiká prípadu a konkrétneho potencionálneho trestného činu a s ním súvisiacu intenzitu verejného záujmu. V nadväznosti na časť V. 5 tohto rozhodnutia je v danom prípade diskrepancia zrejmá.
5. Relevancia príspevkov v súvislosti s posudzovanými etickými pravidlami
V príspevku zo 16.10.2025, ako aj 27.10.2025 došlo k opakovanej dramatizácii, napriek tomu, že už bolo známe, v súvislosti s ktorým trestným činom bolo vznesené obvinenie. Príspevok sa nesnažil o vysvetlenie, ale o dramatizáciu a kládol dôraz na to, že išlo o novorodenca. Nepokúsil sa objasniť špeciálne okolnosti, teda v čom spočíva odlišnosť § 146 Trestného zákona (vražda novonarodeného dieťaťa matkou), najmä v porovnaní § 144 (úkladná vražda) a 145 (vražda) Trestného zákona.
Reportér v príspevku zo dňa 15. 10. 2025 uvádza, že „vražda novonarodeného dieťaťa matkou je špeciálny paragraf.“, pričom opomína kontext, a teda že ide o „špeciálny“ paragraf, pretože ide o privilegovanú skutkovú podstatu, ktorá zohľadňuje (biologicky a fyziologicky) špecifické okolnosti, čo je aj dôvod, prečo sadzby podľa § 146 Trestného zákona sú nižšie (miernejšie), ako podľa § 144 a 145 Trestného zákona.
Rovnako tak sa odporca vo svojom vyjadrení odvoláva, že ide o zločin a že „závažnosť tohto trestného činu je značná, a konkrétne okolnosti sú pre verejnosť šokujúce, a táto má právo na tieto informácie“. Aj v tejto súvislosti podľa TR SR odporca opomína dôvody privilegovanej skutkovej podstaty podľa § 146 Trestného zákona. To, či je niečo „šokujúce“, by nemalo byť rozhodujúcim motívom pri etickom informovaní verejnosti. Zároveň nie je zrejmé, v čom spočíva právo verejnosti na informácie v danom prípade v takom rozsahu, aby obydlie aj podobizeň obvinenej, resp. osôb jej blízkych bolo verejnosti známe.
Vzhľadom na špecifiká trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou je otázne, či ohľadom tohto konkrétneho trestného činu by zodpovedalo etickým štandardom zobrazenie aj verejne známej osoby. Informovanie verejnosti o tomto konkrétnom trestnom čine má iba nepatrnú spoločenskú funkciu a z pohľadu trestnej prevencie fakticky žiadnu.
Ide o privilegovanú skutkovú podstatu, čo znamená, že sa na subjekt tohto trestného činu vzťahujú prvky, ktoré znižujú jeho spoločenskú závažnosť. Toto zníženie nie je spôsobené objektom alebo následkom trestného činu (ľudský život/dieťa, usmrtenie), ale špeciálnymi okolnosťami, ku ktorým došlo na strane páchateľa.
Ide o čas „pri pôrode alebo po ňom“ a súvisí s „rozrušením spôsobeným pôrodom“ (§ 146 Trestného zákona). Pri takomto trestnom čine sa zaisťuje znalecký posudok z odboru psychiatrie a pôrodníctva, ktorý je rozhodujúci pri určení psychického stavu matky a rozpoloženia determinovaného fyziologickými procesmi vyvolanými pôrodom.
V prípade, že tieto podmienky nie sú splnené, môže ísť aj o vraždu alebo úkladnú vraždu, pričom Trestný zákon vylučuje súbeh trestného činu vraždy a úkladnej vraždy s trestným činom vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Príspevok navodzoval dojem, že je na to „špeciálny paragraf“, pričom sa vôbec nezaoberá skutočnosťou, že paragraf je „špeciálny“ nie pre to, že je to obzvlášť šokujúce, ale preto, že ide o veľmi špecifické okolnosti, ktoré odôvodňujú nižšiu trestnú sadzbu oproti úkladnej vražde, vražde alebo zabitiu.
Ak vôbec nejaká prevencia ohľadom takto špecifického trestného činu je možná, tak spočíva v informovaní o ňom v kontexte jeho špecifík a vhodnosti lekárskej starostlivosti, resp. vhodnosti pôrodu v kontrolovanom lekárskom prostredí. Žiaden z príspevkov nič také neobsahoval.
V rámci hodnotenia TR SR nezistila v ani jednom zo štyroch príspevkov pridanú spoločenskú hodnotu nad rámec informovania o tom, že sa potencionálny trestný čin stal. Všetky príspevky sa spoliehali na šokujúce skutočnosti (vražda, novorodenec, Vietnamec), bez pokusu o širšie poňatie javu alebo okolností.
Nie je vylúčené, aby samotné informovanie o protispoločenských javoch mohlo mať vysokú spoločenskú hodnotu a oprávňovať vysoký záujem verejnosti. Ide najmä o informovanie spájané s osobami s dosahom na spoločnosť ako takú (napr. verejné osoby ako politici, vysokopostavení podnikatelia alebo iné osoby, ktoré by mali niesť zvýšenú mieru spoločenskej zodpovednosti alebo si vyžadujú vyššiu mieru dohľadu spoločnosti vzhľadom na ich vplyv). Rovnako tak trestné činy, o ktorých zvyšovanie povedomia spoločnosti je podstatné, kde už samotné informovanie o konaní orgánov v trestnom konaní môže mať preventívnu funkciu (napr. korupcia, femicída, trestné činy s osobitným motívom atď.), avšak tento konkrétny trestný čin, ktorému sa príspevky venovali medzi ne (bez ďalšieho rozširujúceho kontextu) nepatrí, vzhľadom na jeho osobitosti, ako je uvedené vyššie.
VI. Záver
Na základe vyššie uvedeného a vo vzájomnej súvislosti, po zvážení prijatých a recipovaných pravidiel v Kódexe a Protokole, cieľa, ktorý zvažované pravidlá sledujú a jeho legitimity a či je nevyhnutné sa vysloviť reštriktívne k uplatňovanému právu na slobodu prejavu za účelom dosiahnutia tohto cieľa, TR SR dospela k záveru, že odporca odvysielaním predmetných príspevkoch v programe TV Noviny v dňoch 14., 15., 16., a 27.10.2025, v ktorých informoval o potencionálnom trestnom čine vraždy novorodenca matkou porušil príslušné články Kódexu a Protokolu tak, ako sú vymedzené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Porušenia sa týkajú nerešpektovania súkromia, nedôstojného zobrazovania osôb, porušenia prezumpcie neviny a stereotypizácie na základe etnicity.
TR SR pri rozhodovaní o sankcii prihliadala na závažnosť porušenia zásad novinárskej etiky, následky, skutočnosť, či ide o prvé alebo opakované porušenie novinárskej etiky tým istým odporcom a zároveň brala do úvahy to, či odporca s TR SR pri prerokovaní podnetu spolupracoval.
Vzhľadom na závažnosť porušenia, ktoré zasiahlo do práv zraniteľných osôb (matka v popôrodnom rozrušení, otec po strate dieťaťa) a kumulatívny charakter pochybení (séria reportáží), TR SR považuje za nevyhnutné uložiť sankciu, ktorá nielen pomenuje porušenie, ale aj napraví trvajúci protiprávny stav. Vyzýva preto odporcu, aby v určenej lehote pristúpil k vykonaniu povinnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
POUČENIE:
Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 10. 2. 2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR