č.k. 28/2025
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej len „TR SR“) v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Ján Golais, Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Tomáš Kamenec, Mgr. Matúš Leviczki a Željko Martyn Sampor vo veci vedenej pod č. 28/2025 hlasovaním per rollam v konaní začatom na podklade hromadného podnetu z monitoringu voči spoločnosti News and Media Holding a.s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 47 256 281 (ďalej len ,,odporca“), takto
r o z h o d l a :
odporca zverejnením komunikátu v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (ďalej aj „AVMS“) dňa 27. 10. 2025 pod názvom „Kauza mŕtveho bábätka, ktoré našli v práčke, pokračuje: Pošle súd obvinenú matku do väzby?“, porušil článok V ods. 4 Etického kódexu novinára a článku 8 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých tým, že opakovane a samoúčelne zobrazoval obvinenú matku v čase jej najväčšej zraniteľnosti, napriek jej zjavnej snahe skryť si tvár, pričom nerešpektoval špecifickú povahu skutku (trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou), čím nepristupoval k osobe v obzvlášť zložitej životnej situácii so zvýšenou citlivosťou a nebral zvláštny ohľad na formu jej zobrazovania,
za čo TR SR odporcovi vyslovuje
upozornenie
a v súlade s čl. 15 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj ,,Protokol“) ukladá tieto sankcie: Zverejnenie rozhodnutia o porušení na webovom sídle Asociácia na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (ďalej len „AONE“) a povinnosť vo forme príkazu prestať šíriť posúdený obsah alebo upraviť uverejnený obsah tak, aby bol etický, ak tak ešte neučinil, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Odporca je zároveň povinný do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia oznámiť TR SR splnenie uloženej sankcie, najmä termín, spôsob a formu splnenia uloženej povinnosti.
Odôvodnenie:
I. Podanie a skutkový stav
Rada pre mediálne služby (ďalej aj „RPMS“) v rámci svojich kompetencií postúpila dňa 21.11.2025 AONE podnet smerujúci voči odporcovi, ktorý sa týkal komunikátu zverejneného v rámci jeho audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (ďalej len „sťažnosť“) dňa 27.10.2025. Predmetom podania bol špecifický spravodajský komunikát vo forme krátkeho audiovizuálneho diela, uverejnený pod názvom „Kauza mŕtveho bábätka, ktoré našli v práčke, pokračuje: Pošle súd obvinenú matku do väzby?“. Pre komplexné pochopenie kontextu a genézy tohto prípadu je nevyhnutné hneď v úvode zdôrazniť, že toto podanie bolo koncipované ako hromadný podnet smerujúci paušálne voči viacerým poskytovateľom mediálnych služieb na slovenskom trhu, ktorí v inkriminovanom čase informovali o predmetnom trestnom čine. Táto skutočnosť má zásadný význam, nakoľko TR SR v predchádzajúcom rozhodnutí č. 27/2025, konštatovala u iného vysielateľa mnohonásobné a hrubé porušenia novinárskej etiky. Vzhľadom na princíp individuálnej zodpovednosti v mediálnom práve však musí TR SR posudzovať skutkový stav izolovane a výhradne vo vzťahu k zverejnenému obsahu konkrétneho odporcu v tomto konaní.
V rámci uvedeného hromadného podania sťažovateľ namieta predmetný príspevok z 27.10.2025, ktorý je dostupný v AVMS odporcu. Sťažovateľ vo svojej rozsiahlej argumentácii poukazuje na skutočnosť, že všetky namietané príspevky v slovenskom mediálnom priestore informujú o rôznych súvislostiach tragického nálezu mŕtveho novorodenca v byte na Nobelovej ulici v Bratislave. Skutok bol orgánmi činnými v trestnom konaní a následne aj vo verejne dostupných informáciách právne kvalifikovaný ako vražda novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 146 Trestného zákona.
Podľa sťažovateľa nie je tento fakt ani zďaleka nezanedbateľný z pohľadu hodnotenia primeranosti použitých záberov a výrazových prostriedkov v mediálnych príspevkoch. Sťažovateľ upozorňuje, že táto privilegovaná skutková podstata je explicitným vyjadrením toho, že vyspelá demokratická spoločnosť výrazným spôsobom odlišuje úmyselné usmrtenie ľudskej bytosti (kde sa základná trestná sadzba pohybuje v rozmedzí 15 až 20 rokov) od úmyselného usmrtenia matkou v popôrodnom rozrušení (kde zákonodarca stanovil trestnú sadzbu na štyri až osem rokov). Z tohto faktu sťažovateľ vyvodzuje dôležitý etický a psychologický záver, že matka v tomto špecifickom kontexte nemá iba rolu podozrivej či páchateľky, ale de facto aj poškodenej obete (v psychologickom, emocionálnom a laickom, nie však striktne procesnoprávnom význame), hoci si túto nenapraviteľnú ujmu spôsobila sama v dôsledku extrémnych fyziologických a mentálnych procesov spojených s pôrodom.
Vzhľadom na hromadný charakter podania sťažovateľ ďalej paušálne uviedol, že niektoré príspevky v médiách zobrazujú tvár osoby ženského pohlavia ázijského pôvodu, ktorá je autormi príspevkov priamo označená ako obvinená, bez použitia akéhokoľvek rozmazania, respektíve rastrovania záberov na tvár, prípadne na interiér bytu a domáceho prostredia. Sťažovateľ sa na základe tohto domnieva, že z tohto dôvodu došlo k flagrantnému zásahu do ľudskej dôstojnosti všetkých dotknutých osôb, pretože sa otec i matka mohli stať pre širšie okolie a lokálnu komunitu okamžite identifikovateľní. Podanie systematicky argumentuje, že použitie všetkých takýchto záberov bez rastrovania sa javí ako absolútne samoúčelné a neprimerané, pričom nespĺňa atribúty legitímneho verejného záujmu, ale slúži len na ukojenie voyeurských potrieb časti publika.
Príspevok: Kauza mŕtveho bábätka, ktoré našli v práčke pokračuje z 27.10. 2025 (dostupný aj na www1.pluska.sk, aktualizovaný pod názvom Mŕtve bábätko nájdené v práčke: Obvinená matka zostáva na slobode! Rozhodla sa prelomiť mlčanie).
Popis: Príspevok obsahuje tri krátke videoreportáže, ktoré zaznamenávajú situáciu pred súdnou sieňou, vrátane rozhovoru s advokátom. V opakovaných krátkych záberoch sú zobrazované viaceré osoby vychádzajúce zo súdnej siene, obvinená matka sa snaží vyhnúť kamere, ktorá ju sníma, má prekrytú tvár kapucňou. Kamera zachytáva otca mŕtveho dieťaťa a ďalšie osoby, (pravdepodobne) príbuzných a priateľov rodiny.
Prepis:
Redaktor: Pozdravujem čitateľov denníka Plus 1 Deň. Krajský súd rozhodol v prípade nájdenia mŕtveho novorodenca v práčke. Obvinená matka bude stíhaná na slobode. Krajský súd tak zamietol sťažnosť prokurátora o nevzatí do väzby obvinenej. Z miesta sa hlási K.F.
Advokát obvinenej: My rešpektujeme rozhodnutie krajského súdu. Sme radi, že zobral aj naše dôvody na zreteľ a som rád za klientku, že ju ponechal na slobode a môže byť so svojou rodinou.
Advokát:(ďalšie video): Podľa mojich vedomostí ešte nie je presne dané, ani nie sú dôvody, za akých maloleté dieťa zomrelo. Klientka uviedla, že mala veľké bolesti a vlastne si z celej veci nič nepamätá. Stratila veľa krvi. Zrejme toto sa podpísalo pod celé jej konanie.
Otázka od novinárov: Ako možno vysvetľuje aj ten fakt, že nikto, ani ona….teda ona tvrdí, že ani nikto z rodiny — nevedel, že ide o… (nezrozumiteľné).
Advokát: K tomuto sme založili aj do spisu štúdie. Je to špecifické tehotenstvo, ja sa bližšie k nemu asi neviem vyjadriť, ale existujú takéto štúdie, ktoré popisujú presne tieto príznaky, aké mala obvinená a s najväčšou pravdepodobnosťou mala takéto tehotenstvo. Myslím si, že to bolo kryptické tehotenstvo. Toto sa zrejme podpísalo pod celé jej konanie.
Analýza samotného namietaného komunikátu odporcu ukázala, že audiovizuálne dielo neobsahuje žiadny hovorený ani explicitne hodnotiaci komentár reportéra. V dolnej časti obrazu je staticky zobrazený textový nadpis, ktorý je totožný s titulkom príspevku. Vizuálna zložka zaznamenáva výlučne pohyb ľudí vchádzajúcich do súdnej siene v budove súdu. Skupina zachytená kamerou pozostáva z jednej ženy, siedmich mužov a jednej centrálnej osoby, ktorá sa pred objektívmi aktívne bráni úzkostlivým zakrývaním svojej tváre pod hlbokou kapucňou. Vo videu sú ďalej jasne identifikovateľní príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) vo výkone služby. Súčasťou zverejneného komunikátu je aj textová časť, ktorá sa používateľovi na webovom sídle zobrazí po interakcii s odkazom „Čítať viac“. Text obsahuje faktografickú informáciu: „V utorok (14.10.) otriasla Slovenskom obrovská tragédia. V bratislavskej mestskej časti Nové Mesto objavila polícia v byte ubytovne bezvládne telíčko novorodeniatka ukryté v práčke. Jeho matka (40) sa v pondelok (27.10.) postavila pred Krajský súd Bratislava.“
II. Pôsobnosť TR SR
Rada pre mediálne služby zapísala AONE do zoznamu samoregulačných orgánov a Opčný protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých do Zoznamu samoregulačných orgánov (a kódexov) dňa 7. marca 2025. Tento akt delegovania vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania profesijnej samospráve.
V zmysle tohto mechanizmu koregulácie RPMS postupuje vymedzený okruh sťažností na porušenie ustanovení zákona o mediálnych službách na vybavenie AONE, ktorej výkonným orgánom samoregulácie je TR SR (čl. V ods. 1 Stanov AONE).
V nadväznosti na § 127 ods. 2 zákona o mediálnych službách je TR SR príslušná na konanie podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu. Samoregulačný organ je podľa s § 131 ods. 1
zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.
Pokiaľ ide o posúdenie súladu novinárskych prejavov s Etickým kódexom novinára (ďalej len „Kódex“), je TR SR príslušná na konanie v súlade s čl. V ods. 1 Stanov AONE a podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR.
Odporca (vysielateľ programovej služby News and Media Holding a.s.) sa explicitne zaviazal dodržiavať etické pravidlá (normy) vyjadrené v tak v Kódexe, ako aj Protokole.
Obsah sťažnosti príslušný senát TR SR a následne aj TR SR posudzovali v kontexte ustanovení týchto dokumentov, keďže odporca je ich signatárom a pristúpil k nim bez výhrad.
V zmysle § 4 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 príslušný senát TR SR sťažnosť predbežne prerokoval a rozhodol o jej prerokovaní pred TR SR, keďže dospel k predbežnému záveru, že potenciálne mohlo dôjsť k porušeniu Protokolu a Kódexu.
Odporca bol o prijatí sťažnosti informovaný a následne mu bolo podanie zaslané so žiadosťou o vyjadrenie.
III. Vyjadrenie odporca
K predmetnému podnetu odporca, v zastúpení advokátskou kanceláriou, doručil TR SR vyjadrenie. Vo svojom vyjadrení odporca uvádza, že príspevky neobsahovali žiadne záznamy alebo informácie, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti.
Odporca sa vo vyjadrení neobmedzil iba na komunikát, voči ktorému podanie smerovalo, ale aj k ďalším videám, ktoré boli v článku embedované v súvislosti s informovaním o potencionálnom trestnom čine s názvom „Mŕtve bábätko nájdené v práčke: Obvinená matka zostáva na slobode! Rozhodla sa prelomiť mlčanie”.
Odporca ďalej uvádza:
„Klient ma za to, že aj vo videách pripojených k článku sú použité primerané výrazové prostriedky. Vo videu č. 1 redaktor len divákom ozrejmil, že krajsky súd zamietol sťažnosť prokurátora a nevzal obvinenú do väzby. Ďalej vo videu č. 1 je prezentovaný názor samotného advokáta obvinenej, ktorý prejavil spokojnosť s rozhodnutím súdu. Vo videu č. 2 je prezentované vyjadrenie advokáta obvinenej ku kryptickému tehotenstvu a je tam zobrazená obvinená (kt. nie je vidno do tvare) v sprievode manžela a ďalších členov.“
Vo svojom vyjadrení sa v súvislosti so zobrazenými osobami odporca odvoláva na spravodajskú licenciu podľa Občianskeho zákonníka (§ 12 ods. 3 OZ).
Okrem Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Lin. v. Rakúsko z 8. júla 1986 sa odporca vo svojom vyjadrení zároveň opiera aj o rozsudok ESĽP vo veci Prag. a Obers. v. Rakúsko z 26. apríla 1995 či rozsudok ESĽP Bla. Tro. a Ste. v. Nórsku z 20. mája 1999. Pokiaľ ide o informovanie o trestnej činnosti, odporca vo svojom vyjadrení o. i. kladie dôraz aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Cdo/272/2018 z 31.07.2019), podľa ktorého: „Spravodajstvo o uskutočnenej závažnej trestnej činnosti a o s tým súvisiacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, je prinášaním informácií o otázkach verejného záujmu, a teda realizáciou slobody prejavu a práva na informácie podľa čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru, pričom, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, všetky sporné články sú vzhľadom na ich obsah nepochybne spravodajskými a informujú o veci dôležitého verejného záujmu a ich autor zverejnením mena, priezviska a fotografie žalobcu neporušil ani príslušné ustanovenie Etického kódexu novinára.“
IV. Aspekty a východiská rozhodovania
Senát TR SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že mohlo dôjsť k porušeniu Protokolu a v súlade s § 4 ods. 6 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 rozhodol o predložení veci na rozhodnutie TR SR, pričom vymedzil rozsah možného porušenia v súvislosti s čl. 6, čl. 8. 1 a čl. 12 Protokolu a zároveň poukázal aj na potenciálne porušenie čl. IV ods. 1 a čl. V ods. 4 a 6 Kódexu.
Podľa článku IV ods. 1 Kódexu : „S výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu, novinár nesmie bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby zverejňovať informácie, týkajúce sa výlučne súkromia tejto dotknutej fyzickej osoby ako ani zverejňovať záznamy osobnej povahy tejto dotknutej fyzickej osoby. Okrem prípadu, ak dotknutá fyzická osoba sama vyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo svojím konaním vzbudzuje pohoršenie, nesmie novinár ani pri zverejňovaní informácií a záznamov, týkajúcich sa otázok verejného záujmu podľa predchádzajúcej vety znižovať dobré meno, česť a dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby.“
Podľa článku V ods. 4. Kódexu: „Novinár pristupuje so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobám, ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s novinármi, neuvedomujú si dôsledky svojho konania, alebo sa ocitli v obzvlášť zložitej životnej situácii, najmä k obetiam alebo svedkom trestných činov, nehôd alebo iných udalostí, ktoré môžu spôsobiť fyzickej osobe značný emočný stres.“
Podľa článku V ods. 6. Kódexu: „Ak to nie je vylúčené s ohľadom na komunikáciu otázok verejného záujmu, má novinár povinnosť chrániť súkromie a oprávnené záujmy osôb uvedených odsekoch 4 a 5 a nezneužívať ich dôveru.“
Podľa článku 6 Protokolu: „Všetky mediálne produkty a obsahové služby rešpektujú ľudskú dôstojnosť.“
Podľa článku 8 ods. 1 Protokolu: „Pri mediálnom pokrývaní trestných činov, nehôd, živelných pohrôm, havárií a katastrof strana Protokolu vždy berie zvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania obetí, pozostalých alebo blízkych osôb, ich zobrazovania a informovania o nich.“
Podľa článku 12 Protokolu: „Pri uverejňovaní informácií a obsahov a pri ich šírení prostredníctvom alebo v rámci mediálnych produktov alebo obsahových služieb dodržiava strana Protokolu všetky právne normy obmedzujúce ústavne konformným spôsobom obsah s ohľadom na ochranu ľudskosti, ľudskej dôstojnosti alebo maloletých, a to aj tie, ktoré nie sú v Protokole recipované napríklad preto, že v čase jeho schválenia neboli ešte platné alebo účinné.“
V. Názor TR SR
Pri hodnotení predmetného príspevku odporcu vzala TR SR do plnej úvahy komplexný etický rámec, ktorý bol vyložený v precedenčnom rozhodnutí TR SR č. 27/2025. TR SR aplikovala na posudzovaný komunikát odporcu test proporcionality.
1. Zobrazenie osôb
Z hľadiska objektívne vysokej miery spoločenskej nebezpečnosti trestných činov musia osoby čeliace trestnému stíhaniu strpieť vyššiu mieru záujmu zo strany novinárskej obce i verejnosti. Spravodajstvo o závažnej trestnej činnosti predstavuje legitímnu realizáciu slobody prejavu. Avšak pri skúmaní limitov tejto spravodajskej licencie je nutné zohľadniť všetky okolnosti spôsobu zobrazenia. V precedenčnom rozhodnutí č. 27/2025 TR SR mimoriadne prísne sankcionovala necitlivé vizuálne stvárnenie osôb v putách či zraniteľných aktérov (perp walk).
Pri striktnej aplikácii tohto doktrinálneho prístupu na prípad č. 28/2025 TR SR dospela k záveru, že aj napriek absencii priamych donucovacích prostriedkov, spôsob snímania obvinenej matky odporcom predstavuje vážne etické zlyhanie. Na zverejnených záberoch síce príslušníci ZVJS s obvinenou osobou nijako fyzicky neinteragujú, avšak kamera odporcu sa opakovane a detailne zameriava na obvinenú v stave jej zjavného hlbokého distresu.
Zobrazenie matky v kontexte § 146 Tr. zák. Vo vzťahu k zobrazeniu matky TR SR konštatuje, že médiá zlyhali v zohľadnení špecifickej povahy trestného činu, z ktorého bola obvinená. Ide o privilegovanú skutkovú podstatu, čo znamená, že sa na subjekt tohto trestného činu vzťahujú prvky, ktoré znižujú jeho spoločenskú závažnosť. Toto zníženie nie je spôsobené objektom alebo následkom trestného činu (ľudský život/dieťa, usmrtenie), ale špeciálnymi okolnosťami, ku ktorým došlo na strane páchateľa. Ide o čas „pri pôrode alebo po ňom“ a súvisí s „rozrušením spôsobeným pôrodom“. Pri takomto trestnom čine sa zaisťuje znalecký posudok z odboru psychiatrie a pôrodníctva, ktorý je rozhodujúci pri určení psychického stavu matky a rozpoloženia determinovaného fyziologickými procesmi vyvolanými pôrodom. V prípade, že tieto podmienky nie sú splnené, môže ísť aj o vraždu alebo úkladnú vraždu, pričom Trestný zákon vylučuje súbeh trestného činu vraždy a úkladnej vraždy s trestným činom vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Matka v tomto stave je osobou vyžadujúcou psychiatrickú a medicínsku pomoc, nie len objektom trestnej represie. Verejný záujem na informovaní o skutku bolo možné plne uspokojiť aj bez odhalenia identity matky, ktorá v dôsledku svojho stavu nemohla efektívne brániť svoje právo na súkromie.
Z hľadiska dodržania prísneho etického Kódexu (špecificky čl. V ods. 4, ktorý nariaďuje zvýšenú citlivosť) je kľúčové všímať si samotnú reakciu natáčanej osoby. Z videa je nepopierateľne zrejmé, že obvinená matka sa pred objektívom aktívne a zúfalo skrýva pod hlbokou kapucňou. Identita a vizuálna podoba osoby síce zostala čiastočne utajená, avšak samotné zachytávanie a vysielanie tohto pokusu o zachovanie intimity v situácii masívneho psychického a fyziologického distresu (spojeného so špecifikami popôrodného stavu v zmysle § 146 Tr. zák.) je v priamom rozpore so štandardmi novinárskej empatie. Matka v takomto hraničnom biologickom stave objektívne vyžaduje zo strany inštitúcií i médií mimoriadny ohľad. TR SR konštatuje, že opakované zobrazovanie osoby, ktorá sa bráni vizuálnemu zaznamenaniu a to len za účelom získania ilustračných (tzv. B-roll) záberov pre spravodajstvo, prekračuje hranice nevyhnutného informovania. Odporca týmto konaním nevyhovel nárokom na zvýšenú citlivosť požadovaným podľa článku V ods. 4 Kódexu a absolútne nebral zvláštny ohľad na spôsob jej zobrazovania podľa článku 8 ods. 1 Protokolu. Zverejnenie obrazového materiálu, kde osoba jasne demonštruje svoj zdrvujúci psychický stav a neochotu byť snímaná, nesleduje legitímny verejný záujem v takej miere, aby odôvodnilo takýto surový vizuálny zásah do jej osobnostnej sféry.
Nie je vylúčené, aby samotné informovanie o protispoločenských javoch mohlo mať vysokú spoločenskú hodnotu a oprávňovať vysoký záujem verejnosti. Ide najmä o informovanie spájané s osobami s dosahom na spoločnosť ako takú (napr. verejné osoby ako politici, vysokopostavení podnikatelia alebo iné osoby, ktoré by mali niesť zvýšenú mieru spoločenskej zodpovednosti alebo si vyžadujú vyššiu mieru dohľadu spoločnosti vzhľadom na ich vplyv). Rovnako tak trestné činy, o ktorých zvyšovanie povedomia spoločnosti je podstatné, kde už samotné informovanie o konaní orgánov v trestnom konaní môže mať preventívnu funkciu (napr. korupcia, femicída, trestné činy s osobitným motívom atď.), avšak tento konkrétny trestný čin, ktorému sa príspevky venovali medzi ne (bez ďalšieho rozširujúceho kontextu) nepatrí, vzhľadom na jeho osobitosti, ako je uvedené vyššie.
2. Informácia o príslušnosti k menšine
Mimoriadne závažným a z pohľadu modernej spoločnosti absolútne neakceptovateľným etickým zlyhaním, ktoré TR SR identifikovala vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. 27/2025 u iného média, bolo stigmatizujúce spájanie tohto tragického skutku s vietnamskou menšinou. Pri analýze komunikátu odporcu vo veci č. 28/2025 venovala TR SR špeciálnu pozornosť tomuto aspektu.
TR SR s uspokojením zistila, že komunikát zverejnený odporcom neobsahuje absolútne žiadnu zmienku o rasovom, národnostnom alebo etnickom pôvode obvinenej či jej rodiny. Text príspevku odporcu uvádza výhradne len najrelevantnejšie, spravodajsky overené fakty bez vyvolávania stereotypov, čím odporca v tomto konkrétnom bode postupoval profesionálne.
3. Zobrazenie obydlia a vedenie rozhovorov
Sťažovateľ vo svojom hromadnom podaní vytkol aj neetické zverejňovanie záberov z intímneho interiéru bytu a nátlakové správanie reportérov.
TR SR na základe posúdenia poskytnutých dôkazov konštatuje, že posudzovaný príspevok odporcu uverejnený dňa 27.10.2025 neobsahuje žiadne zábery interiéru obydlia, nakoľko sa dej odohráva výlučne na chodbách súdu. Zároveň vo videu nebol zaznamenaný absolútne žiadny agresívny pokus o rozhovor s traumatizovanými osobami, ako tomu bolo u iných vysielateľov v kauze č. 27/2025.
4. Zásah do ľudskej dôstojnosti a zhrnutie relevancie
Pri celkovom hodnotení TR SR nespochybňuje právo verejnosti na informácie o dôležitom procesnom úkone. Z hľadiska najprísnejšieho konceptu ochrany čistej ľudskej dôstojnosti v zmysle § 61 zákona o mediálnych službách TR SR zastáva názor, že samotný príspevok zlyhal v morálno-etickej rovine (chýbajúca empatia). Aj keď predmetné video nepodnecoval k nenávisti, nehanobilo páchateľku za jej pôvod, preukázateľne narušilo požiadavku etického Kódexu na citlivosť zobrazenia. Novinárska prax a inštitút spravodajskej licencie neudeľujú médiám paušálne právo ignorovať utrpenie subjektu. Opakované a dominantné upriamenie pozornosti kamery na dospelú ženu podozrivú zo spáchania mimoriadne špecifického trestného činu, ktorá v kŕči skrýva svoju tvára čelí extrémne zložitej životnej tragédii, nemožno označiť za primerané a proporcionálne k získanej spravodajskej hodnote.
VI. Záver
Spravodajské pokrytie najťažších a najzávažnejších trestných činov – osobitne takých nesmierne tragických, akým je vražda novonarodeného dieťaťa podľa § 146 Trestného zákona (v stave popôrodného rozrušenia) – kladie na redakcie obrovské nároky z hľadiska zachovania etického kompromisu.
Na základe vykonaného podrobného zistenia skutkového stavu a po zrelom zvážení všetkých vyššie uvedených právnych a etických aspektov, TR SR konštatuje nasledovné dôležité skutočnosti. Hoci odporca (News and Media Holding a.s.) vo svojom krátkom videu nezaberal interiér súkromného bydliska, nekomentoval prípad nátlakovo a nestigmatizoval udalosť účelovým zdôrazňovaním etnicity aktérov, pri samotnom vizuálnom zachytení obvinenej matky zlyhal v požiadavke na novinársku empatiu a citlivosť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti TR SR dospela k záveru, že odporca zverejnením predmetného komunikátu zo dňa 27.10.2025 prekročil etické mantinely spravodajskej licencie a porušil článok V ods. 4 Kódexu a článok 8 ods. 1 Protokolu. Samotný fakt, že redakcia sa opakovane a samoúčelne rozhodla snímať a zverejniť zábery zraniteľnej ženy, ktorá prežíva obrovskú traumu a zúfalo sa snaží zakryť si tvár pred objektívmi, svedčí o necitlivom uprednostnení vizuálnej dramatizácie pred elementárnou úctou k ľudskému utrpeniu a absencii zvláštneho ohľadu na formu jej zobrazovania.
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky z týchto dôvodov rozhodla, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
POUČENIE:
Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 17. februára 2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR