č. k. 29/2025
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej len „TR SR“) v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Ján Golais, Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Tomáš Kamenec a Željko Martyn Sampor vo veci vedenej pod č. 29/2025 hlasovaním per rollam v konaní začatom na podklade hromadného podnetu z monitoringu voči spoločnosti MAC TV s. r. o., so sídlom: Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, (ďalej len ,,odporca“) takto
rozhodla
Odporca zverejnením príspevkov v rámci svojej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (ďalej aj „AVMS“) dňa 15. 10.2025 (príspevok „V prípade nálezu mŕtveho novorodenca v práčke začala polícia trestné stíhanie“ a príspevok „Otec mŕtveho novorodenca, ktorého našli v práčke, prehovoril pre TV JOJ“) a dňa 14.10.2025 (príspevok „Desivý nález v Bratislave, v práčke našli mŕtveho novorodenca“)
porušil
- článok IV ods. 1 Etického kódexu novinára tým, že nerešpektoval legitímne očakávanie súkromia dotknutých osôb a z pavlače bytového domu snímal cez okno interiér ich obydlia, pričom tieto zábery nemali v kontexte danej správy informačnú hodnotu prevažujúcu nad právom na ochranu súkromia;
- článok IV ods. 2 Etického kódexu novinára v súbehu s článkom 6 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých tým, že v príspevku zo dňa 15.10.2025 zobrazil otca dieťaťa v putách bez použitia prostriedkov na ochranu identity (rastrovania), a to v čase, keď už bol prepustený na slobodu, čím vytvoril falošný vizuálny naratív viny, zasiahol do jeho ľudskej dôstojnosti a nerešpektoval prezumpciu neviny;
- článok V ods. 4 Etického kódexu novinára tým, že nepristupoval so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobe (otcovi dieťaťa), ktorá sa ocitla v obzvlášť zložitej životnej situácii a zjavne nemala skúsenosti s komunikáciou s médiami, pričom pri získavaní vyjadrenia nerešpektoval jeho zjavnú neochotu komunikovať a zneužil jazykovú bariéru respondenta;
- článok V ods. 6. Etického kódexu novinára tým, že zobrazil obydlie obvinenej (podozrivej) a osôb jej blízkych nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre pochopenie spravodajskej informácie a bez dostatočného legitímneho verejného záujmu,
za čo TR SR odporcovi vyslovuje znepokojenie a
- článok 8 ods. 1. Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých tým, že nebral zvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania pozostalej alebo blízkej osoby, keď vzhľadom na osobitosti daného prípadu zobrazil jej obydlie nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre pochopenie spravodajskej informácie, zobrazoval ju v putách aj v čase, keď bolo zrejmé, že nejde o osobu podozrivú či obvinenú a využil jej zraniteľný stav na získanie vyjadrenia, pričom v danom prípade na tom nebol dostatočný legitímny verejný záujem, za čo TR SR odporcovi v súlade s čl. 15 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej len „Protokol“) ukladá tieto sankcie: Zverejnenie rozhodnutia o porušení na webovom sídle Asociácia na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (ďalej len „AONE“) a povinnosť vo forme príkazu prestať šíriť posúdený obsah alebo upraviť uverejnený obsah tak, aby bol etický, ak tak ešte neučinil, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Odporca je zároveň povinný do 30 dní dňa odo dňa doručenia tohto rozhodnutia oznámiť TR SR splnenie uloženej sankcie, najmä termín, spôsob a formu splnenia uloženej povinnosti.
Odôvodnenie:
I. Podanie a skutkový stav
Rada pre mediálne služby (ďalej aj „RPMS“) postúpila dňa 21.11.2025 AONE podnet smerujúci odporcovi, ktorý sa týkal dvoch tematicky navzájom súvisiacich príspevkov zverejnených v rámci AVMS odporcu (ďalej len „sťažnosť“) dňa 14.10.2025 a 15.10.2025.
Príspevok „Desivý nález v Bratislave, v práčke našli mŕtveho novorodenca“ zo dňa 14.10.2025, dostupný na noviny.sk, bol zverejnený aj 15.10.2025 pod názvom „V prípade nálezu mŕtveho novorodenca v práčke začala polícia trestné stíhanie“. Ide o identické komunikáty, jeden je zverejnený s úvodným vstupom moderátora. Dňa 15.10.2025 bol zverejnený aj príspevok „Otec mŕtveho novorodenca, ktorého našli v práčke, prehovoril pre TV JOJ“.
1. Obsah sťažnosti
V rámci uvedeného podania sťažovateľ namieta príspevok „Otec mŕtveho novorodenca, ktorého našli v práčke, prehovoril pre TV JOJ“ zo dňa 15.10.2025 (dostupný v AVMS odporcu noviny.sk). Sťažovateľ, zároveň poukázal aj na príspevok pod názvom „V prípade nálezu mŕtveho novorodenca v práčke začala polícia trestné stíhanie“ (tiež dostupný v AVMS odporcu noviny.sk). V rámci uvedeného podania sťažovateľ uviedol najmä, že:
„Všetky tieto príspevky informujú o rôznych súvislostiach nálezu mŕtveho novorodenca v byte na Nobelovej ul. v Bratislave. Skutok bol podľa verejne dostupných informácií právne kvalifikovaný ako vražda novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 146 Tr. zákona. Nie je to nezanedbateľné z pohľadu hodnotenia primeranosti použitých záberov a výrazových prostriedkov v príspevkoch, nakoľko táto skutková podstata je vyjadrením toho, že ako spoločnosť výrazným spôsobom odlišujeme úmyselné usmrtenie ľudskej bytosti (základná tr. sadzba 15 až 20 rokov) od úmyselného usmrtenia matkou v popôrodnom rozrušení (štyri až osem rokov). Matka tu nemá iba rolu podozrivej, ale tiež poškodenej (v laickom, nie procesnoprávnom význame), hoci si túto ujmu spôsobila sama.
Vyššie konkretizované príspevky obsahujú zábery na tvár osoby mužského pohlavia ázijského pôvodu, ktorý je autormi príspevkov označený ako otec mŕtveho dieťaťa. Viaceré príspevky obsahujú pokus o rozhovor s ním, pričom je zjavné, že osoba o vedenie tohto rozhovoru nemá záujem (snaží sa nastupovať do auta, prostredníctvom tlmočenia cez telefón vysvetľuje, že všetko je v poriadku).
Časť týchto príspevkov zobrazuje túto osobu so založenými putami v sprievode príslušníkov PZ MV SR.
Iné príspevky zas zobrazujú tvár osoby ženského pohlavia ázijského pôvodu, ktorá je autormi príspevkov označená ako obvinená, resp. podozrivá matka mŕtveho dieťaťa.
Ďalšie príspevky zobrazujú interiér bytu, pričom z kontextu príspevkov vyplýva, že ide o byt poškodeného otca a obvinenej matky. Vzhľadom na ostatné zábery (nahraté z ulice) možno vysloviť záver, že tieto zábery boli vyhotovené z pavlače bytového domu skrz okno.
V žiadnom zo sporných príspevkov nie je použité rozmazanie, resp. rastrovanie záberov na tvár, príp. interiér bytu. Domnievam sa, že z tohto dôvodu došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti všetkých dotknutých osôb. …
… Všetky sporné príspevky obsahujú zábery a informácie, na základe ktorých sú otec i matka mohli stať pre širšie okolie identifikovateľní. …
… Vo všeobecnosti platí, že pri každom použití podobizne a záberov, bez ohľadu na to, či k nemu dochádza na základe zákonnej licencie alebo súhlasu, príp. iného oprávnenia, musí ísť o použitie primerané.
Nemožno hovoriť o akceptovateľnosti zobrazovania tzv. perp walku, resp. walk of shame, pretože informovanie sa sústredilo na prvotné dni po skutku, ani médiá teda neboli schopné hodnotiť, kto je „zlý“ a kto „dobrý“, čo sa nakoniec ukázalo aj v prípade záberov otca so založenými putami, na ktorých taktiež nemal rozmazanú tvár a zároveň nebol kladený dôraz na skutočnosť, že zadržanie môže byť preventívne pre prvotné, neopakovateľné úkony, akým sa aj neskôr ukázalo. V tejto súvislosti možno hovoriť aj o zásahu do prezumpcie neviny.
Použitie všetkých takýchto záberov (bez rozmazania) sa teda javí ako samoúčelné, čo platí aj o záberoch na interiér bytu. …
… (MAC TV s.r.o.) si pravdepodobne všetky tieto súvislosti uvedomuje, pretože v jednom z prvotných príspevkov z 15.10.2025 V práčke našli mŕtveho novorodenca (názov komunikátu v lineárnom vysielaní), resp. V prípade nálezu mŕtveho novorodenca v práčke začala polícia trestné stíhanie (názov komunikátu na AVMS noviny.sk) bolo použité rastrovanie.“
2. Príspevok: „Desivý nález v Bratislave, v práčke našli mŕtveho novorodenca“, zo 14.10.2025, dostupné na noviny.sk, AVMS.
Popis: V reportáži je zobrazovaný otec mŕtveho dieťaťa, ktorého polícia odvádza v putách, pričom vysielateľ v tomto príspevku prekryl tvár muža rastrom. Kamera opakovane a plným záberom sníma z pavlače cez okno vnútorné priestory obydlia rodiny, detaily interiéru, kde sa tragédia stala. Z kontextuálnych informácií vyplýva etnická príslušnosť rodiny.
Prepis:
Redaktor: Pane, ako sa dostalo novorodeniatko do pračky? Viete nám k tomu niečo povedať? Ako sa dostal váš syn do pračky? …Všetko sa to začalo ešte v noci na Nobelovej ulici v Bratislave. V tejto lokalite žijú vietnamské rodiny. Matka porodila chlapca pravdepodobne v byte. Podľa informácií televízie JOJženu neskôr spolu s manželom odviezol ich známy do nemocnice na Kramáre. Údajne silno krvácala a porodila tam placentu. Lekár zavolal policajtov a do nemocnice prišla kriminálka z tretieho bratislavského okresu. Kriminálka v noci zobrala muža z nemocnice späť do bytu. Ešte predtým, ako objavili nehybné telo malého novorodenca v práčke, v kontajneri našli igelitku so zakrvavenými vecami.
Respondent: Strašné. Mňa máločo zaskočí. Ja som pracoval aj v nemocnici, ale toto bolo také, že čo?
Redaktor: Otec dieťaťa spolu s policajtmi prišli do bytu, v jednej z izieb zbadali na dlážke krvavé stopy. Desivý pohľad sa im naskytol, keď prišli do kúpeľne a pozreli do pračky. Keď otvorili dvierka, zbadali zabaleného chlapčeka v uterákoch. Pomôcť mu už nedokázali. Bol dlhší čas mŕtvy.
Hlasy asi dvoch redaktorov: Pane, čo sa stalo v byte? Pane, viete to nejako okomentovať. Čo sa tam udialo? Ako sa dostal ten synček do pračky?
Príslušník polície: Neprekračujte čiaru.
Hlasy dvoch redaktorov: Pane, viete to komentovať? Čo je s vašou manželkou?
Redaktor: Hliadka strážila ženu v nemocnici. Tá tam bola aj so svojím ďalším ročným dieťatkom. Podľa informácií televízie JOJ má rodina 4 deti, chlapček by bol piaty. Policajti zadržali otca dieťaťa a doviezli ho späť na miesto činu. V byte sa zdržali asi 20 minút a aktuálne ho odvádzajú späť na policajnú stanicu.
Respondentka: Som bola prekvapená aj z toho hľadiska, že sa niečo také stalo. Ja som bola taká v šoku z toho, lebo oni dosť na tie deti tak dbajú a aspoň tieto rodiny, ktoré tu vidím vonku.
Redaktor: Mimo kamery sme sa rozprávali s viacerými Vietnamci, ktorí rodinu poznajú. Nikto z nich si ale na 35 ročnej žene nevšimol, že je tehotná. Nevšimli si to ani ľudia z okolitých firiem.
Respondent: Vídaval som ju.
Redaktor: Vy ste si niekedy všimli, že tá pani bola tehotná?
Respondentka: Práveže vôbec. Vôbec.
Redaktor: Policajti a technici strávili v byte dlhé hodiny. Nad ránom si prípad prevzala krajská kriminálka. Bližšie informácie k prípadu neprezradila. Nie je známe ani to, za aký skutok začal vyšetrovateľ trestné stíhanie.
Policajná hovorkyňa: Vzhľadom na vykonávanie procesných úkonov, ako aj citlivosť prípadu, bližšie informácie poskytovať nebudeme.
Redaktor: Ako a prečo prišiel chlapček o život, zatiaľ známe nie je. Presné príčiny jeho smrti určí pitva. Z Bratislavy A.Z.l, televízia JOJ.
3. Príspevok: „V prípade nálezu mŕtveho novorodenca v práčke začala polícia trestné stíhanie“, z 15.10.2025, dostupné na noviny.sk., AVMS.
Ide o identický príspevok ako zo dňa 14.10.2025.
4. Príspevok: „Otec mŕtveho novorodenca, ktorého našli v práčke, prehovoril pre TV JOJ“, z 15.10.2025, dostupné na noviny.sk., AVMS.
Popis: V reportáži sú použité zábery otca mŕtveho dieťaťa v putách, ktoré odporca odvysielal deň predtým 14. 10. 2025. Kým vysielateľ v reportáži zo 14. 10. 2025 zarastroval mužovi v putách tvár, v tomto príspevku raster nie je použitý. Otec dieťa je identifikovateľný. V druhej časti reportáže sa redaktor s kolegom z inej televízie pokúšajú o rozhovor s ním, pričom muž je viditeľne rozrušený. V záberoch vidieť, ako sa snaží vyhnúť sa rozhovoru, odvracia tvár, je zjavné, že nerozumie/neovláda slovenský jazyk, zohýba sa k veciam a dáva redaktorom najavo, že si želá rozhovor ukončiť. Redaktori sú v tesnej blízkosti muža, nakláňajú sa k nemu a pokúšajú sa cez tlmočníka v telefóne získať od neho vyjadrenie. V príspevku je uvádzaná etnická príslušnosť mŕtveho dieťaťa.
Prepis:
Redaktor: Smrť malého vietnamského chlapčeka otriasla Slovenskom. Jeho úmrtie od začiatku vyvoláva množstvo otáznikov. Prečo žena rodila doma, ako chlapček zomrel, prečo bol zabalený v uteráku a skrytý v práčke?
Pane, ako sa dostalo novorodeniatko do práčky? Pane, viete nám k tomu niečo povedať? (V tejto časti reportáž obsahuje pasáže príspevku z predchádzajúceho dňa, kde je zobrazovaný otec v putách).
Redaktor: Po tom, čo policajti vytiahli mŕtve telíčko v byte, ihneď zadržali jeho otca. Matka bola v tom čase v nemocnici na Kramároch, kde porodila placentu a ošetroval ju lekár. Na druhý deň od tragédie je všetko inak. Muža, ktorého včera polícia zadržala, je už na slobode. Podarilo sa nám ho stretnúť rovno pred domom, kde došlo k tragédii. Cez muža, ktorý ovláda vietnamčinu, sme sa ho pýtali, čo sa v osudnú noc stalo. Toto bola jeho odpoveď.
Otec mŕtveho dieťaťa (muž hovorí v materinskom jazyku/preklad do slovenčiny uvádza ďalší hlas): Ospravedlňujem sa, ale k prípadu nebudem nič hovoriť.
Redaktor: Zaujímalo nás aj to, čo je s jeho manželkou a či ju pustili z nemocnice domov.
Otec mŕtveho dieťaťa: Je mimo, má pracovné povinnosti a viac vám už nič nepoviem.
Redaktor: Podľa informácií televízie JOJ ženu ešte včera z nemocnice prepustili. Odišla v sprievode policajtov a tí ju rovno zobrali na stanicu, kde ju čakala séria výsluchov. Zatiaľ nevieme, či ďalej ostáva v policajnej cele, alebo ju počas dňa prepustili na slobodu.
Policajná hovorkyňa: V danej veci aj naďalej prebieha vyšetrovanie.
Redaktor: Polícia v prípade začala trestné stíhanie.
Policajná hovorkyňa: V uvedenej veci bolo vyšetrovateľom odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave začaté trestné stíhanie pre zločin vražda novonarodeného dieťaťa matkou.
Redaktor: Vyšetrovateľ zatiaľ nikoho neobvinil. Stať sa tak ale môže v najbližších hodinách. Za vraždu novorodeného dieťaťa matkou hrozí štyri až osem rokov za mrežami. Z Bratislavy A.Z., TV JOJ.
II. Pôsobnosť TR SR
Rada pre mediálne služby zapísala AONE do zoznamu samoregulačných orgánov a Protokol do Zoznamu samoregulačných orgánov (a kódexov) dňa 7. marca 2025. Tento akt delegovania vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania profesijnej samospráve.
V zmysle tohto mechanizmu koregulácie RPMS postupuje vymedzený okruh sťažností na porušenie ustanovení zákona o mediálnych službách na vybavenie AONE, ktorej výkonným orgánom samoregulácie je TR SR (čl. V ods. 1 Stanov AONE).
V nadväznosti na § 127 ods. 2 zákona o mediálnych službách je TR SR príslušná na konanie podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu. Samoregulačný organ je podľa s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.
Pokiaľ ide o posúdenie súladu novinárskych prejavov s Etickým kódexom novinára (ďalej len „Kódex“), je TR SR príslušná na konanie v súlade s čl. V ods. 1 Stanov AONE a podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR.
Odporca (vysielateľ programovej služby MAC TV s.r.o. ) sa explicitne zaviazal dodržiavať etické pravidlá (normy) vyjadrené v tak v Kódexe, ako aj Protokole.
Obsah sťažnosti príslušný senát TR SR a následne aj TR SR posudzovali v kontexte ustanovení týchto dokumentov, keďže odporca je ich signatárom a pristúpil k nim bez výhrad.
V zmysle § 4 rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 príslušný senát TR SR sťažnosť predbežne prerokoval a rozhodol o jej prerokovaní pred TR SR, keďže dospel k predbežnému záveru, že potenciálne mohlo dôjsť k porušeniu Protokolu a Kódexu.
Odporca bol o prijatí sťažnosti informovaný a následne mu bolo podanie zaslané so žiadosťou o vyjadrenie.
III. Vyjadrenie odporcu
K predmetnému podnetu odporca, v zastúpení advokátskej kancelárie, doručil TR SR vyjadrenie. Vo svojom vyjadrení odporca uvádza:
„Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že predmetné príspevky zobrazujú podobizeň dotknutých osôb a interiér bytu, pričom sťažovateľ uvádza, že v žiadnom z príspevkov nie je použité rastrovanie, čím malo podľa sťažovateľa dôjsť k zásahu do ľudskej dôstojnosti dotknutých osôb.
MAC TV si v tejto veci dovoľuje uviesť, že tvrdenie sťažovateľa o tom, že žiadne príspevky neboli rastrované, nie je pravdivé. Pokiaľ ide o osobu otca mŕtveho dieťaťa, kým bol zadržaný orgánmi činnými v trestnom konaní, jeho podobizeň bola rastrovaná vo všetkých výstupoch v rámci príspevkov. V žiadnom z príspevkov nebol označený za osobu podozrivú zo spáchania trestného činu. Po prepustení bol na verejnom priestranstve zo strany redaktorov oslovený s poskytnutím priestoru na vyjadrenie, ktoré bolo verejnosti sprostredkované v rámci reportáže. Podobizeň otca mŕtveho dieťaťa nebola zachytená skrytou kamerou, ani prostredníctvom mobilného telefónu. Otec mŕtveho dieťaťa si bol vedomý, že je zo strany televízie nakrúcaný, pričom s vyhotovením a použitím záznamu nevyslovil nesúhlas. Keďže využil priestor na vyjadrenie, ktoré bolo odvysielané v reportáži, a nevyjadril nesúhlas s odvysielaním jeho prejavov osobnej povahy, MAC TV nemala dôvod použiť pri odvysielaní a zverejnení týchto príspevkov prostriedky prekrývajúce podobizeň otca mŕtveho dieťaťa. Príspevky neobsahovali žiadne záznamy alebo informácie, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti otca mŕtveho dieťaťa. Nakoľko pred využitím priestoru na vyjadrenie bola podobizeň otca mŕtveho dieťaťa riadne rastrovaná, MAC TV má za to, že nedošlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti otca mŕtveho dieťaťa.
Pokiaľ ide o matku mŕtveho dieťaťa, táto osoba mala vo všetkých odvysielaných a zverejnených príspevkoch rastrovanú tvár a MAC TV dôsledne dbala na to, aby nebola zverejnená jej identita. Zároveň jej poskytla aj priestor na vyjadrenie k obvineniu prostredníctvom advokáta, ktoré bolo odvysielané a zverejnené. K námietke sťažovateľa o primeranosti výrazových prostriedkov použitých v príspevkoch vzhľadom na kvalifikáciu trestného činu MAC TV uvádza, že v jednom z príspevkov zároveň vysvetľuje skutkovú podstatu trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou, pričom v príspevku je zreteľne vysvetlené, že ide o konanie v rozrušení spôsobenom pôrodom.
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o zobrazení interiéru bytu, tieto zábery boli vyhotovené z verejného priestranstva a použité v rámci príspevkov, v ktorých bola podobizeň oboch rodičov mŕtveho dieťaťa rastrovaná, čo malo za následok, že vlastníci, príp. oprávnení užívatelia uvedeného bytu nemohli byť v predmetnom čase identifikovateľní. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k zásahu do súkromia týchto osôb.
S ohľadom na všetko vyššie uvedené má MAC TV za to, že neporušila žiadne z ustanovení Protokolu a vzhľadom na to navrhuje, aby Tlačovo-digitálna rada predmetné konanie zastavila.“
IV. Aspekty a východiská rozhodovania
Senát TR SR po predbežnom prerokovaní podania dospel k záveru, že potenciálne mohlo dôjsť k porušeniu Protokolu a v súlade s § 4 ods. 6 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 rozhodol o postúpení sťažnosti na posúdenie TR SR.
TR SR po predbežnom zvážení dospela k záveru, že je účelné a hospodárne posudzovať jednotlivé príspevky v jednom konaní, aj vzhľadom na vzájomnú súvislosť, časovú následnosť a skutočnosť že ide o tematický celok.
Zároveň, po vzhliadnutí všetkých dôkazov vrátane vyjadrenia odporcu a predbežnom posúdení, TR SR dospela k záveru, že v súvislosti s Kódexom a Protokolom bude sťažnosť posudzovať s osobitným zameraním na tieto etické pravidlá:
Článok IV ods. 1 Kódexu, podľa ktorého: „S výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu, novinár nesmie bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby zverejňovať informácie, týkajúce sa výlučne súkromia tejto dotknutej fyzickej osoby ako ani zverejňovať záznamy osobnej povahy tejto dotknutej fyzickej osoby. Okrem prípadu, ak dotknutá fyzická osoba sama vyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo svojím konaním vzbudzuje pohoršenie, nesmie novinár ani pri zverejňovaní informácií a záznamov, týkajúcich sa otázok verejného záujmu podľa predchádzajúcej vety znižovať dobré meno, česť a dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby.“
Článok IV ods. 2 Kódexu, podľa ktorého: „Novinár rešpektuje prezumpciu neviny a to aj vo vzťahu k osobám podozrivým z trestného činu, obvineným zo spáchania trestného činu alebo obžalovaným zo spáchania trestného činu. Celé mená ľudí podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena predstavuje dôležitý verejný záujem.“
Článok 6 Protokolu, podľa ktorého: „Všetky mediálne produkty a obsahové služby rešpektujú ľudskú dôstojnosť.“
Článok IV ods. 3. Kódexu, podľa ktorého: „Novinár nepodnecuje priamo ani nepriamo akúkoľvek nenávisť, intoleranciu alebo diskrimináciu založenú najmä na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, pohlaví či sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.“
Článok V ods. 4. Kódexu, podľa ktorého: „Novinár pristupuje so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobám, ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s novinármi, neuvedomujú si dôsledky svojho konania, alebo sa ocitli v obzvlášť zložitej životnej situácii, najmä k obetiam alebo svedkom trestných činov, nehôd alebo iných udalostí, ktoré môžu spôsobiť fyzickej osobe značný emočný stres.“
Článok V ods. 6. Kódexu, Novinár a zdroj informácií, podľa ktorého: „Ak to nie je vylúčené s ohľadom na komunikáciu otázok verejného záujmu, má novinár povinnosť chrániť súkromie a oprávnené záujmy osôb uvedených odsekoch 4 a 5 a nezneužívať ich dôveru.“
Článok 8 ods. 1 Protokolu, podľa ktorého: „Pri mediálnom pokrývaní trestných činov, nehôd, živelných pohrôm, havárií a katastrof strana Protokolu vždy beriezvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania obetí, pozostalých alebo blízkych osôb, ich zobrazovania a informovania o nich.“
V. Názor TR SR
Vzhľadom na špecifiká trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa, má informovanie verejnosti o tomto konkrétnom trestnom čine iba nepatrnú spoločenskú funkciu a z podhľadu preventívnej funkcie fakticky žiadnu.
Ide o privilegovanú skutkovú podstatu, čo znamená, že sa na subjekt tohto trestného činu vzťahujú prvky, ktoré znižujú jeho spoločenskú závažnosť. Toto zníženie nie je spôsobené objektom alebo následkom trestného činu (ľudský život/dieťa, usmrtenie), ale špeciálnymi okolnosťami, ku ktorým došlo na strane páchateľa. Ide o čas „pri pôrode alebo po ňom“ a súvisí s „rozrušením spôsobeným pôrodom“ (§ 146 Trestného zákona). Pri takomto trestnom čine sa zaisťuje znalecký posudok z odboru psychiatrie a pôrodníctva, ktorý je rozhodujúci pri určení psychického stavu matky a rozpoloženia determinovaného fyziologickými procesmi vyvolanými pôrodom. V prípade, že tieto podmienky nie sú splnené, môže ísť aj o vraždu alebo úkladnú vraždu, pričom Trestný zákon vylučuje súbeh trestného činu vraždy a úkladnej vraždy s trestným činom vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Príspevok navodzoval dojem, že je na to „špeciálny paragraf“, pričom sa vôbec nezoberá skutočnosťou, že paragraf je „špeciálny“ nie pre to, že je to obzvlášť šokujúce, ale preto, že ide o veľmi špecifické okolnosti, ktoré odôvodňujú nižšiu trestnú sadzbu oproti úkladnej vražde, vražde alebo zabitiu.
Ak vôbec nejaká prevencia ohľadom takto špecifického trestného činu je možná, tak spočíva v informovaní o ňom v kontexte jeho špecifík a vhodnosti lekárskej starostlivosti, resp. vhodnosti pôrodu v kontrolovanom lekárskom prostredí. Nie je vylúčené, aby samotné informovanie o protispoločenských javoch mohlo mať vysokú spoločenskú hodnotu a oprávňovať vysoký záujem verejnosti. Ide najmä o informovanie spájané s osobami s dosahom na spoločnosť ako takú (napr. verejné osoby ako politici, vysokopostavení podnikatelia alebo iné osoby, ktoré by mali niesť zvýšenú mieru spoločenskej zodpovednosti alebo si vyžadujú vyššiu mieru dohľadu spoločnosti vzhľadom na ich vplyv). Rovnako tak trestné činy, o ktorých zvyšovanie povedomia spoločnosti je podstatné, kde už samotné informovanie o konaní orgánov v trestnom konaní môže mať preventívnu funkciu (napr. korupcia, femicída, trestné činy s osobitným motívom atď.), avšak tento konkrétny trestný čin, ktorému sa príspevky venovali medzi ne (bez ďalšieho rozširujúceho kontextu) nepatrí, vzhľadom na jeho osobitosti, ako je uvedené vyššie.
1. Zobrazenie osôb
TR SR pri hodnotení tohto postupu aplikovala test proporcionality, vážiac právo verejnosti na informácie o policajnom zásahu proti právu dotknutej osoby na ochranu dôstojnosti a prezumpciu neviny.
TR SR pri posudzovaní tohto bodu identifikovala zásadný rozdiel v prístupe odporcu medzi dvoma vysielacími dňami. Kým v príspevku zo dňa 14.10.2025 odporca postupoval v súlade s etickými štandardmi a tvár zadržaného muža prekryl rastrom, v príspevku zo dňa 15.10.2025 túto ochranu odstránil a použil identické zábery s odhalenou tvárou. Takéto vizuálne spojenie obrazu spútaného človeka s naratívom o vražde novorodenca, v čase, keď už pominuli dôvody zadržania, vytvára v mysli diváka falošnú a nezmazateľnú asociáciu viny. Odporca týmto konaním porušil čl. IV ods. 2 Kódexu, nakoľko nerešpektoval prezumpciu neviny a vizuálne kriminalizoval osobu, ktorá bola v danom čase už na slobode. Spravodajská licencia (§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka) nepokrýva použitie archívnych záberov v putách spôsobom, ktorý poškodzuje dobré meno osoby v rozpore s aktuálnym skutkovým stavom. TR SR trvá na tom, že v momente prepustenia osoby na slobodu mali byť tieto zábery v ďalšom vysielaní buď vynechané, alebo tvár osoby dôsledne rastrovaná.
Takýto postup považuje TR SR za neakceptovateľný. Odstránenie rastra v čase, keď bola osoba prepustená na slobodu a pominuli dôvody zadržania, predstavuje retroaktívnu stigmatizáciu. Skutočnosť, že redakcia disponovala technickými prostriedkami na ochranu identity (čo preukázala 14.10.), robí následné zverejnenie tváre v putách neospravedlniteľným zásahom do prezumpcie neviny a ľudskej dôstojnosti.
2. Zobrazenie obydlia
V súlade s rozhodnutím č. 27/2025 TR SR potvrdzuje, že priestor za oknami obydlia požíva ochranu na základe doktríny legitímneho očakávania súkromia.
Skutočnosť, že okná vedú na pavlač, ktorá je komunikačným priestorom, neznižuje mieru ochrany interiéru bytu. Právo na rešpektovanie obydlia (čl. 8 Dohovoru, čl. 21 Ústavy SR) nie je obmedzené len na fyzický vstup do priestoru, ale chráni aj pred nežiaducim nazeraním a zaznamenávaním toho, čo sa deje vo vnútri. V súlade s doktrínou „legitímneho očakávania súkromia“ (legitimate expectation of privacy), ktorú aplikuje aj Ústavný súd SR (napr. II. ÚS 44/99), má jednotlivec právo očakávať, že priestor za oknami jeho obydlia je jeho súkromnou sférou, do ktorej verejnosť nemá prístup.
Použitie technických prostriedkov (kamera, zoom) na snímanie interiéru cez okno predstavuje invazívny zásah do súkromia, ktorý je prípustný len v prípade existencie dôležitého verejného záujmu (napr. ak by bolo cez okno viditeľné páchanie závažnej trestnej činnosti). V tomto prípade však zábery nemali žiadnu dôkaznú ani informačnú hodnotu vo vzťahu k objasneniu skutku. Takéto samoúčelné narúšanie intimity obydlia, obzvlášť v čase, keď sa v byte mohli nachádzať pozostalí prežívajúci traumu, je v rozpore s čl. IV ods. 1 a čl. V ods. 6 Kódexu.
3. Spôsob pokusu a následné samotné vedenie rozhovoru s respondentom
Špecifikom tohto prípadu, ktoré zvyšuje závažnosť konania redaktorov, je prítomnosť jazykovej bariéry. Z obrazového záznamu je zrejmé, že respondent nerozumel kladeným otázkam a snažil sa z miesta odísť. Redaktori namiesto rešpektovania tejto situácie použili mobilný telefón s tlmočníkom, ktorým sa snažili vynútiť si odpoveď priamo pri nastupovaní do auta.
Takýto postup, kedy je osoba v šoku a bez znalosti jazyka konfrontovaná s technológiou a fyzickou blízkosťou redaktorov, predstavuje formu nátlaku, ktorá je v rozpore s požiadavkou zvýšenej citlivosti podľa čl. V ods. 4 Kódexu. Odpoveď muža, ktorý je v hraničnej životnej situácii na otázky novinárov týkajúcich sa jeho manželky (je mimo, má pracovné povinnosti a viac vám už nič nepoviem) umocňuje tragickosť prípadu a potvrdzuje nevhodnosť postupu redaktorov.
Novinár by mal pristupovať so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobám, ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s novinármi, neuvedomujú si dôsledky svojho konania alebo sa ocitli v obzvlášť zložitej životnej situácii. Rovnako tak pri mediálnom pokrývaní trestných činov by mal brať zvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania pozostalých alebo blízkych osôb, obzvlášť v prípade informovania o trestných činoch, o aké išlo v tomto prípade.
Vzhľadom na postavenie osoby, s ktorou sa pokúsili reportéri o rozhovor (išlo minimálne o dvoch reportérov, TV Markíza a TV JOJ) bolo zrejmé, že nemá skúsenosti s komunikáciou s novinármi. Keďže bol zároveň otcom obete, ako aj manžel v tom čase potencionálne obvinenej, nemožno pochybovať o tom, že sa ocitol v obzvlášť zložitej životnej situácii. Napriek tomu prístup novinárov k pokusu o rozhovor tieto skutočnosti nezohľadňoval, rovnako tak nebol braný ohľad na formu a spôsob, akým bol zaznamenaný. V takýchto situáciách je potrebné zvážiť verejný záujem a prínos takto získaných informácii s ohľadom na následky, ktoré to môže mať na respondenta a ako je vykreslený, berúc do úvahy špecifiká prípadu a konkrétneho potencionálneho trestného činu a s ním súvisiacu intenzitu verejného záujmu.
Nie je spochybnené právo novinára získavať informácie, avšak mal by sa riadiť čl. V ods. 4 Kódexu (ako aj zmyslom čl. 8 ods. 1 Protokolu). Pri mediálnom pokrývaní trestných činov má novinár brať zvláštny ohľad na formu a spôsob zaznamenávania obetí, pozostalých alebo blízkych osôb, ich zobrazovania a informovania o nich, pričom by mal pristupovať so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobám, ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s novinármi.
Ak by aj pokus o vedenie rozhovoru v tomto konkrétnom prípade bol považovaný za taký, ktorý je na hranici pravidiel Protokolu a Kódexu, tak potom jeho samotné zobrazenie, kde legitímna neochota odpovedať je prezentovaná ako získanie vyjadrenia („otec mŕtveho novorodenca, ktorého našli v práčke, prehovoril“) danú hranicu prekročil. V takýchto prípadoch by sa odporca mal obmedziť na informáciu, že sa nepodarilo získať vyjadrenia, a nie (naopak) vystavovať osobu so zvýšenou citlivosťou, ktorá je zároveň príbuznou podozrivej i pozostalou obete, zjavnému diskomfortu a následne ešte tento diskomfort zobrazovať.
4. Informácia o príslušnosti k menšine
TR SR v súlade so svojou ustálenou praxou (Rozhodnutie č. 27/2025) konštatuje, že pri trestnom čine podľa § 146 Trestného zákona (vražda novonarodeného dieťaťa matkou) je informácia o etnickej príslušnosti irelevantná, nakoľko etiológia tohto skutku je primárne psychofyziologická.
Novinár by sa pri svoje práci mal vyhnúť nedôvodnej spojitosti protispoločenských javov (vrátane trestnej činnosti) s konkrétnym pohlavím, rasou, farbou pleti, etnickým alebo sociálnym pôvodom, genetickými vlastnosťami, jazykom, náboženstvom alebo vierou, politickým alebo iným zmýšľaním, príslušnosťou k národnostnej menšine, etnickej skupine alebo inej menšine, majetkovým postavením, pôvodom, miestom narodenia, zdravotným postihnutím, vekom alebo sexuálnou orientáciou. Pokiaľ takáto informácia nie je relevantná pre podstatu veci, nie je ani spravodajsky relevantná, hoci mu je známa. Ak z okolností vyplýva, že s informáciou ohľadom týchto charakteristík je dôvodné pracovať, pretože je to relevantné z hľadiska pochopenia kontextu, tak by mal postupovať spôsobom, aby nevytváral falošný naratív (stereotyp) ani neposilňoval stereotypy alebo neparazitoval na nich. S obzvlášť náležitou starostlivosťou je potrebné postupovať v prípadoch, keď ide o charakteristiku, ktorá zároveň vyčleňuje jednotlivca alebo skupinu ako príslušníka menšiny, resp. príslušníka marginalizovanej alebo nezvýhodnenej skupiny.
Pokiaľ by v danom prípade informácia o príslušnosti k menšine nebola v príspevku obsiahnutá, podstatná informácia by naďalej bola podaná bez toho, aby spravodajská informácia utrpela na svojej výpovednej hodnote (informovanie o smrti novorodenca zo zatiaľ nevyjasnených okolností v súbehu s podozrením na spáchanie trestného činu). Je zrejmé, že príslušnosť k menšine nesúvisela so skutkovým stavom ako takým v kontexte toho, ako a o čom príspevok informoval. Zníženú mieru citlivosti pri spracovaní takýchto príspevkov s prítomnosťou nemajoritného prvku možno pritom overiť testom: V prípade pochybností o spravodajskej relevancii je vhodné vykonať test, ktorým možno zistiť, či po odstránením takejto charakteristiky (informácie) dôjde k zníženiu výpovednej hodnoty príspevku.
Vychádzajúc z dobrej viery odporcu TR SR zastáva názor, že cieľom reportáže nebolo spájanie potenciálneho trestného činu s konkrétnou menšinou. Aj keď uvedené informácie o príslušnosti k menšine v danom prípade nemožno považovať za relevantné, vzhľadom na ich frekvenciu, umiestnenie a kontext TR SR dospela k názoru, že nedosahujú takú intenzitu, aby zakladali dôvod na porušenie čl. IV ods. 3. Kódexu. TR SR odporúča odporcovi v budúcnosti sa vyhýbať informáciám o etnickej alebo štátnej príslušnosti, ak to nie je relevantné.
VI. Záver
Na základe vyššie uvedeného a vo vzájomnej súvislosti, po zvážení prijatých a recipovaných pravidiel v Kódexe a Protokole, cieľa, ktorý zvažované pravidlá sledujú a jeho legitimity a či je nevyhnutné sa vysloviť reštriktívne k uplatňovanému právu na slobodu prejavu za účelom dosiahnutia tohto cieľa, TR SR dospela k záveru, že odporca odvysielaním predmetných príspevkoch, v ktorých odporca informoval o trestnom čine vraždy novorodenca matkou porušil príslušné články Kódexu a Protokolu tak, ako sú vymedzené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
TR SR pri rozhodovaní o sankcii prihliadala na závažnosť porušenia zásad novinárskej etiky, následky, skutočnosť, či ide o prvé alebo opakované porušenie novinárskej etiky tým istým odporcom a zároveň brala do úvahy to, či odporca s TR SR pri prerokovaní sťažnosti spolupracoval.
Vzhľadom na závažnosť porušenia, ktoré zasiahlo do práv zraniteľných osôb a kumulatívny charakter pochybení, TR SR považuje za nevyhnutné uložiť sankciu, ktorá nielen pomenuje porušenie, ale aj napraví trvajúci protiprávny stav. Vyzýva preto odporcu, aby v určenej lehote pristúpil k vykonaniu povinnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
POUČENIE:
Toto rozhodnutie TR SR je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 17. februára 2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR