č. k. 30/2025
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková – podpredsedníčka, JUDr. Peter Kerecman, PhD., JUDr. Marek Ogurčák, Mgr. Ján Golais, Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Matúš Leviczki a Željko Martyn Sampor vo veci vedenej pod č. k. 30/2025 hlasovaním per rollam 27.2. 2026 v konaní začatom po podnete sťažovateľky E.Š. z Trenčína proti odporcovi Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu sme.sk,podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky, takto
r o z h o d l a :
Uverejnením podcastu Ľudskosť č. 217 s názvom „Filozof L.: V Gaze sa rieši, či systém medzinárodného práva stále platí, alebo sa vraciame späť. Všetko, čo potrebujeme vedieť o Izraeli a Palestíne.“ na portáli sme.sk dňa 15. októbra 2025 k porušeniu Etického kódexu novinára n e d o š l o.
O d ô v o d n e n i e:
Tlačovo-digitálnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bol 26. novembra 2025 doručený podnet/sťažnosť E.Š. z Trenčína (ďalej len „podnecovateľka“) smerujúci proti odporcovi Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava (ďalej len „odporca“), prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu sme.sk týkajúci sa podcastu Ľudskosť č. 217 s názvom „Filozof L.: V Gaze sa rieši, či systém medzinárodného práva stále platí, alebo sa vraciame späť. Všetko, čo potrebujeme vedieť o Izraeli a Palestíne.“ na portáli sme.sk dňa 15. októbra 2025 (ďalej len „podcast“).
Podnecovateľka v podnete Rade uviedla, že uverejnením podcastu mohlo dôjsť k porušeniu čl. II ods. 1, 3 a čl. III ods. 1, 6 kódexu. Podcast je prezentovaný ako odborná diskusia o medzinárodnom práve a konfliktoch. K prekročeniu etických štandardov došlo tým, že
- moderátorka Barbora M. v úvode relácie (po predstavení jej hosťa Michala L.) uviedla, že jej hosť „Dnes nám priblíži, ako spor medzi Izraelom a Palestínou vlastne vznikol a ako sa premenil na genocídu“. Ide o konštatovanie moderátorky (nie o jej otázku) o spáchaní genocídy ako faktu, hoci otázka právnej kvalifikácie konania Izraela nebola vyriešená a konanie nebolo posúdené ako zločin genocídy žiadnym medzinárodným súdnym orgánom, je predmetom diskusie a teda moderátorka neodlíšila svoj názor (hodnotiaci úsudok) od overeného faktu, prezentovala ho ako tvrdenie a ani k nemu nedodala nič, čo by naznačovalo, že ide takéto označenie môže byť sporné, čím porušila čl. II ods. 3 kódexu;
- po tom, čo hosť relácie v súvislosti s opisom (tragického) osudu (konkrétneho) mladého Palestínčana uviedol, že „ja by som úplne chápal, kedy sa stal členom Hamasu“, teda označil za niečo úplne pochopiteľné vstup jednotlivca do organizácie vedenej Európskou úniou v zozname teroristických organizácií, moderátorka na takýto názor respondenta primerane nereagovala, nedoplnila ho žiadnym komentárom, čo mohlo vyvolať u poslucháča dojem, že takýto názor o vstupe osoby do teroristického hnutia je úplne bezproblémový, čím došlo k porušeniu čl. III ods. 1 kódexu;
- po tom, čo hosť relácie uviedol o Hamase, že v minulosti fungoval „skôr ako charitatívna organizácia“ a „chceli sa stať akoby legitímnou politickou silou“ moderátorka ani na takéto zjednodušené charakteristiky nereagovala, hoci by to bolo namieste, keďže pôvodná Charta Hamasu (1988) explicitne deklarovala cieľ zničiť štát Izrael a obsahuje otvorene antisemitské a násilné formulácie o boji proti Židom, moderátorka nedoplnila, že Hamas je organizáciou s dlhodobo jasne deklarovanou násilnou a extrémistickou ideológiou a je zaradený na zozname teroristických organizácii v Európskej únii, čím prispela k skresleniu podaných informácií a čím došlo k porušeniu čl. II ods. 1 kódexu;
- moderátorka v podcaste ani rámcovo neupozornila, že existujú aj odlišné odborné názory na právnu charakteristiku daného konfliktu, než aké boli v podcaste prezentované, tieto neuviedla, čím nenaplnila povinnosť zabezpečiť primeranú pluralitu názorov v situácii, keď relácia bola kritická voči konaniu štátu Izrael a podcast nebol klasickou „duelovou“ reláciou.
Rada po oboznámení sa s obsahom podnetu podľa ..§ 1 ods. 4… Rokovacieho poriadku Rady z 5.11.2024 (ďalej len „rokovací poriadok“) dňa 15. 1. 2026 rozhodla, že vo veci začne konanie o porušení Etického kódexu novinára (ďalej len „kódex“) z vlastného rozhodnutia.
Na výzvu Rady sa k podnetu vyjadril v liste z 31. decembra 2025 za odporcu šéfredaktor denníka SME R.K., ktorý uviedol, že odporca je presvedčený o tom, že uverejnením a obsahom podcastu k porušeniu kódexu nedošlo:
- použitie pojmu „genocída“ v úvodnom monológu podcastu reflektovalo široký odborný konsenzus medzi odborníkmi na medzinárodné právo, medzinárodné humanitárne právo, odborníkov na genocídy z oblasti histórie či sociológie, závery vyšetrovacích komisií OSN, závery najvýznamnejších ľudskoprávnych organizácií vo svete (napr. Amnesty International, HRW) aj v Izraeli samotnom (napr. B’Tselem), závery watchdogov ako Genocide Watch; pričom tieto zdroje boli uvedené spomíname aj v podcaste. Hoci žiadny odborný konsenzus nie je stopercentný, pri takejto miere konsenzu je legitímne prezentovať jeho závery bez toho, aby museli byť neustále dodatočne odôvodňované. Pretože rozhodovanie medzinárodného súdu (ICJ) trvá značný čas, odborný konsenzus sa môže sformovať už aj oveľa skôr, ako sa uzavrie konanie pred ICJ. Navyše odborný konsenzus o tom, že niekde nastala genocída, nie je viazaný na rozhodovanie ICJ, o genocídach sa hovorí aj v prípadoch, kedy ICJ vôbec nerozhodoval. Pojem „genocída“ bol navyše v rozhovore rozsiahlo odôvodnený. Novinári preto môžu a aj majú dianie v Gaze označiť za genocídu;
- výčitka absencie reakcie moderátorky na výrok „úplne by som chápal, keby sa stal členom Hamasu“ nie je opodstatnená, veď aj sama podnecovateľka uvádza, že hosť podľa nej rozlišuje medzi „pochopením motivácie“ a „legitimizáciou násilia“. Moderátorka nepotrebovala na tento výrok reagovať, lebo toto rozlíšenie bolo zjavné (vnímala ho aj podnecovateľka). Snaha pochopiť, prečo ľudia vstupujú do teroristických organizácií, je plne legitímna; je pravidelne súčasťou mediálnych rozhovorov, či reportáží. Práve vďaka nej možno hľadať spôsoby, ako zabraňovať a predchádzať násiliu. Navyše nie je pravda, že by moderátorka nezvýraznila rozdiel medzi pochopením a schvaľovaním násilia. Vyjadrila pochopenie pre tiesnivú situáciu Palestínčanov, a zároveň dodala, že „samozrejme nie je legitímne vraždiť“ (57:57). Hosť spomínal konkrétny prípad, keď izraelské letectvo zabilo otca 12-ročného Palestínčana a ďalších sedemnásť jeho príbuzných (2014), uviedol, že chlapec poskytol po tomto útoku rozhovory médiám, s tým, že sa pomstí. Neskôr však hovoril, že sa chce stať lekárom, aby pomáhal ľuďom. A keď ho neskôr zabil izraelský nálet, bol študentom zubného lekárstva na univerzite v Gaze. Hosť teda hovorí, že by „pochopil“, ak by chlapec vstúpil do Hamasu, po prezentácii tohto jeho prípadu. Nehovorí, že chápe páchanie teroristických teroristické útokov a zvýrazňuje, že chlapec do Hamasu napokon nevstúpil, chuť pomstiť sa prekonal a uprednostnil pomoc ľuďom. Je tak zjavné, že pochopenie neznamená ospravedlňovanie. O legitimizovanie násilia teda nešlo, a žiadna dodatočná intervencia moderátorky potrebná nebola;
- pokiaľ ide o údajné „zamlčanie kontextu“. každá relácia pracuje s časovými obmedzeniami, takže nie je možné spomenúť vždy všetko. Pri akomkoľvek výstupe tak môže mať niektorý poslucháč dojem, že niečo, čo subjektívne vníma ako podstatné, bolo „zamlčané“. Pokiaľ podnecovateľka poukazuje na to, že podstatná je Charta Hamasu (1988), ktorá obsahuje antisemitské formulácie a volanie po zničení Izraela, nová Charta Hamasu (2017) už antisemitské formulácie neobsahuje. Ani volebný manifest (2006) neobsahuje antisemitské formulácie a ani zámer zničenia Izraela. V relácii odznelo, že Hamas spáchal 7. októbra 2023 vojnové zločiny (od 28:15), hosť spomína klasifikáciu tohto útoku ako „genocídneho masakra“. V rozhovore tiež zaznelo, že Hamas, vrátane jeho civilného krídla, je designovanou teroristickou organizáciou na území Európskej únie (od 47:37) ako aj to, že „počas druhej intifády to bola jednoznačne čisto teroristická organizácia“ (od 48:20), keď Hamas cielene útočil na izraelských civilistov. Hosť tiež opakovane vysvetlil, že Hamas je „revolučná“ organizácia pre ktorú je násilie centrálne a odmieta sa ho vzdať. Poslucháči preto nemohli nadobudnúť dojem, že Hamas je „predovšetkým charita“, či „len nepochopený politický aktér” ako sa uvádza v podnete. Žiadne takéto slová v relácii nezazneli, a ani z celkového kontextu nemožno nič takéto vyvodiť;
- pokiaľ podnecovateľka uvádza, že moderátorka mala upozorniť na to, že existujú aj iné odborné názory na právnu kvalifikáciu daného konfliktu, podcast Ľudskosť nie je žánrovo konfrontačnou diskusiou dvoch protichodných názorov; je reláciou, ktorá skúma stanovenú tézu. Exploratívny žáner je legitímny žurnalistický žáner. Pokiaľ podnecovateľka vyjadruje potrebu „citácií stanovísk medzinárodných súdov“, rozhovor sa opiera aj o tieto stanoviská (hosť uvádza stanoviská ICC k zatykačom na G. a N.; nález ICJ z 19. júla 2024 o nelegálnosti izraelskej okupácie Palestíny; tri predbežné opatrenia vydané ICJ v roku 2024, ktoré uvádzajú bezprostredne hroziace riziko genocídy v Gaze). Podcast ako celok umožňuje poslucháčovi oboznámiť sa s tým, v čom spočíva odborný konsenzus, že v Gaze prebieha(la) genocída. Tým vyjasňuje aj úvodnú pozíciu moderátorky.
V závere vyjadrenia odporca zdôraznil, že novinárska práca nie je hodnotovo neutrálna. V jadre žurnalistiky sú morálne ambície, ako je hľadanie pravdy, obrana demokratických hodnôt a ľudských práv. V podcaste Ľudskosť sa odporca venoval téme Izraela a Palestíny celkovo štyri krát (epizódy č. 203, 214, 217 a 224), drží sa humanistickej pozície, rešpektuje ľudské práva a medzinárodné právo. Podnet preto odporca chápe ako prejav subjektívneho znepokojenia, ktoré však nemožno vykladať ako objektívny nedostatok relácie.
Rada sa vecou zaoberala na svojom online zasadnutí dňa 27.1.2026. Oboznámila sa s obsahom podcastu, podnetu aj vyjadrením odporcu. Zistila, že podcast obsahuje sporné vyjadrenia tvrdené podnecovateľkou i časti, na ktoré poukázal odporca. Obsah podcastu hodnotila ako celok a v takomto kontexte posudzovala aj obsah podnetu.
Podcast je rozhovorom moderátorky B.M. s hosťom M.L., jeho celkové trvanie je viac ako 80 minút.
Úvodná časť podcastu znie: „Ahojte, ja som B.M. a toto je podcast Ľudskosť denníka SME, v ktorom sa rozprávame o spoločnosti a o mentálnom zdraví. Dnes o Izraeli a Palestíne s právnikom a filozofom M.L.. Tento rozhovor sme nahrali v piatok desiateho októbra, čiže deň po tom, ako sa izraelská vláda dohodla s Hamasom na prímerí. Čo je dobrá správa. No cesta k spravodlivosti a skutočnému bezpečiu ľudí v Palestíne aj v Izraeli sa tým zďaleka neskončila. Navyše, každé dlhodobé riešenie si bude vyžadovať spoluúčasť Západu, konkrétne našu sebareflexiu, našu ochotu učiť sa nové veci a hľadať, čo je správne a aj náš súcit. M.L. vyštudoval právo a filozofiu, z ktorej má doktorát. Pôsobí na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venuje politickej filozofii či filozofii umenia a pracuje aj ako advokát. Popri tom píše komentáre, ktoré mu vychádzajú v denníkoch SME, N a v magazíne Kapitál. Dnes nám priblíži, ako spor medzi Izraelom a Palestínou vlastne vznikol a ako sa premenil na genocídu. A potom preberieme najčastejšie otázky, ktoré sa objavujú vo verejnom priestore. Či má Izrael právo existovať? Či sa s Hamasom dalo dohodnúť alebo čo mohol po útoku Hamasu Izrael spraviť inak tak, aby neporušoval medzinárodné právo? No a M. povie, na čo sa podľa neho treba sústrediť, ak nám záleží na bezpečí oboch národov, Palestínčanov aj Izraelčanov. Ak mi chcete napísať moja adresa je ludskost zavináč sme bodka eská. No a toto je M.L.. M. vitaj v podcaste Ľudskosť.“
Druhá časť podnetu sa týka vyjadrenia hosťa: „(…) môžem dať jeden príklad. Mne utkvel v pamäti jeden chalan, ktorý sa volal Ab. Al-B., myslím, ktorý mal dvanásť v roku 2014 a Izrael zabil osemnástich jeho rodinných príslušníkov, vrátane jeho otca, s tým údajne, že jeho strýko bol veliteľ v polícii, čiže akože povedali, že operatívec Hamasu. Oni proste zabili jeho otca. No a bola reportáž, kde on hovoril, že sa pomstí, že ich berú ako nič, že sú to vrahovia a že, že on sa pomstí. A nedávno ma napadlo hľadať, čo sa s ním ako keby vlastne stalo. Našiel som reportáž, ktorá bola niekedy z jesene 2014, kde on bol veľmi nadaný žiak a tam už hovoril v tej reportáži, že má rád školu, že sa chce stať doktorom, aby mohol pomáhať ľuďom, keď príde ďalšia vojna. A našiel som, že on sa aj skutočne snažil stať doktorom. Bol, študoval medicínu. Dvadsiateho novembra 2023 zomrel pri izraelskom nálete, som rozmýšľal, že ako ja by som úplne chápal, keby proste sa stal členom Hamasu takýto chalan, ale on zjavne bol lepší, ako si ja predstavujem, že všetko urobil správne. A aj tak nemal šancu, my povieme, že proste teraz, že to je nejaký iracionál, že oni sú radikalizovaní. Že my ich vnímame, ako keby boli úplne iní ako my, že to sú nejakí barbari s nejakými úplne inými nastaveniami, ako máme my, ale v skutočnosti, keď si pozrieme príbeh toho ich vysídľovania, ponižovania, oberania o práva a celkovo živorenia, tak troška iný príbeh to začína byť. Akože nie je to legitímne samozrejme vraždiť a ideálne by bolo, keby nejakým iným spôsobom bojovali za svoje práva, ale zároveň vyčítať im to z pozície nás, čo sme v priestore, ktorý je bezpečný, kde všetko máme, čo potrebujeme je v niečom strašne kruté.“
Tretia časť podnetu sa týkala vyjadrení hosťa: „(…) Tu sa robili úplne naopak opatrenia, aby tých civilných obetí bolo čo najviac. Ale zároveň sa môžem tváriť, že to je proste legitímne, lebo tam bol nejaký proste operatívec Hamasu, ako sa povie. Ešte si povedzme o odpore Palestínčanov ako takom. To národnoslobodovacie hnutie v takom širšom slova zmysle. Lebo Hamas vznikol v Gaze v 1987. Myslím, že už sedemdesiatych rokoch, ale vtedy fungoval ešte skôr ako charitatívna organizácia. Okej. A prečo práve Gaza sa stala kolískou odporu a nie napríklad západný breh Jordánu, tam nejaké hnutie? (…) Designácia teroristických organizácií je skôr záležitosťou národných štátov, čiže ako v Európskej únii máme ako dlhé zoznamy teroristických organizácií, kde sa nachádza aj Hamas. Dlho tam bolo len militantné krídlo, teraz sa nachádza tam aj civilné a militantné krídlo, lebo tá argumentácia bola, že tieto sú akoby neoddeliteľné. Efekt toho je, že s Hamasom sa nemôžu udržiavať diplomatické styky, že akákoľvek finančná podpora Hamasu je trestná, akákoľvek podpora Hamasu je trestná. Čiže z tohto hľadiska akože teroristická organizácia je. Je otázka, akože či je to aké by produktívne, pretože Hamas mal dlho vlastne tendenciu sa nejakým spôsobom akoby normalizovať. Počas druhej intifády to bola jednoznačne teroristická organizácia. Proste ľudia, ktorí sa odpaľovali v autobusoch, v kaviarňach, cielili vyslovene na civilistov, ale keď vstupovali do volieb v roku 2006, tak akoby sa začali proste od tohto dištancovať. Chceli sa stať akoby legitímnou politickou silou. Keď vyhrali voľby v roku 2006, tak akože vysielali také náznaky, že sa proste chcú baviť aj proste so západnými lídrami, že proste chcú vystupovať teraz ako politická strana, ktorá reprezentuje Palestínčanov, ale teda akože samozrejme, nemohli sa z ich hľadiska vzdať ozbrojeného odboja, lebo to bolo to, čím sa líšili od Fatahu, že oni si chceli akoby zachovať ten revolučný imidž, ale zároveň sa začať vlastne akoby normalizovať“.
Podľa čl. II ods. 1 kódexu pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.
Podľa čl. II. ods. 2 kódexu hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.
Podľa čl. II. ods. 3 kódexu novinár dbá o to, aby všetky jeho verejné prejavy neodporovali základným princípom novinárskej práce ustanoveným v ods. 1 a 2 tohto článku
Podľa čl. III. ods. 1 kódexu Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov.
Podľa čl. III. ods. 6 kódexu novinár a médium majú právo i povinnosť odmietnuť uverejniť nepravdivé, skreslené alebo neúplné informácie.
Rada rovnako ako odporca plne akceptuje ako legitímny žurnalistický žáner rozhovor tak ako bol využitý v podcaste, teda rozhovor s jedným respondentom. Avšak aj pri takejto forme existujú povinnosti novinára, ktorými sa ako moderátor musí riadiť pri príprave aj vedení rozhovoru. V takýchto prípadoch, hoci novinár nezodpovedá za výroky svojho respondenta, je povinný postupovať tak, aby rozhovor ako celok nevyznel ako propagácia potláčania ľudských práv, či schvaľovania protiprávneho konania, a to najmä spôsobom kladenia otázok ako aj doplnením prípadnej vlastnej reakcie na výroky respondenta.
Ak respondent vysloví extrémistické, urážlivé alebo rasistické názory, novinár je povinný sa od nich jasne a jednoznačne dištancovať. Toto dištancovanie môže mať nie len podobu výslovného upozornenia poslucháčov na nemorálnosť tvrdení respondenta, ale napríklad aj podobu kladenia kritických otázok, či oponovania respondentovi. Zároveň je však novinár povinný prispievať k šíreniu informácií a myšlienok v spoločnosti. To platí aj pri témach, ktoré rozdeľujú spoločnosť, alebo ktoré sú v spoločnosti vnímané rozporuplne.
Novinár musí pritom konať v dobrej viere s cieľom informovať verejnosť, nie s úmyslom šíriť nenávisť alebo propagovať bezprávie. K sporným výrokom by mal vytvárať protiváhu, aby bolo zrejmé, že nie sú jeho vlastnými postojmi alebo postojmi prevádzkovateľa portálu v prípade podcastu. Od novinára sa očakáva, že nebude napomáhať pri šírení nenávisti, neostane v takom prípade iba pasívnym poslucháčom, ale pri vedení rozhovoru bude postupovať ako nestranný sprostredkovateľ, ktorý zachováva rovnováhu a kritický odstup. To však neznamená, že by mala byť novinárovi upretá pri vedení rozhovoru možnosť vyjadriť aj vlastný názor, či hodnotenie.
Pre posúdenie, či v konkrétnom prípade bol novinár povinný takto do rozhovoru zasiahnuť je významný predovšetkým obsah výrokov respondenta, celkový kontext rozhovoru, celkový (prezentovaný) zámer relácie (rozhovoru), ale aj téma a miera verejného záujmu na diskusii o nej.
V tomto prípade nemá Rada pochybnosti o tom, že téma rozhovoru patrila k témam legitímnej verejnej diskusie o podstatných otázkach, ktorú je prospešné rozvíjať. Zároveň je Rada toho názoru, že zámerom konceptu podcastu ani moderátora nebolo poskytnúť iba jednostranný pohľad na danú tému. Tomu nakoniec nasvedčuje rozsah aj obsah rozhovoru tak ako bol moderátorom vedený.
Svoj zámer moderátorka objasnila poslucháčom v úvode rozhovoru a ozrejmila aj otázky, ktorým sa hodlá venovať. Rada hodnotila obsah rozhovoru a postoj moderátorky k výrokom respondenta ako celok, rovnako ako ich vnímal aj poslucháč. Pri takomto hodnotení nemohla prisvedčiť výhradám podnecovateľky k jednotlivým výrokom respondenta.
Použitie pojmu „genocída“ moderátorkou v úvode, ktorým otvárala rozhovor, nepovažovala za neprimerané, ale vnímala ho ako akceptovateľný spôsob uvedenia rozhovoru. V jednotlivých výrokoch respondenta pri ich celkovom posudzovaní, tieto nemohla ani Rada považovať za propagáciu legitimizácie násilia, či schvaľovania konania Hamasu, ktoré nebolo podané jednostranne, ako na to upozornil odkazmi na konkrétne (ostatné) časti rozhovoru aj odporca vo svojom vyjadrení. Informácie týkajúce sa Hamasu neboli v celosti rozhovoru poskytnuté spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za jednostranný, či neobjektívny. Preto ani moderátorka nebola povinná na vyjadrenia respondenta reagovať v tom zmysle, že by uvádzala odlišné názory alebo tvrdenia, či sa od výrokov respondenta dištancovať.
Moderátorka pri vedení rozhovoru postupovala podľa názoru Rady v dobrej viere s cieľom informovať verejnosť a nie s úmyslom šíriť nenávisť alebo propagovať bezprávie. Obsah podcastu a prístup moderátorky k vedeniu rozhovoru sa tak nespreneveril princípu hľadania pravdy a obrany demokratických hodnôt a ľudských práv.
Z týchto dôvodov preto Rada konštatovala, že konaním odporcu k porušeniu kódexu nedošlo.
POUČENIE: Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10
Rokovacieho poriadku Rady.
V Bratislave 27.1.2026
Mgr. Alena Pániková
predsedníčka Tlačovo-digitálnej Rady SR