č. k. 31/2025
Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky zriadený na základe § 2 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025, v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Matúš Leviczki, na neverejnom zasadnutí dňa 12.1.2026 predbežne prerokoval a následne meritórne posúdil sťažnosť sťažovateľky: M.S., z Trnavy (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpená: JUDr. A.H., advokát, z Trenčína v konaní vedenom pod č. k. 31/2025 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby „TV Markíza“, MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., sídlo: Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava – Záhorská Bystrica, IČO 31 444 873 (ďalej len „odporca“), v reportáži redaktorky K.K. o spore týkajúcom sa rodinného domu v P. (v sťažnosti a sprievodnej dokumentácii identifikovanej aj ako „Reportáž redaktorky K.K. o spore týkajúcom sa rodinného domu v P.“), odvysielanej dňa 19.10.2025 v spravodajskej relácii „Televízne noviny“ (hlavná spravodajská relácia). Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Senát“ alebo „TR SR“)
rozhodol takto:
Sťažnosť sa odmieta ako neopodstatnená.
Odôvodnenie:
I. Obsah sťažnosti, skutkový stav a predmet konania
Rada pre mediálne služby (ďalej len „Regulátor“ alebo „RPMS“) z dôvodu vecnej príslušnosti a v súlade s princípmi koregulácie a samoregulácie v mediálnom priestore postúpila dňa 25. 11. 2025 Asociácii na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (AONE), ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj „TR SR“), podnet sťažovateľky na vybavenie. Predmetom podnetu je preskúmanie, či odporcom odvysielaná reportáž bola v súlade so zásadami Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj „Opčný Protokol č. 1“), Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej len „Opčný protokol č. 2“) a ustanoveniami Etického kódexu novinára (ďalej aj „EKN“).
Sťažovateľka, na základe podnetu doručeného dňa 24. 11. 2025 a následne doplneného podaním právneho zástupcu, sa domáhala preskúmania porušenia povinností vysielateľa ustanovených v § 25 písm. a) a písm. b) zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách v príslušnom znení (všestrannosť informácií, objektívnosť a nestrannosť spravodajstva) a zásahu do ľudskej dôstojnosti podľa § 61 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách v príslušnom znení (ďalej len „ZMS“), v reportáži „Reportáž redaktorky K.K. o spore týkajúcom sa rodinného domu v P.“, ktorú odporca odvysielal v spravodajskej relácii Televízne noviny dňa 19. 10. 2025. V sťažnosti sťažovateľka, zastúpená právnym zástupcom JUDr. A.H., predložila rozsiahlu, detailne štruktúrovanú a právne podloženú argumentáciu.
Senát TR SR pre účely tohto rozhodnutia a zachovania logickej štruktúry odôvodnenia sumarizuje a systematizuje skutkové a právne námietky sťažovateľky.
1. Skutkové okolnosti
Jadrom medializovaného príbehu je občianskoprávny spor týkajúci sa predaja rodinného domu (bungalovu) v obci P. Sťažovateľka predala nehnuteľnosť manželom K. (ďalej len „Kupujúci“) za kúpnu cenu 259 000 EUR. Kupujúci po nasťahovaní reklamovali vady nehnuteľnosti (vlhkosť, plesne) a následne od kúpnej zmluvy odstúpili. K vráteniu kúpnej ceny však nedošlo.
Sťažovateľka v podnete zdôrazňuje, že nevrátenie kúpnej ceny nie je dôsledkom jej svojvôle alebo „zlodejstva“, ale výsledkom komplikovanej právnej situácie – tzv. „právneho patu“. Časť kúpnej ceny bola hradená z hypotekárneho úveru Kupujúcich, ktorý je zabezpečený záložným právom banky (VÚB) na predmetnej nehnuteľnosti. Sťažovateľka tvrdí, že nemôže vrátiť peniaze priamo na účet Kupujúcich, pretože tým by nezabezpečila výmaz ťarchy (záložného práva) z listu vlastníctva. Ak by Kupujúci peniaze použili na iný účel a nevyplatili banku, sťažovateľke by zostal dom zaťažený cudzím dlhom, ktorý by banka mohla vymáhať predajom domu v dražbe. Sťažovateľka uvádza, že sa pokúsila získať úver na preklenutie situácie, ale banka jej ho odmietla poskytnúť práve z dôvodu existujúcej ťarchy Kupujúcich.
2. Námietka porušenia objektívnosti, nestrannosti a faktickej presnosti
Sťažovateľka tvrdí, že reportáž bola spracovaná extrémne jednostranne a nekriticky prevzala naratív Kupujúcich, čím sťažovateľku vykreslila ako vinníka ešte pred rozhodnutím súdu.
Sťažovateľka ostro namieta úvodnú vetu moderátorky: „Rodine z P. B. sa sen o pokojnom domove zmenil na boj o pravdu a spravodlivosť.“. Právny zástupca argumentuje, že použitím pojmov „pravda“ a „spravodlivosť“ v spojitosti s Kupujúcimi vysielateľ porušil zásadu nestrannosti. Týmto jazykovým prostriedkom redakcia priradila morálnu aj právnu prevahu jednej strane konfliktu. Spravodajstvo má o spore informovať (že existuje), nie určovať, na koho strane stojí „pravda“. Takéto rámcovanie podľa sťažovateľky manipuluje diváka a podsúva mu záver, že sťažovateľka stojí na strane „lži a nespravodlivosti“.
Sťažovateľka upozorňuje na zavádzajúce označenie Ing. A.B. V reportáži zaznel výrok pani K.: „Sme si zavolali znalca z odboru stavebníctva…“ a reportérka následne pracovala s jeho závermi ako s faktami potvrdenými autoritou. Sťažovateľka predložila dôkaz, že menovaný bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov Ministerstva spravodlivosti SR už dňa 04.06.2010 a v čase výroby reportáže bol „len“ autorizovaným stavebným inžinierom. Sťažovateľka tvrdí, že označenie „znalec“ dodáva tvrdeniam váhu nezvratného dôkazu a súdnej autority, ktorú „odborné vyjadrenie“ inžiniera nemá. Navyše, Ing. B. vo svojom písomnom vyjadrení (ktoré mala redakcia k dispozícii) uviedol, že ide o domnienky vyžadujúce ďalšie sondy, čo reportáž ignorovala a prezentovala jeho závery ako definitívne potvrdenie „odfláknutej práce“. Reportáž tvrdila, že dom „ukázal skryté vady“. Sťažovateľka argumentuje, že ide o nepodloženú právnu kvalifikáciu (§ 596 OZ). Uvádza, že údajné vady (vlhkosť, plesne) môžu byť dôsledkom nesprávneho užívania nehnuteľnosti Kupujúcimi (nedostatočné vetranie, kúrenie klimatizáciou namiesto podlahového kúrenia v zimných mesiacoch). Konkrétne lokálne zatečenie v kuchyni bolo podľa sťažovateľky následkom poistnej udalosti z roku 2021 (vytopenie práčkou), ktorá bola riadne vyriešená, a nie konštrukčnou vadou stavby. Redakcia si tieto skutočnosti neoverila a nekriticky prevzala tvrdenie o „skrytých vadách“.
3. Námietka porušenia všestrannosti informácií
Sťažovateľka namieta, že reportáž zamlčala kľúčové informácie, ktoré by zmenili vyznenie príspevku a vysvetlili jej konanie.
Hoci reportáž formálne spomenula stanovisko sťažovateľky, podľa nej nedostatočne vysvetlila mechanizmus záložného práva, ktorý jej bráni vrátiť peniaze. Divák tak nadobudol dojem, že nevrátenie peňazí je len jej svojvôľou. Sťažovateľka argumentuje, že nemôže s domom disponovať, ani si vziať úver na vyplatenie Kupujúcich, kým viazne na dome ťarcha Kupujúcich. Reportáž tento „začarovaný kruh“ nezobrazila v dostatočnej hĺbke a ignorovala fakt, že sťažovateľka opakovane (listami z 14. 5. a 29. 7. 2025) vyzývala Kupujúcich na súčinnosť.
Reportérka uviedla: „Predávajúca, ktorá si dom po dohode ponechala…“. Sťažovateľka toto tvrdenie označuje za klamlivé. Uvádza, že Kupujúci jej doposiaľ nevrátili kľúče ani kompletnú projektovú dokumentáciu a dom fakticky neužíva.
Formulácia „ponechala si dom“ evokuje, že sťažovateľka má nerušenú držbu nehnuteľnosti aj peniaze, čo nezodpovedá realite.
4. Námietka zásahu do ľudskej dôstojnosti, súkromia a ochrany osobných údajov
Sťažovateľka považuje túto časť reportáže za cielený útok na jej morálnu integritu s cieľom vyvolať verejný hnev.
V reportáži odznel výrok pani K.: „Chodí na dovolenky, dáva fotky z kasína, takže nie je to pre nás jednoduché.“.Sťažovateľka argumentuje, že informácie o jej voľnočasových aktivitách (dovolenka, návšteva kasína) sú pre podstatu sporu o stavebné vady nehnuteľnosti absolútne irelevantné. Ich zaradenie do reportáže slúži výlučne na vyvolanie závisti, morálneho pohoršenia a vykreslenie sťažovateľky ako osoby s pochybným charakterom. Sťažovateľka uvádza, že dovolenku financovala z vlastných zdrojov (resp. bola darom od zamestnávateľa), čo však divák nemohol vedieť. Tento naratívny oblúk („ona si užíva v kasíne za ich peniaze“) považuje za učebnicový príklad útoku na ľudskú dôstojnosť v rozpore s § 61 ZMS.
Spájanie sťažovateľky s úvahami o trestnom oznámení a rozsiahly vstup právničky o „úmysle podviesť“ podľa sťažovateľky porušuje prezumpciu neviny. Reportáž podľa nej vytvára atmosféru, v ktorej je sťažovateľka vnímaná ako páchateľ trestného činu podvodu, hoci ide o civilný spor.
Sťažovateľka namieta porušenie ochrany osobných údajov. V zábere na písomné stanovisko sťažovateľky bolo na obrazovke čitateľné nielen jej meno a priezvisko, ale aj jej súkromná e-mailová adresa. Paradoxne, v tom istom príspevku boli osobné údaje Kupujúcich (A. a M.K.) na inom dokumente (Odbornom vyjadrení) dôsledne rozmazané (anonymizované).Tento nerovnaký prístup a zverejnenie kontaktného údaja sťažovateľka považuje za porušenie Nariadenia GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z., ktoré ju vystavilo riziku obťažovania (spam, nenávistné správy).
II. Pôsobnosť TR SR a procesné náležitosti
Rada pre mediálne služby (RPMS) ako štátny regulátor zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (AONE) do zoznamu samoregulačných orgánov a Opčný protokol č. 2 k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných Kódexov dňa 11. novembra 2025.Tento akt delegovania právomoci vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania profesijnej samospráve.
Regulátor v zmysle tohto mechanizmu postupuje doručené sťažnosti na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.
TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Opčného protokolu č. 2 k Etickému kódexu novinára, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách. Samoregulačný orgán je podľa § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.
Odporca MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. (vysielateľ programovej služby TV Markíza) sa explicitne zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrené v:
- Opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (Opčný protokol č. 1),
- Opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (Opčný protokol č. 2),
- Etickom kódexe novinára (EKN).
Senát TR SR posudzoval obsah podanej sťažnosti v kontexte ustanovení týchto dokumentov, keďže odporca je ich zmluvnou stranou a pristúpil k nim bez výhrady. V zmysle § 4 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 senát Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky sťažnosť predbežne prerokoval a pristúpil k vecnému posúdeniu.
III. Aspekty a východiská rozhodovania
Senát pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia Etického kódexu novinára (EKN), Opčného protokolu č. 1 a Opčného protokolu č. 2, pričom prihliadal aj na ústavné limity slobody prejavu a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorá formuje hranice medzi právom na ochranu súkromia a slobodou prejavu v otázkach verejného záujmu.
Pre potreby tohto rozhodnutia Senát identifikoval ako kľúčové nasledujúce normy samoregulačných predpisov:
K objektivite a spravodajstvu:
Čl. 3 ods. 1 Opčného protokolu č. 2: Definuje spravodajstvo ako produkt sprostredkúvajúci fakty, ktorý slúži verejnosti na informovanie, pričom zdôrazňuje, že výber informácií podlieha redakčnej línii.
Čl. 8 ods. 3 Opčného protokolu č. 2: Vyžaduje oddelenie názorov a hodnotiacich komentárov od spravodajských informácií.
Čl. 8 ods. 5 Opčného protokolu č. 2: Stanovuje, že „objektívnosť sa posudzuje z hľadiska jej miery, dosiahnutej v rámci programu ako celku… pri súčasnom zohľadnení… zachovania práva na omyl a práva na generalizáciu“. Senát zdôrazňuje, že žurnalistika nie je vedecká práca ani súdny spis, a istá miera zjednodušenia (generalizácie) je pre zrozumiteľnosť mediálneho obsahu pre masového diváka nevyhnutná.
Čl. 10 ods. 5 Opčného protokolu č. 2: Explicitne uvádza, že absencia skutkového tvrdenia nie je porušením, ak ide o mieru zovšeobecnenia bežnú v žurnalistike.
K prístupu k informáciám a právu na vyjadrenie:
Čl. 10 ods. 1 a 2 Opčného protokolu č. 2: Upravuje tzv. princíp „prázdneho kresla“. Za dodržanie zásad sa považuje už samotné poskytnutie možnosti sa vyjadriť. Ak dotknutá strana (sťažovateľka) odmietne vystúpiť na kameru alebo poskytne len písomné stanovisko, nemôže sa následne dovolávať neobjektivity z dôvodu, že jej „tvár“ v reportáži chýbala, alebo že jej písomné stanovisko bolo len citované, pokiaľ bol jeho obsah verne interpretovaný.
K ochrane súkromia a ľudskej dôstojnosti:
Článok IV ods. 1 EKN: Zakazuje zverejňovanie informácií zo súkromia bez súhlasu, s výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu.
Čl. V ods. 13 písm. c) EKN: Definuje dôležitý verejný záujem ako najmä „ochranu života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov“.
Čl. 6 Opčného protokolu č. 1: Stanovuje generálnu klauzulu rešpektu k ľudskej dôstojnosti.
Senát TR SR vykonal podrobnú analýzu obsahu a zvukovoobrazového záznamu reportáže s názvom „Reportáž redaktorky K.K. o spore týkajúcom sa rodinného domu v P.“, odvysielanej dňa 19. 10. 2025. V reportáži odporcu boli uvedené nasledovné tvrdenia (prepis časti relevantnej pre posudzovanie senátom TR SR):
Moderátorka: Rodine z P.B. sa sen o pokojnom domove zmenil na boj o pravdu a spravodlivosť.
Moderátor: Dom, do ktorého vložili všetky svoje peniaze aj obrovskú hypotéku, ukázal skryté vady. Rozhodli sa preto vrátiť ho, no peniaze späť nedostali.
Reportérka: A. a M. snívali o rodinnom dome. Vyhliadli si sedemročný bungalov v P. Páčil sa im, stačilo dorobiť fasádu a zariadiť. Zaplatili 259 000 € cez realitku. Suma bola vyššia, no rozhodla túžba byť bližšie k ťažko chorej mame. Aj deti sa tešili.
A. K.: Realitná kancelária ten dom prezentovala bez jedinej chyby.
Reportérka: Nadšenie ale rýchlo vystriedalo sklamanie. Pri maľovaní objavili za nábytkom zvlhnuté steny a pleseň.
A. K.: Sme si zavolali znalca z odboru stavebníctva, ktorý teda nám potvrdil naše obavy.
Reportérka: Chybnú hydroizoláciu a drahú opravu. Rodina preto od zmluvy odstúpila. O to viac, že syn je astmatik.
M. K: Takéto živočíchy sme nachádzali po celom dome.
Reportérka: Realitka zorganizovala stretnutie aj s odborníkom na financie, aby situáciu vyriešili. Predávajúca, ktorá si dom po dohode ponechala, sľúbila ešte v máji vrátiť 140 000 € a to do troch dní. Zvyšok mala riešiť úverom. No peniaze doteraz neprišli. Oslovili sme aj ju. Poslala písomné vyjadrenie. V ňom hovorí, že peniaze sa aktívne snažila vrátiť, čo vie aj písomne dokázať.
Čítajúci hlas: stanovisko sťažovateľky – Dôvodom, prečo peniaze ešte neboli vrátené, je právna prekážka, ktorú som nespôsobila ja. Na mojej nehnuteľnosti stále viazne ťarcha za úver kupujúcich vo výške, ktorá podľa vyjadrenia banky vyčerpáva celú jej istiacu hodnotu. Práve táto ťarcha mi znemožnila získať úver na ich vyplatenie.
A. K.: Lenže tým, že ona neurobila ten prvý krok, nezaslala nám tie finančné prostriedky, tak my sa ďalej nevieme pohnúť.
Reportérka: Investovali preto ďalších 16 000 na vydanie platobného príkazu. Ak peniaze nepošle, sú pripravení na najhoršie.
M. K.: Zvažujeme podať trestné oznámenie.
Čítajúci hlas: stanovisko sťažovateľky – Keďže celá záležitosť je momentálne predmetom súdneho konania, nebudem sa k nej až do jej právoplatného skončenia bližšie vyjadrovať.
Reportérka: Právnička upozorňuje, že pri kúpe nehnuteľnosti treba byť maximálne obozretný. Pýtať sa na detaily, mať vlastného odborníka a dôkladne riešiť zmluvu. Trestné oznámenie je až posledná možnosť.
Právnička: Treba si byť vedomý, že je potrebné preukázať úmysel. Úmysel podviesť. Je to ťažké. Ak sa to podarí, ani to neznamená výhru, skôr mat pre obe strany. V tom prípade v podstate by sme sa bavili o trestnom čine, ktorý bol spáchaný, kde tá škoda by bola veľká, ale to samotné ešte tie peniaze nevráti a na to treba myslieť.
Reportérka: Ako najlepšie riešenie vidí nové rokovanie medzi stranami.
A. K.: Ja pol roka už poriadne nespávam a deti teda ako vieme, že to veľmi zle znášajú. Chodí na dovolenky, dáva fotky z kasína, takže nie je to pre nás jednoduché. Reportérka: Veria, že ich príbeh bude varovaním pre ostatných. V.T., televízia Markíza.
IV. Analýza a odôvodnenie rozhodnutia
Senát TR SR pri posudzovaní dôvodnosti sťažnosti postupoval metodicky, analyzujúc jednotlivé námietky vo svetle vyššie citovaných etických noriem.
1. Verejný záujem ako primárne východisko
Jadrom sporu je síce súkromnoprávny konflikt (vrátenie kúpnej ceny za dom), avšak jeho okolnosti presahujú rozmer individuálneho sporu. Téma bezpečnosti realitných transakcií, kvality novostavieb, ochrany spotrebiteľa pri kúpe nehnuteľnosti a vymožiteľnosti práva v prípade odstúpenia od zmluvy, je témou verejného záujmu. Verejnosť má legitímny záujem byť informovaná o rizikách na realitnom trhu, o praktikách realitných kancelárií a o situáciách, kedy sa bežný občan môže dostať do existenčných problémov (strata celoživotných úspor a strechy nad hlavou).
Preto sa hranica ochrany súkromia účastníkov takýchto sporov (vrátane sťažovateľky) znižuje v prospech informačnej povinnosti média. Sťažovateľka sa svojím vstupom na realitný trh a následným nevrátením kúpnej ceny stala osobou, ktorej konanie má priamy dopad na majetkové práva iných, a preto musí strpieť vyššiu mieru mediálnej pozornosti a kritiky.
2. K námietke „boj o pravdu“ a „skryté vady“ (objektívnosť)
Sťažovateľka namieta úvodnú vetu moderátorky: „Rodine z P.B. sa sen o pokojnom domove zmenil na boj o pravdu a spravodlivosť.“
Senát odmieta interpretáciu, že touto vetou vysielateľ porušil nestrannosť. Fráza „boj o pravdu a spravodlivosť“ je v žurnalistike bežnou, ustálenou metaforou, ktorá opisuje subjektívny stav a motiváciu účastníka sporu, ktorý sa cíti poškodený. Z pohľadu rodiny K., ktorí zaplatili 259 000 EUR a nemajú kde bývať, ide o ich subjektívny boj o spravodlivosť. Použitie tohto obratu v perexe (úvode) slúži na upútanie pozornosti a dramatizáciu príbehu, čo je legitímny postup v komerčnom vysielaní, pokiaľ nasledujúci obsah reportáže poskytne priestor aj druhej strane. Nejde o konštatovanie súdu („súd rozhodol, že pravda je na ich strane“), ale o opis situácie.
Senát konštatuje, že v kontexte spotrebiteľskej reportáže nie je nutné používať pojmy v striktnom, právne exaktnom zmysle Občianskeho zákonníka. Ak sa po nasťahovaní objavia plesne za nábytkom alebo vlhkosť, ktoré neboli pri obhliadke zjavné, laický pojem „skrytá vada“ je pre diváka zrozumiteľným opisom situácie. Médiá nemajú kapacitu ani povinnosť suplovať súdnych znalcov a definitívne určiť technickú príčinu vlhkosti (či je to zlá izolácia, ako tvrdia kupujúci, alebo zlé vetranie, ako tvrdí sťažovateľka). Úlohou reportéra je sprostredkovať tvrdenie jednej strany („máme tu plesne“) a reakciu druhej strany.
3. K námietke terminológie „znalec“ vs. „autorizovaný inžinier“
Sťažovateľka preukázala, že Ing. A.B. bol v čase vysielania vyčiarknutý zo zoznamu znalcov MS SR (vyčiarknutie v r. 2010) a bol „len“ autorizovaným stavebným inžinierom SKSI.
Senát aplikuje právo na generalizáciu podľa čl. 8 ods. 5 Opčného protokolu č. 2. V reportáži zaznelo: „Sme si zavolali znalca…“ (výrok respondentky A. K.) a reportérka v komentári hovorí o „odborníkovi“. V bežnom hovorovom jazyku, ktorým sa spravodajstvo prihovára masovému divákovi, sú pojmy „znalec“, „expert“ a „odborník“ vnímané ako synonymá označujúce osobu s vyššou odbornou kvalifikáciou v danom obore. Divák televíznych novín neočakáva a ani nie je schopný v reálnom čase verifikovať právnu analýzu statusu osoby podľa zákona č. 382/2004 Z. z. Podstatou informácie bolo, že stavbu videla tretia, odborne zdatná osoba (nie laický kupujúci), a táto osoba potvrdila existenciu problémov. Ing. B. je autorizovaný stavebný inžinier (statik). Má teda vysokoškolské vzdelanie technického smeru a oprávnenie posudzovať stavby. Označenie takejto osoby laickým termínom „znalec“ (v zmysle „niekto, kto sa vyzná“) nie je zavádzaním takého rozsahu, ktorý by zakladal porušenie etiky. Ide o akceptovateľnú žurnalistickú skratku.
4. K námietke zamlčania „právneho patu“ (všestrannosť informácií)
Toto je ťažisková časť sťažnosti. Sťažovateľka tvrdí, že divák bol oklamaný, pretože nevedel o hypotéke a ťarche, ktorá jej bráni vrátiť peniaze.
Senát po dôkladnej analýze transkriptu túto námietku dôrazne odmieta ako fakticky nesprávnu. Reportáž TV Markíza explicitne a opakovane obsahovala informácie o ťarche. Čítané stanovisko sťažovateľky (grafika): „Dôvodom, prečo peniaze ešte neboli vrátené, je právna prekážka, ktorú som nespôsobila ja. Na mojej nehnuteľnosti stále viazne ťarcha za úver kupujúcich… Práve táto ťarcha mi znemožnila získať úver na ich vyplatenie.“ Odznelo teda presne to vysvetlenie, ktorého absenciu sťažovateľka namieta.
Odporca nezamlčal kľúčový argument sťažovateľky. Venoval mu relevantný priestor v rámci stanoviska. To, že sťažovateľka nie je spokojná s tým, ako diváci túto informáciu vyhodnotili (že ju stále považujú za dlžníčku a neveria jej argumentu), nie je chybou novinárskej etiky. Médiá majú povinnosť informáciu zverejniť (čo urobili), nie zabezpečiť, aby verejnosť prijala interpretáciu sťažovateľky za svoju. Žiadať od redaktora, aby v 2-minútovom šote detailne analyzoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve, procesoch v banke a katastri, je nereálne. Informácia „nemôže vrátiť, lebo banka má na dome záložné právo“ bola jasne komunikovaná.
5. K námietke zásahu do súkromia a ľudskej dôstojnosti
Sťažovateľka namieta odvysielanie výroku: „Chodí na dovolenky, dáva fotky z kasína, takže nie je to pre nás jednoduché.“
Senát aplikoval test verejného záujmu a test proporcionality. Existuje verejný záujem na informovaní o tom, ako osoba, ktorá dlhuje stovku tisíc eur a tvrdí, že je v „pate“ a nemôže platiť, nakladá so svojimi financiami a časom? Senát odpovedá kladne. V situácii, kedy dlžník tvrdí finančnú/právnu tieseň („nemôžem zaplatiť“), je jeho okázalý životný štýl (luxusná dovolenka, návšteva kasína) legitímnou témou diskusie, pretože spochybňuje dôveryhodnosť jeho tvrdení o tiesni. Ide o tzv. „ostentatívnu spotrebu“ v čase dlhu. Výrok o kasíne nebol redakčným komentárom (redaktor nepovedal „pani S. je gamblerka“), ale bol citáciou pani K. Tento výrok je prejavom autentickej emócie a frustrácie poškodenej strany. Úlohou reportáže bolo zachytiť emóciu a situáciu kupujúcich. Ich pocit nespravodlivosti prameniaci z kontrastu „my nemáme kde bývať“ vs. „ona dáva fotky z kasína“ je relevantnou súčasťou príbehu. Ak by televízia tento výrok vystrihla, cenzurovala by autentický prejav jednej strany sporu. Sťažovateľka argumentuje, že dovolenka bola darom. Toto vysvetlenie však divák nemohol poznať v čase nakrúcania a pre podstatu etického posúdenia nie je rozhodujúce, kto dovolenku platil, ale ako to pôsobí navonok v kontexte nevráteného dlhu. Sťažovateľka svojím verejným prezentovaním (zdieľaním fotiek na sociálnych sieťach, ku ktorým sa K. dostali) sama znížila mieru svojho súkromia.
6. K námietke porušenia GDPR (zverejnenie e-mailovej adresy)
Sťažovateľka špecificky voči TV Markíza namieta, že v zábere na jej písomné stanovisko bola čitateľná jej súkromná e-mailová adresa, zatiaľ čo údaje Kupujúcich na inom dokumente boli rozmazané.
Senát preskúmal predmetný záber a konštatuje, že došlo k pochybeniu vysielateľa. Zverejňovanie kontaktných údajov (ako je súkromný e-mail) bez súhlasu dotknutej osoby je v rozpore s princípom minimalizácie údajov a môže viesť k obťažovaniu osoby. Fakt, že údaje Kupujúcich boli rozmazané, zatiaľ čo údaje sťažovateľky nie, naznačuje istú nedôslednosť v postprodukčnom procese. V tomto konkrétnom prípade však Senát zohľadnil nasledujúce poľahčujúce okolnosti. E-mailová adresa bola viditeľná len na veľmi krátky čas (zlomok sekundy) v rámci dynamického strihu a jej prečítanie by vyžadovalo od diváka cielené zastavenie obrazu a priblíženie. Identita sťažovateľky (meno, priezvisko) bola v reportáži už známa a verejná. E-mailová adresa v tomto kontexte nepredstavuje tak citlivý údaj (ako napr. rodné číslo alebo zdravotný záznam), ktorého odhalenie by spôsobilo sťažovateľke ujmu porovnateľnú s ujmou spôsobenou samotnou podstatou reportáže (označenie za dlžníka). Nešlo o preukázateľný úmysel poškodiť, ale skôr o technickú nedbalosť. Hoci Senát odporúča vysielateľom dôslednejšie rozostrovať (blurovať) osobné údaje v dokumentoch snímaných na kameru, v tomto prípade vyhodnotil toto pochybenie ako bagateľné (zanedbateľné), ktoré nedosahuje intenzitu etického previnenia vyžadujúceho sankciu alebo konštatovanie porušenia kódexu. Toto pochybenie nemalo vplyv na celkové vyznenie reportáže ani na podstatu sporu.
7. K námietke kriminalizácie
V reportáži odzneli úvahy o podaní trestného oznámenia a vstup právničky o dokazovaní „úmyslu podviesť“.
Novinár má právo informovať o tom, že jedna strana zvažuje právne kroky, vrátane trestnoprávnych. Informácia „Zvažujeme podať trestné oznámenie“ je faktickým citovaním zámeru Kupujúcich. Právnička v reportáži situáciu objektizovala a uviedla na pravú mieru, že „je potrebné preukázať úmysel… je to ťažké.“. Tým reportáž netvrdila, že sťažovateľka je páchateľom, ale naopak, vysvetľovala zložitosť dokazovania trestného činu v takýchto prípadoch. Týmto vyváženým prístupom nedošlo k porušeniu prezumpcie neviny.
V. Záver a rozhodnutie
Senát Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky po komplexnom zhodnotení všetkých aspektov dospel k záveru, že reportáž „Reportáž redaktorky K.K. o spore týkajúcom sa rodinného domu v P.“ odvysielaná televíziou Markíza dňa 19. 10. 2025 neprekročila hranice novinárskej etiky a bola v súlade s ustanoveniami ZMS.
Reportáž naplnila znaky kritickej, investigatívnej a spotrebiteľskej žurnalistiky. Spracovala tému vysokého verejného záujmu (ochrana majetku občanov). Bola jednostranná len opticky (kvôli neúčasti sťažovateľky na kameru), nie obsahovo, nakoľko jej kľúčové argumenty (právna prekážka, ťarcha) v reportáži zazneli. Zásahy do súkromia (kasíno) boli primerané závažnosti témy (strata celoživotných úspor mladej rodiny) a vyvolané správaním samotnej sťažovateľky. Technické pochybenie pri zobrazení e-mailu nedosiahlo intenzitu etického deliktu.
Podnet sa preto javí ako obranná stratégia sťažovateľky v rámci jej právneho sporu, pričom sa snaží preniesť zodpovednosť za svoju poškodenú reputáciu na médiá, hoci primárnou príčinou poškodenia reputácie je samotný fakt nevrátenia kúpnej ceny.
Senát TR SR vyhodnotil sťažnosť vo vzťahu k reportáži komplexne a vo všetkých súvislostiach. Nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali porušenie
ustanovení Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých, Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti a ustanoveniami Etického kódexu novinára. Odporca dodržal etické a profesionálne štandardy.
Senát TR SR odporúča, aby v budúcich príspevkoch vysielateľ venoval zvýšenú pozornosť terminologickej presnosti pri rozlišovaní medzi „súdnym znalcom“ a „odborníkom“ či „autorizovaným inžinierom“, hoci v tomto prípade právo na generalizáciu prevážilo a ochrane osobných údajov pri snímaní dokumentov a dôsledne anonymizoval údaje ako e-mailová adresa, ktoré nie sú nevyhnutné pre podstatu informácie, aby sa predišlo nerovnakému zaobchádzaniu s respondentmi.
POUČENIE:
Toto rozhodnutie Tlačovo-digitálnej rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 12. januára 2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR