č. k. 32/2025
Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky zriadený na základe § 2 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025, v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Mgr. Matúš Leviczki, na neverejnom zasadnutí dňa 12.1.2026 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky: M.S. z Trnavy (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpená: JUDr. A.H, advokát, z Trenčína, v konaní vedenom pod č. k. 32/2025 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby „TA3“, C.E.N. s.r.o., sídlo: Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 780 886 (ďalej len „odporca“), v reportáži „Vysnívané bývanie sa zmenilo na nočnú moru“ (v sťažnosti a sprievodnej dokumentácii identifikovanej aj ako „Reportáž redaktorky A.M. o spore týkajúcom sa rodinného domu v Pružine“), odvysielanej dňa 24.10.2025 v spravodajskej relácii „Hlavné správy“. Senát Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky
rozhodol takto:
Sťažnosť odmieta ako neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I. Obsah sťažnosti a predmet sťažnosti
Rada pre mediálne služby (ďalej aj „Regulátor“ alebo „RPMS“) z dôvodu vecnej príslušnosti a v súlade s princípmi koregulácie a samoregulácie v mediálnom priestore postúpila dňa 25.11.2025 Asociácii na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (AONE), ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj „TR SR“), podnet sťažovateľky, aby preskúmala, či odporcom odvysielaná reportáž bola v súlade so zásadami Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (ďalej aj „Opčný Protokol č. 1“), Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej len „Opčný protokol č. 2“) a ustanoveniami Etického kódexu novinára (ďalej aj „EKN“).
Sťažovateľka, na základe podnetu pôvodne adresovaného Rade pre mediálne služby dňa 24.11.2025 a následne doplneného podaním právneho zástupcu, sa domáhala preskúmania porušenia povinností vysielateľa ustanovených v § 25 písm. a) a písm. b) zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách v príslušnom znení (všestrannosť informácií, objektívnosť a nestrannosť spravodajstva) a zásahu do ľudskej dôstojnosti podľa § 61 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách v príslušnom znení (ďalej len „ZMS“), v reportáži „Vysnívané bývanie sa zmenilo na nočnú moru“, ktorú odporca odvysielal v spravodajskej relácii Hlavné správy dňa 24.10.2025.
V sťažnosti sťažovateľka, zastúpená právnym zástupcom JUDr. A.H., uviedla rozsiahlu, detailne štruktúrovanú a právne podloženú argumentáciu, ktorú Senát TR SR pre účely tohto rozhodnutia a zachovania logickej štruktúry odôvodnenia sumarizuje a systematizuje do nasledujúcich kľúčových námietkových okruhov. Tieto okruhy predstavujú esenciu sporu medzi právom na ochranu osobnosti sťažovateľky a právom verejnosti na informácie sprostredkované médiom.
1. Námietka porušenia objektívnosti, nestrannosti a faktickej presnosti [§ 25 písm. b ZMS]
Sťažovateľka vo svojom podaní konštruuje tézu, že odporca v reportáži hrubým spôsobom porušil povinnosti ustanovené v § 25 písm. a) aj b) ZMS. Reportáž je podľa sťažovateľky extrémne jednostranná, sugestívna a fakticky nesprávna, pričom redakcia nekriticky prevzala naratív druhej strany sporu (kupujúcich, manželov K.) a ignorovala kľúčové a verejne dostupné skutočnosti, ktoré by pri dodržaní štandardnej novinárskej starostlivosti museli viesť k inému vyzneniu príspevku.
Ťažiskovým bodom tejto časti sťažnosti je tvrdenie, že reportérka A.M. opakovane a zavádzajúco označila Ing. A.B. ako „znalca“, ktorý mal potvrdiť, že „stavbári dom odflákli“. Právny zástupca sťažovateľky argumentuje na základe exaktných dát z verejných registrov. Uvádza, že podľa verejne dostupného registra znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR bol Ing. A.B. zo zoznamu znalcov (odbor 370000 Stavebníctvo, odvetvia 370901 Odhad hodnoty nehnuteľností, 371300 Poruchy stavieb a 370700 Statika stavieb) vyčiarknutý dňa 04.06.2010. V čase výroby a vysielania reportáže (október 2025) teda nedisponoval statusom súdneho znalca, ale bol „len“ autorizovaným stavebným inžinierom.
Sťažovateľka tvrdí, že označenie „súdny znalec“ alebo „znalec“ v spravodajskom príspevku nie je len sémantickou nuansou, ale má zásadný dopad na vnímanie dôveryhodnosti informácie divákom. Titul „znalec“ dodáva tvrdeniam váhu nezvratného dôkazu, autoritatívneho posúdenia štátom poverenou osobou, ktorú „odborné vyjadrenie“ autorizovaného inžiniera nemá. Právny zástupca ďalej upozorňuje, že redakcia mala k dispozícii písomné vyjadrenie Ing. B. (ktoré bolo v reportáži vizuálne prezentované), v ktorom sám autor mal uviesť, že ide o domnienky vyžadujúce ďalšie nedeštruktívne a deštruktívne sondy na potvrdenie stavu. Reportáž však tieto limitácie ignorovala a prezentovala jeho predbežné závery ako definitívne potvrdenie nekvalitnej práce („znalec potvrdil“), čím došlo k posunu významu informácie v neprospech sťažovateľky.
Sťažovateľka namieta tvrdenie moderátora v úvode reportáže, že „Zdanlivo bezchybná nehnuteľnosť sa ukázala ako neobývateľná“. Sťažovateľka argumentuje, že pojem „neobývateľná“ má v stavebnom a právnom kontexte špecifický význam, ktorý sa viaže na rozhodnutia príslušných orgánov (stavebný úrad, hygienik). V danom prípade nebolo preukázané žiadnym rozhodnutím hygienika ani stavebného úradu, že by dom bol zdraviu škodlivý do takej miery, že vylučuje bývanie. Ide len o subjektívny názor kupujúcich (podporený tvrdením o astme syna), ktorý televízia nekriticky povýšila na objektívny fakt. Sťažovateľka upozorňuje, že plesne môžu byť dôsledkom nesprávneho užívania (nedostatočné vetranie, nesprávne kúrenie), čo reportáž neskúmala.
Výrok moderátora, že „Mladá rodina z P. pri Považskej Bystrici prišla o strechu nad hlavou a aj o všetky úspory“, považuje sťažovateľka za klamlivý, emotívne manipulujúci a v rozpore so zásadou nestrannosti. Argumentuje, že kupujúci neboli z domu „vyhodení“ násilne, ani oň neprišli podvodným konaním tretej osoby. Faktický stav je taký, že od zmluvy odstúpili sami a dobrovoľne, na základe vlastného právneho úkonu. Formulácia „prišli o strechu nad hlavou“ evokuje u diváka obraz obete, ktorej bolo ublížené vonkajšou silou, čím sa sťažovateľka dostáva do pozície agresora/páchateľa, hoci ide o dôsledok zmluvného rozhodnutia kupujúcich.
2. Námietka porušenia všestrannosti informácií [§ 25 písm. a ZMS]
Sťažovateľka uvádza, že reportáž síce formálne dala priestor jej stanovisku, ale spôsobom spracovania zamlčala podstatu problému – tzv. „právny pat“, ktorý je skutočným dôvodom nevrátenia kúpnej ceny.
Reportáž síce spomína stanovisko sťažovateľky o „právnej prekážke“, ale podľa sťažovateľky nedostatočne vysvetľuje mechanizmus, prečo peniaze vrátiť nemôže, čím vzniká dojem, že ich nevrátenie je len jej svojvôľou. Sťažovateľka argumentuje, že nemôže vrátiť peniaze kupujúcim „na ruku“ (na ich účet), pretože nehnuteľnosť je stále zaťažená hypotékou kupujúcich. Peniaze z kúpnej ceny boli použité (čiastočne) na vyplatenie pôvodnej hypotéky sťažovateľky, ale dom je teraz zaťažený novým úverom kupujúcich. Bez súčinnosti kupujúcich a banky pri výmaze tejto ťarchy by sťažovateľka vrátením peňazí priamo kupujúcim riskovala, že príde o peniaze a zároveň jej ostane dom zaťažený cudzím dlhom, ktorý banka môže kedykoľvek vymáhať predajom domu v dražbe. Sťažovateľka tvrdí, že opakovane vyzývala kupujúcich na súčinnosť pri rokovaniach s bankou, čo však títo odmietli, trvajúc na platbe na účet. Tento kontext „začarovaného kruhu“ reportáž nezobrazila v dostatočnej hĺbke.
Redakcia si podľa sťažovateľky neoverila v katastri nehnuteľností, či sťažovateľka vôbec môže s domom disponovať. Jednoduchým nahliadnutím do listu vlastníctva by redaktor zistil, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech financujúcej banky kupujúcich, čo objektívne bráni sťažovateľke vziať si nový úver na vyplatenie kupujúcich. Ignorovanie tohto verejne dostupného faktu viedlo k skresleniu reality v neprospech sťažovateľky.
3. Námietka zásahu do ľudskej dôstojnosti (§ 61 ZMS), súkromia a ochrany osobných údajov
Sťažovateľka argumentuje, že ustanovenie § 61 ZMS predstavuje limit slobody prejavu, ktorý chráni esenciálnu hodnotu ľudskej bytosti, a reportáž tento limit prekročila viacerými spôsobmi.
V reportáži bol odvysielaný výrok pána K: „Tak takto si chodí za naše peniaze na dovolenky,“ pričom kamera v detaile snímala displej mobilného telefónu pána K., na ktorom bola zobrazená fotografia veľkej výletnej lode Costa Diadema. Sťažovateľka to považuje za hrubý, populistický a irelevantný útok na súkromie a ľudskú dôstojnosť. Tvrdí, že informácie o jej voľnočasových aktivitách sú absolútne irelevantné pre podstatu sporu o stavebné vady nehnuteľnosti. Ich zaradenie do reportáže slúži výlučne na vyvolanie závisti, morálneho pohoršenia a vykreslenie sťažovateľky ako osoby s pochybným charakterom (amorálna osoba, podvodníčka, ktorá si „užíva za cudzie“). Sťažovateľka uvádza na svoju obranu, že je riadne zamestnaná, má vlastný príjem a dovolenku financovala zo svojej mzdy, pričom išlo o dar pre otca k jubileu, na ktorý sa zložila celá rodina. Spájanie dovolenky s nevrátenou kúpnou cenou je podľa nej manipulatívnou konštrukciou.
Reportáž podľa sťažovateľky vytvára naratív, ktorý ju kriminalizuje ešte pred akýmkoľvek právoplatným rozhodnutím súdu. Odzneli úvahy o podaní trestného oznámenia („Zvažujeme podať trestné oznámenie“), moderátor hovoril o „nočnej more“ a „strate úspor“. Takéto rámcovanie podľa sťažovateľky porušuje prezumpciu neviny a zasahuje do jej cti, keďže ju v očiach verejnosti stavia do roly páchateľa trestného činu podvodu, hoci ide o civilný spor.
V špecifickej námietke voči TA3 (ktorá sa nevyskytovala v prípade Markíza) sťažovateľka namieta, že v zábere na dokument „Odvolanie splnomocnenia“, ktorý televízia použila ako ilustračný záber, boli na obrazovke v plnom rozlíšení čitateľné jej osobné údaje v rozsahu: meno, priezvisko a dátum narodenia. Sťažovateľka to považuje za flagrantné porušenie Nariadenia GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Argumentuje, že zverejnenie dátumu narodenia nebolo nevyhnutné pre spravodajský cieľ a vystavilo ju riziku zneužitia identity a ďalšiemu obťažovaniu.
II. Pôsobnosť TR SR a procesné náležitosti
Rada pre mediálne služby (RPMS) ako štátny regulátor zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike (AONE) do zoznamu samoregulačných orgánov a Opčný protokol č. 2 k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných Kódexov dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania právomoci vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektmi vysielania (najmä v oblasti objektivity a ochrany osobnosti) profesijnej samospráve.
Regulátor v zmysle tohto mechanizmu postupuje doručené sťažnosti na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.
TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Opčného protokolu č. 2 k Etickému kódexu novinára, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách. Samoregulačný orgán je podľa § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. oprávnený rozhodovať o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti.
Odporca C.E.N. s.r.o. (vysielateľ programovej služby TA3) sa explicitne zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrené v:
- Opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých (Opčný protokol č. 1),
- Opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (Opčný protokol č. 2),
- Etickom kódexe novinára (EKN).
Senát TR SR posudzoval obsah podanej sťažnosti v kontexte ustanovení týchto dokumentov, keďže odporca je ich zmluvnou stranou a pristúpil k nim bez výhrady. V zmysle § 4 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025 senát Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky sťažnosť predbežne prerokoval a pristúpil k vecnému posúdeniu.
III. Aspekty a východiská rozhodovania
Senát pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia Etického kódexu novinára (EKN), Opčného protokolu č. 1 a Opčného protokolu č. 2, pričom prihliadal aj na ústavné limity slobody prejavu a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorá formuje hranice medzi právom na ochranu súkromia a slobodou prejavu v otázkach verejného záujmu.
Pre potreby tohto rozhodnutia Senát identifikoval ako kľúčové nasledujúce normy samoregulačných predpisov:
K objektivite a spravodajstvu:
Čl. 3 ods. 1 Opčného protokolu č. 2: Definuje spravodajstvo ako produkt sprostredkúvajúci fakty, ktorý slúži verejnosti na informovanie, pričom zdôrazňuje, že výber informácií podlieha redakčnej línii.
Čl. 8 ods. 3 Opčného protokolu č. 2: Vyžaduje oddelenie názorov a hodnotiacich komentárov od spravodajských informácií.
Čl. 8 ods. 5 Opčného protokolu č. 2: Toto je kľúčové interpretačné pravidlo pre senát. Stanovuje, že „objektívnosť sa posudzuje z hľadiska jej miery, dosiahnutej v rámci programu ako celku… pri súčasnom zohľadnení… zachovania práva na omyl a práva na generalizáciu“. Senát zdôrazňuje, že žurnalistika nie je vedecká práca ani súdny spis, a istá miera zjednodušenia (generalizácie) je pre zrozumiteľnosť mediálneho obsahu nevyhnutná.
Čl. 10 ods. 5 Opčného protokolu č. 2: Explicitne uvádza, že absencia skutkového tvrdenia nie je porušením, ak ide o mieru zovšeobecnenia bežnú v žurnalistike.
K prístupu k informáciám a právu na vyjadrenie:
Čl. 10 ods. 1 a 2 Opčného protokolu č. 2: Upravuje tzv. princíp „prázdneho kresla“. Za dodržanie zásad sa považuje už samotné poskytnutie možnosti sa vyjadriť. Ak dotknutá strana (sťažovateľka) odmietne vystúpiť na kameru alebo poskytne len
písomné stanovisko, nemôže sa následne dovolávať neobjektivity z dôvodu, že jej „tvár“ v reportáži chýbala, alebo že jej písomné stanovisko bolo len citované.
K ochrane súkromia a ľudskej dôstojnosti:
Článok IV ods. 1 EKN: Zakazuje zverejňovanie informácií zo súkromia bez súhlasu, s výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu.
Čl. V ods. 9 EKN: Pripúšťa použitie mimoriadnych prostriedkov (zásah do súkromia) na naplnenie dôležitého verejného záujmu.
Čl. V ods. 13 písm. c) EKN: Definuje dôležitý verejný záujem ako najmä „ochranu života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov“.
Čl. 6 Opčného protokolu č. 1: Stanovuje generálnu klauzulu rešpektu k ľudskej dôstojnosti.
Senát TR SR vykonal podrobnú analýzu obsahu a zvukovoobrazového záznamu reportáže s názvom „Vysnívané bývanie sa zmenilo na nočnú moru“.
Moderátor: Sme späť. Vysnívaný dom sa zmenil na nočnú moru. Mladá rodina z P. pri Považskej Bystrici prišla o strechu nad hlavou a aj o všetky úspory. Zdanlivo bezchybná nehnuteľnosť sa ukázala ako neobývateľná. Od kúpnej zmluvy síce odstúpili, no peniaze ani po pol roku nevideli.
Reportérka: A. a M. K. si v apríli kúpili moderný bungalov cez realitnú kanceláriu. Mal byť bez chýb, pripravený na okamžité bývanie.
A. K.: Miestnosť po miestnosti, ako sme išli a maľovali, tak v každej miestnosti sme nachádzali v nízkej časti, teda nad podlahou, rozsiahle plesne.
M. K.: Pozrite sa, toto bol najväčší alebo najviditeľnejší problém, kde sa tá vlhkosť objavuje. Robí to po každom daždi.
Reportérka: Znalec neskôr potvrdil, že stavbári dom odflákli. Chyby pri obhliadke zakrýval nábytok a čerstvá maľovka.
M. K.: Tá hydroizolácia je zlá pod celým domom. Bola tam použitá fólia. Tá fólia nebola zváraná. Dom nie je vhodný na bývanie, vzhľadom na tie rozsiahle plesne, s tým, že syn je astmatik.
Reportérka: K. preto od zmluvy odstúpili. Dohodli sa, že dom zostane predávajúcej a ona im vráti 259 000 €.
Počas toho sú na obrazovke v plnom rozlíšení zverejnené viaceré dokumenty, okrem iných aj dokument „Odvolanie splnomocnenia“, kde televízia zverejnila osobné údaje pani M.S. v rozsahu meno, priezvisko a dátum narodenia. Ďalej je na kameru zobrazené Odborné vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera zo dňa 5.5.2025.
A. K. : Pani nám tie peniaze vlastne do dnešného dňa… nie… neposlala.
Reportérka: Kupujúci sa teraz ocitli v bezvýchodiskovej situácii. Splácajú vysokú hypotéku za dom, ktorý im nepatrí.
M. K.: Tak takto si chodí za naše peniaze na dovolenky.
Počas toho je na obrazovku snímaný mobil pána K. na ktorom ukazuje veľkú výletnú loď „Costa Diadema“.
Reportérka: Predávajúca však tvrdí, že peniaze chce vrátiť, no bráni jej v tom záložné právo na dome.
M. S.: (čítané stanovisko) Nie je pravda, že by som odmietala vrátiť prijatú kúpnu cenu. Dôvodom, prečo peniaze ešte neboli vrátené, je právna prekážka, ktorú som nespôsobila ja. Na mojej nehnuteľnosti stále viazne ťarcha za úver kupujúcich vo výške, ktorá podľa vyjadrenia banky vyčerpáva celú jej istiacu hodnotu. Práve táto ťarcha mi znemožnila získať úver na ich vyplatenie.
M. K.: Splácanie hypotéky a všetkých nákladov, nás mesačne stojí 2000. Zvažujeme podať trestné oznámenie.
Reportérka: Realitná kancelária sa k prípadu nevyjadrila s odôvodnením, že prebieha súdne konanie. Podľa právničky môžu situáciu vyriešiť len všetky strany spoločne.
Právnička: Práve preto by bolo vhodné a úplne ideálne, aby predsa len došlo… alebo aby akýmkoľvek spôsobom sa tie strany spojili a spoločnými silami, aj samozrejme so spoluprácou banky, ktorá tam má zriadené záložné právo, tú situáciu vyriešili.
Reportérka: Zároveň dodáva, že nejde o ojedinelý prípad a vyzýva k obozretnosti. Pred kúpou nehnuteľnosti odporúča preveriť technický stav domu aj zmluvy ešte pred podpisom. A.M., TA3.
Senát pristúpil k podrobnej dekonštrukcii argumentov sťažovateľky a ich konfrontácii s realitou odvysielaných príspevkov, pričom bral do úvahy aj porovnanie s rozhodovacou praxou v analogických prípadoch.
IV. Analýza a odôvodnenie rozhodnutia
1. Verejný záujem ako primárne východisko
Jadrom sporu je síce súkromnoprávny konflikt (vrátenie kúpnej ceny), avšak jeho okolnosti presahujú rozmer individuálneho sporu. Téma bezpečnosti realitných transakcií, kvality novostavieb, ochrany spotrebiteľa pri kúpe nehnuteľnosti a vymožiteľnosti práva v prípade odstúpenia od zmluvy, je témou verejného záujmu. Verejnosť má legitímny záujem byť informovaná o rizikách na realitnom trhu, o praktikách, kedy sa bežný občan môže dostať do existenčných problémov (strata úspor a bývania) v dôsledku právnych kľučiek alebo platobnej neschopnosti protistrany.
Preto sa hranica ochrany súkromia účastníkov takýchto sporov (sťažovateľky) znižuje v prospech informačnej povinnosti média. Sťažovateľka sa svojím vstupom na realitný trh a následným nevrátením kúpnej ceny stala osobou, ktorej konanie má dopad na majetkové práva iných, a preto musí strpieť vyššiu mieru mediálnej pozornosti.
2. K námietke terminológie „znalec“ vs. „autorizovaný inžinier“
Sťažovateľka preukázala, že Ing. A.B. bol v čase vysielania vyčiarknutý zo zoznamu znalcov MS SR (vyčiarknutie v r. 2010). Formálne právne teda titul „súdny znalec“ nepoužíval oprávnene v zmysle zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Bol však vedený v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) ako autorizovaný stavebný inžinier pre statiku stavieb.
Reportérka TA3 uviedla: „Znalec neskôr potvrdil, že stavbári dom odflákli.“ Súčasne bol v obraze prezentovaný dokument, na ktorom bolo viditeľné (hoci čiastočne), že ide o „Odborné vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera“.
Senát zastáva názor, že v bežnom hovorovom jazyku, ktorým sa spravodajstvo prihovára masovému divákovi, sú pojmy „znalec“, „expert“ a „odborník“ vnímané ako synonymá označujúce osobu s vyššou odbornou kvalifikáciou v danom obore.
Divák televíznych novín neočakáva a ani nie je schopný v reálnom čase verifikovať právnu analýzu statusu osoby podľa zákona č. 382/2004 Z. z. Podstatou informácie, ktorú mal divák prijať, bolo: „Stavbu videla tretia, odborne zdatná osoba (nie laický kupujúci), a táto osoba potvrdila existenciu problémov.“ Ing. B. je autorizovaný stavebný inžinier. Má teda vysokoškolské vzdelanie technického smeru a oprávnenie posudzovať stavby (minimálne v oblasti statiky a dynamiky). Označenie takejto osoby laickým termínom „znalec“ (v zmysle „niekto, kto sa vyzná“) nie je zavádzaním takého rozsahu, ktorý by zakladal porušenie etiky. Ide o uplatnenie práva na generalizáciu podľa čl. 8 ods. 5 Opčného protokolu č. 2. Ak by reportáž tvrdila „Súd určil znalca, ktorý vydal posudok,“ išlo by o klamstvo. Ale výraz „znalec potvrdil“ v kontexte spotrebiteľskej reportáže je akceptovateľnou žurnalistickou skratkou. Čo sa týka výrazu „odflákli“, ide o expresívny výraz, ktorý je v rámci žurnalistickej slobody prejavu prípustný na opis situácie, kedy novostavba vykazuje vady (plesne, vlhkosť, nezvarená fólia) krátko po odovzdaní.
3. K námietke „neobývateľnosti“ a „straty strechy nad hlavou“
Sťažovateľka namieta tvrdenie, že dom je neobývateľný. Senát konštatuje, že pojem „neobývateľný“ v reportáži nebol použitý ako právny termín (rozhodnutie stavebného úradu o vyprataní stavby), ale ako faktický a subjektívny opis stavu z pohľadu užívateľov. Ak rodina subjektívne pociťuje zdravotné riziko pre astmatické dieťa kvôli plesniam (čo bolo v reportáži vizuálne doložené zábermi na plesne), označenie domu za „neobývateľný“ pre túto konkrétnu rodinu je legitímnym hodnotiacim úsudkom. Médiá nemusia čakať na pečiatku hygienika, aby mohli tlmočiť obavu rodiny o zdravie dieťaťa v plesnivom dome.
Výrok „prišli o strechu nad hlavou“ je klasickou žurnalistickou metaforou. Faktický stav je taký, že rodina v dome nebýva (odsťahovali sa, vrátili dom), ale nemajú peniaze na kúpu iného bývania, pretože im nebola vrátená kúpna cena. Sú teda v situácii, kedy nemajú vlastné bývanie, ktoré si zaplatili. Táto situácia sa metaforicky dá označiť ako „strata strechy nad hlavou“ (v zmysle straty domova). Nejde o klamstvo, ale o dramatizáciu, ktorá je v televíznom spravodajstve bežná.
4. K námietke zamlčania „právneho patu“ (všestrannosť informácií)
Toto je ťažisková časť sťažnosti. Sťažovateľka tvrdí, že divák bol oklamaný, pretože nevedel o hypotéke a ťarche, ktorá jej bráni vrátiť peniaze, a preto ju považoval za zlodejku. Senát po dôkladnej analýze transkriptu túto námietku dôrazne odmieta ako fakticky nesprávnu. Reportáž TA3 explicitne a opakovane obsahovala informácie o ťarche:
Reportérka: „Predávajúca však tvrdí, že peniaze chce vrátiť, no bráni jej v tom záložné právo na dome.“
Citované stanovisko sťažovateľky (grafika): „Dôvodom… je právna prekážka… Na mojej nehnuteľnosti stále viazne ťarcha za úver kupujúcich… Práve táto ťarcha mi znemožnila získať úver na ich vyplatenie.“
Právnička: „…spoluprácou banky, ktorá tam má zriadené záložné právo…“
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporca nezamlčal kľúčový argument sťažovateľky. Naopak, venoval mu značný priestor. Divák dostal informáciu, že sťažovateľka tvrdí, že nemôže platiť kvôli ťarche.
To, že sťažovateľka nie je spokojná s tým, ako diváci túto informáciu vyhodnotili (že ju stále považujú za dlžníčku a neveria jej argumentu), nie je chybou novinárskej etiky. Médiá majú povinnosť informáciu zverejniť, nie zabezpečiť, aby verejnosť prijala interpretáciu sťažovateľky.
Žiadať od redaktora, aby v 2-minútovom šote detailne analyzoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve, procesoch v banke a katastri, je nereálne. Informácia „nemôže vrátiť, lebo banka má na dome záložné právo“ je dostatočná pre pochopenie podstaty sporu laickým divákom.
5. K námietke zásahu do súkromia a ľudskej dôstojnosti
Sťažovateľka považuje zverejnenie informácie o dovolenke a záber na loď za irelevantný útok. Senát aplikoval test verejného záujmu a test proporcionality.
Existuje verejný záujem na informovaní o tom, ako osoba, ktorá dlhuje stovku tisíc eur a tvrdí, že je v „pate“ a nemôže platiť, nakladá so svojimi financiami a časom? Senát odpovedá kladne. V situácii, kedy dlžník tvrdí finančnú/právnu tieseň („nemôžem zaplatiť“), je jeho okázalý životný štýl (luxusná dovolenka na lodi) legitímnou témou diskusie, pretože spochybňuje dôveryhodnosť jeho tvrdení o tiesni. Ide o tzv. „ostentatívnu spotrebu“ v čase dlhu, čo je informácia relevantná pre posúdenie morálneho profilu dlžníka v spotrebiteľskom spore.
Bol zásah do súkromia (zverejnenie fotky lode a informácie o dovolenke) primeraný cieľu (informovať o zúfalstve veriteľov)? Senát odpovedá kladne. Reportáž neukázala sťažovateľku v plavkách, neukázala jej izbu, nezverejnila intímne detaily. Ukázala len displej mobilu s fotkou lode a odvysielala výrok pána K.: „Tak takto si chodí za naše peniaze na dovolenky.“ Tento výrok je prejavom autentickej emócie a frustrácie poškodenej strany. Úlohou reportáže bolo zachytiť emóciu a situáciu kupujúcich. Ich pocit nespravodlivosti prameniaci z kontrastu „my nemáme kde bývať a platíme hypotéku“ vs. „ona je na dovolenke na lodi“ je relevantnou súčasťou príbehu. Ak by televízia tento výrok vystrihla, cenzurovala by autentický prejav jednej strany sporu.
Sťažovateľka argumentuje, že dovolenka bola darom. Toto vysvetlenie však divák nemohol poznať v čase nakrúcania a pre podstatu etického posúdenia nie je rozhodujúce, kto dovolenku platil, ale ako to pôsobí navonok v kontexte nevráteného dlhu. Sťažovateľka svojím verejným prezentovaním (zdieľaním fotiek, ku ktorým sa K. dostali) sama znížila mieru svojho súkromia.
6. K námietke zverejnenia osobných údajov (GDPR) v zábere na dokument
Sťažovateľka špecificky voči TA3 namieta, že v zábere na dokument „Odvolanie splnomocnenia“ boli viditeľné jej osobné údaje vrátane dátumu narodenia. Senát preskúmal predmetný záber. Ide o tzv. ilustračný záber, kde kamera sníma dokumenty položené na stole. Senát konštatuje, že zverejňovanie rodných čísel alebo dátumov narodenia bez súhlasu dotknutej osoby je vo všeobecnosti v rozpore s princípmi ochrany súkromia. V tomto konkrétnom prípade však Senát zohľadnil nasledujúce okolnosti: Dokument bol použitý na preukázanie existencie právnych úkonov medzi stranami. Údaje boli viditeľné len krátky čas a vyžadovali by od diváka cielené zastavenie obrazu a priblíženie. Identita sťažovateľky (meno, priezvisko, bydlisko – mesto) bola v reportáži už známa a verejná. Dátum narodenia v tomto kontexte nepredstavuje tak citlivý údaj, ktorého odhalenie by spôsobilo sťažovateľke ujmu porovnateľnú s ujmou spôsobenou samotnou podstatou reportáže (označenie za dlžníka).
Hoci Senát odporúča vysielateľom dôslednejšie rozostrovať (blurovať) osobné údaje v dokumentoch snímaných na kameru, v tomto prípade vyhodnotil toto pochybenie ako bagateľné (zanedbateľné), ktoré nedosahuje intenzitu etického previnenia vyžadujúceho sankciu. Nešlo o úmyselné zverejnenie dátumu narodenia s cieľom poškodiť, ale o nedôslednosť pri výrobe ilustračného záberu, ktorá nemala vplyv na vyznenie reportáže ani na podstatu zásahu do práv sťažovateľky.
7. K námietke kriminalizácie
Pokiaľ ide o „kriminalizáciu“ (zvažovanie trestného oznámenia), reportáž len citovala zámer kupujúcich („Zvažujeme podať trestné oznámenie“). Novinár má právo informovať o tom, že jedna strana zvažuje právne kroky, vrátane trestnoprávnych. Tým neporušuje prezumpciu neviny, pretože netvrdí, že sťažovateľka je páchateľom, ale že druhá strana sa cíti podvedená. Právnička v reportáži situáciu objektizovala a vyzývala na dohodu.
V. Záver a rozhodnutie
Senát konštatuje, že reportáž odporcu naplnila znaky kritickej, investigatívnej a spotrebiteľskej žurnalistiky. Bola jednostranná len opticky (kvôli neúčasti sťažovateľky na kameru), nie obsahovo, nakoľko jej argumenty zazneli. Zásahy do súkromia boli primerané závažnosti témy (strata celoživotných úspor a hrozba straty bývania pre mladú rodinu).
Podnet sa preto javí ako obranná stratégia sťažovateľky v rámci jej právneho sporu, pričom sa snaží preniesť zodpovednosť za svoju poškodenú reputáciu na médiá, hoci primárnou príčinou poškodenia reputácie je samotný fakt nevrátenia kúpnej ceny.
Senát TR SR vyhodnotil sťažnosť vo vzťahu k reportáži „Vysnívané bývanie sa zmenilo na nočnú moru“ odvysielanej dňa 24.10.2025 v spravodajskej relácii „Hlavné správy“ vysielateľa programovej služby „TA3“ – C.E.N. s.r.o., komplexne a vo všetkých súvislostiach. Nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali porušenie ustanovení Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých, Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti a ustanoveniami Etického kódexu novinára. Odporca dodržal etické a profesionálne štandardy.
Senát TR SR odporúča, aby v budúcich príspevkoch vysielateľ venoval zvýšenú pozornosť terminologickej presnosti pri rozlišovaní medzi „súdnym znalcom“ (osobou zapísanou v zozname MS SR) a „odborníkom“ či „autorizovaným inžinierom“, nakoľko hoci v tomto konkrétnom prípade nedošlo k etickému zlyhaniu (vzhľadom na kontext), presnosť posilňuje dôveryhodnosť média a ochrane osobných údajov pri snímaní dokumentov, a dôsledne anonymizoval údaje ako dátum narodenia či rodné číslo, ktoré nie sú nevyhnutné pre podstatu informácie.
POUČENIE : Toto rozhodnutie Tlačovo-digitálnej rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 12.1.2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR