č. k. 35/2026
Tlačovo–digitálna rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,TR SR“) ako výkonný orgán etickej samoregulácie Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike prostredníctvom senátu TR SR zriadeného na základe § 2 Rozhodnutia predsedníčky Tlačovo – digitálnej rady Slovenskej republiky č. 2/2025 v zložení Mgr. Nora Slišková, JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., JUDr. Marek Ogurčák na neverejnom zasadnutí dňa 31. júla 2026 po predbežnom prerokovaní podnetu fyzickej osoby (ďalej len ,,sťažovateľ“) postúpeného Radou pre mediálne služby týkajúcom sa relácie odvysielanej na programovej službe TA3 dňa 7. 5. 2026 pod názvom ,,Energetika dnes“v konaní vedenom pod č. 35/2026 vo veci namietaného porušenia povinností vysielateľa programovej služby ,,TA3“, C.E.N. s.r.o., sídlo Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 780 886 (ďalej len ,,odporca“), príslušná podľa § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR, čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti (ďalej aj ,,2. Protokol“), § 1 ods. 1 Štatútu TR SR a v súlade s § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodla takto:
Odvysielaním relácie ,,Energetika dnes“ na programovej službe TA3 dňa 7. 5. 2026k porušeniu Etického kódexu novinára a Druhého opčného protokolu o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti nedošlo.
Odôvodnenie
I. Obsah podania
Rada pre mediálne služby (ďalej aj ,,Regulátor“) z dôvodu vecnej príslušnosti postúpila dňa 15. 5. 2026 TR SR podnet sťažovateľa zo dňa 14. 5. 2026 na preverenie možného porušenia povinností vysielateľa v prípade relácie ,,Energetika dnes“, ktorú odporca odvysielal dňa 7. 5. 2026 pod názvom ,,Európa hľadá liek na drahú elektrinu. Lídri riešia emisné povolenky aj oddelenie cien prúdu od plynu“.
Sťažovateľ žiadal preverenie predmetnej relácie z hľadiska dodržiavania požiadaviek ,,objektívnosti a názorovej plurality“ a posúdenie, či odporca ,,zabezpečil primeranú vyváženosť prezentovaných odborných stanovísk“.
V podnete sťažovateľ uviedol: ,,Predmetná relácia sa venovala vysoko spoločensky a ekonomicky významnej téme fungovania trhu s elektrinou, emisných povoleniek a príčin vysokých cien energií v Európe. Diskusia pritom prezentovala prevažne jeden interpretačný rámec problematiky – najmä kritiku systému emisných povoleniek ETS a súčasného nastavenia európskeho trhu s elektrinou – bez zabezpečenia primeranej odbornej a názorovej opozície.“
Podľa sťažovateľa v relácii ,,absentoval zástupca organizácií zastupujúcich sektor obnoviteľných zdrojov energie; odborníkov na európsky trh s elektrinou; akademickej obce, regulačných alebo analytických inštitúcií s odlišným odborným pohľadom na fungovanie trhu; prípadne zástupca Európskej komisie alebo subjektov obhajujúcich princípy súčasného modelu marginal pricing“.
Podľa sťažovateľa téma bola prezentovaná ,,spôsobom, ktorý mohol vytvárať dojem jednoznačnej príčinnej súvislosti medzi klimatickou politikou EÚ, systémom ETS a vysokými cenami elektriny, bez primeraného vysvetlenia ďalších faktorov vplývajúcich na ceny elektriny ako sú: ceny zemného plynu, geopolitická situácia, investičný deficit v energetike, nedostatok flexibility a akumulácie, závislosť regiónu od fosílnych palív, význam cezhraničného trhu pre stabilitu dodávok elektriny“.
Sťažovateľ v podnete uviedol, že odporca mal pri spracovaní témy zabezpečiť ,,širšiu odbornú pluralitu a vytvoriť priestor aj pre relevantné odlišné stanoviská. Obzvlášť v situácii, keď ide o problematiku, ktorá je predmetom intenzívnej verejnej a politickej diskusie a ktorá môže významne ovplyvňovať verejnú mienku“.
V podnete sa sťažovateľ odvolal na rozhodnutie Regulátora publikované pod bodom 15 zo dňa 11. 2. 2026 s odôvodnením, že ,,hoci predmetné rozhodnutie riešilo konkrétny individuálny prípad, jeho význam spočíva v zdôraznení potreby zabezpečenia objektívnosti, nestrannosti a primeranej názorovej plurality pri spracovaní spoločensky citlivých tém vo vysielaní“.
II. Prepis relácie
S1: moderátor M.M.
S2: predseda ÚRSO J.H.
S3: generálny riaditeľ SEPS Ma.M.
S1: Prajem vám všetkým dobrý deň, sledujete reláciu Energetika dnes. Európski lídri hľadajú liek na drahú elektrinu. Tá totiž drví energeticky náročné firmy na celom kontinente. Na stole je niekoľko návrhov: oddelenie cien elektriny a plynu, či spoločná burza pre stredoeurópske krajiny a Taliansko.
Viacerí politickí lídri tvrdia, že na vine sú drahé emisné povolenky a žiadajú pre ne pauzu na niekoľko rokov alebo cenový strop. O týchto návrhoch hovorili európski lídri na posledných dvoch samitoch v Belgicku. Žiadne konkrétne riešenia zatiaľ neschválili.
Liek na drahú elektrinu budeme dnes hľadať aj s predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví J.H., ktorého už vítam u nás v štúdiu. Ďakujem, že ste prišli.
S2: Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.
S1: A slovo takisto dostane generálny riaditeľ Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy Ma.M.
S3: Dobrý deň prajem a takisto ďakujem za pozvanie.
S1: Páni, na dvoch bruselských samitoch to odznelo. Elektrina je jedným z najväčších problémov pre energeticky náročné podniky, či už na Slovensku alebo v Európskej únii. Tak povedzme si teda o tom viac. Začnem vami, pán Magáth. Či to aj vy vnímate tak, či naozaj drahá elektrina je hlavným problémom pre európske firmy?
S3: Pre európske a pre slovenské takisto. Priemysel na Slovensku tvorí pomerne významnú časť nášho hospodárstva a u nás prevažujú práve podniky, ktoré sú buď ťažký priemysel, alebo podniky, ktoré sú energeticky náročné, či už to je z pohľadu spotreby elektriny, alebo to je z pohľadu spotreby zemného plynu. Samozrejme, tieto firmy si elektrinu musia nakupovať a nakupujú si ju za trhové ceny. Neexistuje žiadny kompenzačný mechanizmus dnes pre tieto spoločnosti. Takže áno, samozrejme, vysoké ceny elektriny tieto firmy trápia, veď to vidno potom vo výsledkoch aj na ich hospodárení a aj na tom, akým spôsobom sa to ukazuje v rámci hospodárstva aj medializácie celého toho problému.
S1: Čiže treba túto tému takpovediac riešiť. A aj vy súhlasíte, pán H.?
S2: Absolútne súhlasím s tým. Snáď ešte doplním kolegu, pána generálneho riaditeľa, v tom, že cenu elektriny treba vnímať v dvoch balíkoch samostatných. Jeden balík je tzv. cena komodity, to znamená to, čo sa kupuje na burze alebo to, čo sa kupuje ako surovina, ako tovar. A druhé sú poplatky, ktoré súvisia s tým, to znamená sieťové poplatky, poplatky za používanie sústavy, čiže ako sa tá komodita dostane k tomu konečnému odberateľovi.
S1: Ale o nich rozhodujete vy. Takže vy tiež môžete trošku s tou cenou niečo urobiť, aby bola nižšia.
S2: Tieto sú regulované, čiže tieto máme v rukách my absolútne. Ale tú komoditu regulovať nevieme. A to je kameň úrazu, že tá sa kvótuje alebo tá sa predáva, alebo nakupuje na burzách.
S1: Poďme už k tým riešeniam, teda návrhom na zlepšenie tejto situácie. Európska komisia vidí recept v reforme spoločného trhu s elektrinou. To je také trochu všeobecné tvrdenie. Rozmeňme si to na drobné. Čo je to vlastne ten spoločný európsky trh s elektrinou, aby sme to aj divákom vysvetlili, ktorí v tejto téme nie sú doma? A prečo je o ňom teraz toľko reči z úst európskych politikov, pán Holjenčík?
S2: Ambíciou Európskej únie bolo vytvoriť spoločný jednotný trh s elektrickou energiou v rámci celej Európy. Bohužiaľ, k tomuto cieľu sa nešťastne blížime, respektíve tento cieľ sa nedarí napĺňať. A to preto, lebo existujú rôzne výšky cien, cenových úrovní v jednotlivých členských štátoch. Čiže ako keby sme si boli jedni rovní, druhí rovnejší. Len si môžeme porovnať cenu elektrickej energie vo Francúzsku, cenu elektrickej energie v škandinávskych krajinách.
S1: Skočím vám do reči, poprosím réžiu, aby nám ukázala, ako to v Európe vyzerá. Koľko platia rôzne krajiny za megawatthodinu elektriny. A toto mi prosím vysvetlite, ako je možné, že vo Francúzsku platia o polovicu menej ako u nás.
S2: Je to práve tým, že patríme do rôznych obchodných oblastí, respektíve tie ceny sa kreujú v rôznych obchodných oblastiach. Vidíte, že Francúzsko má cenu 58,5 EUR za megawatthodinu, Španielsko 57 EUR a Slovensko červené 113,80 EUR, ako ste správne povedali, dvojnásobnú cenu. A škandinávske krajiny, tie tam nevidíme navrchu, tak tie majú cenu okolo 30 EUR za megawatthodinu. Je to spôsobené tým, že jednak jednotlivé členské štáty majú rôznu cenovú politiku, čiže dotujú v niektorom prípade výrobu elektriny, a v ďalšom ponímaní sa cena elektriny tvorí na burze vo forme ponuky a dopytu, kde podstatnú časť cenotvorby tvoria aj emisné povolenky. Čiže vždy sa cena kreuje na základe ponuky a dopytu, kde sa zoraďujú zdroje od najlacnejšieho po najdrahší. To je pravidlo asi univerzálne. A my sme, bohužiaľ, v tej obchodnej zóne nemeckej. Tam spadajú štáty ako Nemecko, Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko. Vidíte, že tam všade sú ceny vysoké, pretože vo výslednej cene sa odrazia najdrahšie zdroje, v tomto prípade plynové a uhoľné zdroje, kde súčasťou ceny je aj cena emisných povoleniek.
S1: Pán Ma., vysvetlite aj našim divákom, ako to vlastne funguje, keďže použijem výrok premiéra F.: slovenské ceny elektriny sú viazané na burzu v Lipsku a tá deformuje ceny pre Slovensko. Tak je to naozaj tak, alebo ako to funguje?
S3: Tak práve sme počuli vysvetlenie, akým spôsobom sa tá cena tvorí a kreuje. Zopakujem, cena je tvorená najdrahšou cenou elektriny alebo cenou najdrahšieho zdroja, ktorý tú elektrinu v tom čase vyrába. Nemecko má dnes odstavené veľké množstvo jadrových elektrární, ktoré malo k dispozícii, kde výroba elektriny bola lacná. Nahradili to uhlím. Takisto Poľsko má veľké množstvo uhoľných elektrární, Česká republika takisto. Čiže určitým spôsobom toto do cenotvorby vstupuje. A nezanedbateľný fakt je aj to, že niektoré krajiny, napríklad tu na juhu, nemajú dostatočné množstvo zdrojov, ktoré by pokrývali ich vlastnú spotrebu. A keďže ich nemajú, potrebujú elektrinu nakupovať. A v situácii, keď máte väčší dopyt, ako máte ponuku, ceny elektriny sú vyššie. Ale teda tým, aby som sa vrátil späť k otázke, tá cena je deformovaná práve charakterom zdrojov, ktoré napríklad v Nemecku sú, kde majú odstavené jadro a mali by mať spustené. Tak práve takýmto spôsobom tá cena elektriny narastie a trpíme ňou vlastne všetci. Aj Slovensko, kde cena elektriny by mohla byť nižšia, keďže náš energetický mix pozostáva primárne z výroby elektriny z jadra.
S1: A vo Francúzsku a Španielsku majú inú burzu, keď majú takéto ceny?
S3: Nepadajú do tejto obchodnej oblasti. A za druhé, treba spomenúť, že sú tam štátne zásahy, ktoré cenu elektriny dotujú. Vo Francúzsku je dominantný výrobca spoločnosť EDF, ktorá je čisto vlastnená štátom. Napríklad vo francúzskom zákone existuje také ustanovenie, ktoré hovorí, že časť elektriny, ktorá sa používa napríklad na podporné služby, sa vykupuje v cenách od 2 do 4 EUR za megawatthodinu. Štátnymi zásahmi dokážete tú cenu nejakým spôsobom upraviť.
S1: Poďme už k tým návrhom, ktoré odzneli na tých ostatných dvoch samitoch v Belgicku. Na stole je napríklad taký návrh, že by sme mali vytvoriť vlastnú burzu pre stredoeurópske krajiny a Taliansko. Ako by to mohlo fungovať, pán Holjenčík? A mohlo by to vôbec fungovať? Bol by to dobrý nápad?
S2: Nápad to je dobrý a realizovateľný. Dokonca my sme si už takýto obchod vyskúšali ešte v roku 2010, keď vznikol takzvaný projekt market coupling – prepojenie trhov Slovenska, Česka, Maďarska v tom čase. V tom čase sa teda ceny podarilo znížiť alebo podarilo udržať na nízkej úrovni. Bohužiaľ, potom sme prešli v rámci pokusu o vytvorenie jednotného trhu na Lipskú burzu. A keďže sme v obchodnej oblasti nemeckej, tak nám cena vystrelila vyššie.
S1: Čiže týmto nápadom by sme sa odpojili od Nemecka.
S2: Týmto pádom by sme sa odpojili od nemeckej burzy a cena by sa kreovala s tými štátmi, ktoré ste spomenuli, plus Taliansko. Čiže vypadli by nám z toho zdroje, ktoré sú najdrahšie, čiže plynové a uhoľné, a cena by sa stabilizovala. Môžem povedať, že zhruba by sme sa mohli dostať na úroveň niekde okolo 70–80 eur za megawatthodinu. Priemerne. To sú také zdravé očakávania, myslím si, že aj realistické. A to chcú všetky členské štáty alebo tieto krajiny, ktoré ste spomenuli, tak by im to všetkým pomohlo.
S1: A napriek tomu, že Česi vyrábajú svoju elektrinu aj z fosílnych palív, ako sme tu spomínali?
S2: Áno, ale v rámci tejto celej burzy alebo tohto regiónu by sa spočítali všetky zdroje, ktoré v tom čase vyrábajú. A keďže my máme prebytok jadra, Rakúsko má prebytok vody alebo zdroje na vodu, čiže to sú zdroje, ktoré sú lacnejšie, tie by vlastne tlačili cenu dole. Takže by to bolo určite prínosné.
S1: Ja som spomínal na začiatku, že zhoda nie je na veľa riešeniach, o ktorých sa teraz veľa diskutuje, ale na jednom sa zatiaľ dokázali politickí lídri Európy zhodnúť, a týmto riešením je tzv. dekaplyn. Vysvetlíme si to, čo to vlastne je. Je to v podstate odpojenie cien elektriny od cien plynu, čiže vlastne plyn by teda nezohrával už úlohu pri tvorbe cien elektriny. Pán Ma., môžete ma doplniť.
S3: Je to tak, ako hovoríte. Dnes sa časť elektriny vyrába v plynových elektrárňach. Samozrejme, plyn ako vstupný náklad do ceny elektriny hrá veľkú rolu v tom, koľko tá elektrina aj viac-menej stojí. Tým, že ten plyn je takisto ovplyvnený rôznymi trhovými udalosťami a situáciou, vie veľmi významným spôsobom vplývať na to, ako tá cena bude vyzerať. Videli sme to nie až v takej dávnej minulosti, keď plyn stál okolo 300 EUR za megawatthodinu, čo to spravilo s cenou elektriny. Tá iniciatíva na to, aby sa oddelila tá zložka, tá časť plynu, ktorá sa používa na výrobu elektriny, aby sa oddelila od tvorby cien plynu, samozrejme dáva zmysel a vo výsledku to môže prospieť cenám elektriny.
S1: Ale je to tak ľahko realizovateľné? Spýtam sa z pohľadu laika, že teraz tie plynové elektrárne nebudú spadať do toho celkového vzorca?
S2: Určite je to realizovateľné a veľmi jednoducho. Jedným nariadením Európskej komisie sa môžu stanoviť pravidlá hry práve pre kvótovanie cien plynu a pre kvótovanie cien elektriny na svetových trhoch. Toto si myslím, že je veľmi jednoducho realizovateľné jedným administratívnym zásahom.
S1: A je to dobrý nápad, pán H.?
S2: Je to dobrý nápad určite. Všetci potom volajú, pretože my už dlhodobo sa zamýšľame nad tým, prečo sa to takto niekedy historicky spojilo. Bolo to asi v tom čase, keď bol stabilný svet, keď bola stabilná situácia na trhoch. Bolo to logické, ale teraz…
S1: Tak asi preto, že aj z tých plynových elektrární sa tá elektrina vyrába.
S2: Jasné, ale je to o tom, že tie dodávky plynu boli stabilné, boli z východu, tiekol pomerne lacný plyn. Tak vtedy to nikomu nevadilo. Teraz, keďže sme sa odstrihli od ruského plynu…
S1: A je problém v Iráne.
S2: Máme tu nezmyselnú situáciu, ktorú spôsobila EÚ tým, že sa odstrihla od tohto plynu. Ale bohužiaľ sme členská krajina, je to geopolitická vec, musíme to rešpektovať, tak dôsledkom toho je, že tieto ceny sa ťahajú jedna za druhou. Tak preto má zmysel to odstrihnúť, aby sme aspoň nejakú časť energetických nosičov alebo energetiky mali pod kontrolou.
S3: Len doplním, pokiaľ sme boli historicky v situácii, že svet bol vo väčšom kľude, tak naozaj tá cena plynu v zásade kopírovala normálnu bežnú trhovú situáciu. V čase dnes, keď máme rôzne konflikty po svete a tá situácia nie je vôbec stabilná, do hry vedia vstupovať aj rôzni špekulanti, ktorí vedia s cenou komodity pracovať, a to sa potom premieta zase do ceny elektriny. Takže v čase, keď situácia nie je úplne ideálna, asi je na mieste urobiť riešenia, ktoré zabezpečia plynulejší, respektíve pokojnejší priebeh cien energií práve elimináciou takýchto faktorov, ktoré sú spôsobené nestabilitou.
S1: Poďme sa pozrieť ešte na jedno riešenie, o ktorom sa teraz veľa hovorí a pri ktorom nie sú jednotní politickí lídri Európskej únie. Hovorím o tých emisných povolenkách. Tie takisto vstupujú do nákladov energeticky náročných podnikov. Skrátka je tu určitá kvóta: keď znečisťuješ ovzdušie, musíš zaplatiť daň určitú, ktorú potom odvádzaš do štátnej kasy. A teraz, skôr než si pozrieme tie rôzne riešenia, ako vy vnímate systém fungovania emisných povoleniek v Európe?
S2: Emisné povolenky sa zaviedli, myslím, že začiatkom roku 2010 alebo niekedy v tom období. Prvá myšlienka bola fajn, bola dobrá.
S1: Mali motivovať k tomu, aby sme neznečisťovali toľko.
S2: Aby sme menej znečisťovali ovzdušie. Aj keď CO₂ pre život potrebujeme. CO₂ je pre život nevyhnutný. Cieľ ich zavedenia bolo, aby sa technológie modernizovali a do ovzdušia sa vypúšťalo čoraz menej týchto skleníkových plynov. Bohužiaľ, keďže ľudia sú chytrí, vynaliezaví, tak aj tento nástroj sa zneužil a začalo sa obchodovať s týmito emisnými povolenkami. A v súčasnosti, čuduj sa svete, najväčšie obchody prebiehajú v Anglicku alebo v Spojených štátoch.
S1: Čiže naznačujete, že tu ide o špekulácie na burzách?
S2: Určite ide o špekulácie. Špekulatívne obchody vytiahli cenu emisných povoleniek z pôvodných – voľakedy stála emisná povolenka v tých rokoch 2009 alebo 2010 zhruba sedem až deväť EUR za tonu – a teraz stojí 70, čiže desaťnásobok. A to všetko je daň za špekulatívne správanie sa niektorých obchodníkov, ktorí v tom našli veľmi výhodný biznis. Len doplním chod myšlienok, že keby sa všetky tieto peniaze, ktoré sa vyberú, za ktoré sa tieto povolenky obchodujú, keby sa skutočne investovali do rozvoja, do čistých technológií, tak de facto už dávno by sme boli čistí a bezemisní. Ale tak sa nestalo, je to predmetom špekulatívneho správania sa na burzách, je to iba tlačiareň na peniaze.
S1: Premiér F. navrhuje 4 až 5-ročné prázdniny na emisné povolenky a premiér B. zase navrhuje 30-eurový strop, čiže povolenka by mohla stáť maximálne 30 EUR. Zhodnoťme tieto návrhy, či sú vôbec realistické.
S3: Obidva názory samozrejme smerujú k tomu, aby sa zastabilizovala situácia s povolenkami. Keď tá povolenka na začiatku stála 9 EUR a dnes stojí desaťnásobok toho, pričom vo výsledku sa nič v zásade nezmenilo v rámci štruktúry či už priemyslu výrobného alebo výroby elektriny, tak je namieste sa spýtať, ako sa tak stalo. Naozaj za tým dá sa vidieť aj rôzne špekulatívne obchodovanie. A to špekulatívne obchodovanie sa prenáša do cien elektriny, čo nie je dobrá situácia. Tie riešenia, ktoré sú dnes na stole, či už vo forme zastropovania alebo nejakých prázdnin, dávajú určitý priestor a čas na to, aby sa prehodnotil systém obchodovania s povolenkami.
S1: A vám dávajú aj zmysel?
S3: …(nezrozumiteľné) V čase, keď vznikala, slúžila v zásade na motiváciu pre výrobcov, aby prechádzali na čistejšie technológie, aby sa neznečisťovalo ovzdušie. V prvom momente sa to týkalo ľudí, respektíve firiem, ktorí vyrábali elektrinu z uhlia, kde cena okolo 30 EUR za megawatthodinu naozaj bola motivačná na to, aby prešli z uhlia na zemný plyn. Najbližší čistý zdroj energie je zelený vodík. Dnes, aj keby sme dali cenu povolenky 200 EUR na megawatthodinu a celé to reinvestovali, tak veľmi ťažko sa asi akýkoľvek taký projekt vie ekonomicky oplatiť a vrátiť. Takže dnes medzi 30 eurami a povedzme 180–200 eurami za megawatthodinu je hranica, kde sa tie povolenky hýbu, ale otázka je – na čo? Lebo to nie je nikomu motivačné. Takže za mňa, len to navyšuje cenu elektriny úplne zbytočne a v čase, keď naozaj trpí Európa vysokými cenami elektriny, je to jeden zo spôsobov, ako uľaviť tým cenám a pomôcť priemyslu.
S1: Ďakujem, že ste si našli čas na túto debatu.
III. Pôsobnosť TR SR a procesné náležitosti
Rada pre mediálne služby zapísala Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike do zoznamu samoregulačných orgánov a Druhýopčnýprotokol k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti do evidencie samoregulačných Kódexov dňa 11. novembra 2025. Tento akt delegovania právomocí vytvára systém koregulácie, v ktorom štát prenecháva časť dohľadu nad etickými aspektami vysielania profesijnej samospráve.
V rozsahu 2. Protokolu Regulátor postupuje doručené sťažnosti na porušenie ustanovení zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách na vybavenie Asociácii na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej výkonným orgánom etickej samoregulácie je Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky.
TR SR je príslušná konať podľa čl. 2 ods. 1 Druhého opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti, § 1 ods. 1 Rokovacieho poriadku TR SR, § 1 ods. 1 Rozhodnutia predsedníčky TR SR č. 2/2025, ktorým sa dopĺňa Rokovací poriadok TR SR, § 1 ods. 1 Štatútu TR SR, § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samoregulačný orgán je podľa §131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnený rozhodovať o podnete voči poskytovateľovi obsahových služieb v rozsahu svojej pôsobnosti. Procesné pravidlá konania pred samoregulačným orgánom upravuje priamo samoregulačný orgán.
Podľa § 1 ods. 4 Rokovacieho poriadku TR SR je pri prerokúvaní a vydávaní rozhodnutia TR SR viazaná rozsahom sťažnosti.
Odporca ako poskytovateľ obsahovej služby a strana Protokolu sa zaviazal dodržiavať etické kódexy vyjadrené v Druhom opčnom protokole k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti a v Etickom kódexe novinára (ďalej aj ,,EKN“).
Senát TR SR posudzoval obsah podnetu v kontexte ustanovení 2. Protokolu a EKN z dôvodu, že odporca/vysielateľ TA3 je stranou 2. Protokolu, ktorým tento vysielateľ pristúpil k 2. Protokolu a EKN a to vo vzťahu k obsahovej službe alebo mediálnemu produktu, za ktorý nesie TA3 redakčnú zodpovednosť, pričom zo strany TA3 nebola uplatnená výhrada podľa čl. 20 ods.1 písm. a). 2. Protokolu.
Predmetom posudzovania bola relácia ,,Energetika dnes“ odvysielaná dňa 7. 5. 2026, ktorú odporca uverejnil v rámci svojej obsahovej služby.
Senát TR SR v rámci prípravy na predbežné prerokovanie konštatoval, že podnet obsahuje potrebné náležitosti a sú splnené podmienky ustanovené 2. Protokolom a Rozhodnutím predsedníčky TR SR č. 2/2025, ktorým sa dopĺňa Rokovací poriadok TR SR na preverenie veci.Po preskúmaní obsahu podnetu si senát TR SR vyžiadal k predmetnej veci stanovisko odporcu.
IV. Vyjadrenie odporcu
Odporca konštatoval, že neporušil povinnosti vyplývajúce z Druhéhoopčnéhoprotokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti a z Etického kódexu novinára.
V stanovisku odporca upozornil, že pri posudzovaní dodržania zásad objektívnosti, nestrannosti a názorovej plurality je potrebné vychádzať z ustálenej regulačnej praxe zakotvenej v článku 9 ods. 2 Druhéhoopčnéhoprotokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti, podľa ktorého: ,,Dodržanie všestrannosti informácií a názorovej plurality sa posudzuje v dlhšom časovom úseku vysielania s výnimkou sledovaného predvolebného obdobia, kde je časovým úsekom sledované predvolebné obdobie a predmetom skúmania v tomto období sú tak programy podľa čl. 8 ods. 1 a 2, ako aj prítomná politická propagácia mimo týchto programov.“
Vo vzťahu k citovanému článku 2. Protokolu odporca uviedol, že pluralitu ,,nemožno hodnotiť izolovane iba na základe jednej konkrétnej relácie alebo jedného vysielacieho formátu, ale v kontexte dlhodobejšieho programového a redakčného pôsobenia vysielateľa pri spracúvaní predmetnej spoločenskej témy“.
Podľa odporcu požiadavka plurality neznamená povinnosť zabezpečiť zastúpenie všetkých existujúcich odborných alebo názorových pozícií v každej jednotlivej relácii, ale povinnosť vytvárať v primeranom časovom horizonte priestor pre relevantné spektrum odborných pohľadov.
Podľa odporcu pri témach s vysokou odbornou komplexnosťou a dynamickým vývojom, akými sú energetická politika EÚ, emisné povolenky, fungovanie trhu s elektrinou alebo klimatická politika, je prirodzené, že jednotlivé relácie môžu byť tematicky zamerané na konkrétny aspekt problematiky alebo reflektovať aktuálnu fázu verejnej diskusie.
Odporca konštatoval, že televízia TA3 sa dlhodobo venuje témam energetiky, klimatickej politiky, cien energií, obnoviteľných zdrojov, regulácie trhu a európskej legislatívy v rôznych spravodajských a publicistických formátoch, pričom vo vysielaní opakovane vystupujú predstavitelia regulačných orgánov, analytici, predstavitelia podnikateľského sektora, akademickej obce, ako aj
zástupcovia subjektov podporujúcich klimatické a dekarbonizačné politiky EÚ.
Posúdenie plurality preto musí podľa odporcu reflektovať širší vysielací rámec a nie iba personálne zloženie jednej konkrétnej relácie.
Odporca dodal, že ,,takýto prístup zodpovedá aj princípu redakčnej autonómie vysielateľa a slobode výberu tém a hostí, pričom zachováva základnú požiadavku, aby bol verejnosti v primeranom časovom období sprístupňovaný dostatočne široký priestor pre rôzne relevantné odborné a názorové prístupy k predmetnej problematike“. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol zamietnutie podnetu ako neopodstatneného.
V. Aspekty rozhodovania, etický a právny rámec, rozbor
Po posúdení dôkazov senát TR SR dospel k záveru, že vec bude posudzovať s osobitným zameraním na nasledujúce etické pravidlá 2. Protokolu a EKN, články Ústavy SR, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Európskeho aktu o slobode médií (nariadenie (EÚ) 2024/1083 (ďalej aj ,,EMFA“):
Podľa čl. 7 ods. 3DruhéhoOpčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Súčasťou redakčnej zodpovednosti je nielen právo na redakčné rozhodnutia bez cenzúry a iných zásahov orgánov verejnej moci do slobody médií, ale aj redakčná nezávislosť vrátane práva uplatňovať redakčnú líniu.“
Podľa čl. 8 ods. 2 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Strana Protokolu v rámci obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1 alebo 2 zabezpečuje objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky.“
Podľa čl. 8 ods. 6 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Ak sa v rámci spravodajstva a aktuálnej publicistiky skúma vyváženosť ako kritérium objektívnosti alebo nestrannosti, rozhodujúcim je kvalitatívne hľadisko; časový nepomer (kvantitatívne hľadisko) nie je sám o sebe porušením princípu objektívnosti alebo nestrannosti, pokiaľ nejde o celkom zjavný časový nepomer, ktorý sa javí ako účelový.“
Podľa čl. 9 ods. 1 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Strana Protokolu zabezpečuje všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci ňou vysielanej obsahovej služby podľa čl. 1 ods. 1.“
Podľa čl. 9 ods. 2Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Dodržanie všestrannosti informácií a názorovej plurality sa posudzuje v dlhšom časovom úseku vysielania s výnimkou sledovaného predvolebného obdobia, kde je časovým úsekom sledované predvolebné obdobie a predmetom skúmania v tomto období sú tak programy podľa čl. 8 ods. 1 a 2, ako aj prítomná politická propagácia mimo týchto programov.“
Podľa čl. 10 ods. 6Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Porušením zásad čl. 8 a 9 nie je ani prítomnosť či absencia konkrétnej témy, konkrétnej udalosti alebo konkrétneho typu programu.“
Podľa čl. 10 ods. 7 Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti: ,,Výber tém, udalostí alebo hostí v programoch je súčasťou redakčnej nezávislosti (a redakčnej zodpovednosti, ktorá náleží výlučne poskytovateľovi obsahovej služby), pričom výber nesmie podliehať politickému vplyvu či vplyvu zadávateľov mediálnej komerčnej komunikácie (reklamy), avšak môže byť závislý od uplatňovanej redakčnej línie, ktorá nie je arbitrárna.“
Podľa čl. II ods. 2 Etického kódexu novinára: ,,Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR: ,,Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“
Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR: ,,Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.“
Podľa a čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach: ,,Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym a filmovým spoločnostiam.“
Podľa čl. 4 ods. 2 Európskeho aktu o slobode médií (nariadenie (EÚ) 2024/1083: „Členské štáty rešpektujú skutočnú redakčnú slobodu a nezávislosť poskytovateľov mediálnych služieb pri výkone ich profesionálnych činností. Členské štáty vrátane svojich národných regulačných orgánov a subjektov nezasahujú do redakčných politík a redakčných rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb ani sa nesnažia o ich ovplyvňovanie.“
Podľa čl. 2 ods. 7 Európskeho aktu o slobode médií (nariadenie (EÚ) 2024/1083: „Redakčné rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré sa pravidelne prijíma na účely plnenia redakčnej zodpovednosti a súvisí s každodennou prevádzkou poskytovateľa mediálnych služieb.“
Podľa čl. 2 ods. 8 Európskeho aktu o slobode médií (nariadenie (EÚ) 2024/1083: „Redakčná zodpovednosť je vykonávanie účinnej kontroly tak nad výberom programov alebo tlačových publikácií, ako aj nad ich usporiadaním na účely poskytovania mediálnej služby bez ohľadu na existenciu zodpovednosti podľa vnútroštátneho práva za poskytnutú službu.“
1.Vymedzenie pojmov
Reláciu ,,Energetika dnes“ odvysielal odporca dňa 7. 5. 2026 pod titulkom ,,Európa hľadá liek na drahú elektrinu. Lídri riešia emisné povolenky aj oddelenie cien prúdu od plynu“. Zvolená téma komunikovala otázky verejného záujmu. Diskusia moderátora s hosťami – predsedom ÚRSO a generálnym riaditeľom SEPS reagovala na vysoké ceny elektriny, emisné povolenky v kontexte aktuálnych návrhov riešenia situácie, ktoré vyplývali z ostatných samitov EÚ. Hostia z pozície nominanta vlády SR a nominanta MF SRhodnotili plány týkajúce sa oddelenia cien plynu a elektriny a vytvorenia spoločnej burzy pre krajiny strednej Európy a Talianska.
Sťažovateľ žiadal preverenie dodržiavania povinnosti odporcu zabezpečiť objektívnosť a názorovú pluralitu, keďže podľa sťažovateľa relácia ,,prezentovala prevažne jeden interpretačný rámec problematiky“ a to ,,bez zabezpečenia primeranej odbornej a názorovej opozície“.
Senát TR SR vyhodnocoval, či neprítomnosť zástupcu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), (resp. ako sa ďalej v podnete uvádza: odborníkov na európsky trh s elektrinou, akademickej obce, regulačných alebo analytických inštitúcií s odlišným odborným pohľadom na fungovanie trhu, prípadne zástupcu Európskej komisie alebo subjektov obhajujúcich princípy súčasného modelu marginal pricing), absencia tohto záujmu a iných argumentácií či perspektív témy, bola vzhľadom na povahu relácie a jej celkový kontext spôsobilá založiť rozpor s požiadavkami objektívnosti, vyváženosti a názorovej plurality.
Pri výklade senát TR SR vychádzal z chráneného priestoru slobody prejavu, redakčnej autonómie a slobody vysielateľa (čl. 26 ods. 1) a 2) Ústavy SR, čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čl. 4 ods. 2 EMFA, čl. 7 ods. 3 a čl. 10 ods. 7 2. Protokolu).
V danom prípade podnet namietol zlyhanie odporcu v jednej z imanentných úloh médií, ktorou je ochrana slobodnej a demokratickej diskusie, poskytovanie objektívneho obrazu diania, zabezpečenie rôznorodosti a rozmanitosti informácií, vytváranie priestoru pre rôznorodé názorové postoje a ochrana verejného priestoru pred dominanciou vybraných názorov. Práve tento význam médií pre formovanie verejnej mienky odôvodňuje, prečo povinnosť zabezpečiť názorovú pluralitu a objektívnosť pri tvorbe obsahu nie je teoretický koncept, ale požiadavka vyplývajúca zo zákonného rámca (§25 písm. a) a b) zákona č. 264/2022 Z.z o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a kódexov etickej samoregulácie (čl. 8 ods. 2, čl. 9 ods. 1 2. Protokolu, čl. II ods. 2 EKN). Záruky slobody prejavu, redakčnej autonómie a slobody vysielateľa preto nemožno chápať izolovane od povinností, ktoré mediálne právo a etické pravidlá spájajú s funkciou médií vo verejnej diskusii.
Treba však dodať a to je rovnako kľúčové, že názorová pluralita a objektívnosť nie sú absolútne hodnoty. Nie je možné ich vykladať formalisticky, mechanicky spôsobom, že v každom texte alebo programe musí byť poskytnutý v danom momente priestor všetkým názorovým prúdom. Dodržiavanie týchto princípov je nutné posudzovať individuálne vo vzťahu ku konkrétnej téme, kontextu, relevantnosti prezentovaných pozícií, podľa okolností, formátu programu, jeho obsahu a účelu či žánru, legitímneho redakčného uváženia a očakávania publika.
Kúlohám médií v spoločnosti v spojení so slobodou prejavu Ústavný súd SR v náleze (sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. decembra 2014)uviedol, že ,,sú to práve médiá, kde prebieha najzásadnejšia debata o verejných záležitostiach“. V rozhodnutí konštatoval, že médiá ,,predstavujú rozhodujúci faktor v permanentnom procese tvorby názorov a tvorby vôle jednotlivcov i spoločenských skupín, ale aj politických inštitúcií“.
Súčasne však zdôraznil, že médiám prináleží sloboda prejavu, ktorá poskytuje ochranu ,,nielen zvoleným témam, ktoré sú médiami komunikované, ale aj druhu a spôsobu ich spracovania a šírenia“. Význam a spôsob aplikácie pojmov objektívnosť a nestrannosť je ,,potrebné ustáliť vždy vzhľadom na účel, ktorý v tej-ktorej spoločnosti a dobe plnia, pričom je potrebné pamätať na ústavné garancie slobody prejavu“.
ÚS SR v rozhodnutí definoval potrebu individuálneho posúdenia veci vzhľadom na jej povahu. Výslovne konštatoval, že obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov….,,je potrebné skúmať vždy jednotlivo, vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie“.
Tieto podmienky takisto uvádza vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR (sp. zn. 3 Sžo/33/2013): ,,Pojmy objektívnosť a nestrannosť sú pružnými právnymi pojmami, ktoré nie je možné presne právne definovať, ich obsah sa môže meniť, býva podmienený okolnosťami prípadu, na ktorý sa aplikuje právna norma“.
Rovnaký záver konštatuje Ústavný súd ČR v náleze I. ÚS 4035/14: „hodnocení objektivity a vyváženosti je třeba provést ve vztahu k jednotlivým reportážím podle konkrétních skutkových okolností a obsahu pořadu“.
Tento prístup k posudzovaniu dodržiavania žurnalistických doktrín korešponduje s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v rozsudku Pedersen and Baadsgaard v. Denmark [GC], no. 49017/99, 17 December 2004, ECHR 2004 XI zdôraznil, že hodnotenie objektívnosti a vyváženosti musí vychádzať z celkového kontextu, novinárskeho zámeru, časového sledu udalostí a priestoru poskytnutého dotknutým osobám, a nie z izolovaných viet či jednotlivých výrokov.
Judikatúra a regulačná rozhodovacia prax chápu pojmy názorová pluralita, objektívnosť a vyváženosť ako kvalitatívne pravidlá vykladané v medziach legitímneho redakčného uváženia. Inými slovami, objektívnosť, ktorú podľa ustáleného výkladu určujú kritériá: relevancia, transparentnosť, presnosť, úplnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, pozícia odstupu a neutrality, absencia stránenia, nie je aritmetika. Ale kvalitatívna záležitosť viazaná na formát, účel a povahu konkrétneho programu.
Westerståhlov model spresňuje tento imperatív rozdelením na dimenziu faktickosť a nestrannosť. Pričom hlavnými kritériami objektívnosti je: pravdivosť, relevancia, informatívnosť (faktickosť) a vyváženosť, neutralita (nestrannosť). Jörgen Westerståhl: Objective News Reporting, Communication Research, 1983, D. McQuail: McQuail´s Mass Communication Theory, 2005, český preklad D. McQuail: Úvod do teorie masové komunikace, vydavateľstvo Portál, 2009.
Mediálna teória odmieta mechanickú vyváženosť (rovnaký priestor a čas bez ohľadu na dôkazy), pretože je to cesta k falošnej vyváženosti (false balance). Mechanickou vyváženosťou totiž môže vzniknúť aj faktická nepravdivosť. Podľa Wardovho konceptu pragmatickej objektivity (pragmatic objectivity) vyvážený obsah nemusí zahŕňať všetky názory: kľúčový je kritický úsudok novinára, ktorý posudzuje ich dôveryhodnosť a relevanciu.
Viac: Boykoff, Maxwell T.; Boykoff, Jules M. „Balance as Bias: Global Warming and the US Prestige Press.“ Global Environmental Change, roč. 14, č. 2, 2004, s. 125–136. DOI: 10.1016/j.gloenvcha.2003.10.001.
Koehler, Derek J. „Can Journalistic ‘False Balance’ Distort Public Perception of Consensus in Expert Opinion?“ Journal of Experimental Psychology: Applied, roč. 22, č. 1, 2016, s. 24–38. DOI: 10.1037/xap0000073.
Stephen J. A. Ward: Pragmatic News Objectivity: Objectivity With a Human Face (online), Cambridge, MA: Shorenstein Center on Media, Politics and Public Policy, Harvard University. Discussion Paper Series, 1999, dostupné: shorensteincenter.org/wp-content/uploads/2012/03/d37_ward.pdf.
Tiež: Stephen J. A. Ward: The Invention of Journalism Ethics: The Path to Objectivity and Beyond. Montreal & Kingston: McGill-Queen´s University Press, 2004.
2. Aplikácia zásad
Senát TR SR posudzoval danú reláciu ako program aktuálnej publicistiky, ktorým sa v zmysle čl. 3 ods. 6 2. Protokolu rozumie ,,publicistický program tematicky spätý so spravodajstvom, ktorý obsahuje komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja…“. V zmysle definovaného žánra relácia ,,Energetika dnes“ prináša analytické, názorové, hodnotiace, vysvetľujúce pohľady na tému energetiky.
Senát TR SR konštatoval, že odporca dodržal povinnosť vyplývajúcu mu z čl. 8 ods. 3 2. Protokolu a reláciu riadne oddelil od správ, spravodajských blokov, spravodajstva.
Sťažovateľ namietal v danej veci neobjektívnosť a nesplnenie požiadavky názorovej plurality. Z analýzy vyplýva, že váha približne 18 min. komunikátu zo dňa 7. 5. 2026 spočívala na informáciách a rozbore plánov európskych lídrov v súvislosti s riešeniami vysokých cien elektriny. Z obsahu a priebehu je zrejmé, že v rámci legitímneho redakčného rámca zámerom redakcie nebola v danej relácii napr. komparácia energetických zdrojov či konfrontácia perspektív jednotlivých sektorov, čo by menilo účel, kontext, okolnosti veci, malo vplyv na zostavu hostí a očakávania divákov.
Podnet sťažovateľa kriticky formuluje inú predstavu o zostave hostí, spôsobe spracovania témy, aký zvolila redakcia, uvádza ďalšie argumenty, ktoré mali byť v rámci témy prítomné, čo sú legitímne hodnotiace úsudky recipienta, nie sú však dôkazom nevyváženosti relácie. Fakt, že odporca k téme vysielanej dňa 7. 5. 2026 nepozval zástupcu OZE alebo ďalších odborníkov a relácia v danej chvíli nekomunikovala každý aspekt problematiky podľa senátu TR SR, vzhľadom na okolnosti, povahu, zámer a kontext relácie, nepredstavuje porušenie povinnosti zabezpečiť názorovú pluralitu a objektívnosť vyplývajúcu z čl. 8 ods. 2, čl. 9. ods. 1 2. Protokolu a čl. II ods. 2 EKN.
Redakčná zodpovednosť má aktívnu povahu. Nie je to pasívna povinnosť mechanickej vyváženosti, ktorá by znamenala, že pri každej téme budú zastúpené všetky záujmy, ich aktéri a do spôsobu spracovania zahrnuté príbuzné a konkurenčné stanoviská či kompletná škála odborných alebo politických postojov.
Program aktuálnej publicistiky predpokladá analýzu vymedzenej témy a výber hostí so znalosťou otázky/problematiky. Podľa princípu náležitej nestrannosti (due impartiality) vysielateľ nemá povinnosť zahrnúť každý existujúci argument v každej situácii a podľa čl. 10. ods. 6 2. Protokolu porušením zásad čl. 8 a 9 2. Protokolu nie je ani absencia konkrétnej témy, či udalosti.
Primeraný priestor jednotlivým názorom a aspektom problematiky je vecou redakčného úsudku, ktorý by mal reflektovať okolnosti a kontext témy.
Podnet svojou povahou namieta dramaturgiu, čo je výlučnou záležitosťou redakčnej nezávislosti vrátane práva uplatňovať redakčnú líniu a redakčnej zodpovednosti. Výber témy, udalostí, hostí, spôsob spracovania je legitímnou redakčnou voľbou a redakčným rozhodnutím (čl. 2. ods. 7 a 8 EMFA) chráneným podľa čl. 4 ods. 2 EMFA a čl. 7 ods. 3a čl. 10 ods. 7 2. Protokolu.
Senát TR SR má za to, že požiadavka formulovaná v podnete vo vzťahu k relácii odporcu zo dňa 7. 5. 2026 implikuje aplikáciu mechanickej vyváženosti.
Jej uplatnenie by viedlo k absurdnému záveru, že pri spracovaní témy energetiky by redakcia alebo moderátor museli uvádzať jednotlivé spôsoby výroby energie a v diskusii by museli byť zastúpení predstavitelia všetkých dotknutých sektorov bez ohľadu na formát, účel, zameranie programu a očakávania publika. Pri debate o jadrovej energetike by tak museli dostať priestor aj zástupcovia obnoviteľných zdrojov energie a ďalších sektorov energetiky, kým pri téme napr. veterných parkov by sa vždy vyjadroval aj predstaviteľ jadrovej energetiky.
Mechanická rovnováha založená na rovnakom čase alebo rovnakom priestore bez ohľadu na relevanciu a dôkaznú a faktickú situáciu by neviedla len k falošnej vyváženosti, ale predstavovala by zásah do slobody prejavu a redakčnej autonómie vysielateľa chránenej čl. 4 ods. 2 EMFA, čl. 7 ods. 3, čl. 10 ods. 72. Protokolu, cit. čl. Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Takýto výklad by zredukoval vysielateľa na mechanického sprostredkovateľa názorov. Vylúčenie redakčného úsudku by nielen zlikvidovalo informačnú hodnotu programu, ale znamenalo by faktické znemožnenie výkonu žurnalistickej práce ako takej.
V danej veci senát TR SR nezistil ani porušenie princípu objektívnosti faktickosť. V relácii nedošlo k uverejneniu zavádzajúcich a nepravdivých informácií a k manipulácii s faktami. Redakcia počas vysielania relácie zo dňa 7. 5. 2026 dodržala zadanie avizované recipientom. Obsahovo nevybočila z avizovanej témy a z tohto hľadiska splnila očakávania publika.
Senát TR SR pri preverovaní veci skúmal, či bol priestor pre inú perspektívu, resp. relevantný protinázor v rámci programovej služby odporcu zabezpečený inak. V zmysle čl. 9 ods. 2 2. Protokolu posudzoval dodržiavanie všestrannosti informácií a názorovej plurality v dlhšom časovom úseku vysielania.
ÚS SR v rozhodnutí (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. decembra 2014)konštatoval, že princíp vyváženosti nie je vlastnosť jednej relácie: ,,Občania (recipienti informácií) nie sú „šedá masa“, rozhodovanie a utváranie názorov ľudí nie je závislé od jednej spravodajskej relácie a v nej odprezentovaných názorov alebo jednej krátkej správy či jednej politicko-publicistickej diskusie. V dobe plurality zdrojov informácií je v zásade každá téma týkajúca sa verejného (politického) života predmetom diskusie na viacerých verejných fórach a v publicistických príspevkoch či rozmanitých spravodajských programoch viacerých médií.“
Martin Šk.a Lenka Wasc. Cís. uvádzajú, že pri určení vyváženosti by bolo vhodnejšie pracovať ,,s väčšími celkami“. Teda, že ,,nie je nutné vychádzať iba z jedného programu, ale je možné vziať do úvahy aj programov viac“. ,,Komplexný pohľad na vyváženosť teda ponúka analýzu vychádzajúcu zo širšej perspektívy – zameranú na viac programov, súčasne v dlhšom časovom období a so zohľadnením relevancie zdrojov.“ 1
Senát TR SR v tomto kontexte v rámci sledovania vysielania odporcu v dlhšom časovom úseku nezaznamenal absenciu relevantných postojov a informácií o jednotlivých sektoroch energetiky, vrátane OZE a z tohto hľadiska nezistil skutočnosti, ktoré by znamenali porušenie povinnosti odporcu zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu.
Pravidelná relácia ,,Energetika dnes“, má stálych hostí (zástupcovia ÚRSO a SEPS) s pevnou dramaturgiou. Formát stálych hostí nie je v programových službách vysielateľov neobvyklý. Rovnako ani konkrétne tematické zameranie relácie. Opakujúca sa prítomnosť tých istých aktérov, ak majú znalosť vymedzenej témy, kompetenciu sa k nej vyjadrovať a zámerom redakcie je napr. hlbšia informačná výpoveď o konkrétnej problematike,sama osebe neznamená porušenie záväzku dodržiavať objektívnosť a názorovú pluralitu.
Ani regulátor ani samoregulačný orgán nemôžu nariaďovať vysielateľovi zostavy hostí a senát TR SR má za to, že dostatočne odôvodnil neopodstatnenosť podnetu sťažovateľa vo väzbe na ním namietaný komunikát odporcu zo dňa 7. 5. 2026.
Súčasne však na základe sledovania relácie ako celku a jej jednotlivých dielov (dostupné na www.ta3.com v archíve relácie) konštatuje, že už samotný zastrešujúci názov/titul ,,Energetika dnes“ zvolený odporcom predpokladá v rámci seriálu komplexné spracovanie problematiky a zastúpenie širšieho spektra odborných postojov. Opakujúca sa prítomnosť stálych hostí (v kontexte ich odborných stanovísk a uhla pohľadu) v jednotlivých dieloch relácie môže viesť k nenaplneniu diváckych očakávaní a vyvolať legitímne otázky.
Podľa cit. čl. 10 ods. 7 2. Protokolu je výber tém, udalostí alebo hostí v programoch súčasťou redakčnej nezávislosti. Podmienkou však je, že ,,výber nesmie podliehať politickému vplyvu či vplyvu zadávateľov mediálnej komerčnej komunikácie(reklamy), avšak môže byť závislý od uplatňovanej redakčnej línie, ktorá nie je arbitrárna“.
V prípade vzniku pochybností a splnenia náležitostí podľa prísl. ustanovení 2. Protokolu a zákona 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto preverenie dodržiavania uvedeného ustanovenia 2. Protokolu môže byť predmetom samostatného konania pred samoregulačným orgánom.
Sťažovateľ sa v podnete odvolal na verdikt Rady pre mediálnej služby zo dňa 11. 2. 2026 (k. č. 0041/SKO/2026 (predch. č. 0122/SKO/2025). Regulátor v rozsiahlom rozhodnutí podrobne odôvodnil porušenie povinností vysielateľa, ktoré mu vyplývajú z § 25 písm. b) zákona č. 264/2022.
Senát TR SR má za to, že ide o odlišný prípad, keď v otázke verejného záujmu (výstavba vodnej elektrárne Málinec) v exponovanom čase aktuálneho diania a posunu, vysielateľ vytvoril priestor iba pre zástupcov vlády presadzujúcich výstavbu elektrárne. Pozvaní aktéri v štúdiu využili reláciu na obhajobu svojho zámeru a na útok a kritiku oponentov. Odporcovia výstavby nemali možnosť reagovať, jednostrannosť relácie násobil fakt, že redakcia sa ani nepokúsila korigovať vyjadrenia hostí relevantnými dôkazmi a argumentami protistrany. Recipienti tak v čase vrcholiaceho sporu a aktuálneho dramatického vývoja nedostali komplexnú informáciu a zhodnotenie stavu, ale boli konfrontovaní iba s jedným záujmom, čo skreslilo objektívnu realitu o danej téme.
VI. Záver
Senát TR SR konal v prípade relácie ,,Energetika dnes“, ktorú odporca odvysielal dňa 7. 5. 2026 pod názvom ,,Európa hľadá liek na drahú elektrinu. Lídri riešia emisné povolenky aj oddelenie cien prúdu“ z dôvodu možného porušenia čl. 8 ods. 2, čl. 9 ods. 1 2. Protokolu, čl. II. ods. 2 EKN, ktoré definujú povinnosť odporcu zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky, ako aj všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci ním vysielanej obsahovej služby. Východiskovým limitom pri posudzovaní bola redakčná autonómia a sloboda vysielateľa garantovaná čl. 4 ods. 2 EMFA, čl. 7. ods. 3 a čl. 10 ods. 7 2. Protokolu a vyplývajúca z čl. 26 ods. 1) a 2) Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Akýkoľvek zásah do redakčnej slobody musí byť odôvodnený. V tomto prípade senát TR SR nezistil, že by predmetný obsah zakladal rozpor s požiadavkami vyplývajúcimi z Druhého Opčného Protokolu k Etickému kódexu novinára o prístupe verejnosti k informáciám, všestrannosti informácií, názorovej pluralite, objektívnosti a nestrannosti a zásadami Etického kódexu novinára a teda ani skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do redakčnej autonómie a slobody vysielateľa.
Z týchto dôvodov senát Tlačovo–digitálnej rady Slovenskej republiky po komplexnom a dôkladnom posúdení veci vo vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a podnet zamietol ako neopodstatnený.
POUČENIE: Toto rozhodnutie Tlačovo–digitálnej rady Slovenskej republiky je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku TR SR opravným prostriedkom.
V Bratislave dňa 4. augusta 2026
Mgr. Alena Pániková
Predsedníčka TR SR
1 ŠKOP, M. – WASCHKOVÁ CÍSAŘOVÁ, L. Objektivita a vyváženost v rozhlasovém a televizním vysílání: nepochopený mýtus rovnosti všech hlasů. Právník. 2023, roč. 162, č. 5, s. 379-392. Dostupné na https://www.ilaw.cas.cz/upload/web/files/pravnik/issues/2023/5/01_Skop-Cisarova_379-392_5_2023.pdf